Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/165/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206244 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218206244.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Bratislava, Pažítkova č. 4, proti žalovanej: D. R. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom F. F., I., J. č. 7, o zaplatenie sumy 488,50 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. januára 2019, č.k. 52 C 46/2018-44, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. mája 2019, č.k. 52 C 46/2018-71, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. januára 2019, č.k. 52 C 46/2018-44, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. mája 2019, č.k. 52 C 46/2018-71, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo 25.1.2019, č.k. 52 C 46/2018-44, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29.5.2019, č.k. 52 C 46/2018-71 (opravené záhlavie rozsudku v časti mesta, v ktorom má trvalý pobyt žalovaná), I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 488,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 349,55 € od 5.2.2018 do zaplatenia a zo sumy 138,95 € od 24.1.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 23.7.2018, ktorou sa žalobca domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 488,50 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanej poskytol službu, zdravotnú starostlivosť, ktorá spočívala v ošetrení CPO na jeho pracovisku dňa 23.12.2017 a hospitalizácii na Gynekologicko - pôrodníckej klinike v období od 27.12.2017 do 29.12.2017. Žalovaná sa nepreukázala relevantným poistným vzťahom, a preto jej boli za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 138,95 €, splatná ku dňu 23.1.2018 a č. XXXXXXXXXX na sumu 349,55 €, splatná ku dňu 4.2.2018, ktoré prevzala. Napriek viacerým výzvam dlžnú sumu doteraz neuhradila, ani čiastočne. Prvoinštančný súd dňa 8.8.2018 vydal európsky platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodaril doručiť do vlastných rúk, z dôvodu ktorého ho uznesením zo dňa 26.9.2018 zrušil. 2. Súd prvej inštancie vo veci nenariadil pojednávanie (§ 297 písm. b/ C.s.p.), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesil na úradnej tabuli súdu dňa 17.1.2019; vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.1.2018 vyplýva, že bola vystavená na sumu 349,55 € za hospitalizáciu, lieky, zdravotný materiál, biochémiu, CPO, so splatnosťou dňa 4.2.2018 a faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2017, že bola vystavená na sumu 138,95 € za ošetrenie, biochémiu, liečivá, so splatnosťou dňa 23.1.2018. Upomienkami zo dňa 9.2.2018, dňa 6.3.2018 a predžalobnou upomienkou zo dňa 1.6.2018, žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 488,50 €. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 558, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dôvodil dôvodnosťou podanej žaloby. Uviedol, že žalobca poskytol žalovanej zdravotnú starostlivosť, za ktorú vystavil faktúry v celkovej sume 488,50 €. Žalovaná nepreukázala, že bola v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti zdravotne poistená, preto jej nevznikol nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou. Má za to, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom a povinnosť zaplatiť odplatu za poskytnutú službu žalovanou, ktorá dlžnú sumu napriek výzvam žalobcu neuhradila, a to ani čiastočne. Žalovaná je preto povinná uhradiť pohľadávku žalobcu za vzniknuté náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré dodnes neuhradila. 3.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania, keďže nezaplatila žalobcovi celú dlžnú sumu ku dňu splatnosti faktúr. Vyhovel žalobe žalobcu aj v časti príslušenstva, ktoré bolo uplatnené v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. 3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedla, že od septembra 2014 pracovala v F. v Z. H. J.-AG, G., kde jej zamestnávateľ platil zdravotné a sociálne poistenie. V januári 2017 nastúpila na materskú dovolenku, ktorá jej trvala aj v čase vykonania predmetného urgentného ošetrenia. Až neskôr sa dozvedela, že žalobca jej poistenie neakceptoval. V čase lekárskeho výkonu bola vo veľmi zlom psychickom stave, prišla o vytúžené dieťa. Dôverovala žalobcovi, že bude postupovať v súlade so zákonom a zistí nevyhnutné veci týkajúce sa jej zdravotného poistenia. Nie je predsa možné, aby riadne pracovala, vychovávala dve deti a v čase ochrannej lehoty, t.j. jej materskej dovolenky, jej neplatilo žiadne poistenie. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná bola dňa 23.12.2017 ošetrená na Centrálnom prijímacom oddelení a v dňoch 27.12.2017 až 29.12.2017 bola hospitalizovaná na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica Ružinov. Žalovaná sa nepreukázala relevantným poistným vzťahom, preto jej vznikla povinnosť uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa vystavených faktúr. Predložil overenie poistenca z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou i overenie poistenosti a nároku na zdravotnú starostlivosť žalovanej, z ktorých je zrejmé, že žalovaná nemala v rozhodnom čase platné zdravotné poistenie a náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť musí uhradiť. Žalovaná mala vedomosť o tom, že nemá platné zdravotné poistenie v čase ošetrenia a v komunikácii s oddelením platených služieb uvedenej nemocnice uviedla, že sa dodatočne poistí. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaná preberala všetky upomienky a výzvy, ktorými jej oznámil jej dlh a bola oboznámená aj s tým, že sa bude domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči nej súdnou cestou. Napriek tomu žalovaná všetky písomnosti ignorovala, v čase ošetrenia nemala zdravotné poistenie a tak jej vznikla povinnosť uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu nevyjadrila. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. júla 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 10. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že medzi sporovými stranami vznikol právny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanej zo strany žalobcu a žalovanej za túto službu vznikla povinnosť zaplatiť odplatu, čo neurobila. V konaní pred prvoinštančným súdom bolo preukázané, že žalovaná bola hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici Bratislava, nemocnica Ružinov v decembri 2017 a keďže sa nepreukázala preukazom poistenca, hospitalizáciu a ďalšie náklady s týmto spojené jej žalobca vyfakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 349,55 €, splatnou dňa 4.2.2018 a č. XXXXXXXXXX na sumu 138,95 €, splatnou dňa 23.1.2018. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že žalobca mal postupovať v súlade so zákonom a zistiť si nevyhnutné veci týkajúce sa jej zdravotného poistenia, pretože bolo jej povinnosťou sa preukázať kartou poistenca pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu, ak bola poistená buď v Slovenskej republike alebo v F., čo neurobila. Práve žalobca preukázal, že žalovaná nebola ku dňu hospitalizácie evidovaná ako poistenec s nárokom na zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike (č.l. 61-64 spisu). Žalovaná vo svojom odvolaní nepoprela, že bola hospitalizovaná u žalobcu, avšak dôkaz, ktorý v odvolaní uviedla, a to kartu poistenca-e-cartu, nepredložila, a to ani na výzvu žalobcu zo dňa 2.4.2019 (č.l. 54 spisu), ktorú prevzala dňa 15.4.2019 (č.l. 52 spisu). Žalovaná tak neprodukovala v odvolaní žiadne dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci a preto je záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi vzniknuté náklady za ním poskytnutú zdravotnú starostlivosť, správny. 11. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná sa vo svojom odvolaní obmedzila iba na citovanie právnej úpravy § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. bez bližšieho zdôvodnenia. Účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalovaná neurobila. 12. Žalovaná v odvolaní ďalej citovala ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. bez uvedenia konkrétnych dôvodov, prečo napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Aj napriek tomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 13. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. i vo výroku II. o náhrade trov konania, keď žalovaná podala odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách vôbec nezdôvodnila, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).