Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/158/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206590 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218206590.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Združenie pre podporu ekologických palív, Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, IČO: 50 578 472, zast.: Bardač, s.r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, zast.: RUŽIČKA AND PARTNERS, s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 76.497,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/191/2018-418 zo dňa 29.07.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/191/2018-418 zo dňa 29.07.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.11.2018, č.k. 42Cb/191/2018-272, ktorým súd rozhodol podľa § 273 CSP. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.08.2018 domáhal zaplatenia sumy 76.497,63 Eur s príslušenstvom. Súd rozhodol dňa 29.11.2018 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.01.2019 podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Návrh odôvodnil tým, že vyjadrenie mal v určenej lehote pripravené, no čakal ešte na ďalšie dôkazy. Takto pripravené vyjadrenie bolo zaslané súdu podaním dňa 09.12.2018, teda takmer mesiac pred doručením rozsudku pre zmeškanie. Dôvodom oneskorenia žalovaného je, že sa snažil zaslať súdu úplné a detailné vyjadrenie, kde sa podrobne a dôsledne vysporiada so všetkými tvrdeniami žalobcu. V rovnakom časovom období musel žalovaný urobiť vyjadrenia v šiestich obdobných veciach, čo znamenalo získanie, preštudovanie a spracovanie značného množstva informácii a podkladov, čo v určenej lehote nebolo objektívne možné vykonať. Žalovaný nemeškal so svojim vyjadrením s cieľom spôsobiť nedôvodné prieťahy v konaní. Naopak chcel predložiť komplexné a vyčerpávajúce vyjadrenie podložené dôkazmi. 3. Súd s poukazom na § 277 ods. 1. CSP skúmal, či existujú ospravedlniteľné vážne dôvody, ktoré bránili žalovanému v súdom stanovenej lehote vyjadriť sa k žalobe. Súd mal za preukázané, že uznesenie, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní, pod hrozbou rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, bolo žalovanému doručené dňa 08.10.2018. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalovaný začal byť v spore procesne aktívny až po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie, teda dňa 12.12.2018, kedy doručil súdu vyjadrenie k žalobe. Vyjadrenie žalovaného tak bolo súdu doručené až 49 dní po uplynutí súdom stanovenej lehoty. V tomto období však žalovaný nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu na bránenie svojich práv v spore. Pokiaľ mal žalovaný, ako uvádza vo svojom návrhu, v stanovenej lehote už pripravené svoje vyjadrenie a čakal len na doplnenie dôkazov, nepovažuje súd za pravdepodobné, že takéto „čakanie“ zabralo žalovanému viac ako jeden a pol mesiaca. Žalovanému v predmetom prípade nič nebránilo požiadať súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe a preukázateľne tak vyvinúť záujem aktívne sa procesne brániť v prebiehajúcom súdnom konaní. Navyše ako sám žalovaný uviedol, na Okresnom súde Bratislava II prebiehalo v tom čase viacero konaní na rovnakom skutkovom a právnom základe, a preto neobstojí tvrdenie, že sa žalovaný potreboval oboznámiť so žalobou a pripraviť si dôkazy, keďže mu boli už predtým známe z iných konaní. Súd teda konštatoval, že v konaní neboli preukázané vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe, preto návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný má za to, že došlo k porušeniu ústavného práva na spravodlivé konanie, súd pri vydaní kontumačného rozsudku neposudzoval všetky materiálne podmienky na jeho vydanie, hoci mu boli známe a dôvody na zrušenie kontumačného rozsudku, uvedené v návrhu, sú ospravedlniteľnými dôvodmi. 5. Žalovaný poukázal na ďalšie rovnaké prebiehajúce konania na Okresnom súde Bratislava II, v ktorých je žalovaný aktívny, súd v nich vykonáva pojednávanie, teda súdu bolo veľmi dobre známe, že sa voči návrhom aktívne bráni. Súd teda pristúpil k vydaniu kontumačného rozsudku iba formálne bez zohľadnenia materiálnych podmienok pre jeho vydanie. Okrem toho súd je povinný skúmať, či žalobcom tvrdený stav je nesporný, čo vyplýva i zo základných princípov CSP. Súd tak bez zohľadnenia materiálnych podmienok porušuje aj právo strán na spravodlivé konanie. 6. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu, že nebol dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv, pretože sa aktívne zaujímal o ochranu a výkon svojho práva, neodkladal svoje úkony na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravoval v dostatočnom časovom predstihu, avšak tieto objektívne nebolo možné urobiť skôr. 7. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok pre zmeškanie mu bol doručený dňa 04.01.2019 (vtedy sa o ňom dozvedel), pričom jeho vyjadrenie k veci bolo súdu doručené už predtým, dňa 09.12.2018, čo je dôkazom o tom, že žalovaný nezačal byť procesne aktívny až po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný mal záujem urýchliť konanie práve tým, že do svojho vyjadrenia zahrnul už aj skutočnosti, ktoré vyšli najavo v predchádzajúcich konaniach. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože žalovaný nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľných dôvodov, ani existenciu takých dôvodov nepreukazuje. Súd nemôže zodpovedať za pasivitu žalovaného pri podávaní vyjadrenia k žalobe. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na správnosť záverov súdu prvej inštancie v celom rozsahu odkazuje. K podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Základom argumentácie žalovaného v danej veci v odvolaní je tvrdenie, že súd prvej inštancie v danej veci svoje oprávnenie rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie aplikoval v rozpore so základnými princípmi súdneho konania, ako aj v rozpore so základným ústavným právom strán sporu na spravodlivé konanie. 12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 13. Pod pojmom procesný proces sa rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda samotná procedúra prejednania veci, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných práv a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011). 14. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil b) . v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 15. Tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, rozsudok pre zmeškanie podľa § 273 CSP predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je dôsledkom procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že strana konania neplní základné povinnosti strany konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zdôrazňuje zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým), t. j. vlastné pričinenie sa na ochranu a realizáciu práv, ktoré strane poskytuje zákon. 16. V danej veci je nepochybné, že žaloba spolu s prílohami bola žalovanému riadne doručená dňa 08.10.2018, pričom posledným dňom 15 dňovej lehoty na vyjadrenie k žalobe bol deň 23.10.2018. Žalovaný vyjadrenie v uvedenej lehote nepodal ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe. Súd prvej inštancie preto v súlade s § 273 CSP mohol o veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe dňa 09.12.2018, ale až po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie dňa 29.11.2018 a po uplynutí 47 dní od 15 dňovej lehoty, a následné zamietnutie návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 CSP, nemožno považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivé konanie. 17. Žalovaný nepreukázal, že lehotu na vyjadrenie podľa § 273 písm. a) CSP zmeškal z ospravedlniteľných dôvodov. Za ospravedlniteľný dôvod nemožno považovať tvrdenie, že žalovaný do svojho vyjadrenia chcel zahrnúť už aj skutočnosti, ktoré vyšli najavo v ďalších prebiehajúcich konaniach. Naopak, pokiaľ žalovaný, ako sám tvrdí, bol aktívny v iných obdobných resp. rovnakých konaniach, nič mu nebránilo, aby bol aktívny aj v predmetnom súdnom konaní. Tým, že žalovaný bol pasívny a včas sa nevyjadril ani nepožiadal súd o prípadné predĺženie lehoty na vyjadrenie, správne bol „sankcionovaný“ vydaním rozsudku pre zmeškanie, keďže zákon túto možnosť jednoznačne pripúšťa. 18. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v zmysle § 292 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).