Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/129/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207124 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218207124.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: DILMUN SYSTEM, s. r. o., Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 45 536 783, zastúpený: Advokátska kancelária Balázs Fábián, s.r.o., Gúgska 108, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 238 739, proti žalovanému: REKODOM, s. r. o., Farská 1316/4, 949 01 Nitra (predtým E - RAN Slovakia spol. s r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava), IČO: 36 336 530, zastúpený: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, o zaplatenie 5.574,78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/212/2018-123 zo dňa 10.04.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/212/2018-123 zo dňa 10.04.2019 potvrdzuje. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 10.04.2019 súd prvej inštancie v prvom výroku rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške vo výške 5.574,78 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.574,78 EUR od 12.5.2018 do 27.7.2018 a zo sumy 5.574,78 EUR od 28.7.2018 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s poukazom na ust. § 266 ods. 1, 2 a 3, § 329, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len ako „ObZ“). Druhým výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobou doručenou na súd dňa 13.09.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.574,78 EUR s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe cenovej ponuky žalobcu č. XXXXX - O. zo dňa 19.02.2018, si žalovaný dňa 13.03.2018 objednal od žalobcu likvidáciu azbestu v množstve 551,788 m2 na stavbe Ľ.. Š. XX/XX- XX, D.. Odmena žalobcu za likvidáciu azbestu bola podľa objednávky dohodnutá vo výške 12,95 EUR/ m2 bez DPH, t.j. spolu 7.145,65 EUR bez DPH (8.574,78 EUR s DPH). Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.03.2018 aj Dodatok k objednávke č. E. zo dňa 13.03.2018, ktorým riešili zabezpečenie úloh na úseku BOZP, sadzobník pokút za porušenie predpisov BOZP, OPP a OŽP, záväzné pokyny k zabezpečeniu BOZP, OŽP a PO pre zhotoviteľa prác a Dohodu o spôsobilosti zabezpečovania BOZP OPP pri vykonávaní montážno-udržiavacích činnostiach a stavebných prácach na spoločných pracoviskách. Žalovaný následne protokolárne odovzdal žalobcovi stavenisko, žalobca vykonal požadované práce a dňa 23.04.2018 ich na základe odovzdávacieho protokolu k objednávke č. E. odovzdal žalovanému. Žalovaný v odovzdávacom protokole potvrdil, že práce boli vykonané a dodané v požadovanej kvalite a termíne. Žalobca dňa 27.04.2018 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX na dohodnutú odmenu vo výške 8.574,78 EUR s DPH s lehotou splatnosti do 11.05.2018. Žalovaný neuhradil fakturovanú sumu v lehote splatnosti. Z fakturovanej sumy žalovaný dňa 27.07.2018 uhradil len časť vo výške 3.000,- EUR, zvyšnú časť žalobcovi neuhradil. Žalovaný neuznal nárok žalobcu a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Nakoľko uhradil žalobcovi sumu 3.000,- EUR, uhradenie údajného nedoplatku vo výške 5.574,78 EUR považoval za nedôvodné a neopodstatnené, keďže je zo strany žalobcu nadhodnotené a nezodpovedá rozsahu žalobcom vykonaných prác. 3. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, nakoľko vzhľadom na listinné dôkazy predložené žalobcom a vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, nepovažoval vykonanie týchto dôkazov za potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, považoval súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola platne uzavretá zmluva o dielo, ktorá svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Rovnako nebola medzi stranami sporu sporná tá skutočnosť, že žalobca dielo vykonal, o čom svedčí oboma stranami podpísaný Odovzdávací protokol zo dňa 23.04.2018 a taktiež nebolo sporné, že dňa vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXX, na sumu 8.574,78 EUR, splatnú dňa 11.05.2018, z ktorej žalovaný dňa 27.07.2018 uhradil žalobcovi sumu 3.000,- EUR. Spornou medzi stranami sporu bol nárok žalobcu na doplatenie sumy vo výške 5.574,78 EUR a rozsah prác vykonaných žalobcom (t.j. veľkosť plochy odstráneného azbestu v m2). 4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo všeobecnosti platí, že pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny diela pred alebo po dokončení diela. Vo všeobecnosti platí zásada, že nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela vznikne zhotoviteľovi až po jeho vykonaní (zhotovení). Teda platí, že nárok na zaplatenie ceny za zhotovenie diela zhotoviteľovi vzniká prevzatím diela, pokiaľ neexistuje dohoda, upravujúca splatnosť ceny diela odlišne od všeobecnej úpravy. Uvedené sa vzťahuje aj na prejedávanú vec, teda žalobcovi odovzdaním diela (ku ktorému došlo dňa 23.04.2018, o čom svedčí oboma zmluvnými stranami podpísaný protokol) vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle platne uzavretej zmluvy o dielo. Žalovaný pri prevzatí diela a ani následne nereklamoval žiadne vady odovzdaného diela a nenamietal ani rozsah žalobcom vykonaných prác a ani cenu diela. Žalobca v súlade so zmluvou a v nej dohodnutou cenou diela vystavil dňa 11.05.2018 faktúru č. XXXXXXX, ktorú však žalovaný uhradil len čiastočne a to vo výške 3.000,- EUR, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom namietal rozsah vykonaných prác, cenu diela alebo vytkol žalobcovi akékoľvek vady diela. 5. Vyslovil názor, že v prípade faktúry č. XXXXXXX zo dňa 11.05.2018, ktorá bola žalovaným uhradená čiastočne, možno dôvodne predpokladať, že týmto úkonom došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom, zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa (žalobcu), keďže tento nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na žalovanom ako dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenia preukázal. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (napr. rozsudok NS ČR 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004, uznesenie NS ČR 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006). 6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, konajúci súd potom žalovaným uvádzané argumenty, bez presnej špecifikácie rozsahu plochy, z ktorej malo dôjsť k odstránenie azbestu (žalovaný uviedol bez ďalšieho, že to má byť údajne „okolo 300 m2“) a bez označenia a predloženia akéhokoľvek dôkazu na preukázanie tohto skutkového tvrdenia, vyhodnotil ako neopodstatnenú a účelovú procesnú obranu, uvádzanú len v snahe vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky. Žalovaný existenciu ním tvrdeného nižšieho rozsahu plochy v okamihu odovzdania a prevzatia diela v zmysle odovzdávacieho protokolu nenamietal, netvrdil a ani v konaní pred súdom nepreukázal. Žalovaný nepreukázal v konaní, že by žalobcovi akýmkoľvek spôsobom vytkol, že nedodržal zmluvné povinnosti a že by namietal rozsah vykonaného diela. Súd poukázal na to, že vstupné údaje pre určenie rozsahu plochy a množstva likvidovaného azbestu zaslal žalobcovi sám žalovaný, tento údaj bol uvedený v cenovej ponuke, strany tento údaj opakovane uviedli aj v objednávke podpísanej oboma zmluvnými stranami, na tento údaj je odkaz aj v odovzdávacom protokole a je uvedený aj vo faktúre. Pokiaľ mal žalovaný za to, že tento údaj nezodpovedal skutočnosti, mal postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi (Obchodný zákonník) a mal túto skutočnosť uviesť bez zbytočného odkladu buď pri preberaní diela, alebo mal túto skutočnosť reklamovať ako prípadnú vadu diela. Žalovaný však takto nikdy nepostupoval a navyše ani v priebehu konania pred súdom nevedel presne uviesť, aká bola skutočná plocha a množstvo azbestu, ktoré podľa neho malo byť údajne zo strany žalobcu odstránené. Žalovaný v konaní uviedol údaj okolo 300 m2, bez ďalšej špecifikácie a bez doloženia akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho tieto tvrdené skutočnosti. 7. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že nakoľko na žalovaného prešlo dôkazné bremeno, bolo na žalovanom, ktorý pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, musel bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že množstvo azbestu, ktoré žalobca odstránil bolo odstránené v rozsahu inom ako tvrdí a preukázal žalobca. Iba ak by sa mu podarilo nepochybne preukázať tieto skutočnosti, uniesol by dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam, s ktorými hmotné právo spája vznik tvrdeného nároku. Potom by sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý by musel preukázať skutočnosti, ktoré by tvrdenia žalovaného vyvracali. Platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 5.574,78 EUR ako zostávajúcej neuhradenej časti ceny diela vyúčtovanej žalovanému žalobcom faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 27.04.2018, vystavenou na sumu 8.574,78 EUR v súlade s objednávkou žalovaného č. E., splatnou dňa 11.05.2018. Keďže sa žalovaný so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, vznikol žalobcovi v súlade s § 369 Obchodného zákonníka aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v zákonnej lehote, v ktorom uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 5.574,78 EUR s prísl. za dodanie služieb v zmysle objednávky č. E. zo dňa 13.03.2018 a vystavenej faktúry č. XXXXXXX na sumu 8.574,78 EUR. K likvidácii azbestových materiálov zo strany žalobcu došlo na základe ústnej zmluvy o dielo, pričom žalobcom vyfakturované dielo nebolo zo strany žalobcu žalovanému nikdy protokolárne odovzdané, nikdy nebol zmluvnými stranami odsúhlasený rozsah vykonaných prác. Namietol, že žalobcom vyfakturovaná suma zodpovedá rozsahu prác v množstve 551,788 m2, pričom reálne došlo zo strany žalobcu k likvidácii azbestu v množstve len 300 m2. Prepočet plochy stropov obsahujúcich azbest v objednávke zo dňa 13.03.2018, bol zo strany zamestnanca žalovaného určený len v pravdepodobnom množstve, kde až následne po prepočte reálne odstráneného množstva azbestu žalovaný zistil, že sa jedná len o plochu 300 m2. Veľkosť plochy stropov a teda rozsah množstva zlikvidovaného azbestu je primárnym sporom účastníkov súdneho konania. Žalovaný dňa 27.07.2018 uhradil žalobcovi v zmysle objednávky zo dňa 13.03.2018 sumu vo výške 3.000,- EUR, ktorá zodpovedá reálnemu množstvu žalobcom realizovaných prác. Žalobcom požadované uhradenie nedoplatku vo výške 5.574,78 EUR považoval za nedôvodné a neopodstatnené, keďže žalobca v tomto rozsahu práce nevykonal. Navrhol, aby odvolací súd, napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca dňa 11.06.2019 a uviedol, že žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý mal preukazovať jeho skutkové tvrdenia. Žalobca okrem predzmluvnej komunikácie predložil súdu dokumenty, ktoré sú podpísané žalovaným a ktoré sa podľa ich obsahu týkajú ponuky žalobcu adresovanú žalovanému na základe jeho dopytu. Keďže počas celého konania predkladal a označoval dôkazy výlučne len žalobca, žalovaný nepredložil, ani neoznačil počas celého konania dôkaz preukazujúci jeho skutkové tvrdenia, bolo na žalovaného prenesené dôkazné bremeno vzhľadom na čiastočnú úhradu faktúry a odvolací dôvod žalovaného považoval za absurdný. Súd na základe vykonaného dokazovania nemohol dospieť k žiadnym nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že podanie odvolania v posledný deň lehoty na základe tohto odvolacieho dôvodu za procesnej pasivity žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie skôr svedčí o tom, že žalovaný sa úmyselne vyhýba úhrade odmeny žalobcu za zhotovené dielo a len predlžuje čas do vydania právoplatného rozhodnutia súdu. 10. Žalobca poukázal na to, že žalovaný uviedol v odvolaní nové skutkové tvrdenia, ktoré neuviedol počas konania pred súdom prvej inštancie, hoci mu bol na to poskytnutý dostatočný časový priestor. Vzhľadom na jeho procesnú pasivitu v konaní pred súdom prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní prihliadať na tieto skutkové tvrdenia s prihliadnutím na skutočnosť, že sú neurčité a nepodložené žiadnymi dôkazmi. Žalovaný v odvolaní uviedol, že k realizácii diela nedošlo na základe dokumentácie, ale na základe ústnej dohody. Toto tvrdenie považoval žalobca za absurdné a účelové, pretože v súvislosti s realizáciou zákazy žalovaný podpísal 7 dokumentov, ktorými došlo k objednávke a uzavretiu zmluvy, dohodnutiu pravidiel realizácie diela a pokút za porušenie pravidiel, odovzdanie staveniska a protokolárnemu prevzatiu diela. Žalovaný čiastočne uhradil faktúru za realizáciu diela, ktorá sa rovnako ako vyššie uvedené dokumenty odvolávajú na objednávku žalovaného. Žalobca zabezpečil pre žalovaného úradné povolenia potrebné k realizácii diela. Žalovaný neuviedol žiadne bližšie údaje o ústnej zmluve a neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci toto jeho skutkové tvrdenie. K tvrdeniu žalovaného ohľadom odstránenia plochy veľkosti 300 m2 žalobca uviedol, že toto tvrdenie nebolo ničím podložené. Napriek opakovanému dopytu na dvoch pojednávaniach žalovaný nevedel špecifikovať rozsah plochy, z ktorej mal byť azbest odstránený. Žalovaný neuviedol, ako dospel k tejto ploche a o ktoré priestory z poskytnutého pôdorysu sa malo jednať, s akými výmerami a ako dospel k výške odmeny, ktorá mala prislúchať žalobcovi za žalovaným tvrdený rozsah realizovaného diela. Medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že žalobca bude odstraňovať azbest z plochy minimálne 551.788 m2, t.j. pôjde o minimálny fakturovaný rozsah plochy, v ktorom sú zahrnuté aj fixné náklady a preto nemožno jednoducho zobrať jednotkovú cenu za m2 a vynásobiť ju počtom m2 údajne realizovaného nižšieho rozsahu zákazky. Žalovaný túto ponuku akceptoval a v preberacom potvrdil, preto je irelevantná jeho námietka, že zameranie priestoru jeho pracovníkom pred predložením ponuky bolo len pravdepodobné. Žalovaný od prevzatia diela ani po čiastočnej úhrade fakturovanej sumy nenamietal voči žalobcom fakturovanému rozsahu plochy, z ktorej bol odstránený azbest a ani fakturovanej odmene. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a vzhľadom na neurčitosť nových skutkových tvrdení uvedených v odvolaní, nemožno podľa názoru žalobcu prihliadať na nové tvrdenia žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd o potvrdenie rozsudku prvej inštancie ako vecne správneho. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. 11. Žiadne ďalšie vyjadrenie napriek výzve súdu nebolo podané. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 14. Podľa § 266 ods. 1 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 15. Podľa § 266 ods. 2 ObZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. 16. Podľa § 266 ods. 3 ObZ, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. 17. Podľa § 329 ObZ, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy. 18. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 19. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 20. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 21. Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 22. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 23. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 24. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 25. Podľa § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 26. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo. V danej veci bolo nesporne preukázané, že strany medzi sebou platne uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo odstránenie azbestových materiálov. Nesporné rovnako bolo aj to, že k odstráneniu azbestových materiálov došlo, čo preukazuje Odovzdávací protokol zo dňa 23.04.2018, podpísaný oboma stranami. Sporné v tejto veci bol rozsah vykonaných prác a výška úhrady za vykonané práce. 28. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že v prípade faktúry č. XXXXXXX zo dňa 11.05.2018, ktorá bola žalovaným uhradená čiastočne, možno dôvodne predpokladať, že týmto úkonom došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku. Rovnako tak aj s právnym názorom, týkajúceho sa argumentácie žalovaného a jeho neunesením dôkazného bremena tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie v bode 15. a 16. odôvodnenia rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Súd vecne správne uviedol aj judikatúru na podporu svojich tvrdení, ktorá je aplikovateľná na danú právnu vec. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že k likvidácii azbestových materiálov došlo na základe ústnej zmluvy o dielo, pričom žalobcom vyfakturované dielo nebolo žalovanému nikdy protokolárne odovzdané a nikdy nebol zmluvnými stranami odsúhlasený rozsah vykonaných prác odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti mal žalovaný uviesť a predovšetkým riadne preukázať pred súdom prvej inštancie. Zhodne so žalobcom poukazuje na to, že žalovaný podpísal 7 dokumentov, ktorými došlo k objednávke a uzavretiu zmluvy, dohodnutiu pravidiel realizácie diela a pokút za porušenie pravidiel, odovzdanie staveniska a protokolárnemu prevzatiu diela. Žalovaný čiastočne uhradil faktúru za realizáciu diela, ktorá sa rovnako ako vyššie uvedené dokumenty odvolávajú na objednávku žalovaného. Žalobca zabezpečil pre žalovaného úradné povolenia potrebné k realizácii diela. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný neuviedol žiadne bližšie údaje o ústnej zmluve a neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci toto jeho skutkové tvrdenie. V tejto súvislosti bolo potrebné zdôrazniť skutočnosť, že podľa kvalifikovaného rozšíreného komentára k CSP (viď aj komentár JUDr. Petra Molnára, PhD. ako autora Veľkého komentára - Civilný sporový poriadok, C.H. BECK 2016 - bod 3 Nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami - VI. Skutkové vady rozhodnutia, str. 1241), by sa malo jednať výlučne o novoty, ktoré doteraz v konaní pred súdom procesná strana bez vlastnej viny nemohla použiť. Odvolací súd konštatuje, že uvedené tvrdenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že sporové strany sa písomne dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, ktoré bolo v dohodnutom rozsahu riadne žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, vysloveným v bodoch 14. a 16., ktorý čiastočné plnenie záväzku žalovaným posúdil v zmysle § 323 ods. 2 OBZ, podľa ktorého sa za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 cit. zákona. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. (§ 407 ods. 3). Žalovaný svoje tvrdenia ohľadom odstránenia plochy veľkosti 300 m2 žiadnym spôsobom nepreukázal. 29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací dôvod uvádzaný žalovaným, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým dôkazom nie je dôvodný, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého inštancie potvrdil ako vecne správne. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).