Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/83/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207285 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218207285.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: K.. C. C., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. Q. XX, proti žalovaným: X/ R.. L. U., W.. XX.XX.XXXX, F. T. X, F., X/ R.. L. F. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T. X, F., o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6.021,34 eur s príslušenstvom, o zaplatenie 1.563 eur s príslušenstvom, o zaplatenie 209,09 eur s príslušenstvom, o zaplatenie 66 eur s príslušenstvom a zaplatenie nemajetkovej ujmy 20.000 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2019, č.k. 19C/54/2018-79, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, doručenú súdu dňa 26.09.2018, ktorou sa domáhala, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť jej jednak bezdôvodné obohatenie v sume 6.021,74 eur z neoprávnene exekvovanej sumy spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne od 21.10.2016 (od dátumu poslednej splátky exekúcie) do zaplatenia, ako i trovy exekúcie v sume 1.563 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 21.10.2016 do zaplatenia, trovy exekútora R.. E. v sume 209,09 eur s 0,05 % denným úrokom od 30.01.2014 (dátumu konečného vyúčtovania exekúcie EX 536/2013) do zaplatenia, náklady, ktoré vynaložila podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci vedenej pod sp. zn. 21C 28/2016 vo výške 66 eur (aj súdny poplatok za odvolanie) s úrokom 0,05 % denne od 01.04.2016 do zaplatenia a nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalované konali zámerne s cieľom nezákonne sa na nej obohatiť, keď dali na vymáhanie L. X.M. R.. U. V. „Osvedčenie o dedičstve“ sp. zn. D 349/00, Dnot 50/00 zo dňa 11.12.2012 po jej F. Y. T. U. a ich zosnulom otcovi, ktoré malo byť v súlade s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 14C 155/1994-550 o vyporiadaní BSM a v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co 180/2011, kde je hodnota BSM určená ku dňu rozvodu jej manželstva, teda ku dňu 18.11.1991, kedy rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť. Uviedla, že od 01.03.2013 mala zablokovaný bankový účet, banka jej vyplácala cca 98 eur mesačne do 31.08.2013 a 6 mesiacov nemala na pokrytie mesačných platieb za plyn, elektrinu, vodu a nemala ani 1,10 eur na poštovné na odoslanie námietok proti exekúcii v januári 2014. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Er 344/2013 považovala za nesprávne, lebo nebola účastníčkou dedičského konania, a preto nemohla byť povinná z dedičského rozhodnutia. Poukázala na ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a na podmienky, kedy môže byť exekučným titulom notárska zápisnica, s tým, že v tomto prípade dali žalované exekútorovi notársku zápisnicu z prejednania dedičstva, kde nebol určený čas plnenia a ani jej súhlas s vykonateľnosťou. Obsah notárskej zápisnice, na základe ktorého bolo vydané Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 349/00, Dnot 50/00 je preto postihnuté vadou a nespĺňa právne náležitosti. Tiež uviedla, že Okresný súd Bratislava I mal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul a mal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučným titulom bol len právoplatný rozsudok sp. zn. 14C 155/1994, kde sú uvedené zostatky pôžičiek ku dňu 18.11.1991 a žalované notárku neinformovali, že pôžičky uvedené v rozsudku boli Slovenskej sporiteľni uhradené, a tak notárka napísala do Osvedčenia, že žalovaným má zaplatiť 6.021,34 eur a uhradiť Slovenskej sporiteľni sumu 1.699,25 eur. Žalované uviedli do omylu X.M. R.. U. V., ktorý exekučným príkazom EX 553/2013-6KV zrážkami z jej invalidného dôchodku od nej vymáhal sumu 6.021,34 eur. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, túto jej žalované spôsobili tým, že svojím konaním vyvolali reťazenie exekúcií a to v prospech U. sumu 11.030,49 eur, U. sumu 8.241,28 eur, Intrum Justícia sumu 932,23 eur, R.. I. sumu 272,09 eur, Krajský súd sumu 374,98 eur a 83,56 eur, pričom hodnota týchto exekúcií je spolu 21.036,39 eur. 3. Ďalej uviedol, že žalované tvrdenia žalobkyne popreli. Potvrdili, že manželstvo medzi žalobkyňou a ich I. K.. T. U. bolo dňa 18.11.1991 rozvedené, pričom na návrh žalobkyne bolo dňa 05.04.1994 začaté konanie o rozdelenie BSM na Okresnom súde Bratislava I (sp. zn. 14C 155/1994). Po smrti otca v roku 2000, keďže konanie o vyporiadanie BSM ešte prebiehalo, mohol notár v zmysle § 175l ods. 1 a § 107 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť v dedičskom konaní až na základe rozhodnutia o vyporiadaní BSM v civilnom konaní, čo sa aj stalo a exekučný titul, osvedčenie o dedičstve č.k. D 349/00, Dnot 50/00 zo dňa 11.12.2012 bolo vydané až na základe právoplatných rozhodnutí o rozdelení BSM Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 14C 155/1994, 4Co l80/2011 a 4Co 181/2011. Uviedli, že žalobkyňa nemohla byť vzhľadom k ust. § 1751 ods. 1 O.s.p. účastníčkou predmetného dedičského konania, čo však nemá vplyv na vykonateľnosť príslušného exekučného titulu v zmysle § 41 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku. Predmetnými rozsudkami došlo k rozdeleniu BSM, teda aktíva BSM 1/2 žalobkyni a 1/2 do dedičstva po nebohom Ing. Petrovi Vanekovi a určili sa aj dlhy BSM, ktoré existovali ku dňu rozvodu a tieto dlhy rozdelil súd na polovicu, t.j. 1/2 žalobkyni a 1/2 do dedičstva po nebohom K.. T. U.. Exekučné konanie vykonal X. R.. U. V. na základe vydaného poverenia a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o dedičstve, pričom žalobkyňa nepreukázala, že exekučný titul je nezákonný a nevykonateľný. K žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na ich strane nedošlo, pretože exekučné konanie prebehlo v súlade so zákonom a bola v ňom od žalobkyne vymožená ich pohľadávka 6.021,74 eur s príslušenstvom, ktorú žalobkyňa napriek tomu, že nadobudla celú nehnuteľnosť v Q. Q. na základe právoplatného rozsudku o rozdelení BSM, neuhradila dobrovoľne. Vo vzťahu k žalobkyňou požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy uviedli, že žalobkyňa nepreukázala, že jej strata hmotnosti a iné finančné či zdravotné ťažkosti súvisia s ich konaním. Mali za to, že súvisia s jej zlým psychickým stavom a zákernou egoistickou povahou, keď by zrejme podľa jej názoru mali ony financovať akékoľvek jej výdavky. Poukázali na to, že ak by žalobkyňa hradila svoje dlhy dobrovoľne, nemusela by znášať trovy exekútora a iné súvisiace trovy s exekúciou a z jej strany vyvolanými súdnymi konaniami. Žalobkyni preto nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy, a ak by aj takéto práva mala, sú už premlčané. Vzniesli námietku premlčania s poukazom na to, že exekúcia začala v roku 2013 a premlčacia doba takýchto práv dávno uplynula. Vo vzťahu k sume 209,09 eur, ktorú označila žalobkyňa ako škodu, namietli nedostatok svojej pasívnej legitimácie, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie podala ich advokátka, ktorej žalobkyňa riadne a včas neuhradila trovy konania vyčíslené súdom. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a listinnými dôkazmi, a to Osvedčením o dedičstve sp. zn. D 349/00, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 155/1994, upovedomením o začatí exekúcie EX 553/2013, potvrdením Správy katastra Ž. o výmaze ťarchy, potvrdením Sociálnej poisťovne ústredie o splátkach exekúcie, výpisom sociálnej poisťovne o exekučných splátkach, konečným vyúčtovaním exekúcie EX 553/2013, 3Er 344/2013, konečným vyúčtovaním exekúcie EX 536/2013, žalovanými neprevzatými listinnými zásielkami, uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C 28/2016, fotokópiou preukazu žalobkyne ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 349/00, Dnot 50/00 zo dňa 11.12.2012 zistil, že bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi IW.. T. U., A.. XX.XX.XXXX, do ktorého boli zahrnuté aktíva, a to pohľadávka voči žalobkyni v sume 6.021,74 eur z titulu polovice v rozhodnutí špecifikovaných nehnuteľností v V.. Ú.. Q. Q., A. na N. Č.. XXX, v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 155/94. Dedičia uzavreli dohodu, podľa ktorej uvedené aktíva v sume 6.021,74 eur nadobudli v 1/2 žalované, rovnako aj 1/2 pasív po poručiteľovi, vyplývajúcich z pôžičiek v celkovej sume 1.699,25 eur. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 155/1994-550 zo dňa 09.02.2011, právoplatného dňa 30.12.2011, zistil, že vo veci vyporiadania BSM súd určil, že do BSM žalobkyne a A.. K.. T. U. patria nehnuteľnosti v kE.. Ú.. Q. Q., A. na N. Č.. XXX v hodnote 12.043,49 eur, zostatok pôžičky vedenej v L. L. ku dňu 18.11.1991 v sume 26.351,67 eur, zostatok pôžičky z S. v sume 278,83 eur a zostatok pôžičky v sume 484,56 eur. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX a polovicu z pôžičiek vyčíslených ku dňu rozvodu manželstva (k 18.11.1991) a určil, že do dedičstva po K.. T. U. patria aktíva: suma 6.021,74 eur titulom polovice hodnoty nehnuteľností zapísaných na N. Č.. XXX a pasíva: druhá polovica zostatku pôžičiek vyčíslených ku dňu rozvodu manželstva, a vo zvyšku súd návrh zamietol. V konaní boli žalované zastúpené advokátkou JUDr. Zuzanou Olexovou, pričom o trovách konania malo byť rozhodnuté samostatným uznesením. Z upovedomenia o začatí exekúcie č.k. EX 553/2013-6KV zo dňa 18.03.2013 zistil, že súdny exekútor začal exekúciu na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie č. D 349/00, Dnot 50/00 zo dňa 11.12.2012, vydaného notárkou JUDr. Helenou Hrušovskou, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť oprávneným žalovaným 1/ a 2/ pohľadávku 6.021,74 eur a trovy exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 27.02.2013 Okresným súdom Bratislava I pod č. 5101072857. Z oznámenia Správy katastra Ž. A.o dňa 16.06.2005 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni a Slovenskej sporiteľni a.s. bol oznámený zánik obmedzenia RIII/392/90 v časti C-LV 807, výkazom zmien č. 68/2005, U. V.. Ú.. Q. Q.. Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.11.2016 ustálil, že na žiadosť žalobkyne jej bol oznámený rozpis zrážok z dôchodku, vykonávaných na základe X. T. R.. U. V. pod EX 553/2013, pre uspokojenie pohľadávky v sume 7.601,84 eur za obdobie od 20.09.2013 do 19.12.2016. 5. Vec posúdil právne podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 107 ods. 1 Obč. zák.. Vysvetlil inštitút námietky premlčania s tým, že ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Uviedol tiež, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz, teda odo dňa, kedy bolo možné podať žalobu na súd. V danom prípade mal za preukázané, že žalobkyňa si žalobou zo dňa 16.09.2018 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na základe vykonanej exekúcie z exekučného titulu, ktorý považovala za neplatný a nevykonateľný, ale v konaní nepreukázala, že by bol tento exekučný titul zrušený, zmenený, resp. že by bola jeho vykonateľnosť zrušená. Konštatoval, že exekútor vykonal exekúciu na základe príkazu na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Bratislava I č. 5101072857 zo dňa 27.02.2013, pričom súd vydal toto poverenie až po riadnom preskúmaní právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného príkazu. Uviedol, že skutočnosť, že sú z dôchodku žalovanej (zrejme mal na mysli žalobkyňu - pozn. odvolacieho súdu) vykonávané zrážky, v akej výške, na základe akého exekučného titulu, vedela žalovaná (tu mal zrejme tiež na mysli žalobkyňu - pozn. odvolacieho súdu) už z oznámení Sociálnej poisťovne zo dňa 11.04.2014 a zo dňa 04.10.2015, a preto prihliadol k námietke premlčania vznesenej žalovanými a v časti vydania bezdôvodného obohatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Ďalej citoval znenie ust. § 420 ods. 1 a 3 a § 100 ods. 1 a 2 Obč. zák. a uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti je existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť - protiprávnosť tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by zo strany žalovaných došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné označiť ako protiprávne, resp. neoprávnené. Konštatoval, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu D 349/00, Dnot 50/00 požiadali exekútora R.. U. V. o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 6.021,74 eur a trovy exekúcie v sume 16,50 eur. V časti uplatnenej nemajetkovej ujmy mal za to, že žalobkyňa podľa § 153 C.s.p. neuniesla dôkazné bremeno preukázať právny základ pre vznik jej nároku na náhradu škody, zrážky z jej dôchodku vykonané v prospech oprávnených v exekučnom konaní nie je možno považovať za konanie, ktorým by mohla byť žalobkyni spôsobená škoda, naviac si uplatnila v tomto konaní aj plnenia, ktoré sa netýkali žalovaných, ale nárokov na plnenie voči oprávneným Slovenská L., E. R.. I., Justičná pokladnica Krajského súdu v Bratislave. Záverom uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy, taktiež nepreukázala primeranosť a dôvodnosť uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy. Preto aj v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. 7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť. Súdu prvej inštancie vytkla nesprávny procesný postup, ktorý videla v tom, že sudkyňa sa zdržiavala so žalovanými v pojednávacej miestnosti cca 15-20 minút bez jej prítomnosti, keď ona sa dostavila neskôr vzhľadom na meškanie jej vlaku. Mala za to, že súd ich mal počas jej neprítomnosti vykázať. Namietala tiež, že z nebol vyhotovený zvukový záznam z pojednávania (z technických príčin nahrávacieho zariadenia), o čom predložila dôkaz, a to zamietavú odpoveď súdu zo dňa 14.05.2019 na jej žiadosť o zvukový záznam z pojednávania. Nesprávny procesný postup súdu videla i v tom, že jej súd nedovolil na pojednávaní doložiť do spisu listinné dôkazy a konal voči nej zaujato, keď sudkyňa obhajovala žalované, ktoré na ňu kričali, pričom nezjednala poriadok tak, aby sa aj ona dostala k slovu. Zdôraznila, že mienila pýtať žalovaných na to, aké dlhy od nej exekučne vymohli, keď je v súdnom spise doklad o tom, že ona sama uhradila pôžičku na kúpu nehnuteľností už v roku 2005, ale sudkyňa jej neudelila slovo a jej žalobu zamietla. Namietala aj nesprávne právne posúdenie, keď zdôraznila, že konanie žalovaných bolo úmyselné a v rozpore s dobrými mravmi za účelom získania bezdôvodného obohatenia, keď od nej zexekvovali dlh, o uhradení ktorého je v roku 2005 je v spise doklad. Tvrdila, že Osvedčenie o dedičstve D 349/00 jej nebolo doručené a neexistuje žiaden exekučný titul, ktorý by ju zaväzoval platiť čokoľvek na základe cudzieho dedičského konania. Nesprávny právny názor súdu prvej inštancie videla i v tom, že ak v napadnutom rozsudku citoval výrok z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 155/1994-550 zo dňa 09.02.2011, teda čo súd v predmetnom konaní určil do BSM, je zrejmé, že dedičstvo je predlžené a majetok do dedičského konania bol mínus 15.071,57 eur, čo aj zodpovedá skutočnosti. Za nesprávne právne posúdenie veci mala aj posúdenie premlčania, keď poukázala na to, že štandardná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je tri roky a pri náhrade škody ide o dvojročnú subjektívnu a trojročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, právo na jej náhradu sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, pričom žalované jej spôsobili škodu úmyselne, takže objektívna premlčacia doba je tri roky odo dňa, kedy sa dozvedela aká je výška škody podľa výpisu zrážok exekúcie Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2016, ktorý je súčasťou spisu. 8. Žalované sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu s napadnutým rozsudkom stotožnili a navrhli odvolanie žalobkyne odmietnuť. Uviedli, že súd konal v súlade s Civilným sporovým poriadkom a subjektívne názory žalobkyne sú neopodstatnené, účelové a urážajúce postup súdu. Nesúhlasili s názorom žalobkyne, že súd ich mal počas jej neprítomnosti vykázať z pojednávacej miestnosti, keď mali za to, že strany sú povinné dostaviť sa na pojednávanie včas a nie je možné zvýhodňovať stranu, ktorá sa včas nedostaví tým, že protistrana bude vykázaná. Hoci nebol vyhotovený zvukový záznam z pojednávania, mali za to, že ak mala žalobkyňa na nahrávaní eminentný záujem, zákon jej umožňoval vyhotoviť si záznam vo vlastnej réžii. Vyjadrenia žalobkyne o priebehu pojednávania označili za nepravdivé a ničím nepotvrdené. Uviedli, že žalobkyňa žiadala od súdu vysvetlenia v predmetnej veci, na čo jej súd uviedol, že nemá oprávnenie poskytovať procesným stranám právne služby. Vyjadrili predpoklad, že žalobkyňa trpí nejakou psychickou poruchou a je presvedčená, že jej všetci chcú ubližovať, robí zo seba obeť, nie je schopná rozlíšiť realitu a zrejme je presvedčená, že jej chce ubližovať sudkyňa JUDr. Fakanová. Uviedli, že žalobkyňa podáva rôzne sťažnosti a trestné oznámenia, ktoré boli všetky odmietnuté. 9. Ďalšie vyjadrenia neboli podané. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď musel prihliadnuť na jeho závažné procesné pochybenia, ktoré mali za následok porušenie procesných práv žalobkyne, ktoré jej priznáva Civilný sporový poriadok. Zároveň konštatuje, že napadnutý rozsudok je pre nedostatočnosť, rozpornosť a zmätočnosť jeho odôvodnenia nepresvedčivý a v odvolacom konaní nepreskúmateľný. 11. Po preskúmaní predloženého spisu, napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, považuje odvolací súd v prvom rade za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) konal v predmetnej veci v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, čím odňal žalobkyni jej procesné práva v takom rozsahu, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Najskôr porušil všeobecnú poučovaciu povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 160 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pričom strany vždy poučí o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (tu ide dokonca o obligatórnu poučovaciu povinnosť). Výnimku z uvedených ustanovení stanovuje ods. 3 § 160 C.s.p., ktorý uvádza, že takúto poučovaciu povinnosť súd nemá napr. v prípade, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd prvej inštancie žalobkyni (fyzickej osobe bez právnického vzdelania a bez právneho zastúpenia) žiadne poučenie o jej procesných právach a povinnostiach neposkytol ani nedoručil, avšak žalované 1/ a 2/, obe s právnickým vzdelaním a titulom JUDr., o ich procesných právach a povinnostiach podrobne poučil v uznesení č.k. 19C 54/2018-60 zo dňa 09.01.2019. Nepostupoval ani v súlade s ust. § 167 ods. 3 C.s.p., ktorý stanovuje, že „Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania“. V preskúmavanej veci súd doručil žalovaným 1/ a 2/ žalobu žalobkyne na vyjadrenie a žalované vo svojom písomnom vyjadrení nárok uplatnený žalobkyňou neuznali. Súd prvej inštancie neumožnil žalobkyni vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaných, teda tzv. repliku, hoci je to jej procesné právo, a nepoučil ju ani o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (podľa ust. § 153 C.s.p., na ktoré sa napriek tomu dokonca v odôvodnení rozsudku odvoláva). Neurobil ani iné vhodné opatrenia, napr. nariadenie predbežného prejednania sporu. Vyjadrenie žalovaných doručil žalobkyni len ako prílohu k predvolaniu na pojednávanie, podľa ktorého ju predvolal na pojednávanie nariadené na deň 11.04.2019 s tým, že „považuje za potrebné ju v tomto konaní vypočuť“ (čo vyplýva zo samotného predvolania). Zo zápisnice z pojednávania však vyplýva, že „súd nenariaďuje dokazovanie výsluchom strán konania“, pričom z obsahu samotnej zápisnice vyplýva, že žalobkyni ani na pojednávaní neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaných k jej žalobe. 12. Zo zápisnice z pojednávania tiež vyplýva, že po vyvolaní veci súd zistil, že sa dostavili obe sporové strany, čo je však v úplnom rozpore s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní (že meškala a súd už bol v pojednávacej miestnosti 15-20 minút so žalovanými) ako i s reakciou žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, v ktorej konanie súdu nepopreli, ale vysvetľovali. I keď je v spise na č.l. 78 založený úradný záznam zo dňa 11.04.2019 o tom, že zvukový záznam z pojednávania (ktorý je súd povinný vyhotoviť podľa ust. § 175 ods. 1 v spojení s § 98 C.s.p.) je uložený v aplikácii Elektronický súdny spis, tento zvukový záznam nebol žalobkyni na jej žiadosť podľa ust. § 98 ods. 2 C.s.p. poskytnutý, a to s odôvodnením, že nebol z technických príčin nahrávacieho zariadenia vyhotovený (odpoveď súdu na č.l. 91). Ďalej zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že po otvorení pojednávania predniesla žalobkyňa žalobu resp. ňou požadovaný výrok rozhodnutia v znení uvedenom v zápisnici a upravila ňou požadovaný úrok z omeškania z 0,05 % denne na 5 % ročne. Hoci je nepochybné, že pôvodne žalovaný úrok z omeškania 0,05 % denne predstavujúci 18,25 % ročne „upravila“ po otvorení pojednávania na výšku 5 % ročne, čo je potrebné vyhodnotiť ako späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania prevyšujúcej požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, súd prvej inštancie uvedené ponechal bez povšimnutia a napadnutým rozsudkom zamietol pôvodnú žalobu žalobkyne, keď v odôvodnení rozsudku dokonca uviedol, že žiadala úrok z omeškania (zo žalovaných istín) vo výške 0,05 % denne. Je potom zrejmé, že rozhodol o inom predmete sporu, aký žalobkyňa vymedzila svojím prednesom na pojednávaní. Možno potom uzavrieť, že súd prvej inštancie priznal po podaní žaloby žalobkyni výlučne právo predniesť žalobu na pojednávaní (pričom „zmenu“ žaloby ignoroval), vyjadriť sa k prečítaným listinným dôkazom a právo záverečnej reči a ďalšie vyššie uvedené procesné práva, priznané jej Civilným sporovým poriadkom, žalobkyni uprel. 13. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 14. Pod nesprávnym procesným postupom súdu je potrebné rozumieť faktickú, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcu činnosť (alebo nečinnosť) súdu, teda samotnú procedúru prejednania veci (teda to, ako súd viedol spor) znemožňujúcu strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní. O tom, ako v tom ktorom prípade prebiehalo civilné sporové konanie, usudzuje odvolací súd na podklade zistení zo súdneho spisu. Zo všetkých vyššie uvedených vád procesného postupu súdu prvej inštancie je viac ako zrejmé, že prvoinštančný súd odňal žalobkyni jej procesné práva, ktoré jej zákon priznáva, a tiež, že nedodržal ani princíp rovnosti strán pred súdom a tento porušil v neprospech žalobkyne. Súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni uplatňovať patriace procesné práva takým zásadným spôsobom, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé konanie. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup a toto konanie v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu v materiálnom ponímaní zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenapĺňajúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu uplatneniu dôležitých procesných práv strane sporu, ktoré slúžia na ochranu jej práv a oprávnených záujmov v civilnom súdnom konaní. Ak je strana sporu z uplatnenia dôležitého procesného úkonu vylúčená alebo v značnej miere obmedzená pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa jej postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jej ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, čo je aj prípad prejednávanej veci. Tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné napraviť v odvolacom konaní, pretože odvolací súd nemôže suplovať konanie pred súdom prvej inštancie a po prvýkrát v odvolacom konaní poučovať žalobkyňu o jej procesných právach a povinnostiach, alebo jej umožniť v súlade s Civilným sporovým poriadkom vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaných k jej žalobe, prípadne rozhodovať o čiastočnom späťvzatí vykonanom pred vydaním napadnutého rozsudku. Je potom na mieste prijať záver, že súd prvej inštancie porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces, čo potom vedie aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Pre úplnosť odvolací súd už len dodáva, že napadnutý rozsudok je zároveň založený aj na nepreskúmateľnom, v časti dokonca aj absentujúcich právnych (a aj skutkových) záveroch. Ak totiž súd prvej inštancie prijal (aspoň tak sa to z odôvodnenia jeho rozhodnutia odvolaciemu súdu javí) na jednej strane záver, že (zrejme) v časti žalobou požadovanej sumy 6.021,74 eur nejde o bezdôvodné obohatenie, hoci právne v tejto časti nijak neargumentoval, a preto ide len o domnienku odvolacieho súdu, a následne uviedol, že prihliadol k námietke premlčania vznesenej žalovanými a v časti vydania bezdôvodného obohatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď poukázal na to, že o vykonávaných zrážkach žalobkyňa vedela už z oznámení Sociálnej poisťovne zo dňa 11.04.2014 a zo dňa 04.10.2015, hoci žiaden takýto dôkaz v napadnutom rozsudku neuviedol a ani ho nehodnotil, neustálil, kedy mala začať plynúť premlčacia doba a kedy uplynula, sú dôvody zamietnutia žaloby nepreskúmateľné. Ak súd prvej inštancie ďalej po citácii ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. uviedol, že „predpokladom vzniku zodpovednosti je existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť - protiprávnosť tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou, odvolací súd konštatuje, že takýto výklad ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. je nesprávny (keďže predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. je predsa protiprávny úkon, existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody). Napriek tomu, že ohľadom sumy 6.021,74 eur už prijal (i keď nepreskúmateľné) závery uvedené vyššie s tým, že tieto viedli k zamietnutiu žaloby, opätovne posudzoval predmetnú exekúciu so záverom, že žalobkyňa nepreukázala právny základ pre vznik jej nároku na náhradu škody, a že zrážky z jej dôchodku vykonané v prospech oprávnených v exekučnom konaní nie je možno považovať za konanie, ktorým by mohla byť žalobkyni spôsobená škoda. Je možné konštatovať, že dôvody zamietnutia žaloby zostali nepreskúmateľné, zmätočné a nepresvedčivé. Vo vzťahu k zamietnutiu žalobkyňou uplatnenej nemajetkovej ujmy a ostatných finančných nárokov právne posúdenie veci úplne absentuje. Takéto odôvodnenie rozhodnutia potom pri absencii jednoznačného záveru o právnom dôvode zamietnutia žaloby spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že jednou zo základných požiadaviek racionálnej právnej argumentácie je, že argumentácia v odôvodnení rozhodnutia súdu musí byť vnútorne nerozporná, logicky konzistentná, presvedčivá a zároveň aj preskúmateľná. Pripomína tiež, že sporové strany majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových a právnych záveroch musia byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany sporových strán, ktorým je rozhodnutie určené. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) c) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude postupovať procesne správne a v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, umožní žalobkyni uplatnenie jej procesných práv, rozhodne o čiastočnom späťvzatí žaloby, vykoná prípadne navrhnuté dôkazy (resp. ich nevykonanie riadne v rozhodnutí zdôvodní), výsledky dokazovania riadne zhodnotí (ust. § 191 C.s.p.) a správne právne posúdi (nesmie absentovať právne posúdenie každého žalobkyňou uplatneného nároku) a opätovne o žalobe žalobkyne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby z nich bolo zrejmé, ako sa vysporiadal s argumentáciou sporových strán. Je dôležité, aby prijal pre strany sporu pochopiteľné závery tak, aby strany mohli na odôvodnenie jeho rozhodnutia v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. Ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne sa už odvolací súd po prijatí vyššie uvedených záverov nezaoberal. 17. O náhrade trov konania, aj odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).