Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/97/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203423 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219203423.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanej: F. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 388,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.12.2019, č.k. 31C/12/2019-44, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcov sa p r i z n á v a proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 388,20 eur a sumu 1,45 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia (výrok II). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 116, § 137 písm. a), § 273 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") a vecne tým, že v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej majúc za to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady pre takéto rozhodnutie. Vzhliadol na to, že uznesením č.k. 31C/12/2019-34 zo dňa 28.10.2019 uložil žalovanej, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadrila a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne žalovanú poučil, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Uznesenie bolo žalovanej doručené spolu so žalobou dňa 14.11.2019, a to v zmysle ust. § 116 C.s.p.. Nakoľko si žalovaná uznesením uložené povinnosti nesplnila, k žalobe sa nevyjadrila, súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že žalobca ju nevyzval na úhradu dlhu a neupozornil ju na to, že podal návrh na súd. Uviedla, že od júla 2015 má na uvedenej adrese trvalý pobyt jej 82 ročný otec F. Č., o ktorého sa stará s bratom. Uvedený byt bol kúpený pred niekoľkými rokmi, ale keďže investor odišiel nedalo sa tam bývať až do konca roku 2013. Keďže tam v danom období nebývali, predpokladala, že za dané obdobie nebude platiť poplatky žalobcovi. Uviedla, že neobdržala uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.10.2019, nakoľko jej nebolo doručené. Poukázala na to, že od 31.03.2018 poberá dôchodok, preto ak by mala platiť, malo by to byť menej a keďže sa stará o starého otca mala byť od platby oslobodená. Preto, ak by sa zohľadnila doba 19 mesiacov x 4,64 eur bola by to suma 88 eur, a nebol tak dôvod na súdne konanie. Na základe uvedeného žiadala o zrušenie rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Zároveň sa ospravedlnila za omeškanie, keďže sa stará o starého otca. 5. K odvolaniu žalovanej sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 23.04.2020 a uviedol, že si svoje povinnosti písomne vyzvať žalovanú na zaplatenie úhrad a zaplatenie poštových sadzieb, splnil. Následne podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na to, že vlastníctvo televízora je nepodstatné pri platení úhrad za služby verejnosti poskytovaných jeho spoločnosťou, pričom povinnosť platby je spojená s tým, že žalovaná je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti na odbernom mieste. K námietke žalovanej, že je poberateľkou starobného dôchodku uviedol, že platiteľ je oslobodený od povinnosti platiť až po oznámení a preukázaní vyberateľovi úhrady, čo žalovaná nesplnila. Mal tak za to, že boli splnené podmienky na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania žalovanej (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktorý odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. 7. Podľa § 273 C.s.p., súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 8. Odvolací súd ako prvoradé uvádza, že podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Z citovaného zákonného ustanovenia tak vyplýva, že napriek tomu, že voči takýmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť však viaže len na jediný dôvod a týmto dôvodom je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovanej spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Preto je nutné skonštatovať prípustnosť odvolania žalovanej. 9. Vo vzťahu k námietkam žalovanej, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovanej podľa ust. § 273 C.s.p., odvolací súd uvádza nasledovné. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť aj bez pojednávania za splnenia podmienky, že súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 04.07.2019 vydal Platobný rozkaz č.k. 31C/12/2019-18, ktorý doručoval žalovanej. Zásielka (čl. 20) obsahujúca platobný rozkaz, žalobu a poučenie sa vrátila súdu prvej inštancie dňa 31.07.2019 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Nakoľko sa Platobný rozkaz zo dňa 04.07.2019 č.k. 31C/12/2019-18 nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.09.2019 č.k. 31C/12/2019-29 platobný rozkaz zrušil. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.10.2019 č.k. 31C/12/2019-34 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby vo svojom vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení . Zároveň súd prvej inštancie poučil žalovanú, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe o splnení povinnosti rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie podľa § 273 C.s.p.. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uvedená zásielka (čl. 37) obsahujúca uznesenie, žalobu a poučenie sa vrátila súdu prvej inštancie dňa 26.11.2019 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. platí, že v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu v § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga> teda vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, alebo nie. Namiesto toho vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje, a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a že je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. Z tejto novo zavedenej zásady tiež vyplýva, že adresát sa nemôže s doručovanou písomnosťou oboznámiť len vtedy, ak má k tomu ospravedlniteľný dôvod (§ 114 C.s.p. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuytcna>). Fikcia doručenia teda nastane po tom, ako sa súdu nepodarí písomnosť doručiť na adresu uvedenú v § 106, pričom pod adresou uvedenou v § 106 je potrebné vnímať adresu uvedenú adresátom alebo adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) alebo b). Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal postup podľa ust. § 273 C.s.p., keď predmetom konania je žaloba na plnenie (§137 písm. a/ C.s.p.), žalovaná sa na základe uznesenia súdu v určenej lehote písomne nevyjadrila k žalobe, i keď bola poučená o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom bola splnená fikcia doručenia uznesenia žalovanej do vlastných rúk. 11. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).