Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/74/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203903 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219203903.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: O., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. U. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX N., a otec - H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/46/2019-71, zo dňa 07.10.2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný na maloletého O. A., nar. XX.XX.XXXX, platiť zvýšené výživné zo sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a na maloletú F. A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počínajúc dňom 29.07.2019, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 29.07.2019 do 30.06.2020 na maloletého O. A. v sume 221,87 eur, F. A., nar. 16.12.2006 v sume 221,87 eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky, v lehote do 30 dní, od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I zvýšil výživné na maloletého O. A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 200 eur mesačne, na sumu 230 eur mesačne a na maloletú F. A., nar. XX.XX.XXX,X zo sumy 150 eur na sumu 180 eur, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počínajúc dňom 29.07.2019, vo výroku II zročné výživné na maloletého O. A., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 29.07.2019 do 30.09.2019 vo výške 26,25 eur, otcovi uložil zaplatiť do 30.11.2019, vo výroku III zročné výživné na maloletú F. A., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 29.07.2019 do 30.09.2019 vo výške 26,25 eur, otcovi uložil zaplatiť do 30.11.2019, vo výroku IV vo zvyšku návrh matky zamietol, vo výroku V zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/101/2014-82, zo dňa 22.04.2015, v časti o výživnom na maloleté deti, vo výroku VI rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 76 ods.1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, majúc za preukázanú zmenu pomerov v rozsahu odôvodňujúcom čiastočné zvýšenie výživného na maloleté deti. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí za obdobie od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava II,o dňa 22.04.2015, č.k. 28P/101/2014-82, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 27.9.2016, č.k. 11CoP/404/2015-151. Skonštatoval, že za uplynulé obdobie 4. rokov došlo k nárastu potrieb maloletých detí, maloletá F. dovŕši vek 13 rokov, navštevuje siedmy ročník školy S. de A. (v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola žiačkou na I. stupni základnej školy), venuje sa rôznym krúžkom, aktuálne je to angličtina, hra na akordeón a saxofón. Maloletý O. má 17 rokov, navštevuje tretí ročník bilingválneho gymnázia (v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevoval 6. ročník základnej školy), venuje sa športu, volejbalu. Súd prvej inštancie uviedol, že prechod na vyšší stupeň štúdia predstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, s fyzickým vekom detí sú spojené i vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod. Na strane matky zistil zvýšenie príjmu o cca 300 eur mesačne, keď iným spôsobom sa jej majetkové pomery od poslednej úpravy nijakým výrazným spôsobom nezmenili. Je zamestnaná na Ministerstve zdravotníctva SR, ako projektový manažér s mesačným príjmom 1.342 eur netto, vlastní byt, v ktorom býva spolu s maloletými deťmi a jej matkou, chatu v O. a trojročné motorové vozidlo značky VW Golf. Otec pracuje v D.M.P. STEEL s.r.o. Bratislava, s mesačným príjmom 431 eur netto a zároveň je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 495,34 eur. Býva s priateľkou v jej 4- izbovom byte, kde prispieva na bývanie a stravu sumou 285 eur, spláca spotrebný úver, ktorý si vzal na splatenie dlžného výživného a úhradu škody za dopravnú nehodu, v mesačnej splátke 117 eur, k jeho ďalším mesačným výdavkom patrí platenie mobilu 30 eur, cestovné 60 eur, výdavky na drogériu 40 eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, vlastní motorové vozidlo značky Opel Astra, rok výroby 2005. Za preukázané mal, že otec svoju vyživovaciu povinnosť si pravidelne plnil, pričom od mája 2018 dobrovoľne prispieva na každé z maloletých detí o 17,50 eur viac, ako má súdom uloženú povinnosť. Nad rámec výživného hradí deťom školské výlety a dcére prispel aj na kúpu hudobného nástroja. Návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne, majúc za to, že k zmene pomerov na strane maloletých detí došlo, avšak mesačné výdavky cca 600 eur na každé dieťa považoval za neprimerane vysoké a nadhodnotené. Mal za to, že v danom prípade vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery, otec nie je povinný sa podieľať na všetkých mimoškolských aktivitách detí, hoci z jeho konania je zrejmé, že má záujem ich podporovať aj v týchto činnostiach. Výživné na maloletú F. v sume 180 eur mesačne a na maloletého O. v sumu 230 eur mesačne, považoval za primerané odôvodneným potrebám detí, po zohľadnení dôvodnosti vyčíslených výdavkov otca, jeho príjem, možnosti a schopnosti. Zročné výživné na každé z maloletých detí za obdobie od podania návrhu, t. j. od 29.07.2019 do 30.09.2019, v sume 26,25 eur (t.j. za 2 mesiace a 3 dni, pričom za 1 mesiac zročné predstavuje sumu 12,50 eur, za 1 deň 0,42 eur, rozdiel sumy, ktorú otec platil dobrovoľne, a ktorú mal platiť, t. j. 2 x 12,50 eur + 3 x 0,42 eur), uložil otcovi zaplatiť do 30.11.2019. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu, v zamietajúcej časti, podala odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej časti zmeniť a výživné na maloleté deti zvýšiť v zmysle jej návrhu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neúplnému a nesprávnemu zisteniu, že na strane detí nedošlo k podstatnej zmene pomerov, otec nie je povinný sa podieľať na mimoškolských aktivitách detí, že niektoré výdavky uvedené v rozpise hodnoverne nepreukázala, že príjem otca, jeho možnosti a schopnosti odôvodňujú zvýšenie výživného len o sumu vo výške 30 eur mesačne na každé dieťa, ktoré je nedostatočné. Mala za to, že takto zvýšené výživné nezodpovedá zvýšeným, reálnym a opodstatneným životným nákladom maloletých detí, ktoré sa podstatne zmenili od poslednej úpravy výživného (spred viac ako 4. rokov). Súd prvej inštancie tiež nezohľadnil návrh kolízneho opatrovníka na zvýšenie výživného u každého dieťaťa aspoň o 50 eur. Uviedla, že s pribúdajúcim vekom, rastom, fyzickým a psychickým vyspievaním detí sa ich potreby zvýšili, a to či už bežné potreby, ako je strava, oblečenie, ale aj náklady na ich mimoškolskú činnosť a neustále stúpanie cien tovarov a služieb. Čo sa týka príjmov otca, namietala otcom preukazovaný príjem, keď priemerný plat skladníka (čo vykonáva otec) v Bratislavskom kraji, sa pohybuje v rozmedzí od 900 do 1100 eur brutto, okrem toho má otec nárok na odmeny a 13. plat, na preplatenie stravných lístkov v plnej sume atď., ako vyplýva zo zverejneného inzerátu spoločnosti D.M.P. STEEL s.r.o., ktorý bol predložený súdu. Namietala, že súd sa nevysporiadal ani so skutočnými dôvodmi, prečo si bral otec spotrebný úver vo výške 7 000 eur, ktoré neboli na splatenie zročného výživného. Poukázala na to, že v čase posledného rozhodovania o výživnom (2014/2015) bol otec nezamestnaný, oficiálne poberal iba výsluhový dôchodok vo výške 460 eur a napriek tomu mu bolo nariadené platiť výživné na maloleté deti spolu vo výške 350 eur, ktoré bol schopný bez problémov platiť, pričom aktuálne je zamestnaný a jeho priznaný príjem predstavuje spolu s výsluhovým dôchodkom sumu spolu vo výške cca 1 000 eur netto. Trvala na tom, že všetky náklady na maloleté deti riadne preukázala a odôvodnila. 4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. K tvrdeniu matky, že má nárok na odmeny a 13. plat uviedol, že tieto položky nie sú nárokovou čiastkou a ich vyplatenie a výška sú podmienené ziskom firmy a ak sú vyplatené, tak iba jednorázovo. V roku 2018 mu zamestnávateľ dal odmenu vo forme šekových poukážok v celkovej hodnote 20 eur, preto tento argument považoval za neopodstatnený. Poukázal na výšku príjmu v predchádzajúcom zamestnaní REPRE s.r.o. Bratislava, kde tiež pracoval ako skladník a kde mal príjem v podobnej výške podľa priloženého dokladu v prílohe odvolania. Uviedol, že platy skladníka, ako uvádza matka, sú v inzerátoch nadhodnotené, prípadne sú ponúkané v skladoch, kde sa pracuje na zmennosť, cez víkendy a sviatky a teda dá sa predpokladať, že sú v tom zahrnuté aj príplatky. Uviedol, že pri výpočte netto mzdy sa na neho, ako výsluhového dôchodcu, nevzťahuje odpočet nezdaniteľnej čiastky, ktorá je vo výške 328,11 eur, a preto je jeho príjem nižší, ako u skladníka s rovnakým brutto príjmom. Tvrdenia matky, že bol v rokoch 2014/2015 nezamestnaný, nie sú pravdivé, keď v uvedenom čase bol dlhodobo PN a poberal nemocenské dávky priemerne 500 eur mesačne, podľa priloženého dokladu v prílohe odvolania. Preto bol schopný výživné na maloleté deti riadne platiť. Po ukončení PN bol zamestnaný ako viazač vo firme KO&KA s príjmom 390 eur. Tvrdenie matky, že sa jeho pomery výrazne zlepšili nie je pravdivé. Čo sa týka spotrebného úveru a odôvodnenie, prečo si úver zobral uviedol, že tieto skutočnosti riadne preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie. Spotrebný úver si vzal 19.08.2019, kedy netušil, že matka požiada o zvýšenie výživného, a preto jej tvrdenie že ide o účelovú špekuláciu považoval za neopodstatnené. V roku 2017 matke splácal zročné výživné v splátkovom kalendári vo výške 539,84 eur na každé dieťa, po ukončení tohto splátkového kalendára mal ďalej k rukám matky splatiť ďalšie zročné výživné, keďže sa s matkou na splácaní nedohodol, matka zročné výživné vymáhala cestou exekútora. Finančné prostriedky na vyplatenie zročného výživného, ako aj na exekúciu vo výške 3 079,68 eur, si musel požičať od priateľky. Dňa 01.04.2019 mal na služobnej ceste v zahraničí, s vozidlom zamestnávateľa, zavinenú dopravnú nehodu a pri likvidácii poistnej udalosti musel časť vzniknutej škody znášať na vlastné náklady vo výške 2 652,37 eur. Uviedol, že keď mu to finančná situácia dovoľuje, prispieva maloletým deťom aj mimo výživného, synovi O. prispel na výlet do U. cca 100 eur, na koncoročný výlet 67,50 eur a 40 eur na tenisky, F. prispel na výlety vo výške 16 eur a 30 eur a taktiež jej prispel 150 eur na saxofón. Deti pravidelne v lete berie na týždennú dovolenku, ktorú financuje, pri príležitosti ich narodením a menín, alebo Vianoc im kúpi buď vecný alebo finančný dar do výšky 50-100 eur. 5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdeniach. Doplnila, že pokiaľ otec vo svojom vyjadrení uvádza, že príležitostne a mimo výživného prispieva na deti (napr. výlet syna do U., no koncoročný výlet, na tenisky, na 2-dňový výlet do N., na saxofón pre dcéru F.), je treba uviesť, že napr. školský výlet syna O. do U. stál 500 eur, saxofón pre dcéru F. stál 900 eur. Zároveň je potrebné uviesť, že pre správny vývoj detí je dôležité, aby bola permanentne zabezpečená ich základná vyživovacia povinnosť, a nie len príležitostne, podľa nálady otca, ako to bolo zriedka a len sporadicky doteraz. Pokiaľ otec uvádza, že si musel zobrať spotrebiteľský úver, z ktorého uhradil okrem iného aj náklady na ním spôsobenú dopravnú nehodu vo výške 2.652,37 eur uviedla, že dopravnú nehodu zavinil otec, preto tieto náklady nemožno brať pri určovanú opodstatnených výdavkov otca za relevantné a nemožno na ne prihliadať ako na údajnú skutočnosť, prečo si musel brať otec nevýhodný spotrebiteľský úver. 6. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal. 7. Matka podaním doručenom odvolaciemu súdu dňa 19.06.2020 vyčíslila doposiaľ uhradené platby výživného na maloleté deti zo strany otca. 8. Otec podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.06.2020, vyčíslil a preukázal doposiaľ uhradené platby výživného na maloleté deti, vrátane zaplatenia zročného výživného. 9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov. 11. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 22.04.2015, č.k. 28P/101/2014-82. 12. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním aj odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletých detí a rodičov k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného, v tejto časti odvolací súd nedospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, keďže určená výška výživného podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, a tiež aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré tak ako boli matkou vyčíslené, odvolací súd považuje za dôvodné, avšak ich pokrytie zo strany otca je možné premietnuť do výšky výživného len v miere, zodpovedajúcej jeho životnej úrovni príjmovým a majetkovým pomerom. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je aj zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má preto súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. 13. V posudzovanej veci odvolací súd, vyhodnotiac odvolacie dôvody matky a výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií, dospel k záveru, že vzhľadom na preukázané potreby detí, dosiahnuté vzdelanie a možnosti a schopnosti otca a jeho príjem, je potrebné výšku určeného výživného na maloleté deti navýšiť o 50 eur na každé z nich, tak aby zodpovedalo podmienkam § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca a jeho príjem, tento je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletých detí takto upraveným výživným a to aj za zohľadnenia vecných, či finančných plnení otca maloletým deťom, ktoré im poskytuje pri príležitosti ich sviatkov, či z dôvodu priebežne vzniknutých mimoriadnych nákladov. V danom prípade pri posúdení možností a schopností otca dosahovať primeraný príjem, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že úroveň možností a schopností otca umožňuje plnenie zvýšeného výživného na maloleté deti zvýšeného aspoň o 50 eur mesačne, poukazujúc na potencionalitu jeho príjmu, jeho uplatnenia sa na trhu práce v mieste bydliska. Otec je v produktívnom veku ( 47 rokov ), má stredoškolské vzdelanie, dobrý zdravotný stav, preto za situácie, trvania jeho vyživovacej povinnosti, v nadväznosti na postupné odôvodnené zvyšovanie potrieb maloletých detí, ktoré sú aktívne v školskej aj mimoškolskej činnosti a ktoré je potrebné podporovať, sa nemožno uspokojiť s tvrdením otca, že sa neuchádza o pracovné miesto skladníka s vyšším príjmom len preto, že takáto práca si vyžaduje zmennosť a prácu cez víkendy a sviatky. Na náklady otca v súvislosti so splácaním spotrebného úveru odvolací súd prihliadal len čiastočne, keď za dôvody jeho čerpania nemožno považovať zaplatenie zročného výživného na maloleté deti, ktoré mal a mohol otec priebežne na výživu maloletých detí poskytovať v rozhodnom období, za ktoré bolo predmetné zročné výživné v minulosti určené a vyčíslené. Takto určené výživné na maloleté deti zabezpečí v danom prípade pri zohľadnení všetkých posudzujúcich okolností základné a odôvodnené potreby maloletých detí a nevylučuje, aby si otec svoju vyživovaciu povinnosť k nim plnil aj nad rámec určeného výživného, tak ako doposiaľ. 14. Odvolací súd vyčíslil zročné výživné za celé posudzované obdobie od 29.07.2019 do 30.06.2020 (11 mesiacov a 3 dni za mesiac júl 2019). Zročné výživné na každé z maloletých detí, v celkovej výške 221,87 eur, odvolací súd vypočítal zo sumy zvýšeného výživného za jednotlivé mesiace a pomerne za mesiac júl 2019, od ktorej odpočítal otcom dobrovoľne platené zvýšené výživné na každé z detí 17,50 eur ( 35 eur na obe deti spolu ) do rozhodnutia súdu prvej inštancie a následne zaplatené výživné na maloleté deti, v zmysle predbežne vykonateľného rozsudku súdu prvej inštancie za mesiace 10/2019 až 6/2020, vrátane otcom preukázaného zaplatenia zročného výživného v sume 26,25 na každé z maloletých detí. Zročné výživné odvolací súd uložil otcovi zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 15. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP a vo zvyšnej zamietajúcej časti podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CSP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).