Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204067 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219204067.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: KC Multikredit, s.r.o., IČO: 35 832 835, so sídlom Heyrovského 14/103, Bratislava proti žalovanému: F.. J.. R. P., E.., N.. X.X.XXXX, A. N. XX, Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.9.2019, č. k. 18C/49/2019-58, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti výroku I., ktorým bola žalovanému nariadená povinnosť, aby do troch dní od nariadenia neodkladného opatrenia odstránil z pozemku parc.č. XXXX/X, nachádzajúcom sa v okrese A. J., v mestskej časti A. N. V., katastrálnom území M., ktorý je ako vlastníctvo žalobcu zapísaný na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie M., všetok stavebný odpad, skaly, kamene a hlinu, ktoré umiestnil na pozemok parc. č. XXXX/X tak, aby odkryl odtokový vývod zabudovaný do betónového múru postaveného na parc. č. XXXX/XX a vyčistil odtokový jarok, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX/ X tak, aby tento mohol slúžiť na odvádzanie vody z pozemku parc. č. XXXX/X, potvrdzuje. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti výroku I., ktorým bolo žalovanému nariadené, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcu alebo ohrozoval výkon jeho vlastníckych práv, najmä aby akýkoľvek odpad, vrátane hliny a kamenia neumiestňoval na pozemok parc. č. XXXX/X; sa zdržal akejkoľvek činnosti, vrátane stavebných, terénnych a iných úprav na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v okrese A. J., v mestskej časti A. N. V., katastrálnom území M., ktoré sú ako vlastníctvo žalovaného zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., ktorými by ohrozil pozemok parc. č. XXXX/X, vrátane na ňom sa nachádzajúceho odtokového jarku a betónový múr a bytový dom súpis. č. XXXXX, ktoré sú zriadené na pozemku parc. č. XXXX/XX a sú vlastníctvom žalobcu, mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v tejto časti zamieta. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku III. potvrdzuje. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil žalovanému povinnosť, aby do troch dní od nariadenia neodkladného opatrenia odstránil z pozemku parc.č. XXXX/X, nachádzajúcom sa v okrese A. J., v mestskej časti A. N. V., katastrálnom území M., ktorý je ako vlastníctvo žalobcu zapísaný na liste vlastníctva č. 41 pre katastrálne územie M., všetok stavebný odpad, skaly, kamene a hlinu, ktoré umiestnil na pozemok parc. č. XXXX/X tak, aby odkryl odtokový vývod zabudovaný do betónového múru postaveného na parc. č. XXXX/XX a vyčistil odtokový jarok, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX/X tak, aby tento mohol slúžiť na odvádzanie vody z pozemku parc. č. XXXX/X. Ďalej nariadil žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcu alebo ohrozoval výkon jeho vlastníckych práv, najmä aby akýkoľvek odpad, vrátane hliny a kamenia neumiestňoval na pozemok parc. č. XXXX/X; sa zdržal akejkoľvek činnosti, vrátane stavebných, terénnych a iných úprav na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v okrese A. J., v mestskej časti A. N. V., katastrálnom území M., ktoré sú ako vlastníctvo žalovaného zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., ktorými by ohrozil pozemok parc. č. XXXX/X, vrátane na ňom sa nachádzajúceho odtokového jarku a betónový múr a bytový dom súpis. č. XXXXX, ktoré sú zriadené na pozemku parc. č. XXXX/XX a sú vlastníctvom žalobcu (výrok I.). Žalovaného poučil, že môže voči žalobcovi podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu alebo náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že z výpisu LV č. XX zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, Okres: A. J., Obec: A.-m.č. N. V., K..Ú.. M., a to ostatná plocha, par. č. XXXX/X vo výmere 244 m2. Ďalej z výpisu LV č. XXXX zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných a LV č. XXXX, Okres: A. J., Obec: A.-m.č. N. V., K..Ú.. M., a to bytový dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele registra "C" č. XXXX/XX; vo výmere 537 m2. Zároveň zistil, že žalobca výzvou zo dňa 22.07.2019 vyzval žalovaného na odstránenie nežiaduceho stavu. Z predloženej fotodokumentácie mal za preukázané, že na pozemkoch sa nachádza stavebný odpad. Konštatoval, že žalobcovi sa podarilo preukázať naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Stotožnil sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu, nakoľko ich jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi. Dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade sú dané. Uviedol, že z návrhu a príloh jednoznačne vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností; uvedená skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX a z listu vlastníctva č. XX, k.ú. M. a z uvedeného titulu mu prislúchajú určité oprávnenia a povinnosti vyplývajúce predovšetkým zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú dotknuté stavebnými a terénnymi úpravami, ktoré vykonáva žalovaný na svojich pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. M.. Vyvodil, že žalobca preukázal existenciu hroziacej ujmy a to, že by mohlo ďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva zo strany žalovaného, ktoré spočíva v nanosení stavebného odpadu žalovaného spolu s kameňmi, skalami a hlinou na pozemok žalobcu. Za ďalšiu závažnú skutočnosť považoval aj to, že žalobca preukázal bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá je v priamej súvislosti s konaním žalovaného, ktorá spočíva v tom, že žalovaný zahádzal do výšky 75 cm odtokový žľab, nachádzajúci sa na pozemku žalobcu, čím znefunkčnil odvodnenie stavby so súpis. č. XXXXX, čo môže mať za následok trvalé zavlhnutie oporného múru, schodiska a presiaknutie vody do podzemných priestorov bytového domu a do priestranstva garáže. Dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil, že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko bez takejto úpravy pomerov by boli jeho práva a oprávnené záujmy ohrozené, pričom súčasne konštatoval, že miera ochrany, ktorej sa žalobca domáha, nezasahuje do práv žalovaného, keďže žalobca žiada zákaz činnosti žalovaného na svojich pozemkoch a nijako neobmedzuje žalovaného v jeho činnosti, čo považoval za primerané. Na záver konštatoval, že žalovanému neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., pretože bol toho názoru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z toho dôvodu rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keďže ide o také neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a v danom prípade nie je nasledované žalobou. Žalovaného poučil o možnosti podať žalobu proti žalobcu v zmysle § 337 ods. 2 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v A. J. - M.č. N. V., k.ú. M. zapísaná na LV č. XXXX bola využívaná na oddych, na pozemkoch bola hustá vegetácia a susedné parcely č. XXXX/X P. XXXX/X boli tiež husto zarastené, pričom terén bol svahovitý. Poukázal na to, že v čase výstavby dvoch bytových domov na susedných pozemkoch dal p. P. odstrániť všetky stromy a svahy a zeminu zo svojich svahov navážal na pozemky žalobcu. Zároveň v tom čase žalobca prestal chodiť na nehnuteľnosť z dôvodu, že na jeho práve rekonštruovanom dome boli postupne odcudzené plastové okná, brána, vodomer a čerpadlo. Tvrdil, že jeho pozemky začal p. P. používať bez jeho súhlasu počas celej výstavby ako stavenisko, mal na nich umiestnenú zeminu zo zlikvidovaných svahov, štrk, piesok, betónové kvádre, kamene, palety a pod. Uviedol, že vzhľadom na zlý technický stav domu s.č. XXXX na p.č. XXXX/X,X a na vyzvanie p. P. požiadal stavebný úrad o súhlas k oprave strechy, pričom po vydaní stavebného povolenia a vyčistení pozemkov od zarastených kríkov, zistil, že k dvom stenám rodinného domu je nahrnutá zemina do výšky cca 20 cm nad hydroizoláciou obvodových múrov a na parcele č. XXXX/X sa nachádza stavebný odpad, ktorý sa tam predtým nenachádzal. V súvislosti s vlastníckou hranicou uviedol, že vzhľadom na Geometrický plán vypracovaný v r. 1995 je vzdialenosť betónových schodov približne o 20 cm menej ako to tvrdí žalobca. Tvrdil, že p. P. vedome nehovoril pravdu, že ho informoval o tom ako má riešenú dažďovú vodu na svojom pozemku, nakoľko mu iba povedal, že 40 cm od schodiskového múru je ešte jeho pozemok, avšak do dnešného dňa nevie ako to funguje, keďže vlastnícka hranica nie je vôbec vyznačená po celej časti pozemku. Prehlásil, že nikdy nijakým spôsobom nezasahoval do vlastníckeho práva p. P. a nemal ani tušenie o funkcii 40 cm-trového pásu okolo jeho nevyznačenej vlastníckej hranice, ktorý nie je ničím spevnený ani označený. Nesúhlasil s tvrdením, že žľab bol zahádzaný do výšky 75 cm, nakoľko výška zeminy bola max. 25 cm a táto zemina sa v žľabe už nenachádza, pričom v žľabe sa nachádza hadica o dĺžke cca 60 cm, ktorá nie je funkčná, pretože koncový otvor je zablendovaný a na parc.č. XXXX/X zo schodiskového múru trčí odtoková rúra, z ktorej voda steká na jeho pozemok. Svoju reakciu na telefonát p. P. vysvetlil tým, že sa v tom čase nachádzal vo vlaku na ceste na pohreb a žiadal odložiť riešenie záležitosti na neskôr. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie, že mal so žalobcom spory v minulosti, iba prestal svoju nehnuteľnosť využívať v dôsledku výstavby bytových domov, čím jeho rodinný dom chátral. Uviedol, že po upozornení p. P. na zlý stav strechy rodinného domu, požiadal stavebný úrad o súhlas s jej rekonštrukciou a výmenou. Na záver poukázal na to, že nariadeným neodkladným opatrením sa značne obmedzí užívanie jeho nehnuteľnosti, nakoľko bez terénnych úprav takto zdevastovaného a svahovitého terénu bude jeho využívanie značne obtiažne. K odvolaniu pripojil kópie fotografií pozemkov, oznámenie stavebného úradu, kópiu cestovného lístka. 4. Na základe výzvy súdu prvej inštancie formou uznesenia zo dňa 28.10.2019, č.k. 18C/49/2019-85, žalovaný doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 10.12.2019. Uviedol, že napáda všetky výroky uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie. Namietal, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie iba o skutkové tvrdenia žalobcu podložené v podstate iba fotodokumentáciou, pričom vyhodnotil údajné konanie žalovaného ako ohrozujúce odtokové vodné pomery na žalobcovej nehnuteľnosti, a to bez vyjadrenia protistrany. Poukázal na to, že žalobca pred kolaudáciou svojich stavieb nahrnul výkopovú zeminu a stavebný odpad zo svojho pozemku z vrchnej a bočnej strany rodinného domu v spoluvlastníctve žalovaného tak, že zasypal izoláciu rodinného domu a vchod do jeho pivnice, t.j. riešením odtokových pomerov práve žalobca ohrozil stavbu rodinného domu. Z uvedeného dôvodu popieral, že tu existuje akákoľvek potreba dočasnej úpravy pomerov. Vyjadril presvedčenie, že konanie žalobcu predstavuje reakciu na odmietnutie predaja jeho nehnuteľnosti žalobcovi. Vysvetlil, že za účelom sprístupnenia prístupu firme kvôli oprave strechy a odstránenia zeminy zo zasypanej hydroizolácie obvodových stien rodinného domu odstránil prostredníctvom tretích osôb stavebnú suť. Poukázal na to, že žalobca používal jeho pozemky ako stavenisko počas jeho výstavby bez jeho súhlasu, mal tam umiestnenú zeminu, kamene, štrk, piesok, betónové kvádre, palety a iný stavebný materiál. Tvrdil, že podľa GP vytyčovacieho náčrtu z r. 2019 sa vytýčený bod 87/197 vlastníckej hranice nachádza priamo na schodiskovom múre bytového domu žalobcu, t.j. 40 cm široký odtokový pás je v tejto časti pozemku celý na pozemku žalovaného, pričom dažďová voda z parciel žalobcu priamo ohrozuje pozemky žalovaného. Poukázal na to, že k zahádzaniu jarku došlo neúmyselne a po vydaní neodkladného opatrenia tento jarok uvoľnil. Uviedol, že rodinný dom bol postavený pred r. 1981, teda skôr ako bytový dom a výškový rozdiel medzi nimi je cca 2 m a vzdialenosť medzi rodinným domom a vlastníckou hranicou je 360 cm. Poukázal na to, že ak p. P. rešpektoval tieto skutočnosti pri projektovaní a realizovaní výstavby bytového domu, nie je dôvod zákazu akýchkoľvek činností, vrátane stavebných a terénnych úprav na jeho pozemku. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či žalovaného označuje ako protistranu z dôvodu jeho spoluvlastníctva niektorých priľahlých pozemkov alebo v dôsledku jeho iniciatívnych aktivít. Uviedol, že v období podania návrhu bol iba spoluvlastníkom niektorých parciel v danej lokalite, pričom v súčasnosti už s manželkou nie sú spoluvlastníkmi žiadnych zo susediacich pozemkov. Ak teda súd spomenul žalovaného ako vlastníka súdom označených parciel, toto tvrdenie sa v súčasnosti už nezakladá na pravde, preto výrok B nemožno považovať za opodstatnený a vykonateľný. Vo vzťahu k výroku, ktorým žalovanému bolo zakázané vykonávať akékoľvek činnosti ohrozujúce záujmy žalobcu, uviedol, že ho považuje za nevykonateľný, nakoľko je veľmi všeobecný a nie je z neho zrejmé aké konkrétne činnosti by sa mohli dostať do kolízie so záujmami žalobcu. Vzhľadom na neopodstatnenosť nariadených povinností považoval aj výrok o náhrade trov konania za nesprávny. Navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené v celom rozsahu. K odvolaniu pripojil kópie fotografií ohľadom dotknutých pozemkov, odborné stanovisko týkajúce sa aktuálneho stavu rodinného domu, žiadosť o nariadenie odstránenia príčin vtekania dažďovej vody, žiadosť o odkúpenie časti pozemku, oznámenie stavebného úradu, pracovný vytyčovací náčrt vlastníckej hranice, upozornenie adresované žalobcovi. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 7. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 15. Podľa § 337 ods. 1, 2 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 16. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie, ktorým sa obmedzuje dispozičné oprávnenie, musí byť legitímne a v súlade s princípom proporcionality, zároveň nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný a ujma osobe, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nesmie byť zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ neodkladného opatrenia získa. 18. Odvolací súd konštatuje, že na základe skutočností obsiahnutých v návrhu a pripojených listinách možno vyvodiť, že žalobca osvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a to v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť z pozemku p.č. XXXX/X stavebný odpad, skaly, kamene a hlinu tak, aby odkryl odtokový vývod zabudovaný do betónového múru a vyčistil odtokový jarok. Z predložených dôkazov možno konštatovať, že žalobca osvedčil, že je vlastníkom pozemku parc.č. XXXX/X, a že na časti tohto pozemku sa nachádza uvedený nanosený stavebný odpad, kamene a zemina pochádzajúce zo susedného pozemku, čo je evidentné z predložených fotografií. Žalovaný ani v odvolaní nepoprel, že to bol on, ktorý (prostredníctvom tretích osôb) zahádzal túto časť pozemku, hoci neúmyselne a bez vedomia o existencii odtokového žľabu. Ak bola nariadeným neodkladným opatrením uložená povinnosť práve žalovanému, ktorý opísaný stav spôsobil, je vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii nepodstatné hľadisko jeho spoluvlastníctva k pozemkom susediacim s pozemkom žalobcu. Zároveň možno konštatovať, že uvedené konanie bolo spôsobilé vyvolať obavu z hroziacej ujmy žalobcovi, a to v podobe následného zvlhnutia múru, schodiska, prípadne k presiaknutiu vody do podzemných priestorov bytového domu a garáže, keď je z predložených fotografií zrejmé, že odtokový žľab slúži na odvodnenie schodiska a múru na parcele žalobcu, a to bez ohľadu na to, že žalovaný v súčasnosti namieta tieto odtokové pomery v tom smere, že sú v jeho neprospech. Uvedená obrana neobstojí v kontexte potreby bezodkladnej úpravy, keď žalovaný neuvádzal, že tieto odtokové pomery namietal počas výstavby bytového domu dokončeného v r. 2014 (napr. v rámci stavebného konania) a že predstavujú akútnu a bezprostrednú ujmu, na rozdiel od tvrdenia a osvedčenia žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v súvislosti s hranicou pozemkov, je potrebné konštatovať, že jeho obrana je nekonzistentná, keď na jednej strane uvádza, že pozemok žalobcu presahuje múr o 20 cm (nie o 40 cm) smerom k rodinnému domu a na strane druhej tvrdí, že vytýčený bod 87/197 vlastníckej hranice sa nachádza priamo na schodiskovom múre bytového domu a v tejto časti nie je odtokový žľab na pozemku žalobcu. Zároveň z uvedených tvrdení a ani z predloženého pracovného vytyčovacieho náčrtu nemožno vyvodiť, že zasypaná časť odtokového žľabu sa skutočne nenachádza na pozemku žalobcu. 19. Odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie § 329 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného potom nemožno priznať úspech argumentácii žalovaného o neopodstatnenosti trvania neodkladného opatrenia v dôsledku odstránenia rušivého stavu. 20. Odvolací súd zároveň považuje za správny postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, vychádzajúc z predpokladu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď jednorazovým uložením povinnosti žalovanému bez potreby konania vo veci samej sa vyriešia pomery sporových strán trvalým spôsobom. 21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť, aby odstránil z pozemku žalobcu parc.č. XXXX/X všetok stavebný odpad, skaly, kamene a hlinu, ktoré umiestnil na tento pozemok tak, aby odkryl odtokový vývod zabudovaný do betónového múru a vyčistil odtokový jarok, tak, aby tento mohol slúžiť na odvádzanie vody z pozemku parc. č. XXXX/X, ako vecne správne potvrdil. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise zároveň možno vyvodiť v tejto časti osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami a preukázanie splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odôvodnenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. 22. Odvolací súd však dospel k inému záveru, pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcu alebo ohrozoval výkon jeho vlastníckych práv, najmä aby akýkoľvek odpad, vrátane hliny a kamenia neumiestňoval na pozemok parc. č. XXXX/X; aby sa zdržal akejkoľvek činnosti, vrátane stavebných, terénnych a iných úprav na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného, ktorými by ohrozil pozemok parc. č. XXXX/X, vrátane na ňom sa nachádzajúceho odtokového jarku a betónový múr a bytový dom vo vlastníctve žalobcu. Odvolateľ namietal jednak neprimeranosť takéhoto obmedzenia a tiež nevykonateľnosť uloženej povinnosti. Bránil sa tým, že odstránenie zeminy okolo rodinného domu vykonal z dôvodu zasypanej hydroizolácie a umožnenia prístupu firme za účelom opravy strechy. Žalobca odôvodnil návrh v tejto časti tým, že žalovaný uskutočnil stavebné práce a terénne úpravy bez predchádzajúceho stavebného povolenia v bezprostrednej blízkosti pozemku p.č. XXXX/XX, kde sa nachádza bytový dom a za použitia bágra vyhĺbil cca 1,60 m hlbokú a 1,50 m širokú jamu v dĺžke niekoľkých metrov, čím narušil statiku pozemku a dôjde k jeho zosunu. K návrhu priložil kópie fotografií a podnet na bezodkladné zastavenie stavebných prác a vydanie rozhodnutia o zastavení stavebných prác zo dňa 16.8.2019 adresovaný Miestnemu úradu A. - N. V., oddelenie územného konania a stavebného poriadku. Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, keď z predložených dôkazov nemožno vyvodiť bezprostredne hroziacu ujmu tvrdenú žalobcom. Je potrebné upozorniť, že je predovšetkým vecou orgánov štátneho stavebného dozoru posúdiť a riešiť činnosti vykonávané bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom bez bližšieho odborného posúdenia nemožno v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvodiť ani základné skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Predovšetkým nie je možné konštatovať, a to ani vo forme osvedčenia (nie preukázania), že v prípade konania žalovaného ide o terénne práce vyžadujúce stavebné povolenie ani skutočnosť, že tieto činnosti bezprostredne ohrozujú statiku pozemku a zapríčinia jeho zosuv. Zároveň nie je zrejmé, akým spôsobom bol vyhodnotený podnet žalobcu na bezodkladné zastavenie stavebných prác zo strany stavebného úradu, a to napriek tomu, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného, čo však neučinil. Neodkladnosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami nemožno vyvodiť ani vo vzťahu ku konaniu žalovaného spočívajúceho v zasypaní odtokového žľabu, ktorú činnosť možno charakterizovať ako jednorazovú a jej následky žalovaný aj odstránil; z toho dôvodu sa úprava pomerov spočívajúca v zdržaní sa takéhoto (a obdobného) opakovaného konania žalovaného do budúcnosti javí ako neopodstatnená. Žalobca pritom neuviedol žiadnu opakovanú a sústavnú stavebnú činnosť ohrozujúcu jeho práva na pozemku, naopak, v návrhu dôvodil nečinnosťou žalovaného spočívajúcou v neužívaní svojej stavby a zanedbanie jej údržby. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že povinnosť uložená mu v uznesení je koncipovaná všeobecne a nekonkrétne, ktorá skutočnosť má za následok nevykonateľnosť takto formulovanej uloženej povinnosti. 23. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v tejto časti návrhu neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a bezprostredne hroziacu ujmu ako základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 24. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého uznesenia, odvolací súd dáva do pozornosti, že ide o zákonné poučenie vyplývajúce z § 337 ods. 1, 2 C.s.p., ktoré je súd povinný uviesť vo výroku uznesenia, ktorým nariaďuje neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej v prípade, ak neuloží žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vzhľadom k tomu, že neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi sporovými stranami. Je tiež potrebné uviesť, že žalovaný svoje odvolanie v tejto časti neodôvodnil žiadnymi odvolacími námietkami. 25. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti (vo výroku III.) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 26. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže úspech a neúspech sporových strán bol rovnaký. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).