Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/124/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204399 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219204399.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: I.. S. Y. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom H., D. č. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária Mikáči s. r. o., Bratislava, Steinov dvor č. 2, IČO: 47 252 871, za ktorú koná JUDr. Marian Mikáči, proti žalovaným: I. V.. Z. Z. R. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., D. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Bratislava, Vajnorská č. 55, II. V.. Z.. C. R. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., R. č. XXXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3. augusta 2020, č.k. 9 C 53/2019-100, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3. augusta 2020, č.k. 9 C 53/2019-100, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.8.2019 domáha uloženia povinnosti žalovaným umožniť jej a tretím osobám realizujúcim opravu rodinného domu, vstup na pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX, o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrada, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre okres M., Obec BA - m.č. M., katastrálne územie M., a to na plochu vyznačenú v situačnom náčrtku znalca na liste č. XX predkladaného znaleckého posudku, označenú v šírke X,X metra a v dĺžke XX,X metra, ktorý bude tvoriť prílohu rozsudku, na dobu najviac päť mesiacov, v pracovných dňoch denne od 7:00 hodiny do 16:00 hodiny. Dňa 6.7.2020 doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia totožnej povinnosti žalovaným ako v žalobe vo veci samej. Potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnila rovnakými dôvodmi ako v žalobe, teda, že nevyhnutne potrebuje vykonať opravu na rodinnom dome (so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/ X, o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1 k celku), ktorá je potrebná na zabezpečenie funkčnosti základov, a to aj zo strany dotknutého susediaceho pozemku vo vlastníctve žalovaných, keďže stena rodinného domu tvorí, resp. sa nachádza na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných. Žalovaní dlhodobo bránia výkonu týchto prác a žalobkyni, ako aj ňou povereným realizátorom nevyhnutných a potrebných stavebný úprav, tým, že bránia v prístupe na pozemok v ich vlastníctve, z ktorého sa môžu predmetné stavebné práce realizovať. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení k žalobe vo veci samej priložila list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXX, kópiu obálky neprevzatej zásielky a kópiu listu, Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 5.6.2019 vypracovaný Ing. Ivanom Slávikom (ďalej v texte len „znalecký posudok“), ktorým preukazuje, že oprava rodinného domu je nevyhnutná. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že jeho nariadenie je potrebné, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá niekoľko rokov a výška škody na majetku žalobkyne narastá), pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej vlastníckeho práva. Podľa žalobkyne nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaných, pretože zabezpečí realizáciu prác s odbornou starostlivosťou. 2. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 77 ods. 1, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, keďže nie sú splnené podmienky, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako neexistuje ani obava, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom prípade ide o povolenie vstupu na susedný pozemok, za účelom opravy nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Potreba opravy základov nehnuteľnosti môže evokovať bezodkladnosť potreby vykonania týchto oprav (a v niektorých prípadoch to môže byť aj opodstatnené), avšak v danom prípade súd prvej inštancie zo samotného znaleckého posudku nemal za preukázané, že by potreba vykonania opravy bola natoľko nevyhnutná, aby odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia. Uvedený záver, podľa názoru súdu prvej inštancie, podporil aj samotný znalecký posudok, pretože jeho úlohou bolo stanoviť príčiny vlhnutia suterénneho muriva rodinného domu a nie určiť stupeň nevyhnutnosti (v zmysle časovej nevyhnutnosti) realizácie prác. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalec síce v časti „5. Spôsob sanácie porúch suterénneho muriva rodinného domu“ znaleckého posudku uvádza, aké sanačné opatrenia je nevyhnutné realizovať na odstránenie porúch, avšak tieto sú uvedené alternatívne, buď ako „minimálny - nevyhnutný rozsah sanačných opatrení“ (nevyhnutný v zmysle „minimálnych opráv, ktoré budú viesť k odstráneniu porúch suterénneho muriva“), alebo ako „optimálny rozsah sanačných opatrení“. Súd mal za to, že v tomto kontexte sa má pojem „nevyhnutnosť“ vykladať ako „vhodnosť" alebo „potrebnosť" z vecného hľadiska (ktorá bude viesť k odstráneniu závady) a nie ako „naliehavosť" z časového hľadiska. Rovnako ani časť „6. Časové a priestorové požiadavky na realizáciu sanačných prác“ neobsahujú informáciu o tom, v akom časovom horizonte je nevyhnutné sanáciu realizovať, aby nedošlo k zhoršeniu stavu predmetnej nehnuteľnosti, táto časť znaleckého posudku obsahuje iba informáciu o tom, ako dlho bude realizácia navrhovaných sanačných opatrení trvať. Na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím na povahu samotnej veci (oprava základov nehnuteľnosti) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni nehrozí ujma bezprostredne (resp. súdu nepreukázala potenciálny vznik bezprostrednej ujmy v takom rozsahu, aby bolo dôvodné vydanie neodkladného opatrenia). Súd prvej inštancie nespochybnil existenciu ujmy žalobkyne, avšak túto ujmu nepovažoval za bezprostrednú najmä s poukazom na záver znaleckého posudku a taktiež z dôvodu jej dlhšieho trvania. Podľa súdu prvej inštancie nebola splnená ani podmienka, že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože tak po vydaní rozhodnutia súdu vo veci samej, ako aj po vydaní neodkladného opatrenia, bude situácia súvisiaca so vstupom na susedný pozemok rovnaká. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že ak by došlo k vydaniu neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, žalovaní by boli nútení umožniť vstup na svoj pozemok, ktorý záver súd považoval za konečné riešenie sporu, a nie za dočasnú úpravu práv a povinností strán, čo bolo potrebné, podľa jeho názoru (aj vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vo veci samej a nesplnenie podmienky bezodkladnosti), odmietnuť. Súd zároveň uviedol, že nespochybňuje potrebu opravy nehnuteľnosti žalobkyne a zdôraznil, že toto rozhodnutie nemôže byť vnímané ako predbežný názor súdu na konanie vo veci samej. Považoval však za vhodné a účelné (vzhľadom na to, že na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky, ako aj vzhľadom na možný zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaných) toto rozhodnutie vydať v rámci sporového konania po vykonanom dokazovaní a nie v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde súd dokazovanie nevykonáva a rozhoduje iba na základe skutočností tvrdených žalobcom. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac, vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedla, že zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci sú splnené, poukazujúc na to, že súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Uviedla, že svojich práv sa domáha už od roku 2010. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy zistenia znalca, uvedené v znaleckom posudku, preukazujúce rozsah škody na majetku žalobkyne, spôsobenej vlhnutím súvisiacim s denným zavlažovaním susedného pozemku vo vlastníctve žalovaných. Vlhnutie, výkvety soli a odlupovanie omietky sú prejavmi deštrukčných procesov, škoda na jej majetku je jej spôsobovaná po dobu 10 rokov a hrozí jej rozširovanie. Uviedla, že už v roku 2010 statik skonštatoval, že základy rodinného domu bude potrebné podbetónovať. Poukázala aj na povinnosť vlastníka susediaceho pozemku vyplývajúcu z § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že v roku 2013 uzatvorila so žalovanými dohodu o realizácii sanačných opatrení, s ktorých realizáciou žalovaní súhlasili, avšak z dôvodu zlého počasia a uplynutia doby dohodnutej v dohode, žalobkyňa nestihla sanačné opatrenia realizovať. Vyhovela žiadosti žalovaných o možnosť realizácie izolácie ich rodinného domu. Snažila sa o dohodu so žalovanými o dokončení sanačných prác na svojej nehnuteľnosti, žalovaní na jej žiadosti nereagovali. Podľa žalobkyne osvedčila skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a to znaleckým posudkom ako aj Dodatkom technickej správy 1/2019, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku a jeho prílohu č. 3/1. Podľa dodatku zvýšená vlhkosť v pivničných priestoroch a plesnivenie stien sú zapríčinené neustálym podmáčaním podložia pod objektom, voda zo susedných pozemkov, či už dažďová alebo zo zavlažovania, neustále preniká cez neodizolované základy k suterénnym priestorom, kde zapríčiňuje vlhnutie vnútorných priestorov. Na zamedzenie prieniku vody (dažďovej alebo závlahovej) znalec odporučil základy podbetónovať o cca l m a základové steny z vonkajšej strany prekryť nopovou izoláciou. V prípade, že podbetónovanie základov sa nezrealizuje, odporučil zrealizovať aspoň okapné chodníky okolo obvodových stien vrátane nopovej izolácie a zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere clonu pre zamedzenie prístupu vody do podzákladia a základové steny z vonkajšej strany prekryť nopovou izoláciou. Žalobkyňa poukázala na to, že dodatok bol vypracovaný dňa 18.3.2019 a príčiny vlhnutia doposiaľ neboli odstránené. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa s uvedeným dodatkom nevysporiadal vo svojom rozhodnutí, rovnako sa nevysporiadal so zisteniami znalca v znaleckom posudku č. X/XXXX (obrázky č. 9 a 10 na č.l. 7 znaleckého posudku). Za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia považuje aj ochranu zdravia svojich rodinných príslušníkov, a to aj s prihliadnutím na súčasnú pandemickú situáciu, kedy sú nútení zdržiavať sa v obydlí. Poukázala aj na doplnenie č. 1/2020 znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý priložila k odvolaniu a v ktorom znalec uvádza, že navrhovaný minimálny a aj optimálny rozsah sanačných opatrení na odstránenie vlhnutia suterénneho muriva rodinného domu v znaleckom posudku X/XXXX je z pohľadu dlhodobého bezproblémového fungovania konštrukcie rodinného domu po užívateľskej aj statickej stránke nevyhnutný. Nevyhnutnosť realizácie minimálnych sanačných opatrení definovaných v znaleckom posudku X/XXXX vyplýva z potreby zamedzenia tvorby plesní a zabezpečenia hygieny a užívateľskej pohody interiérových suterénnych priestorov rodinného domu. Nevyhnutnosť realizácie optimálnych sanačných opatrení definovaných v uvedenom znaleckom posudku vyplýva z potreby zamedzenia možných deštrukčných procesov na betónových konštrukciách suterénu vplyvom pôsobenia chemických procesov prebiehajúcich v dôsledku namáhania týchto konštrukcií zrážkovými a závlahovými vodami a zabezpečenia dlhodobej funkčnosti zvislých obvodových konštrukcií suterénu rodinného domu. Uvedené opatrenia je, podľa doplnenia č. 1/2020 znaleckého posudku, potrebné realizovať v čo najkratšom čase. Žalobkyňa poukázala na to, že žalobu podala dňa 19.8.2019 a keďže je august 2020 (v čase podania vypracovania odvolania), nevyhnutné sanačné práce sa už nepodarí v tomto roku realizovať. Vytýkala súdu prvej inštancie, že v dôsledku jeho postupu musela zabezpečiť doplnenie znaleckého posudku č. X/XXXX, s čím sú spojené náklady, čo považuje za porušenie zásady hospodárnosti a spravodlivosti konania. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého po vydaní neodkladného opatrenia bude situácia súvisiaca so vstupom na susedný pozemok rovnaká, žalobkyňa uviedla, že zmyslom neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter, je, na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci samej, poskytnúť ochranu iba do určitého momentu, spravidla do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorým síce dôjde k nezvratnému stavu, ale zároveň k vyriešeniu sporu v súlade s princípmi a zásadami súdneho konania, a to najmä zásadou efektívnosti a hospodárnosti. V takom prípade ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Podľa autorov komentára k C.s.p. však potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba bezodkladnosti môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorého výrok môže byť totožný s výrokom vo veci samej, avšak iba vtedy, ak to pripúšťa povaha veci. Podľa žalobkyne povaha veci v prejednávanom prípade takéto meritórne rozhodnutie súdu pripúšťa. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie zmenil a vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. 4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, podľa ktorých v konaní nie sú dané zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v danej veci chýbajú zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Uznesenie súdu prvej inštancie považujú za vecne správne, právne udržateľné a súladné s ustanoveniami C.s.p. Poukázali na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa zákonnú požiadavku na potrebu neodkladnej úpravy pomerov a navyše v samotnom návrhu ako aj v odvolaní žalobkyne voči uzneseniu sú uvádzané nepravdivé skutočnosti. Neodkladné opatrenie môže byť vydané len v dvoch zákonom upravených prípadoch, a to (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo (ii) ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala nevyhnutnosť bezodkladnosti úpravy pomerov. Neuviedla, aká škoda a v akom rozsahu jej vzniká, neosvedčila, že k údajnej škode dochádza (ne)konaním žalovaných a teda existuje príčinná súvislosť medzi údajnou škodou žalobkyne a (ne)konaním žalovaných. Rozsah vznikajúcej škody je potrebné skúmať vo vzťahu k potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Už samotná skutočnosť trvania sporu je dôkazom neexistencie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a ani znalecké skúmanie nedalo odpoveď na otázku nevyhnutnosti potreby úpravy pomerov, čo správne vyhodnotil aj konajúci súd v napadnutom rozhodnutí. Už z povahy samotnej veci (ktorá je predmetom aj „hlavného konania“) jednoznačne vyplýva, že potrebou opravy základov domu nehrozí žalobkyni ujma bezprostredne. Rovnako ani výkon budúceho súdneho rozhodnutia v budúcnosti nie je ohrozený, pretože tak po vydaní rozhodnutia súdu vo veci samej, ako aj po vydaní neodkladného opatrenia bude situácia súvisiaca so vstupom na susedný pozemok rovnaká. Žalovaní namietali vyjadrenia žalobkyne vo vzťahu k hospodárnosti konania, podľa ktorej musela znášať náklady na vyhotovenie znaleckého posudku, resp. jeho doplnku. Poukázali na skutočnosť, že je vecou a povinnosťou žalobkyne preukázať a osvedčiť svoj nárok. Žalovaní považujú konanie žalobkyne za v rozpore s právom, keď sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v situácii, kedy na jeho nariadenie celkom zjavne nie sú splnené zákonné predpoklady a navyše dôvody uvádzané pre nariadenie neodkladného opatrenia sú totožné s predmetom sporu vo veci samej. Vzhľadom na dôkaznú situáciu a nepreukázanie potrebnosti bezodkladnej úpravy pomerov konajúci súd rozhodol správne a zákonne. Žalovaní poukázali aj na nepravdivé skutočnosti uvádzané v návrhu a odvolaní žalobkyňou. Žalobkyňa tvrdila, že v roku 2010 navštívila žalovaných s iným susedom, architektom, vo veci, ktorá je predmetom konania (oprava základov). Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa žalovaných navštívila spolu s architektom v roku 2008, a to s požiadavkou okamžitého a neodvolateľného súhlasu s čiastkovým projektom na rekonštrukciu rodinného domu (toto tvrdenie deklaruje aj prítomnosť architekta). Prišla neohlásene; žalovaní okamžité rokovanie odmietli, ale vyžiadali si projekt a čas na vyjadrenie sa, kompletný projekt však žalovaným doposiaľ zaslaný nebol. Na základe žiadosti žalobkyne jej žalovaní v júni 2013 umožnili prístup na ich pozemok za účelom opravy a zateplenia fasády a realizácie potrebných sanačných prác. Žalobkyňa realizovala iba zateplenie fasády. Takže oprava základov nebola pre žalobkyňu v tom čase dôležitá (i keď v návrhoch a odvolaní tvrdí opak). V tom čase žalovaní počas prác súhlasili aj s predĺžením termínu opráv - vstup na pozemok. Výsledkom bolo, že v posledný deň opráv žalobkyňa na fasádu hraničiacu s pozemkom žalovaných umiestnila bez ich súhlasu vetracie okná. V tom čase rovnako žalovaní chceli upraviť fasádu na svojom dome a požiadali žalobkyňu o vstup na jej pozemok, čomu nevyhovela. V odvolaní uvádza, že požiadavke žalovaných vyhovela, ide však o klamlivé tvrdenie. Druhá požiadavka na opravu základov zo strany žalobkyne bola až v roku 2019, t. j. po šiestich rokoch. V uvedenom kontexte pôsobia snahy o vytvorenie domnienky o potrebe neodkladnosti úpravy pomerov nedôveryhodne. Nie je pravdou, že odmietli žalobkyni vstup na pozemok, vzhľadom na skúsenosti s ňou žiadali reciprocitu, a to aby im umožnila vstup na jej pozemok, resp. aby mohli súčasne s právami na ich pozemku realizovať opravu svojej fasády z pozemku žalobkyne. Rovnako nesúhlasili s neprimerane dlhou lehotou prác, ktorú požadovala žalobkyňa, a to 5 mesiacov. Odmietli ako nepravdivé tvrdenie o dennodennom zavlažovaní trávnika, ktoré je v rozpore s elementárnou logikou a základmi flóry ako aj ataky, že úmyselne devastujú nehnuteľnosť žalobkyne. Naopak, ako prejav dobrej vôle a v snahe o udržanie dobrých susedských vzťahov pri múre domu žalobkyne nezavlažujú vôbec. Pri fasáde domu žalobkyne nemajú vysadené žiadne devastačné kríky. Žalovaní poukázali na to, že mali vždy vôľu sa dohodnúť. Majú záujem o opravu svojej fasády z pozemku žalobkyne, tá však po ústretovom kroku žalovaných v roku 2013 (umožnenie vstupu na pozemok za účelom opravy a zateplenia fasády) odmietla rešpektovať ich požiadavky a neumožnila im recipročne prístup na svoj pozemok v nevyhnutnom rozsahu na realizáciu opráv a zateplenia. Podľa žalovaných všetky skutkové tvrdenia žalobkyne a žalovaných v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany majú byť predmetom konania vo veci samej, v rámci ktorého má prebehnúť riadne dokazovanie a až následne po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti by mal rozhodnúť konajúci súd rozsudkom. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha žalobkyňa, je neodôvodnené, neopodstatnené a nemá oporu v zákone. Uznesenie súdu prvej inštancie navrhli ako vecne správne potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 14. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 15. Vychádzajúc z predloženého spisu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa v prejednávanej veci žalobkyňa domáha voči žalovaným uloženia povinnosti umožniť jej resp. tretím osobám vstup na ich pozemok za účelom vykonania opráv na rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnila tým, že žalovaní jej dlhodobo bránia vstupu na ich pozemok za účelom vykonania opravných prác na dome v jej vlastníctve, v dôsledku čoho narastá na jej majetku škoda. 16.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú v prejednávanom prípade splnené zákonné podmienky, a to predovšetkým osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 16.2. Z predloženého spisu je zrejmé, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 27.6.2012 (č.l. 15 spisu) žiadala žalovaných o súhlas s umožnením vstupu na ich pozemok za účelom realizácie vonkajšej omietkovej vrstvy ako aj hydroizolácie na rodinnom dome v jej vlastníctve. Ďalej odvolací súd zistil, že medzi stranami sporu bola v máji roku 2013 uzatvorená dohoda (č.l. 76 až 78 spisu), ktorej existenciu potvrdila aj žalobkyňa vo svojom odvolaní a predmetom ktorej boli podmienky realizácie zateplenia, vonkajšej omietky a všetkých nevyhnutných súvisiacich stavebných prác, ktoré sa majú realizovať v rámci rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. V dohode žalobkyňa vyjadrila súhlas s rekonštrukčnými prácami na fasáde rodinného domu žalovaných a zaviazala sa na vlastné náklady zabezpečiť hydroizoláciu steny rodinného domu žalovaných v rovnakej kvalite ako na svojom rodinnom dome. Sama žalobkyňa v odvolaní potvrdila, že v dobe, dohodnutej vo vyššie uvedenej dohode, nestihla realizáciu sanačných opatrení, realizovala sa iba omietka rodinného domu. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu tvrdili, že žalobkyni v júni 2013 umožnili prístup na ich pozemok za účelom opravy a zateplenia fasády a realizácie potrebných sanačných prác. Žalobkyňa realizovala iba zateplenie fasády a nie aj opravu základov. Druhá požiadavka na opravu základov zo strany žalobkyne im bola doručená až v roku 2019. Z uvedeného vyplýva, podľa názoru odvolacieho súdu, že žalobkyňa nevyužila všetky možnosti realizácie sanačných opatrení, ktoré v rámci dohody so žalovanými mala a tvrdenia, že po dobu 10 rokov sa intenzívne snaží o dohodu so žalovanými, nepreukázala. 16.3. Z predloženého spisu je zároveň zrejmé, že žalobkyňa sa uloženia povinnosti žalovaným umožniť jej vstup na ich pozemok domáha aj žalobou vo veci samej, a to na základe totožných skutkových okolností ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16.4. Žalovaní, podľa ich vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne, mali vždy vôľu dohodnúť sa so žalobkyňou, majú záujem o opravu svojej fasády z pozemku žalobkyne, ktorá, po ich ústretovom kroku v roku 2013, im neumožnila recipročne prístup na jej pozemok v nevyhnutnom rozsahu za účelom vykonania opráv a zateplenia. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, podľa ktorého inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné. Rovnako sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala takú nevyhnutnosť potreby vykonania opráv, aby odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia, a to ani znaleckým posudkom č. X/XXXX. Podľa názoru odvolacieho súdu nenasvedčuje tomu ani skutkový stav, tvrdený žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ale ani v jej odvolaní, podľa ktorých tvrdení sanačné práce na jej nehnuteľnosti prebiehajú (vychádzajúc aj z dohody medzi stranami sporu) od roku 2013, takže ide o dlhodobý stav. Pokiaľ ide o doplnenie znaleckého posudku č. 1/2020, pripojeného k odvolaniu proti uzneseniu súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva záver, že navrhované sanačné opatrenia je potrebné realizovať v čo najkratšom čase, odvolací súd uvádza, že ide o novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že dôkaz o časovej nevyhnutnosti opráv nehnuteľnosti nemohla predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Na uvedený dôkaz tak nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť. 18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa neosvedčila taký stav ohrozenia svojich práv, aby bol nevyhnutný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobkyne, podľa ktorého majú záujem sa so žalobkyňou dohodnúť na riešení sporných práv a povinností, pričom akcentujú reciprocitu zo strany žalobkyne. Uvedené je možné a vhodné realizovať v rámci konania vo veci samej, resp. aj v rámci mimosúdnych rokovaní. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.). 20. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).