Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/150/2025 1219204399 24. 02. 2026 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2026:1219204399.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v sporovej veci žalobkyne: I.. S. Y.Ö., T.. XX.XX.XXXX, U. C. Š. XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1/. V.. Z.. Z. R., T.. XX.XX.XXXX, U. C. Š. XX, XXX XX H., X/ V.. Z.. C. R., T.. XX.XX.XXXX, U. C. R. XX, XXX XX H., obaja právne zast. advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Palárikova 15, 811 04 Bratislava, o uloženie povinnosti a o vzájomnej žalobe žalovaných o uloženie povinnosti, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. júla 2025 č.k. B2-9C/53/2019-628 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje. V časti napadnutého výroku IV. spolu s nadväzujúcim výrokom V. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť umožniť žalobkyni a tretím osobám realizujúcim opravu a údržbu rodinného domu žalobkyne so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre kat. územie M., vstup na pozemok parc. č. XXXX, o výmere 251 m2, druh pozemku - záhrada, vedenom Okresným úradom Bratislava, kat. odborom, zapísanom na Liste vlastníctva č. XXX, kat. územie M., a to na plochu vyznačenú v situačnom náčrtku znalca na liste č. XX znaleckého posudku, označenú v šírke 2,5 metra a v dĺžke 12,5 metra, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku, a to na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere v rozsahu najviac troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom práce je možné vykonávať v pracovných dňoch denne od 7:00 hod. do 16:00 hod. a maximálne obdobie na vykonanie údržby domu žalobkyne hydroizoláciou sa stanovuje na 20 pracovných dní a deň začatia vykonávania prác oznámi žalobkyňa žalovaným písomne najneskôr 3 dni vopred (výrok I.), vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol (výrok II.). O trovách konania o žalobe rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (výrok III.). Zároveň súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaných (výrok IV.) a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100% (výrok V.). 2/Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 123, § 124 a § 127 od. 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) účinného do 31.03.2025, ust. § 137 písm. a), § 147 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalobkyňa, ako výlučná vlastníčka rodinného domu na Š. O. XXXX/XX D. H. postavenom na nehnuteľnosti pozemku žalobkyne nachádzajúcom sa v okrese Bratislava II., v kat. území M., vedenom Okresným úradom Bratislava, zapísanom na LV č. XXXX, sa žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovaným umožniť vstup na ich pozemok nachádzajúci sa v okrese Bratislava II., v kat. území Ružinov, vedenom Okresným úradom Bratislava, zapísanom na LV č. XXX za účelom vykonania nevyhnutných opráv a
údržby na rodinnom dome žalobkyne, ktorý sa nachádzal na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných. Uvedeného sa domáhala v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že základy jej rodinného domu vyžadujú nevyhnutnú opravu a údržbu, nakoľko voda z pozemku vo vlastníctve žalovaných či už dažďová, alebo tá zo zavlažovania neustále preniká cez neodizolované základy k suterénnym priestorom rodinného domu žalobkyne, kde spôsobuje vlhnutie vnútorných priestorov. Na preukázanie nevyhnutnosti opravy predložila znalecký posudok doc. Ing. Slávika č. X/XXXX zo dňa 05.06.2019 (ďalej len „znalecký posudok“) a Dodatok technickej správy 1/2019 vypracovaný k Ing. Šelcom k nevyhnutnosti opráv rodinného domu žalobkyne. Zároveň uviedla, že predchádzajúcim žiadostiam žalobkyne nebolo zo strany žalovaných vyhovené, a preto sa domáhala uloženia povinnosti súdnou cestou. Žalobkyňa v priebehu konania rozšírila uplatnené právo, pričom navrhla zmenu petitu tak, aby súd žalovaným popri povinnosti umožniť žalobkyni vstup na susediaci pozemok a povinnosti umožniť žalobkyni realizáciu nevyhnutných opráv rodinného domu, uložil aj povinnosť vyplývajúcu z vlastníctva drevín na ich pozemku, a to vo vhodnej ročnej dobe šetrne odstrániť zo svojej pôdy korene stromov presahujúcich k stene rodinného domu žalobkyne a aj odstrániť vetvy stromov presahujúcich na pozemok žalobkyne. 2.1/Žalovaní sa vzájomnou žalobou domáhali voči žalobkyni v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožnenia vstupu na susediaci pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísanom na LV č. XXXX z dôvodu nevyhnutnosti údržby rodinného domu v ich podielovom spoluvlastníctve a k vykonaniu hydroizolácie, na ktorú sa žalobkyňa zaviazala v Dohode o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo dňa 20.05.2013 (ďalej len „Dohoda“) a do dnešného dňa ju nevykonala. Žiadali, aby súd uložil žalobkyni povinnosť umožniť žalovaným realizáciu nevyhnutných opráv rodinného domu vo vlastníctve žalovaných, a to zateplenia (vrátane postavenia lešenia vo vzdialenosti 2 m od steny domu a dĺžke 12 m a hydroizolácie steny ich rodinného domu). K žalobe žalobkyne uviedli, že nie je pravda, že by bránili žalobkyni vo vykonaní prác smerujúcim k oprave rodinného domu. Ešte v roku 2013 uzatvorili so žalobkyňou Dohodu, ktorej predmetom bol súhlas s vykonaním za vopred uvedených a špecifikovaných podmienok zateplenia jej rodinného domu. Recipročne v Dohode žalobkyňa súhlasila s rekonštrukčnými prácami na fasáde rodinného domu žalovaných na základe písomnej žiadosti doručenej žalobkyni. Žalovaní súhlasili so zateplením rodinného domu žalobkyne v rozsahu 10 cm s tým, že žalobkyňa recipročne súhlasila so zateplením ich rodinného domu v rovnakom rozsahu. O realizáciu hydroizolácie v tom čase neprejavila záujem. Žalovaní žalobkyni umožnili aj predĺženie termínu stavebných prác o niekoľko dní nad rámec Dohody. Napriek ich ústretovému jednaniu, došlo k porušeniu Dohody zo strany žalobkyne, ktorá si bez ich súhlasu na svojej fasáde zrealizovala dve celkom nové okná smerujúce do záhrady žalovaných. Výzvu žalobkyni na umožnenie opravy fasády rodinného domu žalovaných, žalobkyňa mailom odmietla. Žalovaní ďalej namietali, že by vlhnutie rodinného domu žalobkyne bolo spôsobené ich zavlažovaním, namietli znalecký posudok a nesplnenie dvoch základných pojmových znakov ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to nevyhnutná doba a nevyhnutná miera. Požadovaný rozsah vstupu na ich pozemok považujú za nerešpektujúci uvedené ustanovenie a neprimerane dlhý. 3/Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, a to najmä znaleckým posudkom doc. Ing. Slávika, že žaloba žalobkyne znejúca na uloženie povinnosti žalovaných umožniť vstup na ich pozemok za účelom vykonania nevyhnutnej opravy a údržby nehnuteľnosti žalobkyne je dôvodná. Navlhnutie obvodových stien rodinného domu žalobkyne je natoľko vážne, že si vyžaduje nevyhnutnú opravu a údržbu a žalobkyňa sa v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka dôvodne domáhala uloženia povinnosti žalovaným, ako vlastníkom susediaceho pozemku, umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na ich pozemok. Súd mal za preukázané, že hydroizoláciu rodinného domu žalobkyne je nevyhnutné vykonať, keďže ide o potrebu nevyhnutnej údržby. Poukázal na ustanovenie § 86 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou každého vlastníka riadne sa starať o stavbu. Pri vymedzovaní rozsahu sprístupnenia pozemku žalovaných, súd prvej inštancie zobral do úvahy stanovisko znalca, podľa ktorého realizácia hydroizolácie v rozsahu určenom v jeho znaleckom posudku by nemala presiahnuť tri mesiace, pričom práce zo strany pozemku vo vlastníctve žalovaných je možné zrealizovať približne za jeden mesiac, čo súd prvej inštancie prepočítal na 20 pracovných dní v čase od 7:00 hod. do 16:00 hod., tak aby žalovaní boli obmedzení len v nevyhnutnej miere. Rovnako súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobkyni písomne oznámiť žalovaným začatie prác najneskôr 3 dni vopred. Pri vymedzovaní plochy nehnuteľnosti žalovaných, na ktorú umožnil vstup žalobkyni a osobám realizujúcim opravu nehnuteľnosti žalobkyne tak, ako bola vyznačená v situačnom náčrtku znalca na liste č. XX znaleckého posudku, označenú v
šírke 2,5 metra a v dĺžke 12,5 metra, pričom tento situačný nákres je prílohou rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobu v časti, ktorá presahovala vstup na pozemok žalovaných v rozsahu nad tri mesiace, zamietol ako nedôvodnú. Druhý žalobný návrh žalobkyne znejúci na odstránenie koreňov stromov presahujúcich k stene rodinného domu žalobkyne z pôdy žalovaných a odstránenie všetkých vetiev stromov presahujúcich na pozemok žalobkyne zamietol. Žalobkyňa síce súdu predložila fotografie stromov, ale tieto neboli spôsobilé preukázať jej tvrdenia. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, preto výrokom II. rozsudku žalobu v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania o žalobe rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu. Keďže úspech žalobkyne bol 50% a úspech žalovaných 50%, rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 3.1/Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných dospel súd prvej inštancie k záveru, že táto dôvodná nie je a zamietol ju v celom rozsahu. Zo znaleckého posudku Ing. Šimeka č. XX/XXXX zo dňa 15.01.2024 mal za preukázané, že údržba rodinného domu žalovaných v kontexte ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutná. Nevyhnutnosť vyplynula iba z ich skutkových tvrdení, nie však z vykonaného dokazovania. Znalecký posudok Ing. Šimeka neidentifikoval žiadne priesaky vody, stav je primeraný veku nehnuteľnosti a Ing. Šimek odporučil vykonať len sanačné opatrenia bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a vzájomnú žalobu zamietol v celom rozsahu. Ich argumentáciu, týkajúcu sa Dohody o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo dňa 20.05.2013, v ktorej žalobkyňa vyjadrila súhlas s rekonštrukčnými prácami žalovaných na fasáde ich domu ako i súhlas so zateplením rodinného domu v rozsahu 10 cm, súd nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že strany sú viazané prejavmi svojej vôle, avšak v kontexte k posudzovanému prípadu bolo potrebné vziať do úvahy, že žalobkyňa a žalovaní dohodli vzájomné práva a vzájomné povinnosti. V priebehu konania bolo zo strany žalobkyne preukázané, že opakovane vyzývala žalovaných na plnenie, čo žalovaní odmietli a podmienili súhlas súhlasom žalobkyne so zateplením a hydroizoláciou svojho domu. Keďže v roku 2013 nedošlo k splneniu všetkých práv a povinností vyplývajúcich z Dohody a vzhľadom na uplynutie času, sa žalovaní nemôžu odvolávať na nesplnenie povinnosti žalobkyňou. Poukázal na ustanovenie § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Aj vzhľadom na uvedené, keď napokon predmetom vzájomnej žaloby žalovaných nebolo uloženie povinnosti žalobkyne vyplývajúce z Dohody, ale povinnosti umožniť vstup na susediaci pozemok podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní o vzájomnej žalobe úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4/Proti výrokom I., III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní, ktorí ho odôvodnili odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), a h) Civilného sporového poriadku. Nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie a považovali ich za nespravodlivé, prinášajúce značnú nerovnováhu do susedských vzťahov. Žalobkyňa sa žalobou okrem iného domáhala umožnenia vstupu na pozemok žalovaných za účelom vykonania hydroizolačných prác na jej rodinnom dome. Žalovaní sa vzájomnou žalobou rovnako domáhali sprístupnenia pozemku žalobkyne, a to nie len za účelom vykonania hydroizolácie, ale aj zateplenia ich domu. Súhlas s uvedeným bol vyjadrený žalobkyňou už v Dohode z roku 2013. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne neboli zo strany konajúceho súdu zohľadnené všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné pre aplikáciu ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie je možné aplikovať v prípade, ak dôjde k zabráneniu, respektíve neumožneniu vstupu na cudzí pozemok. Žalovaní však žalobkyni nebránili vo vstupe a vykonaniu opráv na jej nehnuteľnosti. Poukázali pritom na Dohodu z roku 2013, ktorá z ich strany nebola porušená, žalobkyňa v nej však nepožadovala hydroizoláciu. K porušeniu Dohody malo dôjsť práve zo strany žalobkyne, keď odmietla poskytnúť recipročný súhlas s rekonštrukciou fasády žalovaných, nezabezpečila hydroizoláciu steny ich rodinného domu na vlastné náklady tak, ako sa zaviazala v Dohode. So žiadosťou o hydroizoláciu jej domu sa na žalovaných obrátila až po 6 rokoch, a to s podmienkami, ktoré znevýhodňovali žalovaných, ignorujúc záväzky vyplývajúce z Dohody. Napriek nepoctivému konaniu žalobkyne, jej žalovaní nebránia vykonať opravu rodinného domu a domáhali sa len čo najmenšieho obmedzenia ich vlastníckeho práva a zabezpečenia dodržania stálej platnej Dohody z roku 2013. Zdôraznili, že súhlas so vstupom na pozemok eliminuje potrebu akéhokoľvek súdneho autoritatívneho zásahu a uloženia povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol podľa názoru
žalovaných splnený právny základ podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Žalovaní ďalej uviedli, že zo strany súdu nebola správne vyhodnotená ani otázka nevyhnutnosti. Existencia navlhnutia stien žalobkyne, respektíve technickej vady ešte nepodmieňuje nevyhnutnosť vstupu na cudzí pozemok. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by hydroizolačné práce nebolo možné vykonať iným spôsobom ako vstupom na pozemok žalovaných. Znalecký posudok Ing. Slávika, ktorý počítal s realizáciou hydroizolácie z pozemku žalovaných bol viac ako päť rokov starý a od tej doby došlo k posunu v oblasti stavebných technológií. V časti zamietnutia vzájomnej žaloby uviedli, že nesúhlasia s názorom o neunesení dôkazného bremena v základných predpokladoch ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa napriek súhlasu, ktorý vyjadrila v Dohode z roku 2013, neumožnila žalovaným vstup na jej pozemok a realizovanie zateplenia fasády rodinného domu žalovaných. Súd prvej inštancie podmienku nevyhnutnosti v zmysle ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka posúdil príliš reštriktívne, keď ju zúžil len na akútny stav havarijného charakteru. V znaleckom posudku Ing. Šimeka bolo odporučené vykonanie sanačných opatrení, čo súd prvej inštancie bagatelizoval. Žalovaní nemajú inú možnosť ako dom zatepliť bez vstupu na pozemok žalobkyne, keďže sa rodinný dom nachádza na hranici pozemkov. Namietli, že zákonnú povinnosť vlastníka riadne sa starať o stavbu, zobral súd prvej inštancie do úvahy len pri rozhodovaní o nároku žalobkyne. Ďalej namietli nesprávne vyhodnotenie splnenia podmienok Dohody zo strany žalovaných. Svojou vzájomnou žalobou sa nedomáhali len zákonných práv, ale aj ochrany ich práv vyplývajúcich z Dohody, ktorú žalobkyňa porušila. V závere uviedli, že výrok I. rozhodnutia spolu s prílohou, na ktorú odkazuje, je neurčitý a nejasný, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Príloha je nedostatočná pre určenie rozsahu sprístupnenia pozemku. Z uvedených dôvodov navrhli rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5/Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania podaného žalovanými. 6/Ako prvou sa odvolací súd zaoberal odvolacou argumentáciou žalovaných smerujúcou proti výroku I. a nadväzujúcemu výroku III. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalovaných o nesplnení podmienok ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žalovaných vyzvala na umožnenie vstupu na pozemok za účelom vykonania údržby na jej rodinnom dome ešte v roku 2019. Keďže k umožneniu vstupu nedošlo, obrátila sa so žalobou na súd dôvodiac, že vstúpiť na pozemok žalovaných pre vykonanie údržby jej rodinného domu je nevyhnutné, nakoľko sa rodinný dom nachádza na hranici pozemku žalovaných. Argumentácia žalovaných, ktorá sa na jednej strane zakladala na tvrdení, že žalobkyni vo vstupe a vykonaní údržby nebránili a na strane druhej poukazovala na skutočnosť, že vykonanie hydroizolácie nebolo dohodnuté v Dohode z roku 2013, vyhodnotil odvolací súd ako protirečivú. Faktom však zostalo, že žalovaní žalobkyni vstup na svoj pozemok za účelom vykonania údržby neumožnili, a preto sa žalobkyňa obrátila na súd. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou o nesprávnom vyhodnotení nevyhnutnosti vstupu na ich pozemok. Rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že na nehnuteľnosti žalobkyne je potrebné vykonať nevyhnutnú údržbu. Uvedené jasne vyplynulo zo znaleckého posudku doc. Ing. Slávika, ktorý ako príčinu problému vyžadujúceho údržbu identifikoval zrážkovú respektíve závlahovú vodu infiltrujúcu sa do podložia a pre jeho odstránenie odporučil vykonať sanačné opatrenie. Identifikácia príčiny vzniku problému pritom bola nevyhnutná pre navrhnutie optimálnych riešení jeho odstránenia. Odvolací súd preto námietky žalovaných voči určeniu príčiny vzniku navlhnutia stien rodinného domu žalobkyne v zavlažovaní ich pozemku vyhodnotil ako irelevantné. Predmetom konania nebolo určenie zodpovednostného subjektu alebo otázka náhrady škody, ale žaloba na umožnenie vstupu na susedný pozemok za účelom vykonania údržby stavby žalobkyne. Čo sa týka námietok týkajúcich sa nevyhnutnosti hydroizolácie rodinného domu žalobkyne, opätovne odkázal na závery súdu prvej inštancie, ktorý mal z vykonaného dokazovania dostatočne preukázanú nevyhnutnosť uvedeného sanačného opatrenia. Znalec doc. Ing. Slávik navrhol viaceré sanačné opatrenia a zároveň uviedol aj tie optimálne. Nemožno vyčítať žalobkyni, že v záujme dodržania povinnosti riadne sa starať o svoju stavbu, sa dožaduje vykonania takej údržby, ktorá efektívne u nej vzniknutú vadu odstráni a tým eliminuje prípadné ďalšie obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných, ktoré by mohli vzniknúť pri neefektívnom spôsobe odstránenia problému na nehnuteľnosti žalobkyne. Odvolací súd nezistil pochybenie ani pri stanovení nevyhnutnej miery a nevyhnutnej doby zásahu do práv žalovaných. Súd prvej inštancie nerozhodol na základe svojvôle, ale vychádzal z odborného odhadu a záverov doc. Ing. Slávika, rešpektujúc pritom práva žalovaných. Mieru a dobu, ktorú vymedzil pre vstup
na pozemok žalovaných a vykonanie údržby, vyhodnotil aj odvolací súd ako primeranú. Vzhľadom na vyššie uvedené, v zmysle ustanovenia § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne správne a ako vecne správne potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v nadväzujúcom výroku III., na ktorého odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje. 7/Ako dôvodné však vyhodnotil odvolanie žalovaných voči rozhodnutiu o výroku IV rozsudku súdu prvej inštancie. Tento vzájomnú žalobu žalovaných zamietol s odôvodnením, že v konaní nepreukázali nevyhnutnosť údržby ich rodinného domu. Poukázal pritom na znalecký posudok Ing. Šimeka, ktorý odporučil vykonanie iba sanačných opatrení, ktorých rozsah nešpecifikoval. Odvolací súd sa v tomto smere s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil. Súd prvej inštancie podmienku nevyhnutnosti údržby spájal s podmienkou existencie akútneho stavu, respektíve umožnenie vstupu na susediaci pozemok v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka len za predpokladu, že údržba nehnuteľnosti neznesie odklad. Nevyhnutnosť údržby nie je však naviazaná len na existenciu už zistenej vady. Môže sa zakladať aj v nevyhnutnej potrebe zabezpečenia stavby v dobrom stave. Pod údržbou treba rozumieť činnosti spojené so zabezpečovaním a zachovávaním pozemkov a stavieb v dobrom stave (napr. oprava omietky domu). Obhospodarovanie je zasa potrebné chápať ako realizáciu hospodárskej hodnoty dotknutých pozemkov a stavieb (napr. oberanie ovocia z vetiev presahujúcich na cudzí pozemok alebo padnutého zo stromu na cudzí pozemok - FEČÍK, Marián. § 127 [Susedské práva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 926, marg. č. 6.). Vzhľadom na uvedené, považoval odvolací súd posúdenie splnenia podmienky nevyhnutnosti údržby rodinného domu žalovaných za príliš prísne, nesledujúce účel predmetného ustanovenia a nestotožnil sa s ním. Zároveň bolo nutné konštatovať, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zateplenie rodinného doma ako aj hydroizoláciu nie je možné vykonať inak ako vstupom na pozemok žalobkyne. Rodinný dom žalovaných sa rovnako ako rodinný dom žalobkyne nachádza na hranici pozemkov. Žalovaní zateplenie rodinného domu žalobkyne povolili, čo však podmienili súhlasom so zateplením svojho rodinného domu v rovnakom rozsahu. Uvedené súd prvej inštancie opomenul a v odôvodnení rozhodnutia sa s tým vôbec nevysporiadal. 8/Zároveň sa odvolací súd nestotožnil ani s vyhodnotením argumentácie žalovaných o záväzkoch z Dohody o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo dňa 20.05.2013. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaní odmietli opakovane sprístupniť svoj pozemok na realizáciu prác súvisiacich s hydroizoláciou na rodinnom dome žalobkyne. Na základe uvedeného sa podľa jeho názoru nemohli v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka domáhať splnenia záväzku (súhlas so zateplením ich rodinného domu poskytnutý žalobkyňou), keďže sami záväzok nesplnili. Opomenul pritom skutočnosť, že žalovaní na základe Dohody z roku 2013 splnili časť svojho záväzku, keď umožnili žalobkyni vykonať zateplenie svojej fasády rodinného domu vstupom na ich pozemok. Následne žalobkyňu vyzvali na splnenie jej záväzku a umožnenie vykonania zateplenia ich fasády rodinného domu, čo im žalobkyňa neumožnila. V konaní opakovane tvrdili, že nebránia žalobkyni vykonať hydroizoláciu, čo však podmieňovali dodržaním jej záväzku a umožnením vstupu na jej pozemok. Uvedené konanie je možné minimálne vyhodnotiť tak, že žalovaní boli v zmysle ustanovenia § 560 Občianskeho zákonníka pripravení splniť svoj záväzok a práve žalobkyňa bola tou, ktorá k splneniu svojho záväzku nepodnikla žiadne kroky. 9/Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí vzájomnej žaloby a napadnuté rozhodnutie vo výroku IV. a nadväzujúcom výroku V. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať, vykonať všetky relevantné dôkazy, ustáliť skutkový stav, zodpovedať na všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, aplikovať príslušné zákonné ustanovenia, vo veci opätovne rozhodnúť s ohľadom na názor odvolacieho súdu a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom. 10/Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).