Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/68/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201648 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201648.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: WINKLER STAVEBNINY, s.r.o., so sídlom: Ulica Svornosti 11514, 821 06 Bratislava, IČO: 45 305 331, právne zast.: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka, so sídlom: Šafárikova 1522, 924 01 Galanta, IČO: 42 155 088, proti žalovanému: A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.Á. XXXX/XX, XXX XX R. - D. R., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/35/2020-54 zo dňa 06. 04. 2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/35/2020-54 zo dňa 06. 04. 2020 p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným dňa 02. 04. 2020 domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Okrese Bratislava II, obec Bratislava, mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, a to konkrétne k parcelám registra „C“ evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X, o výmere 210 m2, zastavené plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 4 m2 zastavané plochy a nádvoria, p č XXX/X o výmere 147 m? záhrada, p č XXX/X o výmere 15 m2, záhrada, p. č. XXX/X o výmere 136 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku a k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v Okrese Bratislava II, obec Bratislava, mestská časť D. R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, a to konkrétne k parcelám registra „C“ evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 2/3 k celku. Zriadenie záložného práva má byť v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávok vzniknutej neuhradením daňových dokladov KW 036130, KW 036609, KW 037107, KW 037609, KW 038167, KW 040179, KW 040197, KW 040202, KW 040236, KW 040234 v celkovej výške 27 570,23 eur. 3. Návrh žalobca odôvodnil tým, že má voči spoločnosti SEKOR s.r.o., IČO: 47 331 933, Komárovská 9873/26, Bratislava - Podunajské Biskupice pohľadávku vo výške 27.570,23 Eur s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla z nezaplatených daňových dokladov vystavených žalobcom pre spoločnosť SEKOR s.r.o. ako odberateľa za žalobcom dodaný stavebný materiál na stavby, ktoré spoločnosť SEKOR s.r.o. realizuje na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti SEKOR s.r.o. K úhrade uvedených pohľadávok sa žalovaný zaviazal v písomnej dohode o ručení zo dňa 13.12.2018, ktorú spolu uzavreli žalobca ako veriteľ, spoločnosť SEKOR s.r.o. ako dlžník a žalovaný ako ručiteľ na začiatku obchodnoprávneho vzťahu spočívajúceho v odberaní rôzneho stavebného materiálu od žalobcu. Žalovaný sa zaviazal k ručeniu za záväzky spoločnosti SEKOR s.r.o., ktoré vzniknú žalobcovi voči žalovanému. Spoločnosť SEKOR s.r.o. ani žalovaný neplnili svoje povinnosti a to ani čiastočne. Pokusy o mimosúdne vyrovnanie sa nepodarili. Žalovaný len sľuboval dodatočnú úhradu, avšak pohľadávku ničím nespochybnil. Dňa 21.03.2020 žalobca podal návrh na Okresný súd Banská Bystrica na vydanie platobného rozkazu. Konanie je vedené pod sp. zn. 13Up/603/2020. Ku dňu podania návrhu nebol platobný rozkaz vydaný. Žalobca v uvedenom konaná žaluje spoločnosť SEKOR s.r.o. ako žalovaného v l. rade a žalovaného ako žalovaného v 2.rade. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie v tom, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Spoločnosť SEKOR s.r.o. podľa vedomostí žalobcu nevlastní žiaden nehnuteľný majetok alebo iný majetok v adekvátnej hodnote k výške pohľadávky žalobcu s príslušenstvom. Žalovaný taktiež nemá vedomosť, žeby žalovaný vlastnil iné finančné prostriedky, cennosti, pravidelný príjem vo výške ekvivalentnej k výške pohľadávky a príslušenstva. V opačnom prípade by prišlo k plneniu. Žalobca má vedomosť, že žalobca sa zbavuje svojho majetku. Žalovaný kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1/ k celku nachádzajúcej sa v Okrese Bratislava II, mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na LV č. XXXX a to k rozostavanému domu bez súpisného čísla postaveného na parcele č. XXX/X. Táto stavba bola prevedená na R. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, R., ktorá má byť starým rodičom žalovaného. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.01.2020. Žalovaný ďalej previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo v podiele 1/3 na G.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXXX/XX, R., a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v Okrese Bratislava II, obec Bratislava, mestská časť D. R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, a to konkrétne k parcelám registra „C“ evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria. Tretí prevod bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v Okrese Bratislava II, obec Bratislava, mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely registra „C“ p. č. XXX/X o výmere 385 m2, záhrada a p. č. XXX/X o výmere 156 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k stavbe rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na parcele číslo XXX/X. Uvedené nehnuteľnosti boli prevedené na v podiele 1/1 k celku na G.. A. M.. Žalovaný ani po jednom zo scudzovacích úkonov neuhradil žalobcovi dlžnú sumu. Žalobca je názoru, že žalovaný sa zbavuje majetku čo môže mať za následok sťaženie vymoženia pohľadávky žalobcu. Uvedené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný ani iný majetok nevlastní. Zabezpečenie pohľadávky je možné dosiahnuť práve zriadením záložného práva. Nariadené záložné právo nijako neobmedzí žalovaného. Na uvedených nehnuteľnostiach sú opakovane zriaďované záložné práva v prospech spoločnosti FREEPARK s.r.o., IČO: 35 902 752. Posledné záložné právo je zo dňa 13.01.2020. 4. Súd poukázal na ustanovenia § 343, § 344, § 326 ods. 1 a nasl. CSP a po vyhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukázal, že by tu reálne existovala obava zo zmarenia exekúcie. Súd konštatoval, že primárny obchodnoprávny vzťah žalobcu bol uzatvorený so spoločnosťou SEKOR, s.r.o., ktorej dodával fakturovaný materiál. Voči uvedenej spoločnosti nebol podaný návrh na zabezpečovacie opatrenie a žalobca ani nepreukázal nemajetnosť tejto spoločnosti. Žalobca taktiež neosvedčil, že by spoločnosti SEKOR, s.r.o. boli predmetné faktúry doručené, ako ani neosvedčil, že by vyzval spoločnosť SEKOR s.r.o. na úhradu dlžnej sumy (s poskytnutím dodatočnej lehoty na plnenie), tak ako vyzval žalovaného ako ručiteľa spoločnosti SEKOR s.r.o. Pokiaľ ide o žalovaného, tak tu vznikol sekundárny obchodnoprávny vzťah, kde žalovaný ručí za záväzky spoločnosti SEKOR s.r.o. Žalobca síce preukázal, že došlo k prevodom určitých nehnuteľností, to však samo o sebe nestačí na osvedčenie skutočnosti, že by mohla byť prípadná exekúcia zmarená. Žalovaný nehnuteľnosti previedol na základe kúpnej zmluvy. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný uvedené prevody vykonal tak, že by došlo k predaju nehnuteľností za nevýhodnú cenu. Taktiež nedošlo k darovaniu nehnuteľností. Žalobca neosvedčil, že by mal žalovaný úmysel predať aj nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva. Neboli doložené príkladmo žiadne inzeráty, ktoré by preukazovali záujem zbaviť sa majetku. V prípade ak by aj došlo k predaju nehnuteľností, neznamená to, že by mala byť exekúcia zmarená, nakoľko z predaja nehnuteľností by mal žalovaný finančné prostriedky, ktoré by mohli byť využité na uspokojenie pohľadávky (a teda je potrebné vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky správy majetku žalovaného s cieľom dosiahnutia zisku) a ak by tak nenastalo, bol by žalobca oprávnený podať príkladmo žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný podnikal kroky k zbavovaniu sa celého majetku, ktoré by znemožnili uspokojiť tvrdenú pohľadávku žalobcu. 5. Súd ďalej konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti, na ktoré žalobca navrhoval zriadiť záložné právo. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality dospel súd k záveru, že by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného. 6. Súd preto návrh zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. 8. Žalobca má za to, že absencia nepodania návrhu aj voči spoločnosti SEKOR, s.r.o. nemôže mať vplyv na konanie o návrhu žalobcu. Nepodanie návrhu aj voči spoločnosti SEKOR, s.r.o. je logicky odôvodnené tým, že žalobca nemá vedomosť o tom, že by SEKOR s.r.o. vlastnila nejaký majetok. Navyše žalobca nemusí osvedčovať finančnú kondíciu spoločnosti SEKOR, s.r.o., nakoľko žalovaný v tomto konaní nie je spoločnosť SEKOR, s.r.o. Žalobca zastáva názor, že doručením výzvy pre žalovaného ako ručiteľa sa postavenie žalovaného (ručiteľa) ako náhradného dlžníka nezmenilo na dlžníka, ktorý má povinnosť plniť záväzok namiesto pôvodného dlžníka. Preto nemožno vo vzťahu k žalovanému hovoriť o sekundárnom vzťahu. Žalobca zdôraznil, že na plnenie žaluje žalovaného a SEKOR, s.r.o. spoločne a nerozdielne. 9. Žalobca namietal, že v rámci konania by mal povinnosť osvedčiť skutočnosť, že spoločnosti SEKOR, s.r.o. doručil faktúry a skutočnosť, že túto spoločnosť vyzval na úhradu dlžnej sumy tak, ako vyzval ručiteľa. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že žalovaného ako konateľa niekoľkokrát žiadal a vyzýval na plnenie a žalovaný záväzok spoločnosti SEKOR, s.r.o. voči žalobcovi nikdy nepoprel. Doteraz však ani SEKOR, s.r.o. ani žalovaný na dlh nič nezaplatili. 10. Žalobca ďalej vyslovil názor, že výška kúpnej ceny je vo vzťahu skúmania „obavy, že exekúcia bude ohrozená“ ako podmienka na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, irelevantná. Aj keď v danom prípade žalovaný predal za trhovú alebo všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti podstatou je fakt, že svoj dlh voči žalobcovi neplní (ani čiastočne). Žalobca uviedol, že môže nastať situácia, že kúpnu cenu za scudzené nehnuteľnosti žalovaný minie alebo iným spôsobom zmarí možnosť exekúcie z týchto finančných prostriedkov. 11. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade už žalovaný v mesiaci január 2020 uskutočnil tri prevody nehnuteľností, čo svedčí o tom, že zbavovanie sa nehnuteľností je intenzívne a obava, že v ňom bude pokračovať je dôvodná. Žalobca poukázal na skutočnosť, že od podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca dopracoval k inzerátu na predaj nehnuteľností, ktorá je postavená na parcele v majetku žalovaného. Ide o parcelu registra C KN s parc. č. XXX/X, k. ú. D. R., zapísaným na LV č. XXX. Táto parcela je uvedená aj v návrhu ako pozemok, na ktorom sa navrhuje zriadiť záložné právo. Inzerciu predložil žalobca ako dôkaz spolu s odvolaním. 12. Žalobca sa nestotožňuje ani s názorom súdu, že neosvedčil primeranosť návrhu k hodnote nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Osvedčovanie primeranosti dôkazmi by znamenalo pre žalobcu ďalšie navýšené náklady a čas na ich zabezpečenie. Osvedčenie primeranosti je nemožné aj z dôvodu, že istina žalobcu vo výške 27.570,23 Eur každým dňom narastá o zmluvnú pokutu, ako aj ostatné príslušenstvo (úroky z omeškania, trovy konania). Súd takisto nevykonal žiadne šetrenie o orientačnej cene pozemkov, preto tvrdenie o nepomere je neopodstatnené. 13. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. 14. Žalovaný sa k podanému odvolaniu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyjadril a to napriek výzve odvolacieho súdu zo dňa 29. 04. 2020, ktorá mu bola doručená dňa 25. 05. 2020 fikciou doručenia (adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote) 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza nasledovné: 17. Podľa § 343 ods. 1,2,3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 19. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 20. Zo zákonnej formulácie podľa § 343 ods. 1 CSP vyplývajú nasledovné základné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 21. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, a ak nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca vo vzťahu k peňažnej pohľadávke, ktorú si uplatnil v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/603/2020 voči dlžníkovi SEKOR, s.r.o. a ručiteľovi (žalovanom v tomto konaní) neosvedčil obavu ohrozenia exekúcie úkonmi žalovanému. Prevody nehnuteľností, na ktoré poukázal žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú skutočnosť, že ich predajom nutne musí dôjsť k ohrozeniu exekúcie v budúcnosti judikovanej pohľadávky žalobcu, keďže samotný predaj by mal viesť k dostatočnému prísunu finančných prostriedkov na to, aby žalovaný mohol, aj keď nie dobrovoľne, ale na základe súdneho rozhodnutia v rámci exekučného konania pohľadávku žalobcu uspokojiť. Taktiež v súvislosti s inzerátom, ktorý predložil žalobca v odvolaní, treba uviesť, že ponúknutá nehnuteľnosť na predaj je za cenu 220.000,- Eu, teda ohrozenie exekúcie, aj s ohľadom na výšku pohľadávky žalobcu, podľa odvolacieho súdu v danom prípade preukázané nie je. Insolventnosť dlžníka osvedčená nie je, preto nie je osvedčená ani obava, že exekúcia bude ohrozená. Navyše žalobca sa na Okresnom súde Banská Bystrica domáha zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom nielen voči žalovanému ako ručiteľovi, ale aj voči spoločnosti SEKOR, s.r.o., ktorej fakturovaný tovar dodával, teda v prípade, že táto pohľadávka mu bude právoplatne priznaná, bude mať žalobca exekučný titul aj voči spoločnosti SEKOR, s.r.o. ako dlžníkovi. 23. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade existuje zjavný nepomer medzi pohľadávkou v tvrdenej výške 25.570,23 Eur s príslušenstvom a hodnotou nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie (záložné právo). Aj keď možno prisvedčiť obrane žalobcu, že nemôže disponovať osvedčením primeranosti vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, odvolací súd má za to, že ide o nehnuteľnosti v katastrálnom území Bratislava - D. R., kde je možné predpokladať podstatne vyššiu cenu, ako je hodnota záväzku žalovaného. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného, keďže by nebol dodržaný princíp proporcionality, t. j. primeranosti zásahov do majetkových práv žalovaného. 24. Vzhľadom k tomu, že žalobca v danom prípade neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 266 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 26. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).