Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/98/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202169 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220202169.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Technoprojekt, a.s., so sídlom Havlíčkovo nábřeží 2728/38, Moravská Ostrava, 702 00 Ostrava, IČO: 27 810 054, Česká republika, zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: ENERGOCHEMICA TRADING a. s., so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 46 798 072, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/10/2020-169 zo dňa 25.05.2020, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/10/2020-169 zo dňa 25.05.2020 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením v I. výroku zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to s odkazom na ustanovenia § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 151b a § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V II. výroku rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.05.2020 domáhal, aby súd voči žalovanému zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v okrese Michalovce, v obci Strážske, v katastrálnom území M., zapísaných na LV. č. XXXX, záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 99.468,39 Eur, ktorej úhrady sa žalobca bude od žalovaného domáhať žalobou vo veci samej. Žalobca odôvodnil návrh tým, že v právnom postavení zhotoviteľa uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 036-2015-CEZ- ECHT zo dňa 20.05.2015, v znení jej dodatkov č. 1 až 5. Predmetom zmluvy bolo vyhotovenie projektovej dokumentácie za podmienok uvedených v zmluve. Na základe zrealizovaných prác žalobca vystavil žalovanému faktúry: č. 19350001, splatná 11.04.2019, v sume 30.574,- Eur, č. 19350002, splatná 11.04.2019, v sume 19.724,- Eur, č. 19350003, splatná 11.04.2019, v sume 544,- Eur a č. 19350005, splatná 14.08.2019, v sume 48.626,39 Eur, ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani čiastočne. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 20.03.2020 na úhradu pohľadávky v 7-dňovej lehote s upozornením, že v prípade, ak k úhrade nedôjde, podá na súd žalobu. Žalovaný faktúry neuhradil. Dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potreba zabrániť tomu, aby žalovaný (dlžník) previedol na iného svoj nehnuteľný majetok, alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti, aby nezmaril žalobcovo uspokojenie pohľadávky. Dôvodom je tiež potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky v prípade, ak bude žalobca úspešný žalobou vo veci samej. Účelom podania návrhu je získanie možnosti domáhať sa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, uspokojenia pohľadávky z predaja nehnuteľností. 3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Michalovce, pre okres Michalovce, okres Strážske, katastrálne územie M., zo dňa 28.04.2020, vyplýva, že k uvedenému dňu bol žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností (t. j. 38 parciel a 9 stavieb) v spoluvlastníckom podiele 1/1. Z charakteru inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená a aspoň osvedčenie (teda sa nemusí jednať o nepochybné preukázanie) základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Nesplnenie čo i len jedného z uvedených zákonných predpokladov má za následok neúspešnosť podaného návrhu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca však vo svojom návrhu nielenže neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie, ale žiadnu takúto okolnosť ani neuviedol. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu len uviedol, že (s poukazom na predložené dôkazy) má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, pričom opísal priebeh jej vzniku a následne konštatuje, že sa podaným návrhom snaží zabrániť tomu, aby žalovaný previedol svoj nehnuteľný majetok na iného. Uvedené však v žiadnom prípade nemôže byť postačujúcim predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 4. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd prvej inštancie preštudoval návrh žalobcu, ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia. 5. Žalobca odôvodňuje potrebu zabezpečenia svojej pohľadávky zriadením súdneho záložného práva len tým, že žalovaný prestal žalobcovi plniť svoje splatné záväzky, čím odôvodňuje predpoklad, že žalovaný je platobne neschopný. Uviedol, že z verejne dostupných informácií zistil, že žalovaný nemá okrem predmetných nehnuteľností iný majetok dostatočnej hodnoty, tieto svoje zistenia však súdu nijako nepreukázal a neuviedol ani z akých verejne dostupných informácií vychádzal. Uvedené tvrdenia žalobcu sú abstraktné, nepodložené a samé o sebe nespôsobilé vzbudiť reálnu obavu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie vedenej na majetok žalovaného v prospech žalobcu. Pri zabezpečovacích opatreniach je podobne ako pri neodkladných opatreniach potrebné osvedčiť, že medzi stranami je bezodkladne potrebné upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Existenciu takýchto okolností je povinný osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, v tomto prípade žalobca. Žalobca síce poukazuje, že nie je možné navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je schopný z objektívnych dôvodov splniť, najmä s poukazom na preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať, súd však upozorňuje, že je rozdiel medzi dôsledným dokazovaním spojeným s konaním vo veci samej a aspoň osvedčením základných predpokladov ohrozenia práv a právom chránených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia. Uvádzané argumenty žalobcu pôsobia alibisticky v snahe vyhnúť sa dôkaznému bremenu, ktoré v danom prípade jednoznačne zaťažuje žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Chýbajúce osvedčenie rozhodujúcich skutočností nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ by súd prijal argumentáciu žalobcu, úplne by ho zbavil dôkazného bremena v časti potreby preukázania takého zmarenia budúcej exekúcie, spôsobilého správania žalovaného, ktoré vyžaduje okamžitú súdnu ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko žalobca existenciu žiadnych obdobných skutočností súdu neuviedol, súd prvej inštancie nemohol v jeho návrhu vzhliadnuť odôvodnenú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie voči žalovanému. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov a správania žalovaného, ktoré by odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal pretože žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. 6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, nakoľko uznesenie trpí viacerými vadami. Pri zabezpečovacích opatreniach je podobne ako pri neodkladných opatreniach potrebné osvedčiť, že medzi stranami je bezodkladne potrebné upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Žalobca síce poukazuje, že nie je možné navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je schopný z objektívnych dôvodov splniť, najmä s poukazom na preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať, súd však upozornil, že je rozdiel medzi dôsledným dokazovaním spojeným s konaním vo veci samej a aspoň osvedčením základných predpokladov ohrozenia práv a právom chránených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia. Nakoľko žalobca existenciu žiadnych obdobných skutočností súdu neuviedol, súd nemohol v návrhu vzhliadnuť odôvodnenú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie voči žalovanému. Dôvodom navrhovaného nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu je predsa potreba zabrániť tomu, aby žalovaný (dlžník), ktorý na výzvu žalobcu nezaplatil pohľadávku, previedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo, aby v prospech iných osôb nezaťažil svoj nehnuteľný majetok, teda aby žalovaný nezmaril prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Dôvodom navrhovaného nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť žalovanej pohľadávky v prípade, ak bude žalobca úspešný so žalobou vo veci samej a dôjde k vysloveniu povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Účelom a cieľom podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale aj samotnej budúcej žaloby o zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca podá, je získanie možnosti domáhať sa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ako dlžníkovi, z predaja nehnuteľného majetku. Podľa právneho názoru existuje reálny predpoklad, že po podaní žaloby vo veci samej bude mať žalovaný záujem previesť vlastníctvo k nehnuteľnému majetku na tretiu osobu. Z uvedeného je možné predpokladať ohrozenie výkonu rozhodnutia, ktoré môže spočívať nielen v tom, že sa majetková podstata žalovaného zmení kvantitatívne (zmenší), ale i v skutočnosti, že sa majetková podstata zmení kvalitatívne (zmena v zložení majetku). Taktiež je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že nie je možné zaťažovať žalobcu procesnými povinnosťami, ktoré nie je schopný z objektívnych dôvodov splniť. Ide najmä o prípady, keď majú byť obmedzené dispozičné úkony žalovaného, resp. nariadené zabezpečovacie opatrenie, pri ktorých súd nemôže vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať. Úmysel je za týchto okolností preukázateľný, resp. osvedčiteľný len vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by totiž mohla mať za následok, že zabezpečovacie opatrenie s preventívnym účinkom by nikdy nebolo objektívne možné dosiahnuť. Navrhovaným zabezpečovacím opatrením by žalovanému bolo len dočasne zriadené záložné právo k nehnuteľnému majetku, avšak v prípade, ak žalobca nebude mať úspech v konaní vo veci samej, dané obmedzenie zanikne. Z toho je zrejmé, že žalovanému z prípadného nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nevznikne žiadna škoda, nakoľko nehnuteľný majetok bude môcť žalovaný aj po nariadení zabezpečovacieho opatrenia ďalej riadne užívať, prípadne z neho mať aj príjem, alebo ho aj predať, či zaťažiť. Navrhovaným zabezpečovacím opatrením sa teda nevytvorí nenávratný stav. Podľa názoru prvostupňového súdu uvedeného v odseku 16 na strane 3 uznesenia: „Z charakteru inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená a aspoň osvedčenie (teda sa nemusí jednať o nepochybné preukázanie) základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené záložné právo.“ Vyššie uvedený právny názor súdu je podľa názoru žalobcu správny, avšak zároveň sa tento názor vylučuje s názorom uvedeným v predchádzajúcom článku tohto odvolania (odsek 19 na strane 3 a 4 uznesenia), ktorý predstavuje základ zamietnutia žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru prvostupňového súdu uvedeného v odseku 19 na strane 4 uznesenia uvádza síce, že z dostupných informácii zistil, že žalovaný nemá okrem predmetných nehnuteľností iný majetok dostatočnej hodnoty, tieto svoje zistenia však súdu nijako nepreukázal a z akých verejne dostupných informácií vychádzal. Uvedené tvrdenia žalobcu sú abstraktné, nepodložené a samé o sebe nespôsobilé vzbudiť reálnu obavu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie vedenej na majetok žalovaného v prospech žalobcu. Žalobca nie je povinný preukazovať skutočnosť, že žalovaný nemá iný majetok okrem uvedeného majetku v návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010. Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumenty prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení, svedčiace v prospech zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neobstoja, zároveň súd prvej inštancie v uznesení uviedol i argumenty v jeho prospech, resp. kritéria, ktorých splnenie požaduje súd prvej inštancie od žalobcu. Uviedol, že ich preukázateľne naplnil a súčasne v článkoch IV. až VI. podrobne uviedol dôvody, pre ktoré je potrebné navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadiť, z čoho je potom zrejmé, že uznesenie je vo výroku nesprávne a nariadenie žalobcom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je dôvodné. Na záver navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zabezpečovacie opatrenie, ktorého nariadenie žalobca navrhol návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nariadi, eventuálne navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom ho zaviaže svojim právnym názorom. 7. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním na Krajský súd v Bratislave dňa 27.07.2020. Uviedol, že žalovaný vo veci pohľadávok v minulých mesiacoch intenzívne komunikoval so žalobcom a niekoľkokrát veľmi dôrazne rozporoval požiadavky žalobcu na úhradu pohľadávok, ktoré sú predmetom výzvy žalovaného. Žalovaný považuje uplatňované pohľadávky žalobcu za sporné a vecne neoprávnené a návrh žalobcu za zjavne účelový. Žalovaný považuje návrh žalobcu za nedôvodný, neodôvodnený, neprimeraný a tendenčný s prvkami šikanózneho výkonu práva. Žalobca ani v odvolaní neosvedčil základný predpoklad ohrozenia práv a právom chránených záujmov žalobcu ako navrhovateľa navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca vo veci neexistencie iného majetku žalovaného dostatočnej hodnoty odkazuje na verejne dostupné informácie a práve tieto verejne dostupné zdroje preukazujú opak. Podľa nich žalovaný disponuje aktívami v hodnote 40.336.697,- Eur a tržby žalovaného dosiahli napr. v roku 2018 sumu viac než 24 mil. Eur. Tieto skutočnosti je možné si overiť aj na základe auditovaných finančných výkazov, ktoré sú verejne dostupné v Registri účtovných závierok. Tržby žalovaného sú vyššie ako hodnota pohľadávky žalobcu vo svojom návrhu. Žalobca ani v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nešpecifikoval verejné zdroje, z ktorých vychádzal pri svojich subjektívnych tvrdeniach v danej veci, a teda žiadnym spôsobom neosvedčil, že medzi stranami je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle návrhu. Žalovaný mal za to, že návrh bol zo strany žalobcu podaný účelovo, bez opory v príslušných právnych predpisoch. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnením. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, a teda aby návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a zároveň nepriznal žalovanému náhradu trov konania. 8. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.05.2020 sa žalobca domáhal, aby súd voči žalovanému zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v okrese Michalovce, v obci Strážske, v katastrálnom území M., zapísaných na LV č. XXXX, záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 99.468,39 Eur, ktorej úhrady sa žalobca bude od žalovaného domáhať žalobou vo veci samej. Žalobca v postavení zhotoviteľa uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 036-2015- CEZ-ECHT dňa 20.05.2015, v znení aj dodatkov č. 1 až 5. Predmetom zmluvy bolo vyhotovenie projektovej dokumentácie za podmienok uvedených v zmluve. Na základe zrealizovaných prác žalobca vystavil žalovanému faktúry: č. 19350001, splatná 11.04.2019, v sume 30.574,- Eur, č. 19350002, splatná 11.04.2019, v sume 19.724,- Eur, č. 19350003, splatná 11.04.2019, v sume 544,- Eur a č. 19350005, splatná 14.08.2019, v sume 48.626,39 Eur, ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani čiastočne. Za riadne zhotovené a objednávateľom prevzaté dielo sa objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť dohodnutú celkovú odplatu vo výške 1.469.210,94 Eur, ako to vyplýva z dodatku č. 4 zmluvy. Úhrady jednotlivých častí diela mali byť vykonané na základe jednotlivých faktúr vystavených zhotoviteľom. Dňa 26.03.2020 odoslal žalobca žalovanému list, ktorým ho vyzval na úhradu dlžnej sumy na základe vystavených faktúr, celkovo v sume 99.468,39 Eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Michalovce, pre okres Michalovce, okres Strážske, katastrálne územie M., zo dňa 28.04.2020, vyplýva, že k uvedenému dňu bol žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností (t. j. 38 parciel a 9 stavieb) v spoluvlastníckom podiele 1/1. 10. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 12. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním, dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými sporovými stranami vo vzťahu k návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potreba zabrániť tomu, aby žalovaný (dlžník), previedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo, aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti, teda aby nezmaril žalobcovo uspokojenie pohľadávky. Dôvodom je potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky v prípade, ak bude žalobca úspešný žalobou vo veci samej. Účelom podania návrhu je získanie možnosti domáhať sa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, uspokojenia pohľadávky z predaja nehnuteľností. 23. Z charakteru inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená a aspoň osvedčenie (teda sa nemusí jednať o nepochybné preukázanie) základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Nesplnenie čo i len jedného z uvedených zákonných predpokladov má za následok neúspešnosť podaného návrhu. 24. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Odvolací súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu, ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia. 25. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca však vo svojom návrhu nielenže neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie, ale žiadnu takúto okolnosť ani neuviedol. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu len uviedol, že (s poukazom na predložené dôkazy) má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, pričom opísal priebeh jej vzniku a následne konštatoval, že sa podaným návrhom snaží zabrániť tomu, aby žalovaný previedol svoj nehnuteľný majetok na iného. Uvedené však v žiadnom prípade nemôže byť postačujúcim predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 26. Žalobca odôvodňuje potrebu zabezpečenia svojej pohľadávky zriadením súdneho záložného práva len tým, že žalovaný prestal žalobcovi plniť svoje splatné záväzky, čím odôvodňuje predpoklad, že žalovaný je platobne neschopný. Uvádza síce, že z verejne dostupných informácií zistil, že žalovaný nemá, okrem predmetných nehnuteľností, iný majetok dostatočnej hodnoty, tieto svoje zistenia však súdu nijako nepreukázal a neuviedol ani, z akých verejne dostupných informácií vychádzal. Uvedené tvrdenia žalobcu sú abstraktné, nepodložené a samé o sebe nespôsobilé vzbudiť reálnu obavu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie vedenej na majetok žalovaného v prospech žalobcu. Pri zabezpečovacích opatreniach je podobne ako pri neodkladných opatreniach potrebné osvedčiť, že medzi stranami je bezodkladne potrebné upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Existenciu takýchto okolností je povinný osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, v tomto prípade žalobca. Žalobca síce poukazuje, že nie je možné navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je schopný z objektívnych dôvodov splniť, najmä s poukazom na preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať, súd však upozorňuje, že je rozdiel medzi dôsledným dokazovaním spojeným s konaním vo veci samej a aspoň osvedčením základných predpokladov ohrozenia práv a právom chránených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia. Žalobca zároveň v ods. V. návrhu uvádza, že „podľa verejne dostupných informácií odporca nemá okrem nehnuteľností iný majetok dostatočnej hodnoty na to, aby bol schopný pokryť výšku pohľadávky, navrhovateľ by bol nútený sa v prípade úspechu žaloby vo veci samej domáhať exekučného výkonu rozhodnutia, len práve prostredníctvom predaja nehnuteľností.“ Uvedené zásadné tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za nepravdivé, zjavne zavádzajúce a tendenčné. Žalobca vo veci neexistencie iného majetku žalovaného dostatočnej hodnoty odkazuje na verejne dostupné informácie a práve tieto verejne dostupné zdroje preukazujú opak. Na základe verejne dostupných informácií zverejnených na webovej stránke www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, zaoberajúcej sa finančnými a právnymi dátami o obchodných spoločnostiach, je zrejmé, že žalovaný disponuje aktívami v hodnote 40.336.697,- Eur a tržby žalovaného dosiahli napr. v kalendárnom roku 2018 sumu viac než 24 mil. Eur. Zároveň uviedol, že tieto skutočnosti je možné si overiť aj na základe auditovaných finančných výkazov, ktoré sú verejne dostupné v Registri účtovných závierok na webovej stránke www.registeruz.sk <http:// www.registeruz.sk>. Z uvedených finančných výkazov je zrejmé, že tržby žalovaného za posledné obdobia sú neporovnateľne vyššie ako hodnota pohľadávky. 27. Odvolací súd, rešpektujúc obmedzenie, vyplývajúce z ustanovenia § 329 ods. 2 CSP nemôže vyvodzovať závery zo skutočností uvádzaných vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu, ktoré nastali v čase po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ale len pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný má tržby za posledné obdobie neporovnateľne vyššie ako je hodnota pohľadávky. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca vo svojom návrhu, ani v odvolaní, žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nešpecifikoval verejné zdroje, z ktorých vychádzal pri svojich subjektívnych tvrdeniach v danej veci, a teda žiadnym spôsobom neosvedčil, že medzi stranami je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle návrhu. Žalobca v ods. VII. návrhu subjektívne, účelovo a zjavne tendenčne prezentuje svoj názor, na základe ktorého uvádza, že hodnota nehnuteľností špecifikovaných v návrhu, vo výlučnom vlastníctve žalovaného, výrazne nepresahuje hodnotu pohľadávky. Predmetné tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde a je zjavne zavádzajúce, nakoľko zo zistení priemernej ceny z verejných zdrojov za nehnuteľnosti v predmetnej lokalite vyplýva záver o tom, že hodnota v návrhu špecifikovaných nehnuteľností je výrazne vyššia ako hodnota pohľadávky. Odvolací súd sa z konania žalobcu v tejto veci domnieva, že svojím návrhom sleduje spôsobenie neprimeranej ujmy žalovanému. 28. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie v nadväznosti na tvrdenie žalobcu u úkonoch žalovaného smerujúcich k zbaveniu sa majetku, ktorý by mohol byť v rámci prípadnej exekúcie v budúcnosti exekvovaný. Nakoľko žalobca existenciu žiadnych obdobných skutočností súdu neuviedol, súd nemohol v jeho návrhu vzhliadnuť odôvodnenú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie voči žalovanému. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov a správania žalovaného, ktoré by odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, ba práve žalovaný preukázal, že disponuje aktívami v hodnote 40.336.697,- Eur a tržby žalovaného dosiahli v kalendárnom roku 2018 sumu viac než 24 mil. Eur, súd prvej inštancie správne návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Odvolací súd má za to, že návrh zo strany žalobcu bol podaný účelovo, bez opory v príslušných právnych predpisoch. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku ako vecne správne potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396, § 251 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. 31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).