Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/147/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202594 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220202594.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: BRONSSON s.r.o., so sídlom Panská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 740 314, zastúpeného JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 51 289 610, proti žalovanému: REALITY MILOSLAVOV s.r.o., so sídlom Podunajská 25, 821 06 Bratislava, IČO: 50 412 710, zastúpenému SCHWARZ advokáti s. r. o., so sídlom Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36 858 285, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/44/2020-54 zo dňa 01.06. 2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/44/2020-54 zo dňa 01.06.2020, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému a jeho subdodávateľom nariadil zdržať sa akýchkoľvek stavebných činností na pozemkoch: - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 787 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 842 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 612 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 613 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 615 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 616 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 617 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 753 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 630 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 470 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 471 m2, druh pozemku: orná pôda. - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 473 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 474 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 475 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 608 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 615 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 601 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 601 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 601 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 659 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 667 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 667 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 668 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 668 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 661 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 624 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 616 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 606 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 614 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 606 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 607 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 628 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 629 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda, - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 600 m2, druh pozemku: orná pôda - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/XXX, o výmere 619 m2, druh pozemku: orná pôda, ktoré sú vedené Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre Okres: Senec, obec: MILOSLAVOV, k.ú. F. na LV č. XXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a na pozemku: - parc. reg. "C", parcelné č. XXX/X, o výmere 10.341 m2, druh pozemku: ostatná plocha, ktorý je vedený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre Okres: Senec, obec: MILOSLAVOV, k.ú. F. na LV č. XXX, a ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. 2. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 2, § 336 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“). 3. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, najmä z LV č. XXXX a LV č. XXX, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností presne špecifikovaných vo výroku napadnutého uznesenia. Rovnako tak je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.08.2016 Zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, od ktorej však žalobca dňa 01.04.2020 odstúpil. Žalobca listom zo dňa 17.4.2020 a opakovanou výzvou zo dňa 11.05.2020 vyzval subdodávateľa žalovaného na zastavenie stavebných prác. Žalovaný na predmetné výzvy nereagoval a napriek tomu naďalej v stavebných prácach pokračuje. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov v miere potrebnej a dostačujúcej pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčil, že je vlastníkom predmetných pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX a podielovým spoluvlastníkom pozemku, zapísaného na LV č. XXX. Nakoľko žalovaný pokračuje vo vykonávaní stavebných prác na základe už neplatnej Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné navrhované neodkladné opatrenie nariadiť. 4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) C.s.p., t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Žalovaný v odvolaní uviedol, že disponuje nariadeným neodkladným opatrením voči žalobcovi (uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 36Cb/49/2020-395 zo dňa 18.06.2020), ktorým bola žalobcovi (v predmetnom konaní ako žalovanému) uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práva žalobcu z vecného bremena spočívajúcom v práve výstavby obslužnej miestnej komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie, verejného osvetlenia a inžinierskych sietí k spoločnému pozemku, a to do právoplatného rozhodnutia v konaní vo veci samej. Vo veci samej je predmetom sporu určenie, že tu právo zo Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia uzatvorenej so žalobcom dňa 23.08.2016 (ďalej len „zmluva o zabezpečení výstavby“) je, odstúpenie žalobcu je neplatné a žalovaný môže pokračovať vo výstavbe na spoločnom pozemku, aby sa zabránilo bezprostredne hroziacej škode na majetku tak žalovaného, ako aj všetkých spoluvlastníkov spoločného pozemku a vlastníkov okolitých pozemkov v riešenom území, ktoré sú závislé na riadnom plnení povinností vybudovať infraštruktúru aj na spoločnom pozemku. Uvedená povinnosť vyplýva z predmetnej zmluvy o zabezpečení výstavby zo dňa 23.08.2016, pričom k príslušným pozemkom bolo v prospech žalovaného zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve výstavby inžinierskych sietí. Žalovaný si od uzatvorenia zmluvy riadne plní svoje povinnosti a zabezpečuje v prospech vlastníkov pozemkov v riešenom území (vrátane žalobcu) dohodnutú výstavbu na svoje náklady. Žalobca doposiaľ nevzniesol žiadne námietky voči výstavbe ani platnosti zmluvy, resp. iných zmlúv. Ako sa však výstavba chýli ku koncu a žalobca má byť povinný zaplatiť žalovanému odmenu za realizáciu výstavby, začal vykonávať úkony vedúce k „sabotáži“ uskutočňovaných prác zásahom do pokojného stavu, ktorý existuje od r. 2016, najmä sa pokúsil neplatne odstúpiť od zmluvy o zabezpečení výstavby a taktiež vykonáva ďalšie úkony za účelom zmarenia výstavby, čím žalovanému aj všetkým ostatným vlastníkom rozostavaných nehnuteľností hrozí bezprostredne vysoká škoda, nakoľko všetky pozemky v riešenom území sú závislé od dostavby predmetných inžinierskych sietí. Žalovaný má za to, že konanie žalobcu je účelové, hrozí z neho závažná ujma nielen žalovanému, ale aj všetkým spoluvlastníkom a tiež vplýva na obchodné vzťahy žalovaného s jeho subdodávateľmi vrátane ďalších negatívnych následkov bezprostredne hroziacich z konania žalobcu. 6. Na margo napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že neodkladné opatrenie bolo nariadené nielen voči žalovanému, ale aj vo vzťahu k jeho subdodávateľom, ktorí však nie sú nijak identifikovaní, preto takéto znenie je nevykonateľné, neurčité a navyše smeruje voči subjektu, ktorý nie je sporovou stranou. Žalovaný má za to, že žiadni „subdodávatelia žalovaného“ nemôžu byť subjektom povinnosti uloženej napadnutým uznesením a už vôbec nie v prípade, ak nie sú nijakým spôsobom identifikovaní. Súd prvej inštancie zároveň pochybil, keďže v rámci nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnému pozemku, ktorý vlastnia okrem žalobcu aj ďalšie osoby, mali tieto všetky tiež vystupovať v predmetnom konaní na strane žalobcu, nakoľko všetci vlastníci v r. 2016 prijali rozhodnutie o nakladaní so spoločným pozemkom, ktoré bolo potvrdené tým, že všetci spoluvlastníci uzatvorili zmluvy o zabezpečení výstavby a zmluvy o zriadení vecného bremena na spoločnom pozemku v prospech žalovaného za účelom výstavby príslušných inžinierskych sietí. Žalobca je minoritným spoluvlastníkom spoločného pozemku, a teda sám nie je oprávnený akokoľvek zmeniť rozhodnutie všetkých spoluvlastníkov o nakladaní so spoločným pozemkom a nemal žiadny súhlas, resp. splnomocnenie na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj voči spoločnému pozemku. S poukazom na uvedené tak žalobca nie je oprávnený sám dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnému pozemku, pokiaľ nie sú na strane žalobcu aj všetci spoluvlastníci spoločného pozemku - čo v tomto prípade absentuje. Súd prvej inštancie taktiež v danom prípade nepostupoval správne, keď napadnuté uznesenie bez akéhokoľvek zdôvodnenia založil na údajnej neplatnosti zmluvy z dôvodu odstúpenia, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal s právom vyplývajúcim z vecného bremena, čím zasiahol do základných ústavných práv žalovaného, hoci samotná existencia vecného bremena vyplýva priamo z LV, na ktorý odkazuje sám súd prvej inštancie. Žalobca, ako už bolo uvedené, je minoritným spoluvlastníkom a nie je oprávnený samostatne bez vedomia a vôle ostatných spoluvlastníkov rozhodovať o nakladaní so spoločným pozemkom, preto súd prvej inštancie nariadením uznesenia vo vzťahu k spoločnému pozemku vážne zasiahol do procesných práv týchto spoluvlastníkov tým, že im znemožnil vykonávať svoje procesné práva, pričom účelové tvrdenie žalobcu o odstúpení od zmluvy o vybudovaní inžinierskych sietí na uvedenej skutočnosti nič nemení. 7. Žalovaný má ďalej za to, že nárok, ktorému má byť priznaná ochrana, musí byť zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia minimálne osvedčený, pričom je potrebné tiež osvedčiť okolnosti takej intenzity, že odôvodňujú potrebu neodkladne upraviť pomery. V opačnom prípade by bol postup súdu, ktorý neodkladné opatrenie nariadi na základe neosvedčeného návrhu, arbitrárny. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je podľa žalovaného nedostatočné, nakoľko nie je z neho možné vyabstrahovať akékoľvek úvahy súdu, ktoré ho viedli k tak jednoznačným záverom o tom, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov a sú splnené všetky ostatné zákonné podmienky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Keďže žalovaný nedisponuje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, možno sa preto len domnievať, že súdu prvej inštancie na jeho nariadenie bez ďalšieho postačilo len osvedčenie vlastníckeho práva žalobcu k vymenovaným pozemkom a spoluvlastnícke právo k spoločnému pozemku, osvedčenie existencie zmluvy o výstavbe a údajné odstúpenie od nej. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal otázkou ostatných spoluvlastníkov spoločného pozemku a zásahom do ich práv nakladať so spoločným pozemkom vrátane ich procesných práv v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, otázkou existencie vecného bremena na spoločnom pozemku v prospech žalovaného umožňujúce mu realizovať svoje právo výstavby inžinierskych sietí v zmysle zmlúv o zabezpečení výstavby, otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečení výstavby - ktorá je predmetom sporového konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I, otázkou platnosti zmluvy o zabezpečení výstavby a otázkou identifikácie subdodávateľov ako adresátov neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa navyše nielenže nezaoberal existenciou vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného na spoločnom pozemku, ale nevzal do úvahy ani skutočnosť, že neodkladné opatrenie nemôže zasiahnuť do týchto práv, resp. nemôže mať vplyv na ich existenciu, nakoľko vznikli ešte pred nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto nemohol nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k spoločnému pozemku ignorujúc riadne zriadené a platné vecné bremeno, ktoré vyplýva aj z LV č. XXX, ktoré bolo súdu prvej inštancie (vyplývajúc zo znenia samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia) k dispozícii. 8. K údajnej neplatnosti zmluvy o výstavbe žalovaný zdôrazňuje, že nie je vôbec zrejmé, na základe čoho si súd prvej inštancie osvojil predmetné tvrdenie, preto daný záver považuje za arbitrárny a hlavne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Neodkladné opatrenie nemôže byť založené na takomto tvrdení, keďže práve osvedčenie a vysporiadanie sa s otázkou neplatnosti sa javí ako podstatné. Napriek uvedenému, odstúpenie žalobcu od zmluvy o výstavbe, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou neplatné, súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia posúdil ako a priori platné, pričom vôbec nie je známe, akými úvahami sa spravoval a aké skutočnosti pritom vzal do úvahy. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj v súvislosti s osvedčením naliehavej potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko na strane žalobcu sa o ňu nijakým spôsobom nejedná. Žalovanému nie je jasné, aká naliehavá potreba by mohla vôbec vzniknúť, keď žalobca uzavrel zmluvu o výstavbe spolu s ďalšími súvisiacimi zmluvami už v r. 2016 a tieto 4 roky nijak nenamietal, nenamietal ani realizovanú výstavbu, ktorá do dnešného dňa násobne zhodnotila jeho pozemky. A až po 4 rokoch, kedy je výstavba vo finálnej fáze a žalobca má zaplatiť žalovanému odmenu za výstavbu, začal žalobca vykonávať kroky, ktorými chce dosiahnuť prevzatie výstavby vo svojom mene a zabrániť zaplateniu odmeny žalovanému, ktorá je viazaná na dokončenie výstavby inžinierskych sietí na pozemkoch vo vlastníctve a na spoločnom pozemku. Žalovaný si počas celej doby riadne plnil svoje povinnosti, nedal žiadnu príčinu na to, aby mu bolo neodkladným opatrením nariadené, aby nepokračoval vo výstave, t.j. plnení si povinností zo zmluvy o výstavbe a ďalších súvisiacich zmlúv a zároveň vykonávať práva žalovaného vyplývajúce mu z vecného bremena. Skutočnosť, že žalobca sa rozhodol až po 4 rokoch spochybňovať oprávnenosť žalovaného na výstavbu, resp. údajne našiel „zákonný“ dôvod na odstúpenie, nie je dostatočným predpokladom na osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Keďže účelom neodkladného opatrenia je ochrana pokojného (faktického) stavu pred bezprostredným zásahom, v danom prípade nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovali. Žiadny bezprostredný zásah do práv žalobcu nehrozí, nakoľko žalovanému svedčí právo vyplývajúce z vecného bremena, ktoré nemohlo a ani nemôže byť dotknuté napadnutým uznesením. Už samotná existencia vecného bremena vylučuje akúkoľvek neodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov v prospech žalobcu z dôvodu (údajného) ukončenia zmluvy o zabezpečení výstavby. Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal s osvedčením nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, rovnako súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, resp. vôbec sa nevysporiadal s tým, v čom má spočívať bezprostredne hroziaca ujma žalobcovi. Výstavbou inžinierskych sietí sa žalobcovi výrazným spôsobom zhodnocujú pozemky žalobcu ako aj spoločný pozemok, ktoré tým získajú významne na trhovej hodnote, pričom už teraz žalovaný uskutočnenou výstavbou zhodnotil žalobcovi jeho pozemky rádovo o milióny eur. Tu žalovaný zdôrazňuje, že sú to práve ostatní, väčšinoví spoluvlastníci, ktorí si taktiež objednali u žalovaného výstavbu inžinierskych sietí, ktorým hrozí bezprostredná ujma, pretože právom očakávajú, že tieto budú postavené. 9. Žalovanému nie je zrejmé, aké okolnosti viedli súd prvej inštancie k prijatiu záveru, že žalobca osvedčil svoj nárok, ktorému sa má priznať ochrana, že osvedčil okolnosti takej intenzity (takú hrozbu svojim nárokom), že by odôvodnili nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobca osvedčil hrozbu ujmy na svojich právach a osvedčil oprávnenosť nariadenia neodkladného opatrenia aj voči tretím subjektom, ktoré nie sú sporovými stranami. Žalovaný má za to, že v rámci skutkového stavu mal byť súd prvej inštancie oboznámený s tým, že odstúpenie bolo účelové a je neplatné, že žalovanému svedčí právo z vecného bremena k spoločnému pozemku, ktoré doposiaľ spochybnené nebolo, že spoluvlastníci nedali súhlas žalobcovi na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnému pozemku, že neexistujú dôvody na prijatie záveru o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a ani o žiadnej hroziacej ujme na strane žalobcu. Práve naopak, žalobca týmto v rozpore so zmluvami uzatvorenými so žalovaným a v rozpore so zriadeným vecným bremenom, na škodu žalobcu ako aj ostatných vlastníkov pozemkov v riešenom území, vykonáva právne aj faktické kroky k tomu, aby bola zmarená výstavba a následne bola dokončená samotným žalobcom, čím by žalobca nemusel uhradiť odplatu za jej vykonanie, a to bez ohľadu na to, že jeho nehnuteľnosti sa touto výstavbou výrazne zhodnotili. 10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, resp. napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z doslovného textu Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 23.08.2016, vyplýva, že v danom prípade je predmetom zmluvy vybudovanie, t.j. zhotovenie diela spočívajúce vo vybudovaní inžinierskych sietí, verejného osvetlenia a miestnej komunikácie. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka a na vzťahy ňou upravené sa v zmysle zmluvných dojednaní použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je viac ako zrejmé, že zmluva bola teda uzatvorená v zmysle Občianskeho zákonníka a jej predmetom je zhotovenie diela, pričom samotný Občiansky zákonník v ustanovení § 51 upravuje nepomenované zmluvy a zmluva o dielo je samostatne upravená v § 631 a nasl.. Keďže predmetná zmluva je svojím obsahom zmluvou o dielo, táto sa riadi príslušnými ustanoveniami. Žalobca ako objednávateľ mal preto právo od nej podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj bez udania dôvodu odstúpiť, k čomu došlo Odstúpením zo dňa 01.4.2020, a to z dôvodu právnej istoty, keďže je toho názoru, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože sa jedná o zmluvu uzatvorenú medzi dvomi podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a napriek uvedeným skutočnostiam táto bola uzatvorená v zmysle Občianskeho zákonníka. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy je podľa žalobcu aj tá skutočnosť, že v predmetnej zmluve ako zmluve o dielo je predmet diela vymedzený nedostatočne, neurčito a nezrozumiteľne, keďže dielo nie je vymedzené ani kvalitatívne, ani kvantitatívne. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že sa majú vybudovať inžinierske siete, chodník, cesta a osvetlenie, pričom sa jedná len o všeobecné vymenovanie toho, čo sa má zrealizovať a absentuje uvedenie, akú kapacitu majú mať inžinierske siete, akú dĺžku a šírku má mať cesta či chodník, koľko a akých lámp má byť osadených a kde, a pod.. Z takto daného popisu diela nie je zrejmý rozsah vykonávaného diela, na základe čoho je takýto popis diela neurčitý. V súlade s ustálenou judikatúrou má žalobca za to, že v prípade uvedenej zmluvy sa jedná o absolútnu neplatnosť z dôvodu nedostatočného vymedzenia diela, ktoré je jej predmetom. Táto absolútna neplatnosť sa zároveň týka všetkých uzatvorených zmlúv o dielo, ktoré žalovaný uzatvoril s jednotlivými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov. S poukazom na uvedené tak možno na predmetnú zmluvu nahliadať buď ako na neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. pre nedostatok podstatnej náležitosti daného zmluvného typu, v dôsledku čoho aj Odstúpenie zo dňa 01.04.2020 by bolo neplatným právnym úkonom, keďže od neplatného právneho úkonu nemožno platne odstúpiť, alebo platný právny úkon, od ktorého tak žalobca platne a účinne uvedeným Odstúpením zo dňa 01.04.2020 na základe § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka platne a účinne odstúpil. Žiadna iná interpretácia uvedeného záväzkového vzťahu neprichádza do úvahy, a teda predmetná zmluva v súčasnosti neexistuje, nakoľko buď zanikla od počiatku, alebo na základe odstúpenia od zmluvy (ex tunc). Žalobca zároveň listom zo dňa 17.04.2020 vyzval subdodávateľa žalovaného, aby ukončil stavebné práce na pozemkoch vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu, no napriek tomu sa v stavebných prácach aj naďalej pokračovalo, preto žalobca dňa 11.05.2020 opakovane vyzval na ich ukončenie, avšak bezvýsledne. Preto postup žalobcu je voči žalovanému spôsobený postupom žalovaného vo veci realizácie diela. Žalovaný vo svojom odvolaní opomenul uviesť podstatné okolnosti, ktoré viedli žalobcu k jeho krokom. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo bola dohodnutá fixná cena diela, avšak bola uzatvorená taktiež zmluva o spolupráci, v zmysle ktorej malo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k deľbe celkových nákladov na vybudovanie sietí - práve z dôvodu uzatvorenia tejto zmluvy žalobca opakovane vyzýval žalovaného, aby bolo zrejmé, aké budú reálne náklady na výstavbu sietí a aká úspora nákladov vznikne, na čo žalovaný odmietol požadované doklady žalobcovi predložiť, čím sa žalobca ako objednávateľ dostal do situácie, že nevie, za akú sumu preň žalovaný ako zhotoviteľ inžinierske siete realizuje. Zároveň žalobca uvádza, že Zmluva o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia (ktorú považuje za neplatnú) v čl. 4 bod 4.4 upravuje splatnosť ceny diela, ktorá bola dohodnutá po stavebnom ukončení diela. Napriek tomu však konateľka žalovaného zaslala konateľovi žalobcu e-mailovým podaním zo dňa 21.03.2020 faktúru č. FA 01/2020, znejúcu na sumu 50.000,- Eur, ako „čiastkovú odplatu za 1. časť ceny diela pre výstavbu inžinierskych sietí na stavbe IBV Miloslavov - Alžbetin Dvor“. Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný nekoná v súlade so zmluvou o dielo, ktorú považuje za platnú. 12. Vo vzťahu k vecnému bremenu výstavby inžinierskych sietí na pozemku, parc. č. XXX/X, zriadenému v prospech žalovaného, žalobca uvádza, že žalobca spoločne s ostatnými vlastníkmi pozemkov sú objednávateľmi a žalovaný je len zhotoviteľom diela. Žalovaný sa sám v podanom odvolaní nevyjadril k nariadenému neodkladnému opatreniu v časti pozemkov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V danom prípade sa totiž nejedná ani o spoločnú vec a na týchto pozemkoch ani nie je zriadené vecné bremeno výstavby. Žalovaný teda odvolanie proti napadnutému uzneseniu v časti pozemkov, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca, nijakým spôsobom nezdôvodnil, preto je potrebné ho v uvedenej časti podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietnuť. Žalobca má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k subdodávateľom žalovaného ako tretím osobám je možné, pretože sú zmluvnými partnermi žalovaného, ktorí realizujú dielo, a teda ich záväzok zhotovovať diela je odvodený od záväzku žalovaného. Žalobca nemá reálne možnosť ani prostriedky, aby zistil všetkých subdodávateľov, ktorí sa svojou činnosťou podieľajú na stavebných prácach vykonaných na predmetných pozemkoch. Žalovaný nemá žiadne vlastnícke právo k akémukoľvek pozemku v riešenom území a ak ako zhotoviteľ nemá uzatvorenú platnú zmluvu o dielo, neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by toto dielo pre objednávateľov vykonával. V danom prípade sa jedná o situáciu, kedy žalovaný vykonáva stavebné práce na pozemkoch žalobcu bez právneho titulu a zároveň mu vystavuje faktúry za tieto práce, pričom splatnosť ceny nenastala ani podľa zmluvy o dielo, platnosť ktorej žalobca namieta. V prípade žalobcu dochádza k porušovaniu jeho práv ako vlastníka pozemkov, keďže na týchto žalovaný vykonáva stavebné práce bez akéhokoľvek záväzkového vzťahu a proti vôli žalobcu. Ak napadnuté uznesenie odvolacím súdom potvrdené nebude, vznikne podľa žalobcu stav, kedy žalovaný bude naďalej zhotovovať dielo bez platne uzatvorenej zmluvy a voči žalobcovi si bude uplatňovať ním stanovenú cenu diela s tým, že ju bude fakturovať podľa vlastnej úvahy, keďže sám nedodržuje ani platobné podmienky upravené v ním predkladanej zmluve. 13. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy o dielo (na ktorú sa prihliada ex offo), a to aj napriek zníženej miere osvedčenia skutočností potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vykonávanie rozsiahlejšieho dokazovania súdom prvej inštancie rozhodujúcim o neodkladnom opatrení by mohol byť ohrozený účel neodkladného opatrenia, a to okamžitá úprava pomerov. Žalovaný má zriadené záložné právo k pozemkom žalobcu, ktorým je zabezpečená cena diela a teda, ak žalobca bude po lehote splatnosti pozemkov s akoukoľvek žalovaným svojvoľne vystavenou faktúrou, žalovaný ako záložný veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, čím by žalobcovi vznikla škoda. Žalobca zároveň podal žalobu o určenie neexistencie záložného práva, konanie je vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/100/2020. Vzhľadom na uvedené žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. 14. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opakovane poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k pozemku, parc. č. XXX/X, na ktorom prebieha výstavba inžinierskych sietí, je žalobca len menšinovým spoluvlastníkom, a teda nie je oprávnený autonómne a navyše, proti vôli ostatných, väčšinových spoluvlastníkov rozhodovať o nakladaní s takýmto pozemkom. Predmetný pozemok bol určený na vybudovanie sietí a obslužnej komunikácie v prospech všetkých spoluvlastníkov, vrátane žalobcu, ktorý vedome podpísal Zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, ktorú začal účelovo spochybňovať až o 4 roky neskôr, keď sa blíži splatnosť jeho finančného záväzku za toto dielo. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k neprípustnému a protiústavnému zásahu do základných práv ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k ostatným pozemkom, výlučným vlastníkom ktorých je žalobca, absentuje akákoľvek potreba dočasnej úpravy pomerov alebo akákoľvek hrozba. Záväzok žalovaného z predmetnej zmluvy je zabezpečiť vybudovanie sietí k hranici pozemkov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a zabezpečiť možnosť pripojenia žalobcových pozemkov na tieto siete. Je absolútne zrejmé, že záväzok žalovaného sa nijakým spôsobom nedotýka a ani nezasahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobcu, preto je nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu nezákonné z dôvodu absencie zákonných predpokladov na jeho nariadenie. Žalovaný nijak nemal v pláne zasahovať do pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu a ak žalobca nechce tieto svoje pozemky na budované inžinierske siete a pozemnú komunikáciu pripojiť, nie je povinný tak urobiť a žalovaný ani nemá zmluvný ani iný dôvod žalobcovi jeho individuálne prípojky vybudovať. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, a to čo i len teoreticky, hroziacu ujmu vo vzťahu k pozemkom v jeho výlučnom vlastníctve. Práve naopak, je to žalobca, kto svoje záujmy vydáva za záujmy ostatných spoluvlastníkov spoločného pozemku, a to napriek tomu, že tí s uvedeným postupom nikdy nesúhlasili a tento postup ich hrubo poškodzuje. 15. Žalobca vo vzťahu k platnosti zmluvy, resp. platnosti odstúpenia od nej však opomína tretiu alternatívu, a to, že predmetná zmluva je platná a právny úkon odstúpenia je ničotný právny akt nespôsobujúci žiadne právne následky. Žalovaný má za to, že ustanovenie o voľbe režimu aplikovateľného zákonníka nie je podstatnou náležitosťou zmluvy ako takej, jedná sa len o účelový argument žalobcu, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise ani ustálenej judikatúre. Platí totiž základný normatívny princíp tzv. oddeliteľnosti právnych úkonov a v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa žalovaného je absolútne nepochybné, že ustanovenie od zmluvy ohľadom voľby aplikácie Občianskeho zákonníka je oddeliteľným ustanovením od všetkých ostatných ustanovení inak jasne, zrozumiteľne a určito definujúcich záväzky a práva, preto nijakým spôsobom nemôže spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Aj v zmysle nálezu ÚS SR, sp. zn. I ÚS 242/07, vyplýva, že „ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady...neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou“, preto s poukazom na uvedené má žalovaný za to, že predmetná zmluva je naďalej platná a účinná, spravuje sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a údajné odstúpenie žalobcu zo dňa 01.04.2020 je neplatným právnym úkonom. Vo vzťahu k argumentu žalobcu o neurčitosti zmluvy ako dôvodu jej absolútnej neplatnosti žalovaný uvádza, že v danom prípade sa jedná o všeobecne zadefinovaný predmet plnenia, ktorý je zadefinovaný výsledok, pričom prejav vôle je jednoznačný - úmysel strán zabezpečiť vybudovanie konkrétnych sietí, t.j. voda, kanalizácia, plyn, elektrina, osvetlenie na ulici a pozemná komunikácia. Inžinierske siete sú technické stavby, ktorých budovanie sa viaže na prísne stavebno-technické normy a ktoré podliehajú schvaľovacím procesom, v opačnom prípade by ich príslušní správcovia neprevzali a nebolo by možné ich prevziať. Predmet plnenia v zmysle zmluvy je teda zarámcovaný výsledkom a po zabezpečení dokončenia sietí a komunikácie bude mať žalobca možnosť sa na budované siete a pozemnú komunikáciu napojiť. Žalobca nemá žiadny relevantný nárok rozhodovať o tom, akej farby či hrúbky bude kanalizačné potrubie alebo v akej chráničke budú osadené elektrické vedenia, príp. či bude potrubie vedené na ľavej/pravej strane cesty a ani sa vyjadrovať k šírke cesty či chodníkov, keďže uvedené skutočnosti sú technického charakteru a vyplývajú zo stavebno-technických noriem, noriem územného plánu pre danú lokalitu a územných a stavebných rozhodnutí. Žalovaný má za to, že žalobca účelovo spochybňuje bežnú obchodnú prax v staviteľstve. Ak by takáto zmluva so všeobecne zadefinovaným predmetom dodania sietí mala byť absolútne neplatná, znamenalo by to, že väčšina obdobných zmlúv uzatváraných na Slovensku developermi, by bola neplatná, nakoľko proces výstavby zahŕňa množstvo činností a základnou úlohou každého developera je skĺbiť požiadavky investorov a príslušných orgánov v rámci územného a stavebného konania. Ak teda žalovaný zabezpečí vybudovanie inžinierskych sietí (a komunikácie) k hraniciam pozemkov, dôjde k jednoznačnému a určitému naplneniu zmluvy, a to bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko z pohľadu predmetnej zmluvy je smerodajné, či vybudované inžinierske siete a komunikácia zodpovedajú stavebno-technickým požiadavkám a normám plus podmienkam územných a stavebných rozhodnutí a budú v stave, ktorý umožní ich kolaudáciu. Žalovaný zároveň dodáva, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že nemal k dispozícií projekt, nevedel o parametroch výstavby atď., nakoľko bol detailne informovaný o celom priebehu projektových činností a hneď, ako bol projekt pripravený, tento dostal k dispozícii, ale zaplatil zaň bez námietok svoju časť podielu na nákladoch za jeho vypracovanie, pričom projekt mu bol poskytnutý v r. 2018 a tak isto mu boli doručené všetky územné a stavebné rozhodnutia stanovujúce podmienky realizácie samotného projektu, voči ktorým taktiež nemal žiadne výhrady. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol uzrozumený s dohodnutým postupom, preto jeho spochybňovanie po viac ako 2 rokoch je v rozpore so žalobcom prejavenou vôľou a so samotným obsahom platne dojednaných záväzkov. 16. Záverom žalovaný k argumentu žalobcu týkajúcemu sa tvrdenia, že žalovaný si bude voči žalobcovi uplatňovať ním stanovenú cenu diela s tým, že ju bude fakturovať podľa vlastnej úvahy, uviedol, že jediným sporným momentom je otázka sumy, ktorú má žalobca žalovanému uhradiť za siete, čo nie je nijakým relevantným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože to, že žalovaný buduje siete a infraštruktúru na danom území, je zrejmé už od r. 2016, kedy došlo k podpisu predmetnej zmluvy a žalobca bol zároveň účastný územného aj stavebného konania, v rámci ktorých nevzniesol žiadne námietky, čo preukazuje, že žalobca mal záujem, aby uvedené siete a infraštruktúra boli vybudované v zmysle projektu a schválených právoplatných rozhodnutí. Žalovaný je na predmetnom pozemku, kde je žalobca len minoritným vlastníkom, oprávnený postaviť siete a komunikáciu, nakoľko toto právo mu vyplýva z vecného bremena, preto už z povahy veci je súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie arbitrárne a vadné tým, že súd prvej inštancie si nedostatočne zistil skutkový stav. Navyše, je pochopiteľné, že žalovaný si bude voči žalobcovi môcť uplatniť svoj nárok, a to bez ohľadu na skutočnosť, či predmetná zmluva bude, alebo nebude platná, pretože buď pôjde o právny nárok titulom zmluvného plnenia, alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Ak ho bude žalobca spochybňovať, žalovaný si ho bude musieť uplatniť súdnou cestou - čo je zároveň predmetom sporového konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I. Nie je to žalobca, ale žalovaný a väčšinoví vlastníci dotknutého pozemku, ktorí potrebujú dočasnú ochranu voči úkonom žalobcu smerujúcim k prekazeniu výstavby inžinierskych sietí a komunikácie, a teda ku škode množstvu ľudí. Nakoľko žalobca začal spochybňovať oprávnené nároky žalovaného, bol žalovaný nútený podať voči nemu žalobu, ktorá je predmetom sporového konania, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2020, pričom táto žaloba bola podaná pred akýmikoľvek inými podaniami a žalobami zo strany žalobcu, preto predstavuje prekážku litispendencie vo vzťahu k predmetnému konaniu a tiež konaniu, ktoré žalobca inicioval na Okresnom súde Bratislava III, predmetom ktorého je neplatnosť záložných zmlúv. Rovnako tak žalovaný namieta miestnu nepríslušnosť súdu prvej inštancie rozhodovať o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko by mal o ňom rozhodovať súd, na ktorom je vedené konanie vo veci samej, pretože v opačnom prípade by to znamenalo, že akýkoľvek súd môže vydať z akéhokoľvek dôvodu neodkladné opatrenie a ten, voči ktorému smeruje, nebude mať možnosť sa voči nemu po vecnej stránke brániť z dôvodu absencie konania vo veci samej, pričom zo samotnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva jeho dočasnosť do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vo zvyšku sa žalovaný pridŕža skutočností uvedených v podanom odvolaní. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 21. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. Neodkladne´ opatrenie je insˇtitu´t su´dneho konania, ktory´ je na mieste pouzˇitˇ tam, kde sa vyzˇaduje okamzˇity´ za´sah su´du z do^vodu, zˇe jeho navrhovatelˇovi rea´lne a bezprostredne hrozi´ ujma, alebo, zˇe by vy´kon v budu´cnosti ocˇaka´vane´ho su´dneho rozhodnutia bol ohrozeny ´. Navrhovatelˇ musi´ po osvedcˇeni´ svojho hmotne´ho na´roku, ktore´ho ochrany sa doma´ha, presvedcˇivo osvedcˇitˇ skutocˇnosti odo^vodnˇuju´ce bezodkladnu´ potrebu u´pravy pomerov, alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Navrhovatelˇ neodkladne´ho opatrenia tak musi´ osvedcˇitˇ take´ konkre´tne spra´vanie, ktore´ spo^sobuje navrhovatelˇovu nenahraditelˇnu´ ujmu. Na´rok pritom nemusi´ bytˇ nepochybne preuka´zany´, ale musi´ bytˇ asponˇ osvedcˇeny´. Miera osvedcˇenia sa riadi situa´ciou, najma¨ naliehavostˇou riesˇenia. Osvedcˇovanie znamena´ zistˇovanie najvy´znamnejsˇi´ch skutocˇnosti ´ potrebny´ch pre rozhodnutie o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia prostredni´ctvom oznacˇeny´ch do^kazov. Osvedcˇenie skutocˇnosti´, ktore´ by odo^vodnˇovali nariadenie neodkladne´ho opatrenia, sa posudzuje len podlˇa na´vrhu a k nemu prilozˇeny´ch listi´n. Uvedeny´ postup predpoklada ´ platna´ pra´vna u´prava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sleduju´ca ty´m dosiahnutie u´cˇelu insˇtitu´tu neodkladne ´ho opatrenia, ktory´m je flexibilne´ a ry´chle riesˇenie situa´cie vyzˇaduju´cej si okamzˇity´ za´sah su ´du v pri´pade potreby. 25. Pre vyhovenie na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia musi´ i´stˇ o osvedcˇenie take ´ho stavu pra´vnych (nie iba fakticky´ch) vztˇahov, ktory´ vyzˇaduje ry´chlu u´pravu pomerov a taktiezˇ o osvedcˇenie ohrozenia na´roku, kedˇ jeho ohrozenie musi´ bytˇ podlozˇene´ konkre´tnymi skutocˇnostˇami. Rea´lne vyhodnotenie potreby bezodkladnej u´pravy pomerov je ota´zkou volˇnej u ´vahy su´du, pricˇom v su´vislosti s vyhodnoteni´m danej potreby musi´ su´d nevyhnutne sku´matˇ aj splnenie dˇalsˇi´ch predpokladov na nariadenie neodkladne´ho opatrenia a ota´zku ich osvedcˇenia zo strany navrhovatelˇa vra´tane hodnoverne´ho osvedcˇenia do^vodnosti a trvania na´roku, ktore´mu ma´ bytˇ takto poskytnuta´ ochrana. Su´d pri rozhodovani´ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia riadne dokazovanie nevykona´va, nakolˇko vycha´dza len z obsahu spisu a skutocˇnosti´ osvedcˇeny ´ch z predlozˇeny´ch listi´n. 26. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 27. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zo strany žalobcu odôvodnený tým, že sporové strany dňa 23.08.2016 uzatvorili Zmluvu o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, suma ceny diela predstavovala 806.670,- Eur bez DPH a jej predmetom bolo „vybudovať prípadne prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí“ (čl. 2 bod 2.1.1), „vybudovať prípadne prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť vybudovanie obslužnej miestnej komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie a verejného osvetlenia“ (čl. 2 bod 2.1.2) a v zmysle čl. 3 bod 3.1 „sa poskytovateľ zaväzuje vybudovať, prípadne prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť vybudovanie predmetu plnenia“ na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, resp. na pozemku, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Nakoľko zmluvné strany si vymienili, že zmluva bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom na vzťahy ňou upravené sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobca ako objednávateľ s poukazom na ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka od predmetnej zmluvy písomne dňa 01.04.2020 odstúpil a listom zo dňa 17.4.2020 vyzval žalovaného na ukončenie stavebných prác, a to opakovane dňa 11.05.2020. Nakoľko však žalovaný doposiaľ (t.j. ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) stavebné práce vykonáva, čím zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu, je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. 28. Súd prvej inštancie dospel v danom prípade k záveru, že žalobca v miere potrebnej a dostačujúcej pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko žalobca osvedčil, že je vlastníkom pozemkov v zmysle LV č. XXXX a podielovým spoluvlastníkom pozemku v zmysle LV č. XXX a žalovaný naďalej pokračuje vo vykonávaní stavebných prác na základe už neplatnej Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia. 29. Odvolací súd sa s prijatým názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a námietky žalovaného uvádzané v odvolaní považuje za dôvodné. Odvolací súd súhlasí s námietkou žalovaného, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a má za to, že zo znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov predložených žalobcom v danom prípade nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Odvolací súd má za preukázané, že vo vzťahu k pozemku, parc. č. XXX/X, zapísanému na LV č. XXX, je samotný žalobca spoluvlastníkom v rozsahu svojho podielu vo výmere 4.670,24 m2, čo predstavuje menšinový 45,16 % spoluvlastnícky podiel, pričom všetci spoluvlastníci daného pozemku jednohlasne (vrátane žalobcu) v r. 2016 rozhodli o využití predmetného pozemku za účelom vybudovania obslužnej miestnej komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie, verejného osvetlenia a inžinierskych sietí, výstavbou ktorej bol poverený žalovaný, čo zároveň väčšinoví spoluvlastníci dňa 20.06.2020 opakovane potvrdili a v predmetnom písomnom vyhlásení tiež uviedli, že žiadny zo spoluvlastníkov nie je sám oprávnený rozhodnúť o zmene rozhodnutia všetkých vlastníkov. V danom prípade je teda jednoznačné, že žalobca sám ako minoritný spoluvlastník pozemku bez udelenia súhlasu ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti inicioval konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci je navyše nesporné, že Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.08.2016 (existencia, resp. platnosť ktorej spochybnená nebola), bolo na predmetnom pozemku zriadené v prospech žalovaného vecné bremeno spočívajúce v práve výstavby obslužnej miestnej komunikácie prístupovej, obslužnej miestnej komunikácie, verejného osvetlenia a inžinierskych sietí. Rovnako tak je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k,. 36Cb/49/2020-395 zo dňa 18.06.2020, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práva žalovaného z predmetného vecného bremena, a to do právoplatného meritórneho rozhodnutia v sporovom konaní, predmetom ktorého je určenie existencie práva zo Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia zo dňa 23.08.2016. Odvolací súd zároveň dodáva, že za účelom nariadenia neodkladného opatrenia je elementárnou povinnosťou žalobcu osvedčiť opodstatnenosť a dôvodnosť naliehavej úpravy pomerov sporových strán, čo žalobca ako minoritný spoluvlastník, navyše iniciujúci predmetné konanie bez akéhokoľvek súhlasu ostatných väčšinových spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a contrario), nijakým spôsobom nepreukázal. 30. Rovnako tak zo strany žalobcu nebolo ani vo vzťahu k pozemkom, zapísaným na LV č. XXXX, ktorých je výlučným vlastníkom, preukázané, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán, pretože žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti osvedčujúce hrozbu zhoršenia jeho pozície v danom právnom vzťahu, nakoľko - ako vyplýva zo znenia samotnej Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia zo dňa 23.08.2016, záväzok žalovaného ako poskytovateľa spočíva podľa čl. 2 bod 2.1.1 zmluvy vo vybudovaní, prípadne v zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí - rozvody elektrickej energie, vodovodu, splaškovej kanalizácie, prečerpávacej stanice na kanalizáciu, dažďovej kanalizácie, STL plynovodu, ktoré budú viesť najmä cez pozemok, parc. č. XXX/X, prostredníctvom tretej osoby, a to až k hranici (vrátane hranice) ostatných pozemkov uvedených v bode 1.1 a zmluvy za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve umožniť objednávateľovi pripojiť sa na inžinierske siete. V zmysle predmetného zmluvného ustanovenia tak vyplýva, že žalovaný realizáciou stavebných prác spočívajúcich v budovaní inžinierskych sietí na pozemku, parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX, nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom, zapísaným na LV č. XXXX, a teda v danom prípade je jednoznačne legitímne prijatie záveru, že nie je opodstatnené, aby bolo vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, nariaďované neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobcom, a to z dôvodu absencie zákonných podmienok. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že v danom prípade nie je ani len v teoretickej rovine žalobcom preukázaná hroziaca ujma vo vzťahu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu a navyše, zo strany žalobcu nie je ani len osvedčený nárok, ktorému by sa takýmto neodkladným opatrením mala poskytnúť ochrana. 31. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že zmluvný vzťah bol medzi sporovými stranami založený na základe Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia, uzavretej dňa 23.08.2016, pričom až o takmer 4 roky neskôr, keď medzičasom výstavba infraštruktúry realizovaná žalovaným ako zhotoviteľom v zmysle zmluvy výrazne pokročila a zároveň došlo k zhodnoteniu samotných nehnuteľností, žalobca predmetný právny úkon spochybňuje. V danom prípade preto nie je možné prijať ani záver o naliehavosti úpravy pomerov medzi sporovými stranami, pričom sa taktiež žiada uviesť, že poskytnutie ochrany prostredníctvom žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia by za daných okolností nijakým spôsobom nevytvorilo spravodlivú rovnováhu medzi sporovými stranami. Odvolací súd v danom kontexte zároveň opakovane poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č.k,. 36Cb/49/2020-395 zo dňa 18.06.2020 (viď ods. 29 odôvodnenia). 32. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia bez poskytnutia akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia vyslovil, že žalovaný pokračuje v realizácii stavebných prác na základe neplatnej Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia. S poukazom na predmetnú skutočnosť odvolací súd v kontexte ustálenej judikatúry ÚS SR a Európskeho súdu dáva do pozornosti, že každý právny argument musí vychádzať z nejakej platnej právnej normy alebo z právneho princípu - pokiaľ nie, nie je v právnej argumentácii relevantný. Súd má povinnosť dostatočne jasne a presným spôsobom formulovať dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom ich dostatočnosť a relevantnosť sa musí týkať nielen skutkovej, ale aj právnej stránky rozhodnutia. V danom prípade súd prvej inštancie však ním prijatý záver o neplatnosti predmetnej zmluvy nijakým spôsobom neodôvodnil, preto sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie odvolací súd ako s logickým prijatým záverom vyvodeným z procesu zisťovania v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol stotožniť a prisvedčil tak námietke žalovaného poukazujúcej na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť predmetného tvrdenia súdu prvej inštancie. Navyše, otázka platnosti, resp. neplatnosti uvedenej zmluvy a odstúpenia žalobcu zo dňa 01.04.2020 od uvedenej zmluvy, je predmetom konania vo veci samej, iniciovaného na základe žaloby žalovaného, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2020, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené, preto odvolací súd na argumenty sporových strán vo vzťahu k riešeniu uvedenej otázky v rámci rozhodovania o odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu neprihliadal. 33. Ako bolo uvedené vyššie, neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade existuje odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia teda postačuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca zákonné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia nepreukázal a ani neosvedčil relevantné predpoklady, ktoré by odvolací súd viedli k prijatiu záveru o dostatočnej potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).