Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/110/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202701 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220202701.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členov senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci navrhovateľa: AFG s.r.o., Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 383 422, práv. zast. AK GRUBER, s.r.o., Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 243 814, proti odporcovi: OKTE, a.s., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 45 687 862, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/66/2020-127 zo dňa 01.06.2020, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/66/2020-127 zo dňa 01.06.2020 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. na všetko skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie vo výrobnom zariadení žalobcu T. J. X. XXXX znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny v rozsahu určenom spôsobom v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. pri výške jednotkovej ceny doplatku 133,40 EUR/MWh určenej rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0079/2017/E-OZ zo dňa 29.11.2016, II. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. znemožniť alebo obmedziť, III. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný sprístupniť žalobcovi informačný systém IS OKTE, zabezpečovať pre žalobcu podklad pre podporu doplatkom v súlade s bodom 1. článku VII. zmluvy o doplatku č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 20.12.2019, zabezpečiť jeho sprístupnenie žalobcovi, umožniť žalobcovi preverenie správnosti údajov a jej potvrdenie alebo reklamáciu v súlade s bodom 3. článku VII. zmluvy o doplatku č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 20.12.2019 a zabezpečovať za a v mene žalobcu vystavovanie faktúr v zmysle bodu 4. článku VII. zmluvy o doplatku č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 20.12.2019 a IV. výrokom súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,§ 326 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 písm. c), § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2020 domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu vo forme doplatku znemožniť alebo obmedziť a zároveň žiadal od žalovaného sprístupniť informačný systém IS OKTE, zabezpečovať príslušné podklady pre podporu doplatkom. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že považuje za nevyhnutné, aby boli pomery medzi stranami sporu dočasne upravené neodkladným opatrením do momentu, kým nebude rozsudkom vo veci samej právoplatne rozhodnuté o tom, že právo žalobcu na podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) nezaniklo. Hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade nenariadenia požadovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a hrozilo by zastavenie prevádzky jeho výrobného zariadenia. Žalobca v dôsledku nezákonného konania žalovaného prišiel za mesiace február, marec a apríl 2020 o finančné prostriedky vo výške 154.851,87 EUR, čím sa dostáva do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky vo vzťahu k svojim zamestnancom a svojim obchodným partnerom. Nariadením požadovaného neodkladného opatrenia sa odvráti hrozba závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody žalobcu, ako aj jeho samotnej likvidácie. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku na všetko skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie vo výrobnom zariadení žalobcu znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny v rozsahu určenom zákonom pri výške jednotkovej ceny doplatku 133,40 EUR/MWh (ako aj prostredníctvom s týmto súvisiacej povinnosti žalovaného neobmedzovať výšku doplatku, či sprístupniť informačný systém a zabezpečovať príslušné podklady pre podporu doplatkom). Uviedol, že v zmysle podaného návrhu je žalobca výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore OZE. Rozhodnutím ÚRSO č. 0079/2017/E-OZ zo dňa 29.11.2016 bola pre žalobcu schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 133,40 EUR/MWh vyrobenej elektriny výrobným zariadením žalobcu. Predmetné rozhodnutie bolo v prospech žalobcu vydané na obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2021. Predmetné cenové rozhodnutie ÚRSO je tohto času stále platné a účinné a žalobcovi v súlade so zákonom o podpore OZE garantuje právo na podporu elektriny vyrobenej jeho výrobným zariadením po dobu 15 rokov v jednotkovej cene rovnajúcej sa výške určenej predmetným cenovým rozhodnutím ÚRSO, t.j. do 07.12.2026. Od mesiaca 2/2020 však žalovaný prestal žalobcovi podporu vo forme doplatku uhrádzať. Žalovaný taktiež od rovnakého dátumu znemožnil prístup žalobcu do informačného systému IS OKTE a prestal žalobcovi poskytovať podklad pre podporu doplatkom a rovnako aj vystavovať faktúry za a v mene žalobcu na úhradu doplatku. Žalovaný, bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia svojho postupu, žalobcovi dňa 25.03.2020 len mailom oznámil, že žalobcovi nebude naďalej podpora vo forme doplatku zo strany žalovaného vyplácaná z dôvodu údajného naplnenia skutočností v zmysle § 3b ods. 5 písm. c) zákona o podpore OZE. Žalovaný pritom vôbec nekonkretizoval, kedy a akým spôsobom malo zo strany žalobcu dôjsť k naplneniu hypotézy uvedenej právnej normy a ani akým spôsobom boli takéto informácie zisťované a preverované. Žalobca pritom výslovne poukázal na skutočnosť, že z jeho strany boli všetky povinnosti voči Sociálnej poisťovni splnené riadne a včas a nie je si vedomý akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý by mal byť zahrnutý do zoznamu zverejneného zo strany ÚRSO (ako dôkaz predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o neevidencii nedoplatkov zo dňa 30.03.2020, t.j. po dátume, kedy mali podľa zoznamu zverejneného zo strany ÚRSO nastať údajné skutočnosti v zmysle § 3b ods. 5 písm. c) zákona o podpore OZE). 4. Súd prvej inštancie z dôkazov priložených k návrhu v danom štádiu konania dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý žalovaný prestal žalobcovi vyplácať predmetný podporný doplatok nie je dostatočne zdôvodnený, resp. súdu nie sú zrejmé dôvody, prečo žalovaný týmto spôsobom postupoval. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu, že pokračovaním tohto stavu, t.j. nevyplácaním doplatku žalobcovi, by žalobcovi mohla vzniknúť škoda značného rozsahu - stal by sa platobne neschopným a hrozilo by zastavenie prevádzky jeho výrobného zariadenia. Súd považoval za reálnu hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody žalobcu ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva celkovo 63 zamestnancov v regióne sídla prevádzky. Žalobca vyčíslil celkové náklady (priame + prevádzkové) za mesiace január - apríl 2020 vo výške 1.309.414,- EUR. V prípade odňatia práva na podporu vo forme doplatku žalobcovi, bude toto s veľkou pravdepodobnosťou viesť k platobnej neschopnosti žalobcu, prepúšťaniu zamestnancov žalobcu, neschopnosti žalobcu plniť svoje záväzky voči svojim dodávateľom, k zastaveniu výroby elektriny vo výrobnom zariadení a samotnej likvidácii žalobcu. Odstavením výrobného zariadenia žalobcu sa zníži množstvo vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a tým aj schopnosť Slovenskej republiky plniť svoj záväzok voči Európskemu spoločenstvu. Poukázal na to, že podpora vo forme doplatku nie je financovaná z vlastných zdrojov žalovaného, ale táto je financovaná z verejných prostriedkov štátu. Vyslovil názor, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia preto nemôžu nastať neprimerané negatívne následky na strane žalovaného. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie jednoznačne dospel k záveru, že je nevyhnutne a bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, preto nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odporca sa s návrhom navrhovateľa a uznesením súdu nestotožnil a nariadenie neodkladného opatrenia súdom považoval za nedôvodné a odporujúce právnym predpisom. Bol toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady potrebné na vydanie neodkladného opatrenia, ako ani nárok samotný. 6. Citoval ust. § 3 ods. 1, § 3b ods. 5 až 7 zákona o podpore OZE, § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z.z.“), ktoré určujú právny rámec trvania nároku na podporu, pričom predpokladajú existenciu právnej skutočnosti, s ktorou právna úprava spája zodpovednostný následok v podobe zániku práva na podporu. Predmetnou právnou skutočnosťou je existencia finančného záväzku voči štátu (nedoplatku vo vzťahu k určenému orgánu - Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, daňový úrad, existencia ktorého sa spája s vydaním správneho rozhodnutia príslušným orgánom) v spojení s uplynutím času - lehoty 15 dní (od zákonom ustanoveného momentu). Poukázal na to, že kontrolná právomoc ohľadom overovania, resp. zisťovania vyrovnania finančných záväzkov voči štátu na účely splnenia podmienok poskytnutia podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. je pritom zákonom č. 250/2012 Z.z. zverená Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“). Tento následne po zistení podľa odseku 7 - zverejňuje a aktualizuje zoznam výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa tohto zákona zaniklo - informuje zúčtovateľa podpory (odporcu) o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo právo na podporu podľa tohto zákona. Odporca na základe písomného doručenia informácie od ÚRSO zo dňa 23.3.2020, v ktorom ho ÚRSO informoval o zozname zariadení výrobcov, u ktorých nastala právna skutočnosť, s ktorou právna úprava spája následok v podobe zániku práva na podporu, pristúpil k nevyplateniu doplatku navrhovateľovi. Nakoľko v tomto prípade došlo k trvalej strate práva na podporu (v dôsledku existencie právnej skutočnosti predpokladanej zákonom), pričom uvedené bolo odporcovi oznámené zákonom predpokladaným subjektom, odporca považuje svoj postup, kedy pristúpil k nevyplácaniu podpory navrhovateľovi, za správny. V tejto súvislosti podotkol, že nedisponuje žiadnou právomocou/nie je orgánom oprávneným posudzovať správnosť, či nesprávnosť poskytnutých údajov o zaradení na zoznam výrobcov, ktorým právo na podporu zaniklo. Zdôraznil, že pokiaľ na strane navrhovateľa došlo k trvalej strate práva na podporu v dôsledku existencie zákonom predpokladaných skutočností, domáhanie sa, aby bol odporca povinný vyplácať podporu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia súdom nemá žiadnu oporu v zákone. 7. K tvrdeniu navrhovateľa, že z jeho strany boli všetky povinnosti voči Sociálnej poisťovni splnené riadne a včas uviedol, že v potvrdení predloženom navrhovateľom Sociálna poisťovňa, pobočka Martin potvrdzuje, že navrhovateľ má ku dňu vystavenia potvrdenia, t.j. ku dňu 30.3.2020 splnené odvodové povinnosti, pričom však z uvedeného potvrdenia nevyplýva skutočnosť tvrdená navrhovateľom a síce, že z jeho strany boli všetky povinnosti voči Sociálnej poisťovni plnené riadne a včas a to počas celého obdobia. Podľa údajov zo Zoznamu zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo v znení aktualizovanom k 25.5.2020 (ďalej len „Zoznam“) zverejnenom na webovej stránke ÚRSO vyplýva, že právo navrhovateľa na podporu doplatkom zaniklo ku dňu 3.9.2014. Na zaradenie navrhovateľa do Zoznamu preto odporca zareagoval jediným možným a dovoleným spôsobom a to tak, že navrhovateľovi prestal podporu doplatkom vyplácať. Hoci k zániku práva na podporu došlo v uvedenom prípade ex lege, odporca o tejto skutočnosti navrhovateľa informoval s poukazom na ust. § 3b ods. 5 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z.. Vzhľadom uvedené sa odporca nestotožnil s argumentáciou v uznesení, že súd z dôkazov priložených k návrhu v danom štádiu konania dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý odporca prestal navrhovateľovi vyplácať predmetný podporný doplatok nie je dostatočne zdôvodnený, resp. súdu nie sú zrejmé dôvody, prečo odporca týmto spôsobom postupoval. 8. K tvrdeniu navrhovateľa o potrebe rešpektovania uzatvorenej zmluvy o doplatku odporca uviedol, že Zmluvu o doplatku č. XXXX-XX-XXXX uzavrel odporca s navrhovateľom dňa 20.12.2019 (ďalej len „Zmluva o doplatku“). Podľa článku II bod 1 Zmluvy o doplatku predmetom tejto zmluvy je vysporiadanie podpory doplatkom za elektrinu s nárokom na doplatok, vyrobenú v zariadení alebo zariadeniach výrobcu elektriny špecifikovaných v prílohe č. 2 tejto Zmluvy (ďalej len „Zariadenie výrobcu elektriny“). Zo znenia Zmluvy o doplatku je zrejmé, že jej predmetom je vysporiadanie podpory doplatkom v tých prípadoch, kedy je nárok na doplatok daný. Uzatvorenie Zmluvy o doplatku je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené, aby bolo výrobcovi elektriny priznané právo na podporu doplatkom. Kým v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona č. 309/2009 Z.z. sú konkretizované podmienky pre priznanie práva na podporu doplatkom, ustanovenie § 3b ods. 5 vymedzuje skutočnosti, ktoré ex lege spôsobujú zánik práva na podporu. Na uvedené skutočnosti je odporca povinný ex lege prihliadať a zohľadniť ich. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že Zmluva o doplatku je platná a účinná a záväzok odporcu poskytovať navrhovateľovi podporu vo forme doplatku v zmysle § 3b ods. 1 písm. c) zákona o podpore OZE v čase podania návrhu trvá. Právo navrhovateľa na podporu doplatkom zaniklo ex lege, nakoľko počas doby podpory navrhovateľ neuhradil Sociálnej poisťovni dlžné sumy riadne a včas. Podľa čl. XI ods. 4 Zmluvy o doplatku, táto zaniká zánikom práva Výrobcu elektriny na podporu Doplatkom vo vzťahu k Zariadeniu výrobcu elektriny špecifikovanému v prílohe č. 2 tejto Zmluvy. 9. K tvrdeniu navrhovateľa o neaplikovateľnosti sankcie na výrobné zariadenie odporca poukázal na ust. § 18e ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. s názvom „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014“, podľa ktorého podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky dňa 8.12.2011. Cieľom prechodných ustanovení bolo s účinnosťou od 1.1.2014 zabrániť tomu, aby zo systému podpory vypadli zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou zákona č. 382/2013 Z.z., ktoré by nové, prísnejšie pravidlá podpory nespĺňali. Odporca bol toho názoru, že interpretácia navrhovateľa, ktorý vylučuje aplikáciu § 3b ods. 5 Zákona č. 309/2009 Z. z. na zariadenie uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 nemá oporu v zákone a chýba mu akékoľvek logické zdôvodnenie. Uvedené by v praxi znamenalo, že zariadenia výrobcov elektriny, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 31.12.2013 by zo systému podpory z dôvodu uloženia pokuty, alebo pre nedoplatky/dlžné sumy voči správcovi dane/sociálnej poisťovni/zdravotnej poisťovni nikdy vypadnúť nemohli, nakoľko tieto podmienky v čase ich uvedenia do prevádzky zákon nedefinoval. Zastával názor, že v prípade novely zákona č. 309/2009 Z.z. účinnej od 1.1.2014 sa určite nejednalo o takú zmenu právnej úpravy, ktorá by bola pre adresátov právnych noriem náhlou, neočakávanou zmenou, narúšajúcou princípy právneho štátu a ich legitímne očakávania. Jednalo sa o „štandardnú“ novelu, ktorou boli podmienky podpory sprísnené. 10. Odporca nesúhlasil ani s tvrdeniami navrhovateľa ohľadom potreby odvrátenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy s poukazom na tú skutočnosť, že zánik práva na podporu doplatkom nebol dôsledkom svojvoľného rozhodnutia odporcu, ale nastal zo zákona ako dôsledok naplnenia skutočnosti predpokladanej hypotézou právnej normy. Preto v prípade, ak by odporca navrhovateľovi aj napriek uvedenej skutočnosti vyplácal podporu doplatkom aj naďalej, dopustil by sa uvedeným konaním porušenia zákona. Tým, že súd pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, došlo k situácii, kedy je odporca súdom zaviazaný vyplácať podporu subjektu, ktorého nárok na podporu ex lege zanikol. Súdne rozhodnutie teda zaväzuje odporcu k zákonom nedovolenému správaniu s následkom vzniku finančnej ujmy (škody) na strane odporcu. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzanú a súdom zohľadnenú skutočnosť, že nevyplácaním doplatku žalobcovi, by žalobcovi mohla vzniknúť škoda značného rozsahu - stal by sa platobne neschopným a hrozilo by zastavenie prevádzky jeho výrobného zariadenia, k uvedenému odporca uviedol, že uvedené skutočnosti sú pre rozhodnutie o nariadení/nenariadení neodkladného opatrenia irelevantnými, pričom zlá ekonomická situácia navrhovateľa nemôže byť dôvodom pre nerešpektovanie všeobecne záväzných právnych predpisov. 11. Poukázal na to, že aj napriek skutočnosti, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu - t. j. aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo nie. 12. Záverom odporca vytkol súdu prvej inštancie, že nepostupoval v súlade s ust. § 337 CSP a poučovaciu povinnosť v uznesení úplne opomenul, čím zaťažil uznesenie vadou zakladajúcou jeho nezákonnosť. S poukazom na vyššie uvedené odporca žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.6.2020, č.k. 25Cb/66/2020-127 o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 27.07.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdil a odporcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa v rozsahu 100 %. Poukázal na pripravovanú novelu zákonného ustanovenia § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ktorá má plánovanú predpokladanú účinnosť k dátumu 01.10.2020, neupravuje len vzťahy po nadobudnutí jej účinnosti a zmene znenia dotknutého ustanovenia § 3b ods. 5, ale v rámci prechodných ustanovení obsiahnutých v § 18k zákona o OZE odstraňuje aj neprimeraný dopad aktuálneho ústavne nekonformného znenia § 3b ods. 5 zákona o OZE na dotknutých výrobcov elektriny, vrátane navrhovateľa. V zmysle prechodného ustanovenia § 18k ods. 1 novely: „Podpora podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo e) poskytnutá podľa zákona účinného do 1. októbra 2020, sa považuje za podporu poskytnutú podľa tohto zákona. Podpora poskytnutá podľa prvej vety sa nevracia.“ Na uvedené nadväzuje § 18k ods. 2 novely, ktorý je plne aplikovateľný aj na strany tohto sporu a predmet tohto konania: „Pre poskytnutie podpory na zariadenie výrobcu elektriny, ktorému právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, a ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona už nie je v omeškaní s úhradou nedoplatkov alebo dlžných súm podľa § 3 b ods. 5 v znení účinnom do 1. októbra 2020, sa použijú ustanovenia tohto zákona. Podporu podľa prvej vety poskytne zúčtovateľ do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.“ Predmetná novela teda zabezpečuje, že právo navrhovateľa ako aj ostatných dotknutých výrobcov na podporu doplatkom alebo príplatkom trvá naďalej. Navrhovateľ k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o neevidencii nedoplatkov zo dňa 30.03.2020. Z predmetného potvrdenia je teda zrejmé, že navrhovateľ má všetky svoje odvodové povinnosti riadne splnené, tak ako to vyžaduje predmetné prechodné ustanovenie § 18k novely, a teda jeho nárok na podporu doplatkom, ktorý je predmetom neodkladného opatrenia, naďalej trvá, a to za podmienok, za ktorých bolo jeho výrobné zariadenie uvedené do prevádzky. Sankcia v § 3b ods. 5 v doterajšom znení sa preto na navrhovateľa nevzťahuje a navrhovateľovi patrí právo na podporu doplatkom aj naďalej a odporca je povinný mu podporu doplatkom poskytovať, tak ako ho na to zaväzuje napadnuté uznesenie. Vzhľadom na uvedené považoval napadnuté uznesenie za správne a právne súladné a argumentáciu odporcu v podanom odvolaní za irelevantnú. 14. Zdôraznil, že zoznam ÚRSO zverejnený na jeho webovej stránke v zmysle § 3b ods. 7 zákona o OZE nemá záväzný charakter a tento má výlučne informatívnu nezáväznú povahu. Zoznam zverejnený na webovej stránke ÚRSO nie je možné považovať za individuálny správny akt ako výsledok osobitného správneho konania v rámci vecnej regulácie alebo cenovej regulácie. Takýto zverejnený zoznam ÚRSO nemá záväznosť ani pre subjekty v ňom uvedené a rovnako ani pre odporcu a ani žiadne iné tretie subjekty. Naviac zo zverejneného zoznamu majúceho pre navrhovateľa ako aj pre ďalšie v ňom uvedené subjekty, likvidačné následky, nie je vôbec zrejmé, ako ÚRSO postupoval pri jeho vypracovávaní, z akých zdrojov vychádzal a čerpal vstupné informácie. Ďalej zdôraznil, že tohto času existuje vo vzťahu k podpore navrhovateľa podľa zákona o OZE výlučne jediný platný a účinný individuálny správny akt, ktorým je práve vyššie uvedené rozhodnutie ÚRSO č. 0079/2017/E-OZ zo dňa 29.11.2016, ktoré navrhovateľovi garantuje podporu do roku 2026. Predmetné rozhodnutie ÚRSO je platné, účinné a vykonateľné a nebolo žiadnym spôsobom zmenené ani zrušené. 15. Navrhovateľ sa stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý v napadnutom uznesení správne poukázal na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o podpore OZE, v zmysle ktorého: „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“ Považoval za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 3b ods. 5 zákona o OZE má bezprostrednú väzbu na ustanovenie § 3 ods. 5 písm. b), podľa ktorej podpora podľa odseku 1 písm. c) trvá od času prvého uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. V čase uvedenia dotknutého výrobného zariadenia navrhovateľa do prevádzky uvedenému ustanoveniu zodpovedalo ustanovenie § 3 ods. 6 prvá veta zákona o OZE, podľa ktorej sa podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Mal za to, že pod pojem „podmienky podpory“ obsiahnutý v prechodnom ustanovení § 18e ods. 1 zákona o OZE je nevyhnutne potrebné zahrnúť aj podmienky zániku práva na podporu obsiahnuté v § 3b ods. 5 zákona o OZE, ktorá skutočnosť vylučuje aplikáciu sankcie obsiahnutej v § 3b ods. 5 - 7 sa na navrhovateľa, ktorého výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňa 08.12.2011, a teda aj zánik podpory navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal na to, že odvodzuje svoj nárok okrem iného aj z platnej a účinnej Zmluvy o doplatku č. XXXX-XX-XXXX zo dňa 20.12.2019 uzavretej medzi stranami sporu. Zdôraznil, že zákon o podpore poskytuje iba právnu úpravu tzv. povinnej podpory, ktorá je daná z dôvodu verejného záujmu. Navrhovateľ a odporca sú súkromnoprávne subjekty, a teda aj záväzkovo-právne vzťahy zo zmlúv medzi nimi majú vo všeobecnosti súkromnoprávnu povahu. Účelom zákona o OZE je iba stanoviť podmienky (presnejšie predpoklady), spôsob a rozsah poskytovania tzv. povinnej podpory - teda takej podpory, ktorá sa na základe zákona musí povinne poskytnúť. Zákon o OZE nie je možné vykladať tak, že by tento zasahoval do zmluvnej autonómie navrhovateľa a odporcu. Zákon o OZE nevylučuje možnosť strán sporu dohodnúť si podporu aj nad zákonom o OZE garantovaný minimálny rámec. Ak teda strany sporu uzatvorili Zmluvu o doplatku č. XXXX-XX-XXXX, ktorou sa odporca zaviazal poskytovať navrhovateľovi podporu, je potrebné rešpektovať ochranu dobrej viery a zásadu pacta sunt servanda (t. j. zmluvy sa majú plniť). Strany sporu sa dohodli formou vzájomnej písomnej dohody na poskytovaní podpory vyrobenej elektriny vo výrobnom zariadení navrhovateľa formou doplatku. Odporca je teda povinný svoj zmluvný záväzok riadne a včas plniť. 16. K vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 19.08.2020, ktorý uviedol, že má vedomosť o legislatívnej iniciatíve skupiny poslancov, avšak do momentu prijatia novely zákona predpísaným spôsobom a nadobudnutia jej účinnosti je odporca (ako i navrhovateľ) viazaný existujúcou právnou úpravou. Bol toho názoru, že vyplácanie podpory za súčasných podmienok by odporovalo zákonu č. 309/2009 Z. z. Spoliehanie sa či (a ak áno, v akom znení) bude novela zákona Národnou radou Slovenskej republiky schválená nepredstavuje pre odporcu dostatočný podklad pre to, aby mohol nerešpektovať aktuálne účinné všeobecne záväzné právne predpisy. Postup odporcu, kedy tento nevypláca navrhovateľovi podporu v dôsledku zániku práva navrhovateľa na podporu doplatkom ex lege preto považoval za správny a zákonný. Aj akékoľvek úvahy o tom, že sankcia ustanovená zákonom (zánik práva na podporu) je neprimerane prísna sú de lege ferenda síce legitímnymi a navrhovateľ má právo ich za takéto považovať, avšak odporca nie je orgánom oprávneným na takúto ich kvalifikáciu, resp. ich neaplikáciu v dôsledku uvedeného názoru. K námietkam navrhovateľa, že zoznam, ktorý ÚRSO zverejnil na webovom sídle nemá žiadnu záväznosť a odporca z neho nemôže vychádzať, poukázal na ust. § 3b ods. 7 zákona o OZE, v súlade s ktorým odporca obdržal od ÚRSO písomnú informáciu o tých zariadeniach výrobcu, ktorým zaniklo právo na podporu. Pokiaľ ide o spôsob, akým ÚRSO zistilo tieto skutočnosti, uvedené je vecou a zodpovednosťou ÚRSO. Uviedol, že ak sa preukáže, že údaje, ktorými ÚRSO disponuje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy nie sú správne a Sociálna poisťovňa túto skutočnosť potvrdí, ÚRSO aktualizuje údaje a oznámi túto skutočnosť aj odporcovi. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca je viazaný svojim záväzkom zo zmluvy o doplatku, pričom odporca a navrhovateľ si vzhľadom na súkromnoprávny charakter zmluvy môžu dohodnúť podporu aj nad zákonom garantovaný minimálny rámec, odporca uviedol, že vychádzajúc z informácií doručených ÚRSO, navrhovateľovi zaniklo právo na podporu doplatkom dňa 3.9.2014. K uzatvoreniu zmluvy o doplatku s navrhovateľom došlo dňa 20.12.2019. Podľa § 18i ods. 6 zákona č. 309/2009 Z.z.: „Výrobca elektriny, ktorý má alebo ktorému vznikne do 31. decembra 2019 právo na podporu doplatkom alebo príplatkom a právo na takúto podporu pretrvá aj po 31. decembri 2019, je povinný do 31. decembra 2019 uzavrieť zmluvu o doplatku s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou. Zmluva podľa prvej vety môže nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára 2020.“ Podľa čl. I bodu 1. zmluvy o doplatku: „Výrobca elektriny a OKTE, a.s. uzatvárajú túto zmluvu za účelom vysporiadania nároku na podporu doplatkom...“ Podľa čl. II bodu 1. zmluvy o doplatku: „Predmetom tejto Zmluvy je vysporiadanie podpory Doplatkom za elektrinu s nárokom na Doplatok, vyrobenú v zariadení alebo zariadeniach Výrobcu elektriny špecifikovaných v prílohe č. 2 tejto Zmluvy (ďalej len „Zariadenie výrobcu elektriny“).“ Podľa čl. IV bodu 6. zmluvy o doplatku: „Výrobca elektriny ďalej OKTE, a.s. bezodkladne oznámi: e) ďalšie skutočnosti ovplyvňujúce nárok Výrobcu elektriny na podporu Doplatkom a zmeny týchto skutočností.“ Podľa čl. XI zmluvy o doplatku: „l. Táto Zmluva upravuje podmienky vysporiadania nároku na podporu Doplatkom za obdobie od 1.1.2020 na dobu neurčitú. Táto Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboma Zmluvnými stranami, a účinnosť splnením povinností Výrobcu elektriny uvedených v článku IV ods. 2, 3 a 4 tejto Zmluvy, najskôr však 1.1.2020. Podmienkou účinnosti tejto Zmluvy je platná a účinná Zmluva o poskytovaní údajov uzatvorená medzi Výrobcom elektriny a OKTE, a.s.. Zmluvné strany sa dohodli, že táto Zmluva zaniká zánikom práva Výrobcu elektriny na podporu Doplatkom vo vzťahu k Zariadeniu výrobcu elektriny špecifikovanému v prílohe č. 2 tejto Zmluvy. V prípade ak je predmetom Zmluvy právo na podporu Doplatkom vo vzťahu k viacerým Zariadeniam výrobcu a zánik práva Výrobcu elektriny podľa prechádzajúcej vety sa týka len konkrétneho Zariadenia, práva a povinnosti Zmluvných strán vo vzťahu k ostatným Zariadeniam výrobcu elektriny zostávajú nedotknuté.“ Pokiaľ navrhovateľovi zaniklo právo na podporu doplatkom ešte v roku 2014, pričom uvedenú skutočnosť navrhovateľ odporcovi neoznámil, neexistoval žiaden dôvod, aby odporca uzatváral s navrhovateľom zmluvu o doplatku, ktorou sa vysporiadava nárok na podporu (keďže niet aký nárok vysporiadavať). Nakoľko navrhovateľ túto skutočnosť odporcovi neoznámil, odporca v roku 2019 pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o doplatku. Samotná zmluva však zánikom práva výrobcu na podporu zaniká. S poukazom na uvedené, nemalo k uzatvoreniu zmluvy o doplatku vôbec dôjsť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre jej uzatvorenie. A ak by aj zmluva o doplatku platne vznikla, automaticky by zánikom práva navrhovateľa (výrobcu) na podporu zanikla. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca sa nemôže vyhnúť plneniu svojho zmluvného vzťahu len preto, že sa mu tento s odstupom času zdá nevýhodný, nemajú žiadnu oporu v zákone. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, zmluvný záväzok založený zmluvou o doplatku uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom nemal nikdy existovať, a teda odporca ho neplní v dôsledku jeho neexistencie. Rovnako tak tvrdenie, že odporca ako subjekt súkromnoprávneho vzťahu môže konať nad rámec poskytovania podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. nemajú oporu v platnej právnej úprave. Odporca je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi v dôsledku ktorých neexistuje právny titul pre vyplácanie podpory navrhovateľovi. Zmluvné (obchodné) podmienky taktiež reflektujú schválený Prevádzkový poriadok, ktorý je pre navrhovateľa, ako i odporcu záväzným. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, vyjadreniami strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 22. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 27. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 28. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 29. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že považuje za nevyhnutné, aby boli pomery medzi stranami sporu dočasne upravené neodkladným opatrením do momentu, kým nebude rozsudkom vo veci samej právoplatne rozhodnuté o tom, že právo navrhovateľa na podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) nezaniklo. Hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade nenariadenia požadovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že navrhovateľ by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a hrozilo by zastavenie prevádzky jeho výrobného zariadenia. Navrhovateľ v dôsledku nezákonného konania odporcu prišiel za mesiace február, marec a apríl 2020 o finančné prostriedky vo výške 154.851,87 EUR, čím sa dostáva do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky vo vzťahu k svojim zamestnancom a svojim obchodným partnerom. 30. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti odporcovi zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku na všetko skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie vo výrobnom zariadení navrhovateľa znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny v rozsahu určenom zákonom pri výške jednotkovej ceny doplatku 133,40 EUR/ MWh (ako aj prostredníctvom s týmto súvisiacej povinnosti odporcu neobmedzovať výšku doplatku, či sprístupniť informačný systém a zabezpečovať príslušné podklady pre podporu doplatkom). Súd z dôkazov priložených k návrhu v danom štádiu konania dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý odporca prestal navrhovateľovi vyplácať predmetný podporný doplatok nie je dostatočne zdôvodnený, resp. súdu nie sú zrejmé dôvody, prečo odporca týmto spôsobom postupoval. Súd sa preto stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že pokračovaním tohto stavu, t.j. nevyplácaním doplatku, by navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda značného rozsahu - stal by sa platobne neschopným a hrozilo by zastavenie prevádzky jeho výrobného zariadenia. 31. Odvolací súd s uvedeným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí a námietky odporcu v odvolaní považuje za dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu, že došlo k zániku práva navrhovateľa na podporu ex lege. Rozhodnutím ÚRSO č. 0079/2017/E-OZ zo dňa 29.11.2016 bola pre navrhovateľa schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 133,40 EUR/ MWh vyrobenej elektriny výrobným zariadením navrhovateľa. Predmetné rozhodnutie bolo v prospech navrhovateľa vydané na obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2021. Od mesiaca 2/2020 však odporca prestal navrhovateľovi podporu vo forme doplatku uhrádzať a zároveň mu znemožnil prístup do informačného systému IS OKTE a prestal poskytovať podklad pre podporu doplatkom a rovnako aj vystavovať faktúry za a v mene navrhovateľa na úhradu doplatku. Odvolací sú považuje za zákonný uvedený postup odporcu, nakoľko dňa 16.03.2020 zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na svojom webovom sídle oznam, ktorého súčasťou je zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v dôsledku právnej skutočnosti podľa § 3b ods. 5 písm. c) tohto zákona. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o týchto skutočnostiach informoval aj odporcu, ktorý dňa 25.03.2020 oznámil navrhovateľovi mailom, že mu nebude naďalej podpora vo forme doplatku vyplácaná z dôvodu naplnenia skutočností v zmysle § 3b ods. 5 písm. c) zákona o podpore OZE. Uvedený zákon o podpore OZE určuje právny rámec trvania nároku na podporu, pričom predpokladá existenciu právnej skutočnosti, s ktorou právna úprava spája zodpovednostný následok v podobe zániku práva na podporu. Predmetnou právnou skutočnosťou je existencia finančného záväzku voči štátu (nedoplatku vo vzťahu k určenému orgánu - Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, daňový úrad, existencia ktorého sa spája s vydaním správneho rozhodnutia príslušným orgánom) v spojení s uplynutím času - lehoty 15 dní (od zákonom ustanoveného momentu). Právna úprava určuje aj presný časový moment zániku práva na podporu, ktorým je deň márneho uplynutia lehoty na úhradu nedoplatkov/dlžných súm podľa odseku 5. Výrobcom je teda aj po vydaní rozhodnutia príslušného správneho orgánu daný určitý dodatočný časový priestor (lehota 15 dní) na dobrovoľné splnenie finančných záväzkov voči štátu. Až v dôsledku márneho uplynutia tejto lehoty nastane následok predpokladaný právnym predpisom. Odvolací súd zhodne s odporcom poukazuje na to, že zákonodarca sa rozhodol „diskvalifikovať“ určité subjekty zo systému podpory, pričom zadefinoval situácie, za akých môže táto diskvalifikácia nastať, a to priamo v hypotéze právnej normy (§ 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z.z.). Uvedené situácie majú charakter právnych skutočností, t.j. objektívnych reálnych skutočností, ktoré na základe zákona spôsobujú právne následky. Ide teda o okolnosti predvídané hypotézou právnej normy, ktorých následkom je strata práva. 32. Podľa údajov zo Zoznamu zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo, zverejnenom na webovej stránke ÚRSO vyplýva, že právo navrhovateľa na podporu doplatkom zaniklo ku dňu 3.9.2014. Zoznam je zoznamom výrobcov elektriny prevádzkujúcich zariadenia na výrobu elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu v dôsledku právnej skutočnosti podľa § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Uvedenou právnou skutočnosťou je, že výrobca elektriny neuhradil dlžné sumy na poistnom na sociálne poistenie a dlžné sumy na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie ani v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia predpisu Sociálnou poisťovňou. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je uvedený v zozname z dôvodu omeškania s úhradou dlžných súm (poistného na sociálne poistenie a/alebo príspevku na starobné dôchodkové sporenie) voči Sociálnej poisťovni a pre zánik práva na doplatok nemá vplyv tvrdenie navrhovateľa, že má ku dňu vystavenia potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, t.j. ku dňu 30.3.2020 splnené odvodové povinnosti. Úrad bol podľa § 3b ods. 7 povinný informovať zúčtovateľa podpory o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo právo na podporu podľa tohto zákona. Pokiaľ mal navrhovateľ akékoľvek pochybnosti o údajoch poskytovaných Sociálnou poisťovňou mal možnosť kontaktovať Sociálnu poisťovňu, ako o tom informoval aj na svojom webovom sídle, na ktorom úrad zároveň informoval, že ak sa preukáže, že v prípade konkrétneho zariadenia výrobcu elektriny uvedeného v tomto Zozname neboli splnené podmienky pre zánik práva na podporu podľa § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a Sociálna poisťovňa takúto skutočnosť úradu oznámi, úrad zaktualizuje Zoznam výrobcov, ktorým zaniklo právo na podporu výmazom takéhoto zariadenia výrobcu alebo výrobcu a následne túto skutočnosť oznámi spoločnosti OKTE, a.s.. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporúčaným spôsobom úradu postupoval. Odporca nedisponuje žiadnou právomocou/nie je orgánom oprávneným posudzovať správnosť, či nesprávnosť poskytnutých údajov o zaradení na zoznam výrobcov, ktorým právo na podporu zaniklo. V tejto súvislosti je aj odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odporca nie je oprávnený skúmať, či navrhovateľ spĺňa, alebo prestal spĺňať podmienky na poskytovanie podpory. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že pokiaľ ÚRSO spôsobom ustanoveným v § 3b ods. 7 zákona č. 309/2009 Z.z. odporcovi oznámi, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre poskytovanie podpory, nemožno zastavenie vyplácania podpory považovať za protiprávne konanie zo strany odporcu, práve naopak, v prípade, ak by odporca navrhovateľovi aj napriek uvedenej skutočnosti vyplácal podporu doplatkom aj naďalej, dopustil by sa uvedeným konaním porušenia zákona. S poukazom na uvedené, je dôvodná argumentácia odporcu, že pokiaľ teda na strane navrhovateľa došlo k trvalej strate práva na podporu v dôsledku existencie zákonom predpokladaných skutočností, domáhanie sa, aby bol odporca povinný vyplácať podporu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia súdom nemá žiadnu oporu v zákone. 33. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu k pripravovanej novele zákona o podpore OZE, odvolací súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že do momentu prijatia novely a nadobudnutia jej účinnosti je odporca (ako i navrhovateľ) viazaný existujúcou právnou úpravou a vyplácanie podpory za súčasných podmienok by odporovalo zákonu. Postup odporcu, kedy tento nevypláca navrhovateľovi podporu v dôsledku zániku práva navrhovateľa na podporu doplatkom ex lege považuje aj odvolací súd za správny a zákonný. Odvolací súd dáva do pozornosti aj ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 34. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že odporca je viazaný svojim záväzkom zo Zmluvy o doplatku zo dňa 20.12.2019 , pričom odporca a navrhovateľ si vzhľadom na súkromnoprávny charakter zmluvy môžu dohodnúť podporu aj nad zákonom garantovaný minimálny rámec, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu odporcu v odvolaní a vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa (bod 9. a 17.), s ktorou sa stotožňuje, nakoľko odporca je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi v dôsledku ktorých neexistuje právny titul pre vyplácanie podpory navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľovi zaniklo právo na podporu doplatkom ešte v roku 2014, pričom uvedenú skutočnosť navrhovateľ odporcovi neoznámil, neexistoval žiaden dôvod, aby odporca uzatváral s navrhovateľom zmluvu o doplatku, ktorou sa vysporiadava nárok na podporu (keďže niet aký nárok vysporiadavať). 35. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Pre nariadenie neodkladné ho opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, musia byť však osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti musí súdu javiť ako nanajvýš pravdepodobná. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia nepreukázal. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia, ako aj listiny neosvedčujúce nielen predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, ale neosvedčujú ani samotný navrhovateľom uplatnený nárok. Odvolací súd považuje za nesporné, že zastavenie vyplácania podpory pre výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov môže pre navrhovateľa, ako výrobcu elektrickej energie, znamenať vážne zhoršenie jeho ekonomickej situácie, avšak osvedčenie tejto skutočnosti je pre záver súdu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, nedostatočný. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil nielen potrebu predbežnej úpravy pomerov, ale aj aby aspoň osvedčil existenciu ním uplatňovaných nárokov. 36. Práva a povinnosti odporcu ako zúčtovateľa podpory vo vzťahu k navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny upravuje zák. č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ten ukladá odporcovi povinnosť vyplácať doplatok iba tomu výrobcovi elektriny, ktorý spĺňa všetky podmienky na jeho vyplácanie. V prípade, ak v rozpore so zákonom poskytne doplatok aj výrobcovi elektriny, na ktorého sa nárok na podporu vzťahuje, ukladá mu zákon povinnosť uplatniť si nárok na vrátenie tohto doplatku (§ 5b ods. 7 zák. č. 309/2009 Z.z.). 37. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu (§ 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z.) a nepredložil ani dôkaz o tom, že by túto skutočnosť skonštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri prejednaní správneho deliktu podľa § 16 zák. č. 309/2009 Z.z.. Zdôrazňuje, že pokiaľ na strane navrhovateľa došlo k trvalej strate práva na podporu v dôsledku existencie zákonom predpokladaných skutočností, domáhanie sa, aby bol odporca povinný vyplácať podporu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia súdom nemá žiadnu oporu v zákone. Nakoľko zánik práva na podporu doplatkom nastal zo zákona ako dôsledok naplnenia skutočnosti predpokladanej hypotézou právnej normy, súd prvej inštancie tak pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, kedy je odporca súdom zaviazaný vyplácať podporu subjektu, ktorého nárok na podporu ex lege zanikol. Súdne rozhodnutie teda zaväzuje odporcu k zákonom nedovolenému správaniu s následkom vzniku finančnej ujmy (škody) na strane odporcu. 38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, po preskúmavaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania, vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú naplnené navrhovateľ neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. V danom prípade mal v konaní plný úspech odporca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).