Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/140/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203469 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220203469.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: PROBUILDING s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 35 903 406, zastúpeného Advokátska kancelária Tomáš Kulák, s. r. o., so sídlom Šuty 21, 831 07 Bratislava, IČO: 47 244 640, proti žalovanému: Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika, 823 11 Bratislava II, IČO: 35 884 916, o určenie, že nájomný vzťah trvá a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/87/2020-140 zo dňa 10.07.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/87/2020-140 zo dňa 10.07.2020 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobou, doručenou dňa 03.07.2020, sa žalobca domáha určenia, že nájomný vzťah, založený zmluvou o nájme nebytových priestorov a zmluvou o nájme parkovacích miest zo dňa 25.09.2019 trvá, pričom spolu so žalobou zároveň žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu, akejkoľvek dispozície s majetkom žalobcu umiestneným v predmete nájmu, akejkoľvek dispozície so žalobcom zrealizovanými stavebnými úpravami nebytových priestorov, zásahov do vykonávania obchodných aktivít žalobcu realizovaných v predmete nájmu a obmedzovania zásobovania a vybavovania prevádzok žalobcu nachádzajúcich sa v predmete nájmu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a s poukazom na účel a podstatu neodkladného opatrenia dospel k záveru, že neodkladnému opatreniu nemožno vyhovieť. 4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami prostredníctvom nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Žalovaný odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov a o nájme parkovacích miest listom zo dňa 22.06.2020 a výzvou zo dňa 25.06.2020 žiadal žalobcu, aby vrátil letiskom vydané karty a uvoľnil priestory do 03.07.2020, pričom uviedol, že v opačnom prípade bude žalobcovi fakturovať nájomné za užívanie skladových priestorov. Na základe uvedeného postupu žalovaného súd prvej inštancie nedospel k záveru, že žalovaný vyvíja neprimeraným spôsobom činnosť, ktorá by smerovala k okamžitému vyprataniu prenajatých priestorov, resp. ktorá by mohla viesť k vzniku škody značného rozsahu na strane žalobcu. Žalovaný ako zmluvná strana má právo od zmluvy odstúpiť a či k tomu došlo platným spôsobom, bude predmetom skúmania súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej. V uvedenom štádiu konania však žalobca neosvedčil, že by žalovaný postupoval v súvislosti s odstúpením od zmluvy nezákonným, príp. neprimeraným spôsobom. Žalovaný síce určil lehotu na uvoľnenie priestorov do 03.07.2020, avšak v prípade, ak by tak žalobca neuskutočnil, žalovaný mu bude účtovať nájomné za užívanie skladových priestorov, čo sa podľa názoru súdu prvej inštancie nevymyká bežnej praxi a nie je relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré výrazným spôsobom zasahuje do právneho postavenia žalovaného. Prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení by sa spornosť týkajúca sa platnosti odstúpenia od zmlúv nevyriešila, práve naopak - jednalo by sa o neprimeraný zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného a vyvolalo by nerovnovážne postavenie sporových strán. 5. Nakoľko súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by zo strany žalobcu bola osvedčená hrozba bezprostrednej ujmy spočívajúca v tom, že žalovaný svojím konaním neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, čím vyvoláva potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, resp. že konanie žalovaného je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi značnú ujmu, súd prvej inštancie má za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto ho zamietol. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalobca v odvolaní uviedol, že už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže osvedčil, ale priamo preukázal, že žalovaný sa na podklade zrealizovaného odstúpenia od zmluvy (ktoré je podľa žalobcu zároveň absolútne neplatným právnym úkonom) domáha splnenia zákonných a zmluvných povinností nastupujúcich v prípade platného ukončenia nájomného vzťahu, a to jednak ukončenia užívania predmetu nájmu - žalovaný žalobcovi v danom prípade fakticky znemožnil prístup do predmetu nájmu a tiež uvoľnenie priestorov v termíne do 03.07.2020 vrátane ich vypratania a navrátenia do pôvodného stavu, čo v zmysle predmetnej zmluvy o nájme znamená odstránenie akéhokoľvek hmotného majetku žalobcu ako nájomcu, odstránenie akýchkoľvek stavebných úprav ním zrealizovaných a tiež oprava a odstránenie akýchkoľvek škôd spôsobených žalobcom v predmete nájmu. Nakoľko žalobca nemá prístup do predmetu nájmu, nemôže disponovať s hnuteľnými vecami značnej hodnoty vo svojom vlastníctve, ktoré žalovaný mieni vypratať a uskladniť v bližšie nešpecifikovaných skladových priestoroch na žalobcove náklady, nemá zároveň možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti v predmete nájmu, v dôsledku čoho mu vzniká ušlý zisk a potreba ukončenia pracovných zmlúv so zamestnancami vykonávajúcimi prácu v predmete nájmu a taktiež má povinnosť odstrániť všetky zrealizované stavebné úpravy, v príčinnej súvislosti s čím by žalobcovi vznikla škoda v hodnote viac ako 80.000,- Eur. Žalobca má za to, že už na podklade výzvy na vypratanie preto hodnoverne osvedčil, že žalovaný sa domáha odstránenia predmetných stavebných úprav z predmetu nájmu a v prípade ich odstránenia vznikne žalobcovi nenávratný právny stav. Navyše, žalovaný znemožňuje žalobcovi pokračovať v podnikateľskej činnosti, čím dochádza k vzniku ušlého zisku a tiež nútenému prepúšťaniu jeho zamestnancov. Žalobca zároveň považuje za nevyhnutné zamedziť hrozbe vzniku ďalšej skutočnej škody na jeho majetku, ak žalovaný pristúpi k uplatňovaniu finančných nárokov v zmysle zmluvných podmienok (finančná náhrada za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu vo výške fixného nájomného a zmluvná pokuta). 8. Žalobca ďalej poukázal na to, že aj napriek vyššie uvedeným relevantným skutočnostiam nedospel súd prvej inštancie k záveru, že by bola žalobcom osvedčená potreba úpravy pomerov medzi sporovými stranami prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalobca má však za to, že osvedčil dostatočným spôsobom, že bez nariadenia neodkladného opatrenia nastane stav, ktorý v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej už nebude možné navrátiť do pôvodného stavu existujúceho pred odstúpením žalovaného od zmluvy o nájme. Hrozba vzniku ujmy na majetku žalobcu je reálna, jej osvedčenie bez ďalšieho vyplýva aj z príslušných ustanovení zmluvy o nájme, ktoré riešia problematiku zmluvných povinností žalobcu ako nájomcu pri ukončení zmluvy o nájme, a plnenia ktorých sa žalovaný preukázateľne na podklade výzvy na vypratanie domáha. Žalobca taktiež preukázal zámer žalovaného svojpomocne premiestniť hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu, hodnota ktorých je viac ako 300.000,- Eur, ktorý vyplýva aj zo samotnej výzvy na vypratanie, pričom pri takomto spôsobe nakladania s predmetným majetkom hrozí na ňom riziko vzniku ďalšej škody. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posudzuje podmienky, splnenie ktorých sa vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože potreba bezodkladnej úpravy pomerov podľa žalobcu nemá byť daná výlučne na podklade konania žalovaného spĺňajúceho znaky neprimeranosti či nezákonnosti, ale s poukazom na právnu teóriu aj súdnu prax potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia by došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu natoľko, že sa mu viac neoplatí uchádzať o súdnu ochranu. Žalobca taktiež uviedol, že potreba naliehavej či nevyhnutnej právnej úpravy pomerov nemusí byť daná neprimeraným či dokonca nezákonným konaním žalovaného, ako to nesprávne dôvodí súd prvej inštancie. 9. Žalobca zároveň uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych, resp. neúplných skutkových zistení, nakoľko žalovaný nebude žalobcovi „len fakturovať“ nájomné bez možnosti užívania predmetu nájmu, ale nenariadením neodkladného opatrenia hrozia aj ďalšie závažné následky majúce významný vplyv na majetkovú sféru žalobcu a tiež výkon jeho podnikateľskej činnosti. Navyše, poskytnutie súdnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia sa javí ako nevyhnutné aj v kontexte individuálnych okolností prípadu, pretože žalobca užíval nebytové priestory na Letisku Bratislava na účely prevádzkovania kaviarní nepretržite a bezproblémovo cca. 7 rokov pred uzavretím zmluvy. Hoci na základe mimoriadnej situácie vzniknutej v súvislosti s pandémiou COVID-19 bol žalobca nútený od 13.03.2020 uzavrieť všetky 3 prevádzky v priestoroch žalovaného, bolo mu za obdobie marec - máj 2020 zo strany žalovaného účtované fixné nájomné vrátane platieb za dodávky tovarov a služieb spojených s nájmom v plnej sume. Po tom, čo žalobca oznámil žalovanému svoj vstup do likvidácie, dňa 17.06.2020 sa medzi sporovými stranami uskutočnilo vzájomné rokovanie, na ktorom likvidátor oznámil žalovanému záujem o pokračovanie v prevádzkovaní prenajatých priestorov v zmysle zmluvy, príp. o postúpenie ich prevádzkovania inému subjektu. Sporové strany si dojednali ďalší termín rokovania v predmetnej veci na deň 25.06.2020, avšak žalovaný v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku avizovaný termín rokovania, predmetom ktorého malo byť najmä vyriešenie záväzkov žalobcu vzniknutých prevažne počas mimoriadnej situácie a ďalšie pokračovanie v prevádzkovaní kaviarní, využil za účelom osobného doručenia odstúpenia od zmluvy, a to počas naďalej pretrvávajúcej mimoriadnej situácie zapríčinenej pandémiou COVID - 19, kedy boli aj naďalej nútene zatvorené prevádzky aj iných prevádzkovateľov poskytujúcich služby na Letisku Bratislava. Žalovaný uskutočnil odstúpenie od zmluvy aj z dôvodu neuhrádzania platieb (26.269,87 Eur ku dňu 17.06.2020) zo strany žalobcu riadne a včas, prevažná časť dlhu (25.072,01 Eur) však vznikla práve za obdobie marec - máj 2020, kedy žalobca s ohľadom na situáciu v súvislosti s COVID - 19 nemohol predmet nájmu riadne užívať a bol nútený mať všetky prevádzky zatvorené. Žalobca má za to, že žalovaný, ktorý je akciovou spoločnosťou so 100% majetkovou účasťou štátu, realizoval odstúpenie od zmluvy v rozpore s prioritami vlády SR, medzi ktoré patrí zachovanie čo najväčšieho počtu pracovných miest. Žalobca záverom dodal, že predmetné odstúpenie od zmluvy považuje za realizované na základe šikanózneho výkonu práva, počas mimoriadnej situácie, v neprospech záujmov žalobcu a jeho zamestnancov a tiež v rozpore so záujmami verejnosti a štátu. 10. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v rozsahu 100%. 11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) doručil žalovanému dňa 8. 9. 2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolanie na vyjadrenie podľa § 329 ods. 1 C.s.p.. 12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručenému dňa 24. 9. 2020 uviedol, že neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a nie je mu zrejmý zámer žalobcu, nakoľko je v likvidácii a bol v likvidácii už v čase podania žaloby v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na súd prvej inštancie. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti (žalobcu) len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, pričom nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Žalovaný má za to, že postup žalobcu v uvedenej veci nesmeruje k zmieru a dohode a zániku práv a záväzkov z ukončeného nájomného vzťahu v danej veci a keďže žalobca nepreukázal naliehavosť a odôvodnenosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný ho považuje za nedôvodný a odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 21. Navyše, v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 22. Odvolací súd bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, poukazuje na skutočnosť, že z listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a žalobe) pripojené, vyplýva, že sporové strany dňa 25.09.2019 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov č. Z/BTS/DOP-KAK/169/2019, a to na dobu určitú od 01.10.2019 do 30.09.2024, odstúpenie od ktorej následne žalovaný ako prenajímateľ uskutočnil listom zo dňa 22.06.2020, doručeným žalobcovi dňa 25.06.2020. Rovnako však z listinných dôkazov vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktorý žalovaný od predmetnej zmluvy odstúpil, je v súlade so zmluvnými podmienkami (čl. 10 bod 10.3.1 písm. i) VOP, tvoriacich súčasť zmluvy) vstup žalobcu ako nájomcu (dňom 10.06.2020) do likvidácie - túto skutočnosť navyše sám žalobca v rámci znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žaloby deklaroval. Aj keď je pravdou tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 3 b) zák. č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom ku dňu 25. 6. 2020, prenajímateľ nemôže do 31. decembra 2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti, vrátane nájmu bytu alebo nebytového priestoru, pre omeškanie nájomcu s platením nájomného vrátane úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, z ust. § 3 b), posledná veta citovaného zákona zároveň vyplýva, že iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté. Iným dôvodom pre ukončenie nájmu bol vstup žalobcu do likvidácie. V zmysle ustanovení, ktoré si zmluvné strany v zmluve vymienili, tak následne žalovaný na základe odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu (určenia neplatnosti ktorého sa žalobca vo veci samej domáha), požaduje realizovanie úkonov zo strany žalobcu ako nájomcu smerujúcich k vyrovnaniu vzájomných záväzkov. Uvedenie predmetných úkonov však automaticky neznamená, že by zároveň bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Žalobcom namietaný postup žalovaného ako prenajímateľa predmetu nájmu, ktorého je výlučným vlastníkom, v danom prípade hodnoverne neosvedčuje existenciu nevyhnutnosti a naliehavosti okamžitého zásahu súdu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, pretože jedným zo špecifík neodkladného opatrenia je aj to, aby jeho nariadením nedošlo k obmedzeniu povinnej osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, s poukazom na čo odvolací súd dôsledne vyhodnotil, že v tomto prípade takýto stav nenastal. 23. Odvolací súd považuje taktiež za potrebné zdôrazniť, že nakoľko následkom vstupu spoločnosti do likvidácie je postup smerujúci k hospodárnemu využitiu a rýchlemu speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti v spojení s uspokojením veriteľov, odvolací argument žalobcu spočívajúci v tom, že žalovaný mu bráni v pokračovaní jeho podnikateľskej činnosti, čím zároveň dochádza k vzniku ušlého zisku na strane žalobcu a nútenému prepúšťaniu jeho zamestnancov, je irelevantný a nespôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. 24. Odvolací súd zároveň považuje argument žalobcu, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené, za neopodstatnený, nakoľko odôvodnenie predmetného uznesenia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v súlade s ustanovením § 236 C.s.p., v ktorom podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne poskytuje odpoveď na relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu uplatneným navrhnutým neodkladným opatrením. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že aj keď sa žalobca s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom uznesení nestotožňuje, uvedený argument nie je dostačujúci na prijatie záveru o jeho nedôvodnosti, nakoľko v súlade s právnymi závermi opakovane vyjadrenými v rozhodnutiach ESLˇP sa nevyžaduje, aby na každý argument sporovej strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako tak aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že procesný úspech nemožno stotožňovať s právom na súdnu ochranu, a teda všeobecný súd nemá povinnosť rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok (bližšie viď napr. I. ÚS 181/2014, II. ÚS 316/2018). 25. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Otázka, či nájomný vzťah naďalej trvá, bude až predmetom dokazovania vo veci samej. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p.. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.). 27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).