Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/172/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204837 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220204837.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu 1/ H&K Stav s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 51 442 001, adresa na doručovanie Topoľová 176/7, 929 01 Dunajská Streda, žalobcu 2/ Scaserv s.r.o., Pri Starom letisku 4, 831 07 Bratislava, IČO: 46 595 074, žalobcu 3/ Tirol s.r.o., č. 429, 925 06 Čierna Voda, IČO: 52 400 239, proti žalovanému TREENIUM inverso, s.r.o., Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 490 176, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/132/2020-140 zo dňa 9.9.2020 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/132/2020-140 zo dňa 9.9.2020 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 8.9.2020 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, a to: 1/ - Byt č. XX, na 3. posch. vchod 0, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, 2/ - Byt č. XX na X. posch., vchod 0, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, nachádzajúcich sa v okrese X. N., obec: X.-m.č. G., predovšetkým mu zakázal nehnuteľnosť predať, darovať, prenajať, zapožičať a zaťažiť záložným právom, ako aj všetky scudzovacie úkony v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnili tým, že majú voči žalovanému pohľadávky spolu v sume 317.220,60 EUR a dôvodnú obavu, že žalovaný bude naďalej vykonávať nezákonné finančné aktivity so spoločnosťou RTech Slovakia, s.r.o. a bude znižovať svoj majetok, aby sa vyhol zaplateniu splatných pohľadávok žalobcov. Žalobcovia sa obávajú, že po kolaudácii stavby a splatení úveru voči banke bude žalovaný disponovať s nehnuteľnosťami, čo by mohlo zmariť práva žalobcov. Žalovaný má termín kolaudácie do konca septembra, kedy sa dá očakávať splatenie developerského úveru, z čoho vyplýva dôvodná obava žalobcov z ohrozenia prípadného výkonu súdneho rozhodnutia týkajúceho sa pohľadávok žalobcov. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že v danom prípade nedospel k záveru, že by žalobcovia osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Žalobcovia vidia obavu, že prípadná exekúcia ich pohľadávok, ktoré majú voči žalovanému, bude ohrozená v tom, že žalovaný koncom septembra skolauduje stavbu Treenium a začne scudzovať byty, ktoré sa tam nachádzajú, čím dôjde k zníženiu jeho majetku. Uvedená obava žalobcov však nie je relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má právo disponovať so svojím majetkom, to však neznamená, že tak bude nevyhnutne robiť s cieľom vyhnúť sa plateniu pohľadávok žalobcov. Žalobcovia nijakým spôsobom neosvedčili, že žalovaný koná spôsobom, ktorý má za cieľ ukrátiť žalobcov alebo má v úmysle svojím konaním privodiť ujmu na majetku na strane žalobcov. Nijakým spôsobom nebolo súdu osvedčené, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčili, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovia neosvedčili, že konanie žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcov, a tým vyvoláva obavu, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená, resp. že konanie žalovaného je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi bezprostredne hroziacu značnú ujmu, súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a s poukazom na účel a podstatu neodkladného opatrenia dospel k záveru, že neodkladnému opatreniu nemožno vyhovieť. 5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia podľa § 357 písm. d) a m) C.s.p. Žalobcovia majú za to, že obava z ohrozenia je v jeho prípade reálna, teda, že žalovaný, ktorému navrhuje uložiť predmetný zákaz neodkladným opatrením, je developerskou spoločnosťou, ktorá má v predmete činnosti predaj bytov, ktoré však vybudovala na úkor drobných subdodávateľov, ktorým hromadne nevyplatila a ani nemá záujem vyplatiť faktúry za riadne odvedenú prácu, a to ani čiastočnými platbami s dôrazom na to, že po vykonaní prác ich úplne ignoruje, hoci finančný prospech a zisk nadobudla z ich nevyplatenej práce. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákonite dôjde v konečnom dôsledku nielen k sťaženiu, ale k priamemu znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k úplnému zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, na čo súd prvej inštancie neprihliadol, vo veci rozhodol formalisticky a arbitrárne, čo okrem iného aj ústavne neudržateľné s porušením zásady práva na právnu istotu a súdnu ochranu. V prípade žalobcov je možné bez rozumných pochybností prísť k záveru, že v dôsledku doterajšieho správania žalovaného im bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, ktorú už nebude možné žiadnym iným spôsobom reparovať, ako aj to, že budúci výkon rozhodnutia by bol ohrozený a vzniku tejto ujmy možno v tomto štádiu zabrániť nariadením neodkladného opatrenia, ktoré je dôvodné, má oporu v zákone a je jediným procesne účinným prostriedkom ochrániť práva žalobcov. 6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že žalobcovia v danom prípade neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Žalobcovia vidia obavu, že prípadná exekúcia ich pohľadávok, ktoré majú voči žalovanému, bude ohrozená, v tom, že žalovaný koncom septembra skolauduje stavbu Treenium a začne scudzovať byty, ktoré sa tam nachádzajú, čím dôjde k zníženiu jeho majetku. Uvedená obava žalobcov však nie je relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má právo disponovať so svojím majetkom, to však neznamená, že tak bude nevyhnutne robiť s cieľom vyhnúť sa plateniu pohľadávok žalobcov. Žalobcovia nijakým spôsobom neosvedčili, že žalovaný koná spôsobom, ktorý má za cieľ ukrátiť žalobcov, alebo má v úmysle svojím konaním privodiť ujmu na majetku na strane žalobcov. Nijakým spôsobom nebolo súdu osvedčené, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným. Zo strany žalobcov nikdy nebolo dôveryhodne osvedčené, že exekúcia prípadných pohľadávok žalobcov bude ohrozená, pretože okrem existencie nároku musia žalobcovia osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Je zrejmé, že po skolaudovaní predmetnej stavby budú v celom rozsahu uspokojení oprávnení veritelia. Žalovaný žiadnym spôsobom nezmenšuje majetok, práve naopak, nové vedenie spoločnosti robí všetko pre to, aby boli oprávnení veritelia v čo možno najkratšom čase plne uspokojení. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcov, vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Podľa § 324 ods. 1, C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1, C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 1, C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. 13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2, C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade, preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 14. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenie odvolací súd konštatuje, že samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Len v súvislosti s konkrétnym správaním žalovaného, ktoré odôvodňuje obavy žalovaných ohľadne vymožiteľnosti pohľadávok by bolo možné poskytnúť bezprostrednú ochranu právnych záujmov žalovaných. Takáto bezprostredná hrozba nebola zo strany žalobcov hodnoverne osvedčená. Odvolací súd dáva do pozornosti aj subsidiárne použitie a dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie upravenú v § 324 ods. 3, C.s.p.. Odvolací súd dospel k názoru, že žalobcami sledovaný účel je možné efektívne dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a preto návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť dôvodný. 15. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, C.s.p. Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.). 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu vzhľadom na jeho procesný úspech v odvolacom konaní. 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).