Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210267 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1311210267.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: P. Š., U. U. XX, U., zastúpeného JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti žalovaným: X/ N. T., U. J. XX, U., X/ Y. D., U. J. XX, U., X/ W. T., U. X. XX, U., X/ J.. J. U., U. Š. XX, U., X/ G. T., U. Z.. Ď. XXX/X, T. J., žalovaní 1/, 3/, 4/ a 5/ zastúpení žalovanou 2/, o zaplatenie 43.152,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. februára 2016, č.k. 45C/114/2011-272, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/ a ž 5/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 43.152,09 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.06.2011 do zaplatenia, z dôvodu, že so žalovanou 1/ a právnym predchodcom žalovaných 2/ až 5/ (manželom žalovanej 1/ G. T., M.. D. XX.XX.XXXX) uzavrel dňa 07.03.2001 kúpu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX, Q. Y. na T. XX T. U. a v ktorej bola dohodnutá kúpna cena 9.958,17 eur (300.000 Sk) a súčasne za manželov T. zaplatil dlh na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s manželmi Š. v sume 33.193,92 eur (1.000.000 Sk) a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.10.2007 sp.zn. 13C 128/2001, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.05.2011 sp.zn. 12Co 48/2008, súd určil neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2001. Rozhodol tak podľa § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 457 Obč. zákonníka s odôvodnením, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 13C 128/2001-227 zo dňa 01.10.2007, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 12Co/48/2008-278 zo dňa 31.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2011 a ktorým bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá medzi nebohým G. T. G. N. T., zastúpených S. T. G. P. Š. dňa 07.03.2001 na odpredaj predmetného bytu, je neplatná. Výsluchom žalobcu mal zistil, že žalobca ohľadom predmetnej kúpnej zmluvy jednal s pánom S. T., ktorý pracoval v realitnej kancelárii, kúpnu cenu za byt v sume 1.300.000 Sk, t.j. 43.152,09 eur odovzdal S. T., ktorú skutočnosť ničím nepreukázal, ani písomným potvrdením o odovzdaní tejto sumy a taktiež nepredložil žiaden dôkaz ani o svojom tvrdení, že peniaze vybral z účtu. Žalovaná 1/ uviedla, že byt predať nechcela a kupujúci nezaplatil predávajúcim žiadnu kúpnu cenu, ani za života jej manžel nehovoril, že by prijal kúpnu cenu 300.000 Sk, t.j. 9.958,18 eur za byt, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve. Výpoveďou svedka S. T. zistil, že žalobca mu osobne neodovzdal žiadne peniaze na kúpu predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07.03.2001 a mal teda v konaní preukázané, že žalobca ako kupujúci osobne neodovzdal kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť predávajúcim, teda neodovzdal sumu 43.152,09 eur predávajúcim a ani sumu 9.958,18 eur na vyplatenie kúpnej ceny za byt uvedenej v kúpnej zmluve. Zo žiadosti P. Š. zo dňa 07.03.2001 adresovanej Okresnému úradu Bratislava III, odboru katastrálnemu o urýchlenie povolenia vkladu č.: V 870/2001 zistil, že žalobca povolenie vkladu potreboval z dôvodu uvoľnenia finančnej čiastky zo stavebnej sporiteľne, na splnenie zmluvných záväzkov, ktorú skutočnosť taktiež v konaní nepreukázal. Keďže žalobca ako kupujúci nepreukázal, že odovzdal predávajúcim kúpnu cenu, ktorú si uplatňoval v konaní titulom neplatnej kúpnej zmluvy vo výške 43.152,09 eur (1.300.000 Sk), nevznikla žalovaným 1/ až 5/ povinnosť vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko žalovaní žiaden majetkový prospech na úkor žalobcu, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s poskytnutím plnenia žalobcom vo forme zaplatenia kúpnej ceny nezískali. Žalobcom uplatnený nárok posudzoval aj v súvislosti so záväzkovým vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 22.12.2000 medzi veriteľmi J. Š.Š. G. D. Š. G. D.Q. G. T. G. N. T., predmetom ktorej bola pôžička v sume 33.193,92 eur (1.000.000 Sk), vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že vyplatil dlh za manželov T. na základe tejto pôžičky manželom Š.K. a uviedol, že uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2000 medzi stranami nebolo sporné, avšak zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je teda len konsenzuálnym kontraktom, a preto na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy o pôžičke, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie peňazí a v konaní nebolo preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu 1.000.000 Sk veriteľom J. Š. dlžníkom, manželom T., títo neprevzali sumu 1.000.000 Sk v hotovosti od veriteľa. Túto skutočnosť mal preukázanú z vyjadrenia žalovanej 1/, ktorá uviedla, že ani nepozná manželov Š.P., neposkytli im pôžičku 1.000.000 Sk, peniaze neprevzala a ani za života neprevzal žiadne peniaze jej manžel, pôžičku 1.000.000 Sk si nikdy nepožičala od žiadnych fyzických osôb a aj svedeckou výpoveďou J. Š.H. mal preukázané, že zmluvu o pôžičke podpísal, ale s manželmi T. osobne nejednal a o poskytnutie pôžičky ho nikdy nepožiadali, v skutočnosti reálne odovzdal pánovi T. sumu 1.000.000 Sk a svedok S. T. potvrdil vo výpovedi, že mu J. Š. odovzdal v hotovosti 1.000.000 Sk na poskytnutie pôžičky. Na základe svedeckej výpovede pána T. konštatoval, že pán S. vyhotovil Zmluvu o pôžičke zo dňa 22.12.2000 ako aj pôvodnú kúpnu zmluvu dňa 22.12.2000 medzi predávajúcimi G. T. G. N. T. G. X. J. Š. G. D. Š.P., predmetom ktorej bol predmetný byt, k podpísaniu zmlúv došlo v byte manželov T., pravosť ich podpisov bola úradne overená X. D., zamestnankyňou poverenou notárom JUDr. Alžbetou Jurikovou. Svedeckou výpoveďou S. T. mal ďalej preukázané, že sumu 1.000.000 Sk prevzal pán S. v byte manželov T., ktorý povedal svedkovi, že peniaze ide odovzdať H. D.K. a svedok po uplynutí lehoty, do ktorej sa mala vrátiť pôžička, telefonoval p. S., ktorý mu povedal, že pôžičku nevie vrátiť a veriteľ p. Š.S. nemal záujem o byt, chcel vrátiť peniaze. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Zmluva o pôžičke, uzatvorená dňa 22.12.2000 nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám vyžadovaným zákonom, preto tento právny úkon považoval za neplatný; nedošlo na základe dohody zmluvných strán k vyjadreniu vôle medzi veriteľmi manželmi Š.K. a dlžníkmi manželmi T. k vzniku zmluvy o pôžičke. K vzniku právneho vzťahu zmluvy o pôžičke nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a v danom prípade veriteľ neodovzdal predmet pôžičky 33.193,92 eur dlžníkom, a preto dlžníkovi nevznikla povinnosť vrátiť vec toho istého druhu veriteľovi. Taktiež nemal preukázané, že žalobca vyplatil dlh za manželov T. na základe zmluvy o pôžičke manželom Š., nakoľko nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o prevzatí dlhu, medzi pôvodným dlžníkom manželmi T. a preberajúcim dlžníkom P. Š., k prevzatiu dlhu nemôže dôjsť na základe samotného jednostranného vyhlásenia nového dlžníka, urobeného hoci aj v písomnej forme, že dlh preberá a nemôže to mať za následok zmenu v osobe dlžníka, a to ani keby s tým veriteľ súhlasil v zmysle § 531 ods. 1 Obč. zákonníka. Nedošlo ani k písomnému uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu medzi veriteľom manželmi Š.H. Y. R. D. P. Š., ktorý by sa stal ďalším dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, na základe pristúpenia k dlhu v zmysle § 531 ods. 2 Obč. zákonníka a taktiež nedošlo ani k uzavretiu písomnej dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom v zmysle § 533 Obč. zákonníka. K tvrdeniu žalobcu, že keď predmetný byt nechcel odkúpiť J. Š. ako veriteľ od manželov T.Ý. ako dlžníkov, potom ako mu nebola vrátená pôžička, po dohode medzi zúčastnenými stranami došlo k predaju bytu na žalobcu, ktorý neskôr nemal záujem o byt, a preto ho následne predal manželom J., z ktorej kúpnej ceny bola pôžička veriteľovi p. Š. uhradená, poukázal na to, že žalobca ako predávajúci nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nebol preto oprávnený nakladať s týmto bytom vzhľadom na to, že kúpna zmluva uzavretá dňa 01.10.2007 medzi predávajúcimi manželmi T. G. X.O. P. Š. bola neplatná. Svedeckou výpoveďou J. J. mal preukázané, že dňa 03.08.2001 osobne v hotovosti odovzdala v realitnej kancelárii sumu 1.220.000 Sk, na základe písomného potvrdenia o odovzdaní a prevzatí bytu a kúpnej ceny zo dňa 03.08.2001 žalobca potvrdil, že prevzal celú kúpnu sumu 900.000 Sk. Následne bol vklad kúpnej zmluvy zamietnutý a na Okresnom súde Bratislava V sa manželia J. ako kupujúci domáhali proti žalovanému ako predávajúcemu žalobou vrátenia kúpnej ceny v sume 39.983 eur, ktoré konanie je vedení pod sp.zn. 24C/264/2013, ktoré je prerušené. Svedeckou výpoveďou S. T. mal preukázané, že sumu asi 1.300.000 Sk R.. J. vyplatila v realitnej kancelárii a svedok ju prevzal a odovzdal J. Š.. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V-2053/04 zo dňa 04.11.2014 mal preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vo veci účastníkov P. Š. G. Z.. H. J. G. J. J. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2001 bol zamietnutý z dôvodu, že nakladanie s bytom zo strany P. Š. je v zjavnom rozpore a v nesúlade s ust. § 123 Obč. zákonníka, podľa ktorého je s predmetom vlastníctva oprávnený nakladať vlastník ako oprávnená osoba. V zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, predložená kúpna zmluva preto nebola spôsobilá na to, aby na jej základe mohol byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich. Obranu žalobcu, že J. Š.S. si neuplatňoval pohľadávku voči dlžníkom manželom T. z dôvodu, že postúpil pohľadávku na žalobcu, nepovažoval za dôvodnú s poukazom na § 524 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inému písomnou zmluvou. Žalobca ani svedok J. Š. v konaní nepreukázali uzavretie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky v sume 33.193,92 eur, právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, preto nemohla nastať zmena v osobe veriteľa a žalobca nemohol nadobudnúť postupovanú pohľadávku, a teda s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že trovy konania im nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a tiež reštriktívny a formalistický výklad práva nezodpovedajúci zmluvnej voľnosti ako nosného princípu v občiansko-právnych záväzkových vzťahoch. Namietal, že v konaní bolo preukázané, že G. T. G. N. T. ako predávajúci prijali od J. Š. sumu 1.000.000 Sk pôvodne ako pôžičku s tým, že k zaisteniu pohľadávky veriteľa poskytli do zálohy predmetný byt pre prípad, ak by pôžičku nevrátili spolu s úrokmi do dohodnutej lehoty splatnosti. Tiež bolo preukázané, že obaja predávajúci prijali sumu 1.000.000 Sk v hotovosti s tým, že bolo na ich úvahe ako a na aký účel tieto finančné prostriedky použijú a pokiaľ ich poskytli tretej osobe, a to svojmu zaťovi H. D., N.. Ľ.I. S., nemôže to mať vplyv na platnosť zmluvy o pôžičke ani následných právnych úkonov, pretože peniaze mali vo faktickej dispozícii u seba v byte na stole, v hotovosti. Z výpovede svedka G. T. vyplynulo, že p. D. s jeho otcom T. mali nejakú dohodu, na základe ktorej sa všetky právne úkony vo veci vykonali. Keďže predávajúci ako dlžníci neboli spôsobilí pôžičku zaistenú uvedeným bytom vrátiť, na základe dohody medzi veriteľom J. Š.H. a dlžníkmi, ako aj žalobcom bolo dohodnuté, že namiesto splatenia pôžičky byt predajú žalobcovi za dohodnutú sumu 1.300.000 Sk, čo bola bežná všeobecná cena bytu v čase odpredaja s tým, že nakoľko sumu 1.000.000 Sk predávajúci z kúpnej zmluvy a dlžníci zo zmluvy o pôžičke už prijali, v kúpnej zmluve zo dňa 07.03.2001 je už uvedená kúpna cena len 300.000 Sk, ktorú prijali cestou svedka T. taktiež a žalobca byt ďalej predá a získané peňažné prostriedky sa odovzdajú veriteľovi Š.. Pri realizácii týchto právnych úkonov boli zúčastnené aj ďalšie osoby aj v príbuzenskom pomere s G. T. G. N. T., a preto tieto úkony predávajúci uzavreli slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 13C 128/01 zo dňa 14.05.2003, z ktorého vyplýva, že je zrejmé, že predmetný byt mal slúžiť ako zábezpeka pre splácanie pôžičky v sume 1.000.000 Sk, ktorú de iure prevzali manželia T., G. A. H. D., resp. Ľ. S.. Vzhľadom na to, že zmluvu o pôžičke, kúpnu aj záložnú zmluvu zo dňa 22.12.2000 ako aj dohody o plnej moci pre S. T. zo dňa 01.03. a 21.03.2001 podpísali manželia T. pred povereným zamestnancom notára, je vylúčené, aby boli k uvedeným úkonom akýmkoľvek spôsobom donútení, resp. že by si neuvedomovali svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke a možné právne následky spojené s jej nevrátením. Z výsluchu svedka H. D. vyplýva, že manželia T. vedeli čo robia a vedeli, že môžu prísť o byt, a že právne úkony vykonali preto, že chceli svojmu zaťovi H. D. pomôcť zrejme v jeho finančných problémoch. S poukazom na zásadu zmluvnej voľnosti účastníkov týchto úkonov, ust. § 588 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu, pričom nie je stanovené, že sa tak musí stať osobne, ako aj s poukazom na § 51 Obč. zákonníka umožňujúci uzavretie aj takej zmluvy, ktorá nie je osobitne upravená, namietali, že vyporiadanie právnych vzťahov zo záväzku G. T. G. N. T. spôsobom, ako to vyplýva zo zisteného skutkového stavu, neodporuje obsahu a účelu Obč. zákonníka a nosnej zásade zmluvnej voľnosti. Keď pôvodní dlžníci s veriteľom J. Š. a so žalobcom vyporiadali dlh vzniknutý zo zmluvy o pôžičke tak, že tento bol použitý na započítanie časti kúpnej ceny, na čo bol žalobca oprávnený, keďže veriteľ Š. s tým súhlasil, pričom predávajúci dostali zaplatenú celú všeobecnú hodnotu bytu a v konečnom dôsledku veriteľ zo zmluvy o pôžičke Š.G. získal požičanú čiastku dlžníkom T.L. týmto spôsobom, čím boli všetky záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými osobami navzájom urovnané, nemožno považovať toto za postup, ktorý by bol v rozpore so zásadami občiansko-právnych vzťahov zmluvnej voľnosti a dobrých mravov, teda § 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého treba vykladať celý Občiansky zákonník. Poukázal na výpoveď svedkyne U., z ktorej vyplynulo, že p. T. volala svojho manžela na podpisy zmlúv a spolu za účelom vykonania týchto úkonov odišli aj s p. S., ako aj na to, že manželia T. vykonali v určitom časovom období za sebou viacero právnych úkonov s overovaním ich podpisov notárom a namietal, že tieto úkony by nevykonali za predpokladu, že by pôžičku vo výške 1.000.000 Sk nedostali. Výklad súdu v napadnutom rozsudku, ktorým sa stal dlžníkom vo vzťahu k manželom J., ktorým predal byt, považuje za neprimeranú tvrdosť zákona. Ďalej uviedol, že je vlastne jedinou postihnutom osobou v sérii právnych úkonov, ktoré boli v danej veci vykonané, keď v dôsledku napadnutého rozsudku sa povinnosť vrátiť finančné prostriedky manželmi T. presunula na neho, pretože J. Š.P. má svoju pohľadávku uhradenú z finančných prostriedkov, ktoré vyplatila p. J. za odkúpenie bytu od neho; žalovaný 1/ až 5/, ktorí fakticky spotrebovali finančné prostriedky a nesplnili si svoju zmluvnú povinnosť vrátiť ich veriteľovi Š.H., sa naspäť stali vlastníkmi predmetného bytu, a teda majú vo vlastníctve byt a získali aj jeho všeobecnú cenu aktuálnu v roku 2001 a proti nemu vedú manželia J. na Okresnom súde Bratislava V konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom možno očakávať, že budú úspešní. Keďže kúpna zmluva, ktorou byt nadobudol od manželov T., bola určená za neplatnú, vznikla mu povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie k rukám manželom J., hoci v skutočnosti bezdôvodné obohatenie na jeho strane nevzniklo. Namietal, že právne úkony treba posudzovať podľa obsahu a taktiež účastník právneho úkonu nemusí jednať osobne, ale môže tak konať cestou splnomocneného zástupcu a pokiaľ teda podmienky uzavretia zmluvy o pôžičke a následných právnych úkonov vykonal S. T. na základe aj len ústneho poverenia účastníka tohto úkonu a účastníci dvojstranného právneho úkonu po oboznámení sa s jeho obsahom, listinu o tomto úkone podpísali a svoje podpisy overili, nemôže to mať vplyv na platnosť vykonaných právnych úkonov. V konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré je právoplatne skončené, za dôvod neplatnosti boli skonštatované len formálne vady týkajúce sa plnomocenstva pre S. T., ktorý podľa záverov súdov konal nad rámec udeleného plnomocenstva, čo malo za následok neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy, avšak v uvedenom konaní nebolo nič preukázané ohľadne toho, že by predchádzajúce právne úkony, teda zmluva o pôžičke a jej fyzické poskytnutie neboli uzavreté aj v materiálnom slova zmysle, resp. že by malo ísť o fiktívne právne úkony. Súd mal podľa jeho názoru vychádzať zo skutkových zistení z predchádzajúceho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj z výpovedí jednotlivých svedkov, ktoré boli vykonané v bezprostrednej časovej súvislosti s vykonanými úkonmi, pričom v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ich možno považovať za účelové, keďže žalovaní 1/ až 5/ sa opäť stali vlastníkmi bytu a zamietnutím žaloby žalobcu získali dvojité plnenie, a to byt, aj jeho kúpnu cenu. Tvrdenia, že manželia T. nechceli žiadnu pôžičku, nekorešponduje s vykonaným dokazovaním ani ich vôľou, ktorú prejavili slobodne a vážne, a to opakovane pred notárom vo väčšom časovom rozpätí, preto tieto tvrdenia vyznievajú nepresvedčivo a súd reštriktívne v jeho neprospech vyložil jednotlivé právne úkony len z hľadiska formálneho, bez ohľadu na preukázanú vôľu ich účastníkov a skutkových okolností. Bezdôvodné obohatenie manželom T. vzniklo a aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vznikla započítaním časti kúpnej ceny s dlhom z pôžičky, keď sa tieto dve pohľadávky stretli a po právoplatnosti rozsudku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je jedinou osobou oprávnenou žiadať jeho vydanie. 3. Žalovaní 1/ až 5/ sa v odvolacom konaní nevyjadrili. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 43.152,09 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaných, na ktorých založili svoju obranu v konaní, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, že žalovaným nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko žiaden majetkový prospech na úkor žalobcu, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s poskytnutím plnenia žalobcom vo forme zaplatenia kúpnej ceny nezískali, keď žalobca ako kupujúci nepreukázal, že odovzdal predávajúcim kúpnu cenu v sume 43.152,09 eur. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., resp. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po skutkovej, ako aj právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že medzi veriteľmi J. Š. G. D. Š. G. D. G. T. G. N. T. bola dňa 22.12.2000 uzavretá Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička v sume 33.193,92 eur, ktorá mala byť dlžníkmi vrátená veriteľom spolu s 3% ročným úrokom mesačne do 28.02.2001, pričom strany sa zároveň dohodli, že ak dlžník nevráti požičané peniaze, resp. dva po sebe idúce mesiace nezaplatí splatné úroky, veriteľ odkúpi byt č. XX na X. R. na T. I. Č.. XX T. U., na základe čoho bola zároveň dňa 22.12.2000 uzavretá medzi predávajúcimi G. T. G. N. T. G. X. J. Š. G. D. Š. kúpna zmluva, ktorá mala stratiť platnosť v prípade, ak dlžník vráti požičané peniaze veriteľovi a v ktorej bola dohodnutá kúpna cena 1.000.000 Sk. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané reálne odovzdanie sumy 1.000.000 Sk veriteľom J. Š. manželom T. ako dlžníkom, keď žalovaná 1/ a svedok J. Š. zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že osobne sa nepoznali, o pôžičke spolu nejednali a k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu peňazí medzi nimi nedošlo, svedok J. Š. potvrdil, že dlžníci manželia T. ho nikdy nepožiadali o poskytnutie pôžičky a sumu 1.000.000 Sk v skutočnosti reálne odovzdal p. T., ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok S. T.. Z výpovedí svedkyne Y. D., svedka S. T. a svedka H. D. vyplynulo, že o pôžičku mali záujem p. S. a svedok H. D., X. svedkyňa Y. D. uviedla, že títo si chceli zobrať pôžičku v sume 300.000 Sk od osoby, ktorú poznal R.. S.; Y. S. T. vo svojej výpovedi uviedol, že p. S. mu povedal, že D. potrebuje požičať asi 1.000.000 Sk a k p. Š.Z. s požiadavkou o poskytnutie pôžičky išiel spolu s p. S., ktorý aj vyhotovil kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi manželmi T. G. X. J. Š.J., predmetom ktorej bol prevod bytu a p. S. bol prítomný aj v byte T.G. pri podpisovaní zmlúv a zobral v hotovosti sumu 1.000.000 Sk, ktorú v byte T. svedok S. T. odovzdal na stole. Podľa výpovede svedka T. R.. S. povedal, že ide odovzdať peniaze H. D., ktorá skutočnosť však nebola v konaní preukázaná a z výpovede svedkyne Y. D. vyplynulo, že p. S. jej manželovi nedal žiadne peniaze. 7. V konaní tiež nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a manželmi T. ako predávajúcimi dňa 07.03.2001, predmetom ktorej bol prevod bytu predávajúcich na T. I.. Č.. XX T. U. za dohodnutú kúpnu cenu 300.000 Sk (9.958,17 eur), ktorej neplatnosť bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 13C 128/2001-227 zo dňa 01.10.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 12Co/48/2008-278 zo dňa 31.05.2011, právoplatným dňa 27.07.2011. Na základe určenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy sa žalobca domáhal proti žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia, ktorým je plnenie z neplatného právneho úkonu, a to kúpna cena predmetného bytu, ktorá bola v kúpnej zmluve dohodnutá v sume 300.000 Sk a podľa tvrdení žalobcu aj suma 1.000.000 Sk, predstavujúca dlh manželov T. na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s manželmi Š.K., ktorý zaplatil žalobca za predávajúcich. Žalobca tvrdil, že kúpnu cenu za byt v sume 1.300.000 Sk odovzdal p. T., o čom nepredložil žiaden dôkaz, zároveň tvrdil, že peniaze si vybral z účtu v roku 2001, ktoré tvrdenia žalobcu sú v rozpore s výpoveďou svedka S. T., ktorý uviedol, že p. Š.I. jemu osobne neodovzdal žiadne peniaze, neodovzdal mu sumu 1.300.000 Sk na kúpu predmetného bytu, túto sumu neodovzdal fyzicky ani manželom T. a neodovzdal ani sumu 300.000 Sk v hotovosti na vyplatenie kúpnej ceny G. T. a svedok ďalej uviedol, že p. J. vyplatila v realitnej kancelárii sumu 1.300.000 Sk, ktorú svedok prevzal a odovzdal ju p. Š.H., a teda v skutočnosti sumu 1.300.000 Sk zaplatila p. J. R.. Š.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal odovzdanie kúpnej ceny za byt na základe neplatnej kúpnej zmluvy manželom T. ako predávajúcim v sume 300.000 Sk, ktorá predstavuje kúpnu cenu bytu dohodnutú v zmluve a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že v skutočnosti kúpna cena bytu mala predstavovať sumu 1.300.000 Sk, z ktorej suma 1.000.000 Sk mala byť predávajúcim poskytnutá formou vyplatenia ich dlhu žalobcom ako kupujúcim veriteľom predávajúcich, a to manželom Š. Q.a základe zmluvy o pôžičke. 8. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že v konaní bolo preukázané, že predávajúci G. T. G. N.Á. T. prijali sumu 1.000.000 Sk v hotovosti, pretože peniaze mali vo faktickej dispozícii u seba v byte na stole a pokiaľ tieto prostriedky poskytli tretej osobe, a to H. D., N.. Ľ. S., nemôže to mať vplyv na platnosť zmluvy o pôžičke a následných právnych úkonov. Nedôvodne tiež namietajú, že z ust. § 588 ods. 1 Obč. zákonníka nevyplýva povinnosť osobného odovzdania a takýmto výkladom by bola porušená zásada zmluvnej voľnosti v dvojstranných právnych úkonoch. Svedeckou výpoveďou svedka S. T. nebolo preukázané, že by svedok sumu 1.000.000 Sk v byte manželov T. im odovzdal túto sumu ako plnenie poskytnuté manželmi Š.J. na základe uzavretej zmluvy o pôžičke a nebolo preukázané ani prijatie tejto sumy ako pôžičky manželmi T. a následné poskytnutie tejto sumy manželmi T. tretej osobe, keď žalobca ani neuviedol konkrétne ktorej osobe mali byť finančné prostriedky manželmi T. poskytnuté, či ich zaťovi H. D. alebo Ľ.I. S. a nebol preukázaný žiadny právny vzťah medzi manželmi T. G. H. D. G. Ľ.K. S., založený či už darovacou zmluvou alebo zmluvou o pôžičke, na základe ktorého by došlo k prenechaniu predmetnej sumy manželmi T. niektorej z uvedených osôb. Svedok S. T. potvrdil, že sumu 1.000.000 Sk prevzal v byte T. R.. S., avšak žiadnym spôsobom nebol preukázaný prejav vôle žalovanej 1/ s jej manželom prenechať túto sumu p. S. titulom pôžičky, takáto skutočnosť ani nevyplýva z výpovede svedka S. T., keď uviedol, že p. S. zobral peniaze a povedal, že ich ide odovzdať H. D., pričom odovzdanie predmetnej sumy svedkovi D. žiadnym spôsobom nebolo preukázané. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na výpoveď G. T., z ktorej podľa jeho názoru vyplynulo, že p. D. s jeho otcom T. mali nejakú dohodu, na základe ktorej sa všetky právne úkony vykonali, v konaní nebol preukázaný konkrétny obsah takejto dohody uzavretej medzi G. T. G. Y. H. D. a nebolo teda preukázané, že by k predmetným úkonom vo veci došlo v súlade s obsahom konkrétnej dohody medzi nimi. Taktiež nebolo preukázané uzavretie dohody medzi veriteľom J. Š.H. G. D. G. T. G. N. T. a žalobcom o tom, že namiesto splatenia pôžičky byt odpredajú žalobcovi za dohodnutú sumu 1.300.000. Sk, ako tvrdí žalobca v odvolaní, keď výpoveďami žalovanej 1/ a svedkom J. Š. bolo preukázané, že manželia T. sa s manželmi Š. nepoznali a o pôžičke spolu nejednali. Žalobca tiež tvrdí v odvolaní, že sumu 300.000 Sk prijali manželia T. cestou svedka T., ktorú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepotvrdil ju vo svojej výpovedi ani svedok T., tento vo svojej výpovedi neuviedol, že by manželom T. odovzdal sumu 300.000 Sk od žalobcu titulom kúpnej ceny za byt. Ďalej aj z odvolania žalobcu vyplýva, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi manželmi T. ako dlžníkmi a manželmi Š. ako veriteľmi a k reálnemu odovzdaniu pôžičky v sume 1.000.000 Sk medzi nimi, keď aj žalobca uviedol, že manželia T. prevzali predmetnú sumu len de iure a fakticky ju prevzali H. D., z čoho nie je zrejmé, ktorá konkrétna osoba, resp. Ľ. S., čo však nie je dostatočné vzhľadom na reálnu povahu zmluvy o pôžičke, ktorá pre jej platné uzavretie vyžaduje aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/, 2/,3/, 4/ a 5/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní trovy nevznikli. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).