Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/408/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209072 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313209072.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X. Š., R.. X.X.XXXX, D. D. XXXX/X, D.V., 2/ C. Š., R.. XX.X.XXXX, D. V. XXXX/XX, D. a 3/ K. Š., R.. XX.X.XXXX, D. D. XXXX/X, D., zastúpených: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava proti žalovaným: 1/ F. D., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XX, C. N. K., zastúpeného: JUDr. Tomáš Plank, advokát, so sídlom Nám. slobody 10, Bratislava a 2/ Prima Credit, s.r.o., IČO: 36 763 420, so sídlom Mierové námestie 10A, Malacky, zastúpeného: L.I.B. Legal, s.r.o., IČO: 47 237 546, so sídlom Pribinova 25, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, určenie, že vec patrí do dedičstva a určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.4.2016, č.k. 10C/87/2013-146, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III., IV. a V. potvrdzuje. Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.5.2016, č.k. 10C/87/2013-164 sa potvrdzuje. Žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že K.. O. U., nar. XX.X.XXXX bola ku dňu svojej smrti XX.XX.XXXX výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D., obec D., okres I. ako pozemok reg. E, parc. č. XXXX o výmere 33.786 m2, druh pozemku orná pôda (výrok I.). Ďalej určil, že pozemok reg. E, parc. č. XXXX o výmere 33.786 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. D. obec D., okres I. nie je zaťažený záložným právom v prospech žalovaného 2/ (výrok II.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Žalobcom uložil povinnosť doplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 199 eur spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 3, § 46 ods. 1, § 151d ods. 3, § 151f ods. 2, § 628 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že na požadovaných určeniach majú žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko len takýmto rozhodnutím súdu je možné prejednať spornú nehnuteľnosť bez ťarchy v dedičskom konaní, pokiaľ sa preukáže, že pôvodná žalobkyňa (K.. O. U.) bola ich vlastníčkou. Z vykonaného dokazovania zistil, že ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti je aktuálne vedený žalovaný 2/, ktorý nadobudol vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s K. U.. Ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť darovacej zmluvy zo dňa 16.3.2007, na základe ktorej mal previesť vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti K. U. na K. U. a dospel k záveru, že nakoľko právny predchodca O. U. nikdy neprejavil vôľu darovať predmetnú nehnuteľnosť K. U., darovaciu zmluvu vlastnoručne nepodpísal, ale došlo k podvodnému konaniu, nebola splnená podmienka pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu. Považoval pritom za nespornú skutočnosť, že K. U., nar. X.X.XXXX, dátum úmrtia X.XX.XXXX, nepodpísal a ani nemohol podpísať darovaciu zmluvu, keďže v čase jej podpisu bol už 30 rokov mŕtvy, preto vyhodnotil darovaciu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Zároveň prejudiciálne určil za neplatné aj všetky nasledujúce právne úkony, t.j. zmluvu, ktorou mal nehnuteľnosť nadobudnúť žalovaný 1/ ako aj právny úkon, ktorým zaťažil nehnuteľnosť záložným právom. Vyslovil, že na základe uvedených dôvodov je potrebné považovať právneho predchodcu žalobcov, O. U. za vlastníka nehnuteľnosti ku dňu jej smrti. Vo vzťahu k požadovaným petitom vyvodil, že napriek tomu, že právny zástupca žalobcov označil tieto ako eventuálne, nejde o takýto druh petitu, keď právna teória pripúšťa správnosť oboch druhov petitov - určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva ako aj určenie, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobcovia nevedeli rozhodnúť pre určitý druh petitu, a tieto sú rovnocenné, vyhovel len jednému z nich a druhý ako nadbytočný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže úspech a neúspech žalobcov bol rovnaký. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď považoval žiadané určovacie návrhy za rovnocenné, uložil žalobcom doplatiť súdny poplatok po zmene žaloby za ďalšie určovacie petity za každý po 99,50 eur podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. 3. Proti rozhodnutiu podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedli, že súd prvej inštancie svoju úvahu založil na tom názore, že eventuálny petit je možný iba pri žalobe na plnenie, s čím nesúhlasili, nakoľko Občiansky súdny poriadok nič také ako petit nepozná a nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel súd k záveru, že určitý druh petitu je možný iba pri určitom type žaloby. Tvrdili, že petit ako taký je iba akýmsi nepovinným zhrnutím návrhu na začatie konania, nie je však povinnou súčasťou návrhu, pričom navrhovateľ môže svoj návrh vyjadriť aj takým spôsobom, že síce uvedie v návrhu dva návrhy, chce však, aby rozsudok obsahoval iba jeden z dvoch navrhovaných výrokov a vtedy ide o eventuálny, či alternatívny petit. Uviedli, že súdna prax pripúšťa eventuálny petit aj v iných prípadoch, než je učebnicový príklad uvádzaný súdom. Poukázali na to, že postupovali v súlade so súdnou praxou, keď v návrhu uviedli jeden petit a pre prípad, že by súd tento nepovažoval za prípustný, uviedli aj ďalší petit, určite však nešlo o dva „rovnocenné“ petity, keďže nechceli, aby súd vyhovel obom eventualitám petitu súčasne. Podľa ich názoru súd nesprávne rozhodol samostatným výrokom o zamietnutí sekundárneho eventuálneho petitu, keď zároveň vyhovel petitu primárnemu. Poukázali na to, že eventualita petitu sa týkala iba určenia vlastníctva, nie aj určenia neexistencie záložného práva, kde neuvádzali dve eventuality, ale v oboch tzv. petitoch sa domáhali doslovne toho istého tými istými slovami, t.j. túto časť petitu pre poriadok iba duplikovali. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie vyhovieť primárnemu petitu a o sekundárnom už nerozhodovať. Vo vzťahu k výroku o trovách konania mali za to, že boli úspešní v celom rozsahu, keďže ich návrhu, aby bolo určené vlastníctvo O. U., bolo vyhovené, pričom nevyhovenie sekundárnemu petitu nemožno hodnotiť ako neúspech návrhu. Zároveň namietali nesprávne vyhodnotenie miery úspechu v otázke určenia neexistencie záložného práva, nakoľko aj pri posúdení petitu spôsobom, akým to urobil súd, boli v tejto časti úspešní v celom rozsahu, čo by predstavovalo 75% celkového úspechu. V tejto časti žiadali zmeniť rozsudok tak, že im bude priznaná náhrada trov konania voči obom žalovaným. Mali za to, že súd ich duplicitne zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, keďže eventuálne petity sa spoplatňujú iba ako jeden návrh, preto žiadali rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok zrušiť. 4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcov vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.6.2016, v ktorom uviedol, že zo zákonných ustanovení O.s.p. vyplýva povinnosť uviesť v návrhu právne jasným a zrozumiteľným spôsobom ako navrhovateľ navrhuje rozhodnúť. Poukázal na to, že po úmrtí pôvodnej žalobkyne žalobcovia nesprávne formulovali petit na pojednávaní dňa 23.3.2016, keď žiadali určiť vlastníctvo mŕtvej osoby, na ktorú skutočnosť žalovaní poukázali s návrhom takýto nesprávny petit zamietnuť. Uviedol, že súd prvej inštancie napriek ukončenému dokazovaniu a záverečným rečiam vyhovel žalobcom a odročil pojednávanie, čím poskytol čas žalobcom preformulovať svoj petit, ktorý tak učinili až na pojednávaní dňa 13.4.2016 a ani vtedy nevedeli ako majú petit formulovať, uviedli dva petity, z ktorých súd vyhovel tej správnejšej verzii. Je preto podľa neho zarážajúce odvolanie žalobcov, keď zapríčinili nesprávnosť a zmeny petitu, ktorý zjavne nemali právne ujasnený, čo má aj vplyv na posúdenie náhrady trov konania. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keďže v danom prípade možno hovoriť o dielčom polovičnom úspechu v konaní. 5. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.6.2016, v ktorom zásadne nesúhlasil s názorom žalobcov, že petit ako taký je iba akýmsi zhrnutím návrhu na začatie konania a nie je povinnou súčasťou návrhu, a to s poukazom na znenie § 42 ods. 3 O.s.p. Konštatoval, že žalobcovia v odvolaní na jednej strane potvrdzujú, že nimi navrhovaný petit bol tzv. eventuálnym petitom, ktorý ale zároveň stotožňujú s tzv. alternatívnym petitom. Poukázal na to, že právna teória dôsledne rozlišuje medzi eventuálnym a alternatívnym petitom. Považoval za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci a vyčerpať tak celý predmet konania. Uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade žalobného petitu žalobcov nejde o tzv. eventuálny petit, nakoľko tento v prípade žalôb o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, neprichádza vzhľadom na ich podstatu a charakter do úvahy. Zároveň poukázal na to, že žalobcovia v konaní nevedeli správne zadefinovať žalobný petit a k tomuto pristúpili až potom, čo boli na túto skutočnosť upozornení zo strany žalovaných, pričom aj po tomto vymedzili žalobný petit alibisticky tak, že požadovali viaceré petity, ktoré nazvali eventuálnymi, hoci druhý navrhovaný petit bol zjavne nadbytočný, z toho dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, keď druhý z nich zamietol. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že sa s rozhodnutím stotožnil vzhľadom na okolnosti súvisiace s predmetom konania a preukázané skutočnosti, preto nepodával odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej a ani voči rozhodnutiu o trovách konania, hoci v priebehu konania apeloval na skutočnosť, že svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, nakoľko v čase zriadenia záložného práva nemal vedomosť o spornosti vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Vyslovil názor, že uvedené skutočnosti by mali byť zohľadnené v rozhodnutí o náhrade trov konania, či už podľa § 143 O.s.p. alebo podľa § 150 O.s.p. Bez ohľadu na namietaný pomer úspechu účastníkov v konaní, mal za to, že na jeho strane sú splnené podmienky podľa § 150 O.s.p., v zmysle ktorého by žalobcom vo vzťahu k žalovanému 2/ nemala byť priznaná náhrada trov konania. V ďalšom sa vyjadril k vyčísleniu trov konania žalobcami. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že pôvodná žalobkyňa K.. O. U. sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe a že uvedená nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného 2/. V priebehu konania došlo k úmrtiu žalobkyne, a na jej miesto vstúpili na základe výsledkov dedičského konania jej právni nástupcovia žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Poslednou zmenou žalobného návrhu, ktorá bola pripustená súdom prvej inštancie dňa 23.3.2016 sa žalobcovia domáhali určenia, že O. U. bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného 2/, eventuálne určenia, že do dedičstva po nebohej O. U. patrí nehnuteľnosť a určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného 2/. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. 14. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou. 15. Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak neposúdil žalobný návrh ako eventuálny petit. Je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúrou ustálenú definíciu eventuálneho petitu, v zmysle ktorej pri eventuálnom petite sa navrhuje jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené, tak sa navrhuje nárok náhradný. O taký petit ide v prípade, ak žalobca žiada zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum" na iné plnenie. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu. V danom prípade sa nejednalo o takýto petit, keďže podstatou eventuality nebola objektívna nemožnosť vyhovenia prvému petitu. Je faktom (tak ako to tvrdia odvolatelia), že cieľom žalobcov bolo, aby nebohá O. U. nikdy nestratila svoje vlastníctvo a žalovaný 1/ ho nikdy nenadobudol, avšak z formálnoprocesného hľadiska bolo vecou žalobcov, akým spôsobom tento cieľ dosiahnu, t.j. buď určením, že O. U. bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, alebo určením, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej O. U.. Nemožno však prisvedčiť záveru, že za danej situácie bolo vecou súdu, aby v súlade s uvedeným cieľom žaloby, „vybral“ a naformuloval správny výrok rozhodnutia, keď síce oboma petitmi sa žalobcovia snažili o dosiahnutie rovnakého cieľa, avšak z formálnoprocesnej stránky úplne odlišnými určovacími výrokmi, pričom nebolo na mieste ani použitie ustanovení upravujúcich procesný postup súdu pri doplnení alebo oprave nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, keďže z požadovaných petitov bolo v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, ibaže dvoma rôznymi spôsobmi, a zároveň by išlo o poučovaciu povinnosť urobenú nad rámec zákona, ktorá by mala za následok porušenie rovnosti strán v spore. Súdu prvej inštancie tak za danej procesnej situácie neostávalo nič iné, ako jeden z dvoch požadovaných žalobných návrhov zamietnuť. 17. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že hoci určovací výrok, týkajúci sa neexistencie záložného práva k spornej nehnuteľnosti, je rovnaký ako pri prvom, tak aj pri druhom určovacom petite (nazvanom ako eventuálny), nemožno ich oddeliť pri posúdení úspechu v spore. V danom prípade síce ide o zložené petity, ale analogicky ich možno posúdiť v určitom zmysle ako závislé, a to predovšetkým zo spôsobu, akým ich žalobcovia uplatnili (buď jeden alebo druhý). Ak teda bol druhý petit (v celosti) zamietnutý ako nedôvodný, an block možno vyhodnotiť úspech v spore žalobcov a žalovaných ako rovnaký. Z rovnakých dôvodov potom súd prvej inštancie správne uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku vo výške 199 eur za druhý zložený petit nazvaný eventuálny, ktorý súd zamietol. Súdny poplatok bol správne vyrubený podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 19. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.5.2016, č.k. 10C/87/2013-164 uložil žalobcom 1/, 2/ a 3/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 199 eur (99,50 eur + 99,50 eur) podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov do 10 dní od doručenia uznesenia. 20. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia odôvodňujúc ho tým, že odvolanie smerovalo iba voči zamietavému výroku vo vzťahu k určeniu vlastníctva, týka sa teda iba jednej z dvoch spojených vecí. Uviedli, že aj v tejto časti je vyrubenie súdneho poplatku nesprávne, pretože odvolanie reaguje na nesprávny postup súdu, keď sa súd s eventuálnym petitom vysporiadal tak, že jednej eventualite vyhovel a druhú zamietol, pričom zamietajúcim výrokom mal rozhodnúť iba vtedy, ak by nevyhovel žiadnej z eventualít. Na základe uvedeného žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené. 21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je: a) navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu, b) obe strany sporu (ďalej len "strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu, c) dlžník v konkurznom konaní, d) dedič v konaní o dedičstve, e) oprávnený v exekučnom konaní, f) ten, kto je povinný doručovať podania do elektronickej schránky súdu. 23. Podľa §2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom odvolateľ, v konaní o žalobe na obnovu konania je poplatníkom ten, kto podal žalobu na obnovu konania, v dovolacom konaní je poplatníkom dovolateľ, v konaní o kasačnej sťažnosti je poplatníkom ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 24. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. 25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov. 26. Podľa § 7 ods. 7 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. 27. Podľa § 7 ods. 10 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. 28. Podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, je súdny poplatok 99,50 eura. 29. Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to s poukazom na vyššie uvedené závery, na základe ktorých bolo potrebné súdny poplatok vyrúbiť za obidva petity, proti ktorých zamietnutiu smerovalo odvolanie žalobcov. Keďže odvolanie smerovalo proti zamietnutiu dvoch určovacích výrokov, súd prvej inštancie správne vyrubil poplatok vo výške 2 x 99,50 eur (podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov) a uložil žalobcom povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v stanovenej výške. 30. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).