Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/220/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228043 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313228043.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX B., štátnej občianky SR, zastúpená JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M., advokátkou so sídlom Drieňová 17, 821 01 Bratislava a otec - V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.O.B. XXX, Bratislava III, štátny občan SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/329/2013 - 259, zo dňa 14.03.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/329/2013-259 zo dňa 14.03.2019 zastavil konanie v časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa T. G., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T. G., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 vo výške 100 eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletého T. G., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014, vo výške 725,97 eur uložil otcovi uhradiť k rukám matky do 31.05.2019. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1 a 2, § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Konštatoval, že návrh matky maloletého bol v danej veci podaný na tamojší súd dňa 09.12.2013. Mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25.06.,.k. 51P/24/2012-237, právoplatným dňa 17.07.2014, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a zároveň bolo rozhodnuté o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode manželstva. S prihliadnutím k tejto skutočnosti matka vzala návrh v časti zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, zastupovania a správy majetku maloletého na čas do rozvodu manželstva späť, pričom so späťvzatím návrhu opatrovník maloletého súhlasil a súd ho akceptoval a v súlade s ust. § 29 ods. 1 CMP v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania zostalo určenie výživného na maloletého podľa návrhu navrhovateľky od 01.02.2013 do rozvodu manželstva vo výške 250 eur mesačne, teda za obdobie od 01.02.2013 do 17.07.2014, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25.06.2014, č.k. 51P/24/2012-237, vo výroku o rozvode manželstva rodičov maloletého. Konštatoval, že v konaní vo veci vedenej sp. zn. 51P/24/2012 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25.06.2014, č.k. 51P/24/2012-237, v časti výroku o výživnom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 20.02.2015, sp. zn. 20CoP/106/2014, zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 16.12.2015, č.k. 51P/24/2012-322, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 17.05.2017, sp. zn. 20CoP/134/2016, okrem iného uložil otcovi maloletého povinnosť počas trvania striedavej osobnej starostlivosti platiť výživné na maloletého vo výške 100 eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky v období od 17.07.2014 do 30.09.2015. V danej veci išlo o určenie výživného za obdobie od právoplatnosti súdneho rozhodnutia od 17.07.2014 do 30.09.2015. Predmetom tohto konania, vo veci určenia výživného na maloletého za čas do rozvodu manželstva, je určenie výživného na maloletého podľa návrhu matky od 01.02.2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, to je do 17.07.2014. Súd nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, na ktorý by mohol prihliadnuť a vyhovieť návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého od 01.02.2013, keďže na strane matky neexistovala prekážka, ktorá by jej bránila podať návrh skôr, dňa 01.02.2013. Návrh matky na priznanie výživného spätne zamietol, nakoľko nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Z uvedeného dôvodu nezisťoval skutočný stav významný pre obdobie od 01.02.2013 do 09.12.2013, týkajúci sa odôvodnených potrieb maloletého a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Súd sa zaoberal dôvodnosťou návrhu matky na určenie výživného za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014, teda za cca sedem mesiacov predchádzajúcich rozvodu manželstva, resp. obdobiu, od ktorého bolo výživné na maloletého určené právoplatným súdnym rozhodnutím vo výške 100 eur mesačne. Vyhovel návrhu matky a uložil povinnosť otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého od podania návrhu, to je od 09.12.2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, to je do 17.07.2014 vo výške 100 eur mesačne s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16.12.2015, č.k. 51P/24/2012-322, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.05.2017, sp. zn. 20CoP/134/2016, a to v časti o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého vo výške 100 eur mesačne v období od 17.07.2014 do 30.09.2015, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že aj v období od podania návrhu v tejto veci, to je od 09.12.2013 do 17.07.2014 išlo o tie isté už ustálené odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré boli v zásade rovnaké ako v období od 17.07.2014 do 30.09.2015. Stotožniac sa v celom rozsahu s vyššie uvedeným odôvodnením na toto odôvodnenie aj pre obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 poukázal. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, pričom neprihliadal na listiny, ktoré sa netýkali predmetu konania. Dospel k záveru, že otec k termínu pojednávania nepreukázal, že by okrem už zistených úhrad bývania, nákladov spojených so športovou činnosťou maloletého a mobilu, ktoré boli zohľadnené pri určení výšky výživného v predmetnom období, uhrádzal aj iné výdavky maloletého, ani že by k rukám matky poukazoval za tieto mesiace výživné. Zročné výživné za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 ustálil vo výške 725,97 eur, čo predstavuje šesť mesiacov v roku 2014 po 100 eur = 600 eur + 23 dní v decembri 2013, to je 23 x 3,23 (100/31) = 74,29 eur + 16 dní v júli 2014, to je 16 x 3,23 (100/31) = 51,68 eur. S prihliadnutím na dobu, za ktorú má byť zročné výživné uhradené a ktorá ku dňu rozhodnutia uplynula, uložil otcovi maloletého povinnosť uhradiť zročné výživné k rukám matky do 31.05.2019. Zároveň prihliadol na aktuálny výkon práce otca v zahraničí na dôležitých projektoch, jeho jazykovú znalosť a skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je otec maloletého je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti K.B.K. SERVICE, spol. s r.o. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti výroku rozsudku o zročnom výživnom podal odvolanie otec dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že zročné výživné za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 nevzniklo, alternatívne, ak súd dospeje k záveru, že zročné výživné vzniklo, žiadal o umožnenie splatiť ho formou splátok po 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou odvolacieho rozsudku. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v rozhodnom období neprispieval na výživu maloletého peňažným plnením, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si plnil iným spôsobom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 4.3.1966 sp. zn. 5Cz/10/669, R 44/1966, z ktorého vyplýva potreba zohľadnenia pri výživnom aj iných plnení, napr. naturálnou formou. V období od marca 2013 do júla 2014 sa podieľal na uspokojovaní základných potrieb maloletého, o čom predkladá rozpis vykonaných úhrad formou zakúpenia oblečenia a topánok. Namietal, že súd nezohľadni ani pravidelné mesačné úhrady vo výške 50 eur súvisiace s nákupom stravy a potravín pre syna aj po jeho tréningoch. Z predložených dôkazov tvoriacich prílohu jeho odvolania vyplýva, že na úhrade nákladov na maloletého sa v rozhodnom období podieľal sumou vo výške 1.201,20, čo prekračuje výšku zročného výživného ustáleného súdom prvej inštancie. Uviedol, že do augusta 2016 býval v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým, riadne vykonával starostlivosť o neho, aktívne sa mu venoval, zúčastňoval sa na jeho tréningoch a zápasoch, navštevoval s ním lekárov, dbal na zabezpečenie jeho zdravotnej starostlivosti. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10.5.2016, sp. zn. 17CoP/85/2015 mal za to, že pri určovaní výšky výživného je nevyhnutné zohľadniť aj osobnú starostlivosť o maloletého z jeho strany. V súvislosti s lehotou určenou na úhradu zročného výživného uviedol, že a základe ďalších rozsudkov mu vznikla povinnosť zaplatiť matke v lehote do 31.05.2019 sumu 2.174,42 eur, v lehote do 30.06.2019 sumu 2.816,16 eur a v lehote do 30.09.2019 sumu 2.816,16 eur, voči daným rozhodnutiam podal odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za likvidačné, vzhľadom na jeho príjem, ktorý dosahuje vo výške 688 eur mesačne. V dôsledku konania matky je nútený si prenajímať s rodičmi 1 a pol izbový byt, v ktorom aktuálne žijú. Jeho majetkové pomery sú v porovnaní s matkou oveľa nižšie. Okrem nákladov na bývanie a stravu musí si plniť vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Viktórii vo výške 250 eur mesačne a zameškané výživné vo výške 50 eur mesačne. Splatnosť zročného výživného v jednej splátke je pre neho likvidačná, keďže nedisponuje žiadnymi úsporami, ktoré by mohol použiť. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako zákonný, náležite odôvodnený a reflektujúci na správne zistený skutkový stav. K otcom predloženým bločkom, ktorými preukazuje nákup ošatenia a vecí pre maloletého uviedla, že T. si bloky prezrel, mnohé z vecí nemá, otec mu ich nekúpil. Uviedla, že množstvo z označených vecí je zakúpených v Košiciach, odkiaľ pochádza otcova priateľka. Je preto možné sa domnievať, že vo veľa prípadoch ide o dámske veci, napr. dámska zimná bunda, lodičky a pod. Nesúhlasil a s tvrdením, že otec prispieval na stravu maloletému sumou 70 eur mesačne, nakoľko na tréningoch syna mu len občas kúpil hotdog a minerálku. Nie si je vedomá toho, že by zabezpečoval stravu maloletému nákupmi do spoločnej domácnosti. Obranu otca vo vzťahu k splátkam zročného výživného a iných konaniach vedeným na súdoch považovala za účelovú. S poukazom na rozpor v tvrdeniach otca k príjmom, výdavkom, času strávenom s maloletým tieto považovala za nehodnoverné. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky nesúhlasil s tvrdeniami matky, ktorá spochybňovala ním predložené doklady o kúpe vecí z dôvodu, že bločky z nákupov sú ľahko dohľadateľné, pričom aj v menších obchodoch s dámskym tovarom sa predáva oblečenie pre deti. Ohradil sa voči vyjadreniam vzťahujúcim sa k jeho domnelej partnerke a kúpe dámskych vecí. O ošatenie syna sa staral a stará doposiaľ, naďalej mu hradí jeho športové aktivity futbal za 40 eur mesačne, kopačky 200 eur raz za pol roka, tréningové oblečenie 110 eur, dopravu na zápasy 100 eur mesačne, stravu 90 eur, vreckové 50 eur, dovolenky, oblečenie, obuv, náklady na športového lekára, výživové doplnky a vitamíny. Ide o časť jeho výdavkov za posledné tri mesiace a všetky vie riadne preukázať. Spochybnil plnenia maloletému poskytované matkou, ktorá nepredložila žiaden doklad o akomkoľvek nákupe pre syna, pričom platby za stravu vo výške 300 eur mesačne vyčíslila neprimerane. Poprel, že by na maloletého neprispieval, nakoľko od začiatku mu poskytuje plnenia, trávi s ním čas a venuje sa mu, zúčastňuje sa všetkých jeho športových aktivít a zápasov a sprevádza ho na ne. Poukázal na to, že matka sa vo vyjadrení vôbec nezaoberala okolnosťami jeho opustenia spoločnej domácnosti pod hrozbou násilia smrti a skaličenia, čo sa udialo pred očami detí, keď mal strach o svoje zdravie a život. Zdôraznil, že do augusta 2016 robil v domácnosti všetko, pričom matka trávila čas so svojim priateľom. Žiadal o zohľadnenie jeho nedobrovoľného odchodu z domácnosti a skutočnosť, že mu bolo bránené bývať v byte výmenou zámkou a vyhrážkami, a pri tom mal platiť výživné na dve deti 550 eur a zabezpečovať kompletnú starostlivosť o ne. Dal do pozornosti znalecký posudok, na základe ktorého bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom už vtedy bolo povedané, že by mohol žiadať syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti, ktorú naďalej zabezpečuje. 7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o výšku zročného výživného na maloleté dieťa a jeho splatnosť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, a poukazuje naň. 9. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý výrok o zročnom výživnom. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď ustálil výšku zročného výživného na maloletého za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 vo výške 725,97 eur. Odvolací súd nespochybňuje argumenty otca o jeho príspevkoch na bývanie maloletému a zabezpečovanie jeho športových aktivít, ktoré skutočnosti matka v konaní nepopierala. Správne súd prvej inštancie zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného na maloleté dieťa aj s prihliadnutím na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.12.2015 č.k. 51P/24/2012-322 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.05.2017 sp. zn. 20CoP/134/2016, a to v časti o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého vo výške 100 eur mesačne v období od 17.07.2014 do 30.09.2015, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že aj v období od podania návrhu v tejto veci, to je od 09.12.2013 do 17.07.2014 išlo o tie isté už ustálené odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré boli v zásade rovnaké ako v období od 17.07.2014 do 30.09.2015. Odvolací súd konštatuje, že výpočet zročného výživného za sporné obdobie je správny. Na námietky otca vzťahujúce sa k predloženým nákupným bločkom pripojeným k odvolaniu, odvolací súd neprihliadal vychádzajúc z faktu, že určená výška výživného na maloleté dieťa v sume 100 eur zohľadňuje aj plnenia otca poskytované maloletému nad rámec tejto sumy, týkajúce sa príspevkov na stravu, športovú činnosť a s tým súvisiaci nákup športových potrieb a ďalších výdavkov (absolvovanie turnajov, zápasov a pod.). Ostatné príspevky spočívajúce v nákupe oblečenia, ktoré však matka spochybňuje, je potrebné považovať za dobrovoľné príspevky otca, ktoré rovnako poskytovala maloletému aj matka, vzhľadom na skutočnosť, že rodičia v tom čase bývali v jednej domácnosti. Napokon, odvolací súd konštatuje, že medzi bločkami z nákupov predloženými otcom sa nachádza aj doklad zo 7.2.2013 (hodnota tovaru 87,59 eur), teda nie za sporné obdobie a niektoré doklady sú nečitateľné, bez možnosti identifikácie dátumu nákupu, pričom z nich nevyplýva, že išlo o veci určené maloletému, ktorú skutočnosť matka spochybnila. Odvolací súd nerozporuje, že otec má s maloletým vytvorený pekný a blízky vzťah, venuje sa mu a podporuje ho v športovej činnosti, čo je nesporne pre neho prospešné. Nemožno však prihliadať na argumenty otca vo vzťahu k jeho nákladom na maloletého vyčísleným za posledné tri mesiace, ktoré sa nevzťahujú na obdobie, za ktoré je zročné výživné určené. Na námietky otca týkajúce sa opustenia jeho domácnosti rovnako nemožno prihliadať z identických dôvodov. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že zročné výživné na maloletého T. za obdobie od 09.12.2013 do 17.07.2014 vzniklo tak, ako ho určil súd prvej inštancie. Odvolací súd neprihliadol ani na odvolací návrh otca na určenie splátok zročného výživného po 50 eur mesačne z dôvodu, že výživné je spotrebného charakteru určené pre zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a vzhľadom na jeho výšku nie je dôvodné povolenie splátok. Skutočnosť, že otec má dlh na výživnom na základe iných rozhodnutí rovnako nie je dôvodom na vyhovenie jeho návrhu. 10. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil, pretože je správne. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).