Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229686 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1313229686.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: U.. U. P.Á., O.. X.X.XXXX, V. P. XXXXX/XX, V., zastúpenej: BAJO LEGAL, s.r.o., IČO: 36 860 581, so sídlom Astrová 2/ A, Bratislava proti žalobcovi: Y.. C.. P. P., O.. XX.X.XXXX, V. V. XXX/XX, Y. G., zastúpeného: JUDr. Peter Krivák, advokát, so sídlom Gajova 13, Bratislava o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1.10.2015, č.k. 19C/284/2013-159, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. X na ul. V. Č.. XXX X. Y. G., na pozemku parcely registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k bytovému domu a k pozemku o veľkosti 1/15 zapísané na LV č. XXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. F. pre kat. územie L., obec Y. G., okres F., a to každý v podiele 1. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 536,24 eur. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 148a ods. 2, § 149 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z dôvodu, že tento by bol v katastri zapísaný v rozpore so skutočným stavom. Uviedol, že žalobkyňa skutkovo a právne odôvodnila žalobu tým, že pri zápise vlastníckeho práva k bytu č. 6 nachádzajúcom sa na ul. V. Č.. XXX X. Y. G. do katastra nehnuteľností došlo k nesprávnemu zápisu a to záznamom č. Z - 3213/07, zo dňa 02.10.2007 a nie vkladom, kde titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C/82/2006 zo dňa 24.04.2006 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva v zmysle § 148a Občianskeho zákonníka, a pri ktorom došlo k nesprávnemu zápisu výšky spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa ďalej dôvodila tým, že touto skutočnosťou tak nedošlo v zákonnej trojročnej lehote na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda podiely manželov by mali byť rovnaké s poukazom na ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa dňa 15.06.2006 uzatvorila so žalovaným „Dohodu o úprave a rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva“ (ďalej len „dohoda“) na základe vyššie uvedeného rozsudku o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva. Z katastrálneho spisu ďalej zistil, že dňa 26.10.2007, teda viac ako rok po uzavretí dohody bola podaná žiadosť o vklad do katastra nehnuteľností na základe dohody označenej podľa § 149a Občianskeho zákonníka, ktorej prílohou bol uvedený rozsudok ako aj dohoda. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa síce podala dňa 19.02.2009 podnet na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte na Správu katastra F., avšak Katastrálny úrad v V., Správa katastra F. vo svojom rozhodnutí č.: X-51/09 zo dňa 22.10.2009 jej podnetu nevyhovel a tento zamietol s odôvodnením, že neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie záznamu v zmysle § 38 vyhlášky ÚGKK SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, pričom je dôvod na postup podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nezakladá dôvod na opravu chyby v KN v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoje právo nevyužila a možno sa preto domnievať vzhľadom na vykonané dokazovanie, že v tomto konaní má snahu napraviť svoju nečinnosť a tým zvrátiť daný skutkový a právny stav vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností s poukazom na to, že všeobecný súd nie je vecne príslušný o takomto návrhu konať a rozhodnúť. Následne žalobkyňa počas konania rozšírila svoj návrh o právnu kvalifikáciu, na základe ktorej návrh na vklad dohody do katastra nebol podaný do 3 rokov v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, k čomu súd uviedol, že mylný zápis v katastrálnom operáte nespôsobil žalovaný, ale katastrálny úrad ako správny orgán, a to tým, že nebola v katastri nehnuteľnosti aj keď nesprávne titulom záznamu vlastníckeho práva zapísaná dohoda, ale rozsudok, z čoho však nemožno vyvodiť záver, že nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zákonnej 3-ročnej lehote. Žalobkyňa následne napadla platnosť dohody, túto označila za absolútne neplatný právny úkon (resp. ničotný), pretože bol uzavretý podľa jej názoru v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka (ako je uvedené v tejto dohode), a nie v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka, a teda bol uzavretý v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, spochybňujúc jeho formuláciu a použitie pojmov, ako aj skutočnosť, že dohoda neobsahuje podstatné náležitosti požadované právnymi predpismi. Súd prvej inštancie vyvodil, že z dohody je zrejmé a účastníkom v čase jej uzavretia bolo jasné o aký právny úkon ide, čo bolo preukázané v konaní aj výpoveďou žalobkyne, ktorá pred súdom nepoprela, že si obsah dohody prečítala, podpísala a jej obsah pozná, pričom použitie nesprávneho ustanovenia zákona a použitie iného názvu v dohode nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu uzavretého v rozpore so zákonom, ktorý si účastníci nemajúci právne vzdelanie sami spísali a podpísali. K názoru žalobkyne, že nebol predmetom vyporiadania celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd uviedol, že po účinnosti zákona č. 131/82 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník a upravovali sa niektoré ďalšie majetkove vzťahy, sa v súdnej praxi ale aj v doktríne uplatňoval výklad, že dohodu možno urobiť i ohľadne čiastočného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súvislosti s možnosťou odstúpenia od zmluvy súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že žalobkyňa uviedla pred súdom, že dohodu podpísala, lebo mala obavy pre správanie sa odporcu a jeho fyzický a psychický nátlak, s odstupom času od jej uzatvorenia do podania žaloby na súd dňa 27.12.2013, nemožno vyhodnotiť ako preukázaný dôvod na odstúpenie od zmluvy pre tieseň. Žalobkyňa označila ďalší dôvod neplatnosti dohody v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to, že dohoda bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie poukázal nielen na jej právne zdôvodnenie s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka a nevyužitím práva na odstúpenie od dohody, ale aj na časový odstup medzi tvrdeniami o psychickom nátlaku a podaním žaloby na súd, ktoré tvrdenia sa javia ako účelové, v snahe dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by došlo k zmene vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Konštatoval, že tvrdiť pred súdom až na pojednávaní dňa 29.01.2015 (prvýkrát uvedený dôvod neplatnosti právneho úkonu urobeného v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka), teda po viac ako 9 rokoch, že dohodu podpísala pod nátlakom, a to fyzickým i psychickým, súd vyhodnotil ako tvrdenie účelové a špekulatívne s cieľom akéhosi opätovného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a to aj po rozvode manželstva účastníkov konania na základe právoplatného rozsudku. Na základe uvedeného dospel k záveru že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je platný právny úkon a tento nie je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko listiny treba vykladať podľa ich obsahu a podľa vôle zúčastnených strán, ktorí listinu podpísali, čo korešponduje s doposiaľ vykonaným dokazovaním v tomto konaní, pričom sa účastníci preukázateľne dohodli na spôsobe vyporiadania. Súčasne súd vyhodnotil dohodu za platný právny úkon uzavretý aj v súlade s dobrými mravmi. Dospel k záveru, že uzavretá dohoda je dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uzavretá v lehote s podaným návrhom na vklad do katastra nehnuteľností do 3 rokov. Súd potom námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za dôvodnú, pretože od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušené v zmysle § 148a Občianskeho zákonníka, uplynula 3-ročná premlčacia doba. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu vo výške 536,24 eur. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1, § 205 ods. 2 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala vyslovený nedostatok naliehavého právneho záujmu, nakoľko naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že k uzavretiu platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nikdy nedošlo, preto sa mala uplatniť zákonná fikcia podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, t.j. stav v katastri nehnuteľností je zapísaný v rozpore so skutočným stavom. Naliehavý právny záujem je daný podľa jej názoru aj tým, že ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu žalobkyne a žalovaného je uvedený rozsudok 51/82/2006-19 zo dňa 23.5.2006 zapísaný záznamom Z-3213/07, čo je právne nemožné, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal, keďže takýto typ rozsudku nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky žiadnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ďalej nesúhlasila s posúdením dohody podpísanej dňa 15.6.2006, nakoľko výkladom právneho úkonu použitím výrazov „Dohoda o úprave rozsahu BSM v súlade s § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka“ možno dospieť jednoznačne k záveru, že predmetná dohoda mala smerovať k úprave rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, avšak nie k jeho vysporiadaniu po jeho zániku. Mala za to, že rozpor dohody so zákonom spočíva v tom, že dňa 15.6.2006 nebolo možné upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo v tom čase už zrušené rozsudkom, upraviť jeho rozsah je možné len k majetku, ktorý manželia nadobudnú do budúcnosti a na dohode absentujú podstatné náležitosti vyžadované právnymi predpismi, najmä zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, aby bola vkladuschopná. Zároveň by podľa jej názoru bolo v rozpore s prirodzenou logikou, aby po vypriadaní zotrval právny stav taký, že žalobkyňa by mala cca 7% podiel na nehnuteľnosti bez toho, aby existovala zmienka o poskytnutí protihodnoty zo strany žalovaného; uvedené nemá ani hospodársky význam a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k premlčaniu zdôraznila, že domáhať sa určenia vlastníckeho práva nie je premlčateľné, pričom v spore sa nedomáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Za kľúčové označila posúdenie dohody označenej ako Dohoda o úprave rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej dokazovanie navrhla vykonať prečítaním v rámci odvolacieho konania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.12.2015, v ktorom uviedol, že sa odvoláva na svoje písomné a ústne vyjadrenia pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, za akú sumu manželia byt kúpili a aká suma na kúpu bytu bola použitá so spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aká z osobného daru žalovaného od jeho rodičov. Považoval za nemorálne zo strany žalobkyne, aby vôbec mala záujem po deviatich rokoch týmto typom žaloby dožadovať sa rozhodnutia, ktorého výsledkom by bol zápis jej vlastníckeho práva k bytu v podiele 1. Tvrdený nepomer podielov podľa jeho názoru presne odzrkadľuje použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na kúpu bytu, pričom je nepochybné, že strany považovali uzavretú dohodu za platnú. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.) , pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že so žalovaným sú vlastníkmi v žalobe špecifikovanej nehnuteľnosti (bytu), každý v podiele 1. Žalobu odôvodnila tým, že k zápisu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v podiele žalobkyne 125/1800 a žalovaného v podiele 1675/1800 došlo na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.4.2006, č.k. 51C/82/2006-19, a to záznamom pod č. Z-3213/07. Žalobkyňa uviedla, že v prípade zápisu vlastníckeho práva k bytu záznamom nemohla byť splnená zákonná podmienka, pretože v čase zápisu nedošlo k uplynutiu troch rokov od zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň poukázala na to, že uvedený rozsudok nebol spôsobilou verejnou listinou pre zápis vlastníckeho práva záznamom v rozsahu spoluvlastníckych podielov tak ako je uvedené na liste vlastníctva, z týchto dôvodov správa katastra vykonaním záznamu porušila zákon. Na základe uvedeného, keďže do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo medzi bývalými manželmi k uzavretiu dohody o jeho vyporiadaní, mala za to, že došlo k naplneniu nevyvrátiteľnej domnienky, že žalobkyňa aj žalovaný vlastnia uvedenú nehnuteľnosť každý v podiele 1. V priebehu sporu žalobkyňa rozšírila žalobu o právnu kvalifikáciu, v zmysle ktorej nevydaním rozhodnutia o povolení vkladu dohody v trojročnej lehote márne uplynula lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Následne žalobkyňa dôvodila absolútnou neplatnosťou predmetnej dohody, pretože bola uzavretá v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka, a nie v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka, teda bola uzavretá v rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tiež poukázala na to, že predmetom vyporiadania nebol celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napokon žalobkyňa namietala neplatnosť dohody z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a z dôvodu, že ju uzavrela pod nátlakom. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. 13. Podľa § 149 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. 14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 16. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu k požadovanému právnemu určeniu (či tu právny vzťah je alebo nie je) odvolací súd odkazuje na v tejto otázke ustálenú judikatúru, podľa ktorej naliehavým právnym záujmom rozumie právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (strán sporu), t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov (strán sporu) a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. 17. Odvolací súd zároveň (aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011) konštatuje, že naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Pri skúmaní jeho existencie ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, t.j. účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či zbytočne nevyvoláva ďalšie súdne alebo iné konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 18. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru (rozdielne ako súd prvej inštancie), že je tu daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalobkyňa nemala žiadny iný procesný nástroj ochrany svojho vlastníckeho práva, ako je žaloba na určenie vlastníckeho práva, ktorým by mohla dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a ktorým by definitívne vyriešila právny vzťah so žalovaným týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti. Je potrebné poukázať na to, že existencia naliehavého právneho záujmu je procesným predpokladom vecného prejednania sporu. Ak súd zistí nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, rozhodne o zamietnutí žaloby bez potreby zaoberať sa meritom veci. Súd prvej inštancie pristúpil k vecnému prejednaniu sporu, z toho dôvodu nemohol v závere svojho rozhodnutia vyvodiť nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Napriek uvedenému pochybeniu však nemožno konštatovať vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko prvoinštančný súd vec riadne prejednal a zaoberal sa podstatnou argumentáciou sporových strán, vykonal a zhodnotil predložené dôkazy a vyvodil skutkové a právne závery. 19. Vo vzťahu k dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami a argumentáciou sporových strán a jeho závery sú konzistentné a logické. Odvolací súd súhlasí s vyhodnotením platnosti dohody uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným vykonaným súdom prvej inštancie, a to aj z pohľadu rozporu so zákonom a s dobrými mravmi. Naopak, argumentácia žalobkyne sa javí ako nelogická, keď na jednej strane tvrdí, že dohodou nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva a zároveň, že nemohlo dôjsť ani k zúženiu jeho rozsahu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nesprávne označenie dohody osobami bez právneho vzdelania nespôsobuje jej neplatnosť, keď zo všetkých ostatných skutkových okolností vyplýva vôľa účastníkov dohody vyporiadať už zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bezprostredne po jeho zrušení, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný si splnil svoju povinnosť podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Pri zohľadnení veľkého časového odstupu od uzavretia dohody, resp. od momentu, kedy sa mala žalobkyňa o zápise vlastníckych podielov k nehnuteľnosti dozvedieť až do podania žaloby, sa javia tvrdenia žalobkyne (predovšetkým ohľadom rozporu dohody s dobrými mravmi) ako účelové, v snahe o akési opätovné vyporiadanie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. So zreteľom na vyššie uvedené nemožno argumentácii žalobkyne v odvolacom konaní priznať úspech. 20. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcej sa námietky premlčania, odvolací súd nesúhlasí s jej vyhodnotením súdom prvej inštancie, nakoľko v danom konaní nebolo predmetom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ale určenie vlastníckeho práva. Uvedené však opätovne nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keď sú tu dané iné, ďalšie dôvody pre zamietnutie žaloby. 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči žalobkyni, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).