Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/22/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216356 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1314216356.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: EUROPE INVEST UNION spol. s r.o., Amadeho Kračany 489, 930 03 Kostolné Kračany, IČO: 44 688 539, zastúpeného JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 44, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou, Veternicová 1, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 28 632,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/303/2015-219 zo dňa 20.06.2018,takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/303/2015-219 zo dňa 20.06.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 10.07.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 28.632,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,55 % ročne od 06. 05. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 04. 2010 uzavrel žalobca v pozícií preberajúceho dlžníka so žalovaným ako veriteľom, ako aj so spoločnosťou pôvodného dlžníka EuroLightStones, s.r.o., IČO: 44 556 764 Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, týkajúcu sa prevzatia záväzkov zo zmluvy o AutoKredite č. 681665, ako aj zo zmluvy zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 681665. Vyššie uvedené zmluvy upravovali práva a povinnosti zmluvných strán jednak pri financovaní, ako aj prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu AUDI A3- Cabriolet, VIN TRUZZZ8PX91001530. Ku dňu 31. 07. 2013 si žalobca splnil voči odporcovi všetky finančné záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv, k čomu žalobca vystavil Prehlásenie o ukončení zmluvy zo dňa 31. 07. 2013, ktoré malo byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu titulom pôvodného zabezpečovacieho prevodu. Pri realizácii prepisu vlastníckeho práva k vozidlu bolo vozidlo tvoriace predmet financovania zadržané ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. V dôsledku uvedenej skutočnosti nebola naplnená podmienka spätného prevodu vlastníckeho práva vozidla na žalobcu, ku ktorej povinnosti sa zaviazal žalovaný. 3. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 27. 07. 2016 rozsudkom č.k. 23Cb 303/2015-145 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd dňa 23. 01. 2018 uznesením č.k. 2Cob/5/2017-197 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že odvolací súd súhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že keďže prišlo k splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver veriteľovi, t.j. žalovanému, tento zmluvný vzťah uvedeným splnením zmluvnej povinnosti zanikol a z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu s poukazom na ust. § 324 ods. 1 Obchodného Zákonníka, v zmysle ktorého záväzok zanikne, ak veriteľovi splní riadne a včas. Vzhľadom na skutočnosť, že záväzok žalobcu voči žalovanému ako veriteľovi zanikol úhradou poslednej splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. pred uplatnením odstúpenia zo strany žalobcu, žalobcom realizované odstúpenie od úverovej i zabezpečovacej zmluvy bolo uskutočnené neplatne, t.j. nevyvolalo žiadne právne účinky. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu je plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ak je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ ide o prípadný prospech žalovaného z údajne neplatného právneho úkonu, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného nedošlo titulom odstúpenia od zmluvy, ktoré nebolo možné akceptovať, k bezdôvodnému obohateniu. Je však otázne, či v predmetnom spore je pasívne legitimovaný pôvodný dlžník tak, ako uzavrel súd prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobca vrátil žalovanému za pôvodného dlžníka poskytnuté finančné prostriedky, keďže prevzal dlh, ktorý vystupoval ako dlžník vo vzťahu k žalovanému s tým, že v predmetnej dohode bola dohodnutá rozväzujúca podmienka, že v prípade splnenia celého dlhu nadobudne žalobca vlastnícke právo k motorovému vozidlu na základe zriadeného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že došlo k splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka, t.j. žalobcu vrátiť poskytnutý úver veriteľovi, t.j. žalovanému zmluvný vzťah splnením zmluvnej povinnosti zanikol, avšak bolo dohodnuté, že žalovaný na žalobcu prevedie vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, avšak táto dohoda sa ukázala ako nemožná, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu patrilo tretiemu subjektu, takže ho žalovaný nemohol na žalobcu previesť. Je nesporné, že pôvodný dlžník uzavrel s veriteľom dňa 03. 07. 2009 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 681665 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na vrátenie poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy vrátane príslušenstva ako aj pohľadávky, ktorá vznikne prípadným predčasným splatením úveru s platným odstúpením od úverovej zmluvy alebo v dôsledku realizácie dlžníkom poskytnutého zabezpečenia vrátane zmluvných pokút a sankcií splatných podľa úverovej zmluvy, príslušenstva pohľadávky veriteľa a nákladov na vymáhanie pohľadávky. Pôvodný dlžník bol povinný odovzdať preberajúcemu dlžníkovi všetky kľúče od prevádzaného predmetu, ovládač a zabezpečovacie zariadenie, osvedčenie o evidencii, servisnú knižku a návod na použitie. Preberajúci dlžník sa dohodol s pôvodným dlžníkom, že preberá všetky práva a záväzky zo zmluvy o zabezpečovacom prevode, a podpisom tejto dohody sa ich zaväzuje dodržiavať v celom jeho rozsahu. Je nesporné, že žalobca ako nový dlžník zaplatil žalovanému celý úver, avšak o strany žalovaného, ktorý na základe zabezpečovacej zmluvy mal byť vlastníkom predmetného motorového vozidla nedošlo k reálnemu splneniu povinnosti vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi aj napriek tomu, že rozväzovacia podmienka bola splnená. Majetok žalobcu sa týmto zmenšil o sumu, ktorú za pôvodného dlžníka zaplatil žalovanému, avšak za túto zaplatenú sumu nedostal žalobca predpokladanú hodnotu - vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa bezdôvodne neobohatil ani pôvodný dlžník, keďže pôvodný dlžník už prestal byť dlžníkom vo vzťahu k žalovanému, keďže jeho dlh prevzal žalobca a nebol ani vlastníkom motorového vozidla, keďže vlastníctvo motorového vozidla bolo prevedené na žalovaného. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou nemožnosti plnenia zo strany žalovaného ani otázkou, či sa žalovaný de iure mohol stať vlastníkom motorového vozidla. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie mal v rámci vykonaného dokazovania skúmať aj platnosť dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov ako aj právneho úkonu uzavretej zmluvy o Autokredite, ako aj zmluvy o zabezpečovacom prevode vzhľadom na nemožnosť plnenia a či v danom prípade predmetné dohody neboli neplatnými právnymi úkonmi v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie platnosť týchto právnych úkonov z hľadiska nemožnosti plnenia neskúmal, nevyhodnotil vplyv eventuálnej neplatnosti týchto právnych úkonov na postavenie žalobcu v súvislosti so splnením dlhu a prijatím plnenia zo strany žalovaného, t.j. k prevedeniu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Odvolací súd mal za to, že je potrebné posúdiť aj otázku platnosti, resp. neplatnosti uvedených právnych úkonov z titulu nemožnosti plnenia, s poukazom na tú skutočnosť, že vlastníkom vozidla bol žalovaný, ktorý sa zaviazal uvedené vozidlo previesť na žalobcu, čo sa ukázalo ako nemožná a nesplniteľná podmienka. Eventuálne je potrebné posúdiť predmetný právny vzťah vzhľadom na následky, ktoré vznikli aj titulom náhrady škody. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že v ďalšom konaní nevykonával nové alebo ďalšie dokazovanie z toho dôvodu, že mu to odvolací súd v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 2Cob/5/2017-197 zo dňa 23. 01. 2018 nenariadil. Súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní vo veci preto vykonal dokazovanie rovnakými listinnými dôkazmi, ako pri svojom zrušenom rozsudku č.k. 23Cb 303/2015-145 zo dňa 27. 07. 2016, konkrétne: technickým preukazom motorového vozidla, kúpnou zmluvou zo dňa 03. 07. 2009, Dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, zmluvou o AutoKredite č. 681665, všeobecnými zmluvnými podmienkami zmluvy o AutoKredite, splátkovým kalendárom k zmluve o AutoKredite, zmluvou zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 681665, Prehlásením o ukončení zmluvy zo dňa 31. 07. 2013, protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 ORPZ Dunajská Streda zo dňa 30. 09. 2013, oznámením žalovaného zo dňa 31. 07., 2013, listom žalobcu zo dňa 07. 10. 2013, listom žalovaného zo dňa 15. 10. 2013, listom žalobcu zo dňa 19. 02. 2014, listom žalovaného zo dňa 12. 03. 2014, odstúpením žalobcu zo dňa 22. 04. 2014 od zmlúv o AutoKredite č. 681665 a zmluvy zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 681665 a Dohody o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010, listom žalovaného zo dňa 26. 05. 2014, úverovou zmluvou č. 71090386 zo dňa 20. 05. 2009, úverovými podmienkami spoločnosti Credium, a.s., protokolom o prevzatí predmetu financovania k úverovej zmluve č. 71090386, spisom ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013, uznesením ORPZ v Senci protokolom č. ORP-305-/OEK-SC-2011, zapožičaným trestným spisom tunajšieho súdu č.k. 46T 78/2015, výpismi z obchodného registra spoločností strán sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov. 5. Súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní vo veci mal z vykonaného dokazovania jednoznačne a nesporne za preukázané, že úverovú zmluvu, označenú ako zmluvu o AutoKredite č. 681665 uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) ako pôvodným dlžníkom a jej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť tejto spoločnosti úver účelovo určený na financovanie osobného motorového vozidla AUDI A3-Cabriolet Attraction, rok výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon 118 kW, VIN: TRUZZZ8PX91001530, ktoré vybral pôvodný dlžník a jeho záväzok poskytnutý úver vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných splátkach v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Na zabezpečenie záväzku pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej zmluvy uzavreli strany dňa 03. 07. 2009 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 681665, ktorou pôvodný dlžník ako vlastník predmetu financovania previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania. Dňa 10. 04. 2010 uzavrel pôvodný dlžník so žalobcom Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov, na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej aj zabezpečovacej zmluvy. V zmysle tejto skutočnosti žalobca následne uhradil žalovanému všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. svoj záväzok voči žalovanému ako veriteľovi splnil riadne a včas, teda ku dňu 31. 07. 2013 si žalobca splnil voči odporcovi všetky finančné záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv, na čo žalovaný vystavil dňa 31. 07. 2013 Prehlásenie o ukončení zmluvy, ktoré malo byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu titulom pôvodného zabezpečovacieho prevodu. Pri realizácii prepisu vlastníckeho práva k vozidlu bolo vozidlo tvoriace predmet financovania zadržané ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. Z príslušného trestného konania vyplývalo, že dňa 20. 05. 2009 bola k predmetnému vozidlu uzatvorená v Českej republike úverová zmluva č. ÚS č. 71090386 medzi spoločnosťou Credium, a.s., IČO: 251 39 886 veriteľom a spoločnosťou KAR KOLEKTION s.r.o., IČO: 255 79 487 ako dlžníkom, súčasťou ktorej bol v čl. 6 zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Credium, a.s. Následne bolo vozidlo dňa 03. 07. 2009 predané pôvodnému dlžníkovi spoločnosti EuroLightStones, s.r.o. V súlade s uzatvorenou Dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010 bolo dohodnuté, že okamih, kedy dlžník (žalobca) zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej zmluvy, preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. Žalovaný svojim listom zo dňa 15. 10 .2013 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že vozidlo bolo v roku 2010 financované inou spoločnosťou v inom štáte, keďže vozidlo bolo pri uzavretí zmluvy podrobené kontrole originality, kde neboli zistené žiadne pochybnosti o jeho pôvode. Žalobca listom zo dňa 22. 04. 2014 adresovaným žalovanému, ako aj spoločnosti pôvodného dlžníka EuroLightStones, s.r.o. jednostranne odstúpil od zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10. 04. 2010, ako aj nadväzujúcich zmlúv o AutoKredite č. 681665 a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky spätného prevodu vlastníckeho práva. 6. Súd prvej inštancie na spor aplikoval ustanovenia § 1, § 261 ods. 1, 8, § 324 ods. 1, § 344, § 349 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka a § 451, § 37 ods. 2, § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka. 7. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného dlžníka žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) a ako dlžník žalobca vrátil žalovanému celý úver, ktorý pôvodne poskytol žalovaný spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.). V zmysle vyššie uvedených uzavretých zmlúv mal následne žalovaný povinnosť previesť na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu AUDI A3-Cabriolet Attraction, rok výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon 118 kW, VIN: TRUZZZ8PX91001530, pričom žalovaný si túto svoju zmluvnú povinnosť nemohol splniť, nakoľko vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu patrilo inému subjektu. Súd prvej inštancie považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti sporu za preukázané, že žalobca ako nový dlžník žalovaného vstúpil do úverovej zmluvy na strane dlžníka žalovaného a ako dlžník vrátil žalovanému ako veriteľovi predmetný úver splnením splátkového kalendára. Z tohto vyplýva, že žalobca vrátil žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré žalovaný ako veriteľ poskytol pôvodnému dlžníkovi spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.), pričom žalobca takéto pristúpenie do práv a povinností tohto pôvodného dlžníka urobil na základe svojho právneho vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom. Uvedené konanie realizoval žalobca v predpoklade, že po splnení zmluvnej povinnosti tohto pôvodného dlžníka žalovanému nadobudne vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré mal pôvodne nadobudnúť onen pôvodný dlžník (spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o.). 8. Skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nakoniec na žalobcu neprešlo, nemala vplyv na samotný zmluvný vzťah pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) voči žalovanému, konkrétne úverovú zmluvu, v zmysle ktorej žalovaný poskytol tomuto pôvodnému dlžníkovi úver - peňažné prostriedky a tento pôvodný dlžník poskytnutý úver vrátil žalovanému prostredníctvom žalobcu ako subjektu, ktorý počas existencie tohto zmluvného vzťahu vstúpil doň na strane pôvodného dlžníka, čím sa stal sám dlžníkom žalovaného. Keďže prišlo k splneniu zmluvnej povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver veriteľovi (žalovanému), tento zmluvný vzťah uvedeným splnením zmluvnej povinnosti zanikol. Bolo síce dohodnuté, že v takomto prípade prevedie žalovaný ako veriteľ na žalobcu ako nového/aktuálneho dlžníka vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. 9. Odvolací súd nariadil vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 2Cob/5/2017-197 zo dňa 23.1.2018 súdu prvej inštancie posúdiť platnosť zmluvy o Autokredite, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a Dohody o postúpení práv a povinností. Súd prvej inštancie mal za to, že prvé dve zmluvy sa týkali záväzkového vzťahu medzi žalovaným ako pôvodným veriteľom a pôvodným dlžníkom spoločnosťou LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. a Dohoda o prevode práv a povinností sa týkala záväzkového vzťahu medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom spoločnosťou LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. Ako bolo vyššie niekoľkokrát uvedené, na základe Dohody o postúpení práv a povinností žalobca vstúpil do právneho postavenia pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. vo vzťahu k žalovanému, stal sa teda na základe postúpenia práv a povinností zmluvnou stranou zmluvy o Autokredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalobca ako nový dlžník uhradil žalovanému ako veriteľovi všetky splátky zo zmluvy o Autokredite ku dňu 31.7.2013, čím táto zmluva zanikla splnením v zmysle ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako bolo v konaní nesporné, že v čase uzavretia a existencie zmluvy o Autokredite žalobca používal predmetné motorové vozidlo a bol jeho držiteľom nielen ku dňu splatenia úveru z predmetnej zmluvy o Autokredite, ale aj v čase zaistenia tohto motorového vozidla políciou. Uvedené naznačuje, že v čase existencie tejto zmluvy až do jej zániku riadnym splnením dlhu (zaplatením úveru žalobcom) bol splnený predpoklad užívania tohto motorového vozidla úverovým dlžníkom (žalobcom), a teda nie je možné mať za to, že by možnosť prevodu vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu na žalobcu v danom čase nebola možná. 10. Žalobca po zaistení motorového vozidla odstúpil od zmluvy o Autokredite, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a aj od Dohody o postúpení práv a povinností, pričom tu je potrebné uviesť, že i keď urobil odstúpenia od troch zmlúv jedným písomným úkonom dňa 22. 04. 2014, momentom a okamihom odstúpenia od Dohody o postúpení práv a povinností táto dohoda zanikla v zmysle ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, čo malo ten právny následok, že zmluvnou stranou zmluvy o Autokredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa stal pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o., takže okamihom odstúpenia žalobcu od Dohody o prevode práv a povinností prestal byť žalobca zmluvnou stranou zmluvy o Autokredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pretože sa naspäť zmluvnou stranou týchto zmlúv stal pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. Navyše súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že k odstúpeniu žalobcu od zmluvy o Autokredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva prišlo takmer rok po zániku zmluvy o Autokredite riadnym zaplatením úveru žalobcu. 11. Súd prvej inštancie považoval zmluvu o Autokredite a zmluvu o zabezpečovacom prevode práv a povinností za platné v čase ich trvania, nakoľko z nich bolo oboma aktuálnymi zmluvnými stranami riadne plnené a v danom čase aktuálne zmluvné strany nemali pochybnosť o nemožnosti prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na aktuálneho dlžníka zo zmluvy o Autokredite. 12. Rovnako tak súd prvej inštancie považoval Dohodu o postúpení práv a povinností za platnú až do okamihu odstúpenia žalobcu od nej, čo nastalo dňa 22.04. 2014, nakoľko v čase jej existencie neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by bránila jej platnosti, pretože žalobca prevzal predmetné motorové vozidlo, mal ho vo svojej držbe a užívaní, vlastnil k nemu kľúče a príslušné doklady a neexistovala pochybnosť o prípadnej nemožnosti prevodu vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu na žalobcu, o čom svedčí okrem iného aj kontrola originality tohto motorového vozidla a evidenčný zápis vlastníkov tohto motorového vozidla vedený dopravným inšpektorátom v Senci. 13. Otázkou teda v spore bolo, či uvedeným neprevedením vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu vznikol žalobcovi nárok na sankciu, ktorý si žalobca uplatnil predmetnou žalobou na súde. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi v tejto súvislosti vznikol žalovaný nárok, pretože žalobca zaplatil ako nový dlžník žalovanému peňažné prostriedky ako vrátenie úveru, i keď tieto peňažné prostriedky neboli žalovaným ako veriteľom poskytnuté žalobcovi, ale pôvodnému dlžníkovi žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.), z čoho je zrejmé, že žalobca reálne od žalovaného neprijal žiadne peňažné prostriedky, ale tieto peňažné prostriedky za subjekt, ktorý ich skutočne prijal (pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.)) žalovanému ako veriteľovi zaplatil, takže žalobca de facto zaplatil žalovanému určitú sumu (rovnajúcu sa súčtu žalobcom zaplatených splátok úveru), za ktorú malo byť naňho prevedené vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, čo však nenastalo. Z uvedeného teda vyplýva, že majetok žalobcu sa týmto zmenšil o sumu, ktorú za pôvodného dlžníka zaplatil žalovanému, pretože za túto zaplatenú sumu nedostal žalobca predpokladanú protihodnotu (vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu).Súd prvej inštancie teda vyhodnotil na základe uvedeného, že žalobcovi sa v skutočnosti zmenšil majetok uvedeným spôsobom, takže mal nárok na vrátenie tejto časti zmenšenia svojho majetku. Podľa názoru súdu prvej inštancie však zodpovedným subjektom za uvedené zmenšenie majetku žalobcu nebol žalovaný, ale pôvodný dlžník od žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o., pretože žalobca zaplatil žalovanému peňažné prostriedky, ktoré reálne prijal tento pôvodný dlžník od žalovaného na základe právneho vzťahu s týmto pôvodným dlžníkom žalovaného. V zmluvnom vzťahu žalovaného, pôvodného dlžníka žalovaného, spoločnosti LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. a žalobcu: - žalovaný poskytol peňažné prostriedky pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o., ktoré prijal späť od žalobcu vo výške žalovanej istiny, - žalobca zaplatil žalovanému peňažné prostriedky, ktoré prijal pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. a vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu nebolo prevedené, a - pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť LightStones, s.r.o., aktuálne EurolightStones, s.r.o. prijal od žalovaného peňažné prostriedky, ktoré nikomu nevrátil. 14. Zjednodušene súd prvej inštancie uvedené vzťahy a spôsob svojho uvažovania vysvetlil nasledovne: - žalovaný ako veriteľ poskytol úver pôvodnému dlžníkovi spoločnosti LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones, s.r.o., pričom tento úver mu splatil žalobca, takže majetok žalovaného sa ani nezvýšil, ani neznížil; - žalobca ako nový dlžník vrátil úver žalovanému vo výške žalovanej istiny, pričom nenadobudol do vlastníctva predmetné motorové vozidlo, čo znamená, že majetok žalobcu sa znížil o sumu vráteného úveru žalovanému (vo výške žalovanej istiny).; a - pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones, s.r.o. prijal od žalovaného úver, ktorý však nikomu nevrátil, takže majetok pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones, s.r.o. sa zvýšil o sumu žalobcom vráteného úveru žalovanému (vo výške žalovanej istiny). 15. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že vo vzťahoch uvedených troch subjektov sa majetok žalobcu znížil o žalovanú istinu a majetok pôvodného dlžníka spoločnosti LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones, s.r.o. sa zvýšil o žalovanú istinu, preto súd prvej inštancie zotrváva na svojom právnom názore, že sa nie žalovaný, ale pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones, s.r.o. bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zaplatením úveru na základe dohody o postúpení práv a pohľadávok ktorá zanikla odstúpením žalobcu od nej), preto by mal byť pasívne legitimovaným v konaní pôvodný dlžník spoločnosť LightStones, s.r.o. aktuálne EurolightStones, s.r.o. a nie žalovaný. 16. Súd tvrdenie žalovaného, že „žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu ako spotrebiteľ“ považoval za vyvrátené samotným znením ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom z výpisu z obchodného registra žalobcu mal súd preukázané, že žalobca bol v čase vzniku zmluvného vzťahu (a bol ním aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku) podnikateľom - právnickou osobou podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) a ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka podnikateľom, takže žalobca ako podnikateľ nespĺňal podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka status spotrebiteľa, nakoľko nikdy počas svojej existencie ako právnickej osoby nebol fyzickou osobou.“ 17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi je povinný nahradiť žalovanú sumu (súd prvej inštancie opätovne dôvodnosť výšky ktorej súd vzhľadom na dôvody svojho rozhodnutia neskúmal) nie žalovaný, ale pôvodný dlžník žalovaného, spoločnosť EurolightStones, s.r.o., IČO: 44 556 764, na základe čoho súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 28 632,- eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. 18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru, rozhodnutie súdu prvej inštancie nerešpektuje právne názory vyslovené odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a súčasne trpí vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti časti odôvodnenia. 20. Podľa žalobcu súd prvej inštancie prekvapivo a nesprávne konštatoval, že až do zaplatenia poslednej splátky „bol splnený predpoklad užívania tohto vozidla žalobcom, a teda nie je možné mať za to, že by možnosť prevodu vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu na žalobcu v danom čase nebola možná.“ Má za to, že súd fakticky subjektívny pocit zmluvných strán (ktoré „nemali pochybnosť“) povýšil nad potrebu objektívneho skúmania možnosti plnenia, keď sám súd opakovanie uviedol, že plnenie, t.j. prevod vozidla na žalobcu nebol možný. Poukázal na to, že záväzok zo zmluvy o autokredite zanikol jeho splnením (kogentné ust. § 324 ods. 1 Obz), čím je potrebné považovať odstúpenie od zmluvy za neplatné. K úvahe súdu prvej inštancie o vecnej pasívnej legitimácii žalovaného uviedol, že súd pri danej svojej úvahe vynechal z kalkulácie záväzok smerujúci k prevodu vozidla na žalobcu. Do úvahy z hľadiska vecnej legitimácie neprichádza nikto iný, keďže žalobca splatil žalovanému finančné prostriedky a od žalovaného očakával prevod vlastníckeho práva k vozidlu (čo sa pre nemožnosť plnenia nestalo). Poukázal na to, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd zhodne konštatovali, že bolo dohodnuté, že žalovaný na žalobcu prevedie vlastnícke právo k vozidlu, pričom táto dohoda sa ukázala ako nemožná, nakoľko vlastnícke právo k motorovému vozidlu patrilo tretiemu subjektu. Z obsahu spisu je nesporné, že vlastnícke právo tretieho subjektu (spoločnosti Credium) vzniklo skôr, ako boli uzatvárané zmluvné vzťahy v predmetnej veci, t.j. skôr ako bola uzatvorená (neplatne) Zmluva o Autokredite, ďalej o zabezpečovacom prevode a neskôr o postúpení práv a povinností. Z uvedeného je možné nesporne vyvodiť záver, že nemožnosť plnenia bola daná od začiatku, bez ohľadu na subjektívny pocit právnej istoty žalobcu, resp. inej strany. Posúdeniu danej otázky v zmysle aplikácie ustanovenia § 37 ods. 2 OZ sa súd evidentne vyhol. 21. Podľa žalobcu súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil otázku zániku Zmluvy o Autokredite splnením, keďže neposúdil otázku, či táto zmluva vôbec s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 OZ platne vznikla, neriešil otázku platnosti jednotlivých zmlúv podľa § 37 ods. 2 OZ , nezodpovedal na právnu otázku vzniku zodpovednosti z dôvodu, že žalovaný nápravnú otázku vzniku zodpovednosti z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť previesť vozidlo na žalobcu, a z toho hľadiska vyplývajúcu škodu, resp. zmenšenie majetku žalobcu. Žalobca je toho názoru, že jednotlivé škodové vzťahy je z hľadiska zmluvných záväzkov potrebné posudzovať reťazovo, kedy: vo vzťahu k škode žalobcu je zodpovedný žalovaný, vo vzťahu k škode žalovaného je zodpovedný pôvodný dlžník, vo vzťahu k škode spôsobenej pôvodnému dlžníkovi je zodpovedný pôvodný majiteľ. 22. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. vec zruší a vráti na ďalšie konanie. 23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 27.07.2018. Uviedol, že zabezpečený záväzok voči žalovanému zanikol jeho riadnym splnením dňa 31. 07. 2013, pričom týmto úkonom došlo priamo zo zákona k spätnému prevodu vlastníckeho práva na oprávnený subjekt, t.j. bez ďalšieho sa obnovuje pôvodný stav. Jedinou povinnosťou zo strany žalovaného bolo vydať žalobcovi potvrdenie o zániku záväzku a zabezpečovaného prevodu, pričom uvedenú povinnosť si žalovaný splnil písomne, listinou Prehlásenie o ukončení zmluvy, čo opäť nebolo medzi stranami sporné. 24. Poukázal na to, že predmet financovania bol po riadnom ukončení Úverovej zmluvy, Zabezpečovacej zmluvy či Dohody o postúpení zaistený orgánmi činnými v trestnom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, a to priamo žalobcovi, ktorý mal vozidlo vo svojej dispozícii. Žalobca zostal nečinný a bez akéhokoľvek právneho či skutkového dôvodu akceptoval tvrdenie tretieho subjektu o tom, že je vlastníkom predmetného vozidla, namiesto toho, aby si svoje právo uplatnil na tom skutkovom základe, že podpisom Dohody o postúpení vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného dlžníka a ostatných uzavretých zmlúv momentom splnenia svojho záväzku voči žalovanému v postavení veriteľa na neho spätne prešlo vlastnícke právo k vozidlu a je tak v celom rozsahu oprávnený k výkonu svojich práv k tomuto vozidlu. Samotná skutočnosť, že predmet financovania mal akékoľvek právne vady, resp. vlastnícke právo k vozidlu prináležalo inému subjektu, na základe čoho považuje žalobca všetky zmluvy za neplatné pre nemožnosť ich plnenia, nebola podľa názoru žalovaného v konaní žalobcom preukázaná. 25. Pokiaľ ide o prípadný prospech žalovaného z údajne neplatného právneho úkonu, stotožňuje sa žalovaný so stanoviskom súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o uplatňovanie nároku titulom náhrady škody z dôvodu objektívnej zodpovednosti žalovaného, ani tu podľa názoru žalovaného nie sú zákonné predpoklady splnené. 26. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 27. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca písomnú repliku, v ktorej uviedol, že dohoda o spätnom prevode vozidla sa ukázala ako nemožná. Ďalej uviedol, že všetky tri zmluvy sú na sebe vzájomne závislé. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Uviedol, že považuje závislosť uzatvorených zmlúv za kľúčovú jednak pre posúdenie ich absolútnej neplatnosti z titulu nemožnosti plnenia. Konkrétne z dôvodu nemožnosti plnenia (§ 37 ods. 2 OZ) Zmluvy o zabezpečovacom práve k vozidlu sa stávajú neplatnými aj všetky ostatné závislé zmluvy čím je možné nárok žalobcu právne zadefinovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia z neexistujúceho (neplatného) úkonu. Vzhľadom na nemožnosť plnenia už pri uzatvorení zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, nemohli nastať ani účinky tzv. spätného prevodu. Samotná nemožnosť plnenia má za následok neplatnosť predmetnej zmluvy už od začiatku, ako aj neplatnosť všetkých ďalších závislých zmlúv. 28. K písomnej replike žalobcu zaslal žalovaný písomnú dupliku, v ktorej zdôraznil, že Zmluva o AutoKredite č. 681665 uzavretá 03.07.2009 medzi žalovaným v postavení veriteľa a pôvodným dlžníkom - spoločnosťou LightStones, s.r.o. zanikla z dôvodu jej riadneho splnenia. Poukázal na to, že úverovú zmluvu o Autokredite i zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, mal súd prvej inštancie v zmysle bodu 41. rozsudku za platné v čase ich trvania. Pokiaľ teda žalobca upriamuje pozornosť na údajnú neplatnosť všetkých predmetných právnych úkonov ako zmlúv vzájomne súvisiacich, a to pre nemožnosť plnenia čo i len jednej z nich, toto tvrdenie neobstojí. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.01.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a písomnými vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 30. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v odsekoch 40 až 48 napadnutého rozsudku vysporiadal s otázkou platnosti jednotlivých zmlúv ako aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody. 32. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že úverovú zmluvu, označenú ako zmluvu o AutoKredite č. 681665 uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou LightStones, s.r.o. (aktuálne EurolightStones, s.r.o.) ako pôvodným dlžníkom a jej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť tejto spoločnosti úver účelovo určený na financovanie osobného motorového vozidla AUDI A3-Cabriolet Attraction, rok výroby 2009, zdvihový objem 1798 ccm, výkon 118 kW, VIN: TRUZZZ8PX91001530, ktoré vybral pôvodný dlžník. Na zabezpečenie záväzku pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej zmluvy uzavreli strany dňa 03. 07. 2009 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 681665, ktorou pôvodný dlžník ako vlastník predmetu financovania previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania. Dňa 10. 04. 2010 uzavrel pôvodný dlžník so žalobcom Dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov (ďalej iba Dohoda o postúpení práv a povinností), na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z úverovej aj zabezpečovacej zmluvy. V zmysle tejto skutočnosti žalobca následne uhradil žalovanému všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy, t.j. svoj záväzok voči žalovanému ako veriteľovi splnil riadne a včas, teda ku dňu 31. 07. 2013 si žalobca splnil voči odporcovi všetky finančné záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv, na čo žalovaný vystavil dňa 31. 07. 2013 Prehlásenie o ukončení zmluvy, ktoré malo byť podkladom pre prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu titulom pôvodného zabezpečovacieho prevodu. Pri realizácii prepisu vlastníckeho práva k vozidlu bolo vozidlo tvoriace predmet financovania zadržané ORPZ Dunajská Streda protokolom č. ORPZ-DS-K l - 291/2013 z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. Z príslušného trestného konania vyplývalo, že dňa 20. 05. 2009 bola k predmetnému vozidlu uzatvorená v Českej republike úverová zmluva č. ÚS č. 71090386 medzi spoločnosťou Credium, a.s., IČO: 251 39 886 veriteľom a spoločnosťou KAR KOLEKTION s.r.o., IČO: 255 79 487 ako dlžníkom, súčasťou ktorej bol v čl. 6 zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v prospech spoločnosti Credium, a.s. Následne bolo vozidlo dňa 03. 07. 2009 predané pôvodnému dlžníkovi spoločnosti EuroLightStones, s.r.o. V súlade s uzatvorenou Dohodou o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 10. 04. 2010 bolo dohodnuté, že okamih, kedy dlžník (žalobca) zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe úverovej zmluvy, preberajúci dlžník týmto dňom nadobúda úplné a výhradné vlastnícke právo k predmetu financovania. Žalovaný svojim listom zo dňa 15. 10. 2013 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že vozidlo bolo v roku 2010 financované inou spoločnosťou v inom štáte, keďže vozidlo bolo pri uzavretí zmluvy podrobené kontrole originality, kde neboli zistené žiadne pochybnosti o jeho pôvode. Žalobca listom zo dňa 22. 04. 2014 adresovaným žalovanému, ako aj spoločnosti pôvodného dlžníka EuroLightStones, s.r.o. jednostranne odstúpil od zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10. 04. 2010, ako aj nadväzujúcich zmlúv o AutoKredite č. 681665 a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky spätného prevodu vlastníckeho práva. 33. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku zániku Zmluvy o autokredite a neriešil otázku platnosti jednotlivých zmlúv podľa § 37 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca ako preberajúci dlžník uhradil žalovanému ako veriteľovi všetky splátky zo Zmluvy o autokredite ku dňu 31.7.2013, čím táto zmluva zanikla splnením podľa § 559 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie taktiež dospel k správnemu záveru, že Zmluva o Autokredite a Zmluva o zabezpečovacom prevode práv a povinností boli uzatvorené platne. Pokiaľ ide o nemožnosť plnenia, je potrebné zdôrazniť, že neplatnosť zmlúv by bolo možné konštatovať iba v prípade, ak by bolo preukázané, že plnenie je nemožné od počiatku, t.j. že predmet financovania bol vo vlastníctve tretieho subjektu, a teda, že vlastníctvo nikdy neprešlo na pôvodného a ani preberajúceho dlžníka. V konaní však takáto skutočnosť preukázaná nebola, keďže samotné zaistenie vozidla Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Dunajská Streda (ďalej iba OR PZ) ešte neznamená, že kupujúci - pôvodný dlžník nebol dobromyseľný a že naňho neprešlo v súlade s § 446 Obch. zák. vlastnícke právo. Keďže dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá a v konaní nebol preukázaný opak, nemožno súhlasiť s tým, že zmluvy sú od počiatku pre nemožnosť plnenia neplatné. Odvolací súd zdôrazňuje, že uplatnenie vlastníckeho práva k vozidlu tretím subjektom a zaistenie tohto vozidla neznamená, že právny predchodca žalobcu nenadobudol dobromyseľne vlastnícke právo k vozidlu, čím je vylúčená nemožnosť plnenia od počiatku. Žalovaný si podľa odvolacieho súdu svoju povinnosť zo zmluvy splnil, vystavil Prehlásenie o ukončení zmluvy zo dňa 31.07.2013, nedošlo však k prepisu vozidla, keďže vozidlo bolo zaistené orgánmi činnými v konaní. V prepise mu teda bránila táto objektívna skutočnosť, čo však nebránilo žalobcovi uplatniť si svoj nárok a domáhať sa buď vydania vozidla na základe preukázania vlastníckeho práva (na základe toho, že splnil zmluvu o Autokredite a dobromyseľne nadobudol vlastníctvo) alebo peňažného plnenia od pôvodného dlžníka, za ktorého plnil úver a protihodnotu nedostal. 34. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že vlastnícke právo tretieho subjektu v konaní preukázané nebolo, všetky tri zmluvy boli platne uzavreté. Zmluva o autokredite a zabezpečovacom prevode zanikli riadnym splnením, keďže došlo k úhrade splátok, čím bola splnená rozväzovacia podmienka zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania. K samotnému prepisu vozidla nedošlo, keďže na vozidlo si uplatnil nárok tretí subjekt a vozidlo bolo zaistené v zmysle príslušných predpisov, neznamená to však, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Dohodu o postúpení práv a povinností súd správne posúdil ako platne uzatvorenú stým, že ukončená bola na základe odstúpenia žalobcu. Pôvodný dlžník sa teda obohatil na úkor žalobcu v zmysle § 451 ods. 2 OZ plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol. Žalobca totiž zaplatil úver na základe Dohody o postúpení práv a povinností, ktorá zanikla odstúpením. Žalobca teda zaplatil za pôvodného dlžníka úver a nedostal protihodnotu, pričom poberateľom úveru bol pôvodný dlžník. 35. Pokiaľ ide o zdôvodnenie, z akého dôvodu nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, odvolací súd odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie v odsekoch 40 až 46 napadnutého rozsudku. 36. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že žalovaný porušil povinnosť, v dôsledku ktorej mala vzniknúť žalobcovi škoda. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Medzi sporovými stranami nevznikol vzťah zodpovednosti za škodu, odstúpením od Dohody o postúpení práv a povinností vnikol vzťah medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom. 37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. 39. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).