Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/33/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218472 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1314218472.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č..XXX, XXX XX, štátny občan SR zastúpený JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo č.414, 941 32, proti žalovanej: W.. Ľ. L., L.. XX.XX.XXXX, J. J., G. E. Č.. XXXX/XX, štátny občan SR, o zaplatenie 10.800,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C/229/2014-288 zo dňa17. januára 2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 10 800,- € s prísl. a rozhodol, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% . Žalobca dôvodil tým, že je závetný dedič po E. T., a finančnú hotovosť spadajúcu do dedičstva vo výške 10.800,- € žalovaná po úmrtí E. T. vzala a odmieta mu ju žalobcovi vydať. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2; § 489 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že na vkladnej knižke E. a C. T., vedenej v Poštovej banke a.s., bol zostatok na účte ku 21. 11. 2011 vo výške 3, 32 €, čo bolo 2,5 roka pred ich smrťou. Žiadne značné finančné prostriedky nemali, ako to vyplynulo aj pri vyporiadaní ich dedičstva. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne a.s., mali manželia T. nízke starobné dôchodky, spolu cca 500,- €. Z Čestného prehlásenia G. a C. T., mal za preukázané, že už v auguste 2010, teda 2, roka pred smrťou sa od nich dozvedeli, že veľkú časť peňazí už minuli, nechali si vybudovať pomník za cca 3 500,- €, nakúpili rôzne veci do domácnosti, žalobcovi dali peniaze na traktor a pílu, na ich dohováranie im v telefonickom rozhovore potvrdili, že peniaze na svoje pohreby zverili žalovanej, vo výške 2 500,- €. O tejto sume vedela a potvrdila ju aj žalovaná. O sume 11 300,- € existenciu ktorej tvrdil žalobca, ani rodinní príslušníci z ČR, ani žalovaná, ako rodinný príslušník, nevedeli. Za vyvrátené tvrdenie žalobcu považoval, že v dome sa nachádzala žalovaná suma, že túto vzala žalovaná, pričom iba tvrdil, že peniaze videl, tieto neprepočítaval, čím nebola preukázaná vôbec existencia týchto peňazí. Žalovaná sa o túto sumu obohatiť nemohla, lebo táto zostala iba v rovine fiktívnej, preto bolo irelevantné skúmať, či na úkor žalobcu mala získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale malo ísť o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, čo bližšie nešpecifikovala ani jeho právny zástupkyňa, a za danej situácie, bez predloženia dôkazov, by išlo iba o špekulácii. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy si odvodzuje od Osvedčenia o dedičstve po zom. E.W. T., súd oboznámením sa s predmetným dedičským spisom zistil, že žalovaná ani nepatrila do okruhu zákonných dedičov, v konaní v dôsledku úmrtia jeho manželky, C. T., matka žalovanej, I. T. by bola patrila do okruhu zákonných dedičov, ako sestra C. T., avšak nakoľko notárka závet v prospech žalobcu vyhlásila za platný, s I. T. sa ďalej nekonalo, a jej námietky ohľadom žalovanej sumy nikto doposiaľ neskúmal. Strany sporu súhlasili s tým, aby súd svedkov, ktorí sú uvedení v trestnom konaní z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti už nevypočúval, a preto súd upustil od výsluchu svedkov, a oboznámil sa s ich výpoveďami v trestnom konaní, z výpovedí ktorých nevyplýva, že by po smrti alebo krátko pred smrťou E. T., tak vysokú sumu, ako je žalovaná, u nich videl. Keďže žalovanú sumu, okrem tvrdenia žalobcu nikto nevidel, nebolo pochopiteľne ani možné a preukázané, že by ju žalovaná odcudzila a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu, zamietol. 1.1. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca vytýkajúc súdu prvej inštancie, že v konaní navrhol vykonať dôkaz vypočuť svedkov Y. T. a S. J., avšak súdu postačili svedecké výpovede uvedené v trestnom spise, čím nevykonal navrhnuté dôkazy. Namietal, že neboli odstránené rozpory o tom, že žalovaná suma tvorí BSM, tvrdenie žalovanej o stave C. T.. Namietal, že Y. T. nezmenila trikrát výpoveď, iba ju upresňovala. Okolnosti prisvojenia si hotovosti 10 800,- € žalovanou dňa 26.1.2013 v rodinnom dome boli predmetom trestného konania. Príslušník policajného zboru síce skonštatoval v uznesení, ktorým zastavil konanie, že neprišlo k spáchaniu trestného činu krádeže, avšak sám konštatuje, že nie je dotknuté právo žalobcu na náhradu vzniknutej škody a odkázal ho na uplatnenie si svojich práv v občianskom konaní. O tom, že hotovosť 11 300,- € bola uložená v starej práčke v červenej handre v dvoch obálkach svedčí vyhlásenie Y. T. priložené k odvolaniu. Svedkyňa J. potvrdila, že poručiteľ mal doma peniaze. Svedkovia posádky záchrannej služby potvrdili, že C. T.Á. bola schopná komunikovať. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konania. Prílohou odvolania je vyhlásenie S. J. zo dňa 29.1.2018 čestné vyhlásenie I. S. zo dňa 24.1.2018 sťažnosť na doktorku Y. T. podanú žalovanou. 3. Žalovaná v písomnou vyjadrení k odvolaniu žalobkyne podaným cestou svojej právnej zástupkyne uviedla, že súd vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že upúšťa od výsluchu svedkyne J., pretože jej výpoveď je obsahom pripojeného trestného spisu a v zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.10.2017 je uvedené, že sporové strany nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie. Tvrdenia o nevykonaní dôkazov potrebných na zistenia rozhodujúcich skutočností je preto nedôvodné. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že existovala žalovaná suma a že ju dňa 26.1.2013 zobrala žalovaná. V tomto smere dôkazné bremeno žalobca neuniesol. Žalobca podal žalobu s poukazom na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie a, že sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. V tomto smere svedecká výpoveď doplnená čestným vyhlásením S. J. a I. S. sa javí ako bezpredmetná. V trestnom konaní nebolo preukázané, že by čiastka 10 800,- € skutočne existovala. Okresná prokuratúra Nové Zámky v uznesení zo dňa 4.4.2014 vyslovila pochybnosť o existencií predmetných peňazí. V dedičskom konaní bolo vykonané šetrenie o majetku poručiteľa iba s odvolaním sa na ústnu výpoveď žalobcu, kde žalobca ničím nedokladoval jej existenciu. Svedkovia, ktorých žalobca navrhol nepotvrdili, že čiastku 10 800,- € videli a prepočítali. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 3.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení, ktoré nad rámec vyjadrenia svojej právnej zástupkyne (odsek 3.) podala aj sama, zotrvala na svojich doterajších prednesoch a skutkových tvrdeniach, v zhode s tvrdením pred súdom prvej inštancie. 4. Žalobca v replike zotrval na podanom odvolaní vrátane jeho dôvodov. Žiada aby súd prihliadol na svedeckú výpoveď Y. T., ktorá vo vyhlásení zo dňa 29.1.2018 podrobnejšie uviedla podstatné okolnosti. Priložil vyhlásenie N. Y. zo dňa 28.6.2018. 5. Žalovaná v duplike zhrnula svoje doterajšie tvrdenia a založila vyhlásenie K. B. zo dňa 21.11.2018. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 8. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 9. Vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej konštrukcie rozhodujúcou otázkou z hľadiska správneho právneho posúdenia uplatneného nároku je zistenie, či žalovanej vznikol majetkový prospech na úkor žalobcu, právny vzťah ktorý závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 458 Občianskeho zákonníka. 10. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a to z Osvedčenia o dedičstve č. k. 16 D 243/2013, Dnot 48/2013 vyplýva, že žalobca ako závetný dedič nadobudol po poručiteľovi E. T., zom. dňa XX. X. XXXX finančnú hotovosť vo výške 10 800,- €, ktorú podľa tvrdenia žalobcu mala vziať žalovaná. Dôkazné bremeno o tomto tvrdení spočívalo na žalobcovi. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané , t.j. ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch (uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 192/2004). 11. Bez akýchkoľvek pochybností na základe výsledkov podrobného dokazovania pred súdom prvej inštancie možno uzavrieť, že žalobcovi sa nepodarilo spoľahlivo preukázať že v dome sa nachádzala žalovaná suma a že túto vzala žalovaná, teda, že žalovanej vznikol majetkový prospech ktorý získala na úkor žalobcu. Preukázanie vzniku majetkového prospechu t.j. prevzatie peňazí žalovanou nemožno vyvodzovať z výsluchu Y. T. (či už formou výsluchu v trestnom konaní, alebo formou čestného prehlásenia zo dňa 16.05.2017) z obsahu ktorej vyplýva, len že „..dňa 26.01.2013 bola v dome manželov T., za prítomnosti strán sporu, ona zostala v kuchyni a žalobca so žalovanou išli do komory pre peniaze, počula čo hovorili, počula, že našli obálky s peniazmi, spoločne jej obaja povedali, že tam bolo 11 300,- €..“. Výpoveď menovanej svedkyne je potrebné hodnotiť spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi ktorými, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bolo tvrdenia žalobcu vyvrátené. 12. Žalobca teda v konaní nepreukázal prvý zo základných predpokladov k vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a to získanie bezdôvodného obohatenia žalovanou a preto je bezpredmetné skúmanie ďalších predpokladov, resp. zaoberať samotnými skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie ( pozri odsek 26. napadnutého rozsudku). 13. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa námietky uplatnenej v odvolaní je nevykonanie navrhnutých dôkazov - výsluchu svedkov Y. T. a S. J.. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci / k zisteniu predpokladov pre priznanie náhrady bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka /. 13.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonanie navrhnutého dôkazu považoval za nadbytočné, tento postup riadne v zdôvodnení rozsudku odôvodnil (odsek 27. napadnutého rozsudku) so záverom ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaného dôkazu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Naviac, z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012, v dôsledku čoho odvolacia námietka o nevypočutí navrhnutých svedkov nie je spôsobilá zhojiť nedostatok preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu, a tak privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 14. Pochybenie súdu prvej inštancie považuje žalobca aj v neodstránení rozporov týkajúcich sa zdravotného stavu C. T., ako aj tvrdenia, že žalovaná suma tvorí BSM. Pre zodpovedania kľúčovej otázky, o vzniku majetkového prospechu žalovanej na úkor žalobcu, sú tieto tvrdenia, hoc aj rozporuplné, úplne bezpredmetné, keďže svojím obsahom nemôžu mať žiadnu vypovedaciu schopnosť. 15. Žalobca v snahe zhojiť absenciu dôkaznej povinnosti preukazujúcej vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej k odvolaniu predložil nový dôkaz - vyhlásenie S. J. zo dňa 29.1.2018 (č.l. 299); čestné vyhlásenie I. S. zo dňa 24.1.2018 (č.l. 300); sťažnosť na doktorku Y. T. (č.l. 301 a nasl.). 15.1. Podľa § 366 Cs.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. V súdenej veci vo vzťahu k novo predloženým dôkazom žalobcom nie je možné prijať záver, že by ich bez svojej viny nemohol predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. V danom prípade preto nie je možné v odvolacom konaní na „nový dôkaz“ prihliadnuť keďže sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p., ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, povinnosť ktorú si žalobkyňa nesplnila. 16. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že žalovanej vznikol majetkový prospech ktorým by sa na jeho úkor obohatila, a teda nie je naplnený základný pojmový vzťah bezdôvodného obohatenia. Ak súd prvej inštancie za týchto okolností žalobu ako nedôvodnú zamietol, bol jeho postup vecne správny, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odkazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku. 17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).