Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/241/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315202380 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315202380.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: X/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. XXX/XX, X/ R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XXXXX/XXA, X/ N. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XXXXX/XXA, X/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XXXX/XX, X/ Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XXXX/XX, všetci v zastúpení: JUDr. Adam Puškár, advokát, AK v Bratislave, Karpatská 5, proti žalovaným: X/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XX, X/ Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XX, obaja v zastúpení: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., AK v Bratislave, Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, X/ R.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, Z., X/ W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. XX, Z., štátny občan SR, obaja v zastúpení: M&M Legal s.r.o., AK v Bratislave, Drieňová 27, IČO: 47 683 325, X/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XX, štátny občan SR, X/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. W. XX, štátny občan SR, obaja v zastúpení: JUDr. Jana Uhrinová, advokátka, AK v Bratislave, Bezručova 1, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním, eventuálne o zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. mája 2017 č.k. 44C 88/2015-484 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. Žalobcom 3/ a 4/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. Žalobcom 5/ a 6/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, Žalovaným 1/ a 2/ súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom plnom rozsahu spoločne a nerozdielne. Žalovaným 3/ a 4/ súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom plnom rozsahu spoločne a nerozdielne. Žalovaným 5/ a 6/ súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom plnom rozsahu spoločne a nerozdielne. Štátu priznal náhradu trov voči žalobcom v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcami 1/ až 5/, ktorou sa domáhali určenia, že nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve cesty - práva priechodu a prejazdu peši i motorovým vozidlom cez pozemky žalovaných 1/ až 5/ smerom od miestnej komunikácie lesnej cesty na parcele č. XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., katastrálne územie O., po celej výmere parciel žalovaných 1/ až 5/ k stavbám žalobcov 1/ až 5/; žalovaní 1/ až 5/ sú povinní strpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva priechodu a prejazdu peši i motorovým vozidlom, vlastníkmi stavieb - žalobcov 1/ až 5/, a eventuálne sa domáhali vydania rozsudku, ktorým súd zriadi v prospech žalobcov 1/ až 5/ vecné bremeno spočívajúce v práve cesty - práva priechodu a prejazdu peši i motorovým vozidlom po celej výmere parciel žalovaných 1/ až 5/ a to cez pozemky žalovaných 1/ až 5/ smerom od miestnej komunikácie lesnej cesty na parcele č. XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., katastrálne územie O., po celej výmere parciel žalovaných 1/ až 5/ k stavbám žalobcov 1/ až 5/; žalovaní 1/ až 5/ sú povinní strpieť a umožniť výkon vecného bremena - práva priechodu a prejazdu peši i motorovým vozidlom, vlastníkmi stavieb - žalobcov 1/ až 5/. 3. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že žalobkyňa 1/ je vlastníčkou pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXXX/X o výmere 66 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 164 m2, a rodinného domu súpisné číslo XXXXX na parc. č. XXXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., k. ú. O.; uvedené nehnuteľnosti nadobudla dňa 03.07.2007 dedením, pričom jej rodičia nadobudli nehnuteľnosť dňa 30.10.2001 kúpnou zmluvou. Žalobcovia 2/ a 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXXX/XX o výmere 224 m2, a parc. č. XXXXX/XX o výmere 65 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXXXX na parc. č. XXXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., k. ú. O.; uvedené nehnuteľnosti nadobudli dňa 26.06.2003 kúpnou zmluvou. Žalobcovia 4/ a 5/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXXX/X o výmere 65 m2, a parc. č. XXXXX/X o výmere 217 m2, a rodinného domu súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., k. ú. O.; uvedené nehnuteľnosti nadobudli dňa 07.03.2003 kúpnou zmluvou. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXXX/X o výmere 65 m2, a parc. č. XXXXX/XX o výmere 272 m2, a rodinného domu súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III, obec Z. - mestská časť I. W., k. ú. O.; uvedené nehnuteľnosti nadobudli dňa 13.03.2003 kúpnou zmluvou. Žalovaný 3/ je vlastníkom pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXXX/XX o výmere 247 m2, a parc. č. XXXXX/XX o výmere 66 m2, a rodinného domu súpisné číslo XXXXX na parc. č. XXXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., k. ú. O.; uvedené nehnuteľnosti nadobudol dňa 07.05.2014 kúpnou zmluvou. Žalovaní 4/ a 5/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXXX/X o výmere 65 m2 a parc. č. XXXXX/XX o výmere 237 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., k. ú. O.; uvedené nehnuteľnosti nadobudli dňa 14.04.2003 kúpnou zmluvou. Nehnuteľnosti žalobcov sú 3 rodinné domy z celkovo 6 rodinných domov, ktoré boli vybudované Vojenskou stavebnou správou Bratislava v roku 1953 a od roku 1958 prešli pod správu Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb ako dlhodobé ubytovne pre svojich zamestnancov a ktoré boli následne týmto zamestnancom v r. 2001 predané. Šesť domov stojí na zhruba rovnakých parcelách vedľa seba, pričom pred nimi vedie vyasfaltovaná príjazdová cesta a za ňou záhradky; príjazdová cesta logicky prechádza všetkými pozemkami, aby sa zabezpečilo právo prístupu k nehnuteľnostiam pre všetkých majiteľov; takto bola kolónia projektovaná aj vybudovaná; pozdĺž cesty sa nachádzajú lampy verejného osvetlenia. Od vybudovania až doposiaľ bola vždy kolónia aj s cestou využívaná týmto spôsobom a bolo racionálnym a zákonným spôsobom zabezpečené právo prístupu majiteľov na svoje pozemky; situácia sa zmenila v r. 2013, keď si žalovaní 1/ a 2/ ako majitelia v poradí prvého pozemku celý svoj pozemok začali oplocovať a 08.04.2014 začali osádzať vstupné brány a tým de facto zamedzili prístupu ostatných majiteľov k ich nehnuteľnostiam; oplotenie svojho pozemku stavebníci zrealizovali na základe ohlásenia stavebnému úradu Mestská časť Z. - I. W. zo dňa 12.01.2012, na základe ktorého tento úrad vydal stavebníkovi Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 23.03.2012, sp.zn. ÚKaSP-2012/142-OSV, ktorým tento stavebníkom oznámil, že nemá k ohláseniu stavebných úprav žiadne námietky. V nehnuteľnostiach majú viacerí občania dôchodkového veku trvalý pobyt a v súčasnosti je im znemožnený prístup do ich obydlí po regulárnej ceste a musia sa náročne do svojich domovov dostávať lesom, čo je v zimných mesiacoch extrémne náročné a v prípade úrazu sa k nim nedostane ani záchranná služba a pod. Nezákonnosť svojho rozhodnutia si stavebný úrad uvedomil, nakoľko vo svojom ďalšom rozhodnutí zo dňa 29.01.2014 sp.zn. ÚKaSP-2014/0164/ BEA-31, v ktorom ďalší majiteľ rodinného domu stavebnému úradu oznámil svoj zámer oplotiť si taktiež svoj pozemok a tým fakticky znepriechodniť cestu ostatným majiteľom, už stavebný úrad stavebníkovi oznámil, že nemá k oploteniu námietky, ale stavebník musí zabezpečiť prechod a prejazd k susedným parcelám. Je zrejmé, že žalobcovia dobromyseľne vykonávali právo prejazdu a priechodu cez pozemky žalovaných pre seba viac ako 10 rokov, čím nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva - vydržaním. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili: výpisy z LV, kúpne zmluvy, náčrty, fotografie, navrhli výsluch 12 svedkov - rodinných príslušníkov žalobcov, správcu objektu na skutočnosti od kedy je predmetná komunikácia využívaná všetkými stranami sporu, vyjadrenie Mestských lesov Bratislava k vybudovaniu novej prístupovej cesty z 30.03.2017, snímku z mapy, na ktorej ružovou farbou vyznačená terajšia prístupová cesta a šedou farbou je vyznačená prístupová cesta, ktorú navrhujú žalovaní s tým, že žalobcovia majú za to, že ide len o nepatrné posunutie v teréne s tým, že u žalobkyne 1/ by to bolo posunutie len o 0,5 m, u ďalšieho žalobcu o 2 m, potom o 3 atď. 4. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko tu chýba právny titul a to ani len domnelý, na základe ktorého by mali žalobcovia právo užívať predmetnú cestu cez nehnuteľnosti žalovaných. Spochybnili dobromyseľnosť žalobcov, pretože predmetná „cesta“ nebola nikdy vybudovaná ani kolaudovaná ako cesta a aj z kúpnych zmlúv, ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že nadobudli nehnuteľnosti do vlastníctva bez akýchkoľvek tiarch a vecných bremien. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena súdom, toto je podľa nich možné iba pokiaľ nemožno zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti žalobcov iným spôsobom, pričom ako vyplýva z náčrtu možného prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov, ktoré predložili žalovaní 5/ a 6/, tento je možný aj po okraji nehnuteľností, resp. za záhradami. Je treba brať ohľad na pomer výhody žalobcov a ujmy spôsobenej žalovaným, čo by v tomto prípade bolo v podobe vedenia cesty popod okná rodinných domov žalovaných. Na účely prípadného zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov nie je nevyhnutné použiť „celú výmeru“ pozemkov žalovaných a preto im nemôže byť uložená povinnosť znášať právo prechodu a prejazdu v takomto rozsahu, resp. bez jeho bližšieho určenia 5. Žalovaní 3/ a 4/ mali za to, že nie sú podmienky na zriadenie práva vecného bremena súdom, keď existuje a je aj reálne využívaný prístup k nehnuteľnostiam žalobcov v zmysle náčrtu predloženým žalovanými 5/ a 6/, o čom svedčia aj fotografie, keď pri nehnuteľnostiach žalovaných 1/ a 2/ sú na tejto ceste vybudované pevné stojiská na autá. Domnelá cesta nebola budovaná ako cesta, ide len o spevnené plochy v okolí nehnuteľností strán sporu. Nie je možné zriadiť vecné bremeno tak, ako ho navrhujú žalobcovia vzhľadom na to, že domnelá cesta neexistuje na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Domnelá cesta nemá asfaltový povrch, takže nie je možné, aby slúžila ako prístup k nehnuteľnostiam žalobcov. Žiadali, aby bolo prihliadnuté na ujmu, ktorá by bola zriadením požadovaného vecného bremena spôsobená žalovaným ako vlastníkom nehnuteľností. Predmetné vecné bremeno by bolo možné zriadiť na konci nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných, ale samozrejme na základe dohody. Na vydržanie práva zodpovedajúceho vecného bremena absentuje dobromyseľnosť žalobcov ako aj titul. Domnelá cesta nebola nikdy cestou, bolo na dobrej vôli vlastníkov nehnuteľností, aby v prípade potreby umožnili prejazd a prechod peši žalobcov ako výlučných vlastníkov susediacich nehnuteľností. V oplotení vybudovanom žalovanými 1/ a 2/ je posuvná brána, cez ktorú títo stále umožňujú prístup ostatných vlastníkov k svojim pozemkom a k jeho zamedzeniu nikdy nedošlo. Žalobcovia nechcú rešpektovať výlučné vlastnícke právo žalovaných a taktiež sa nechcú podieľať na nákladoch so zabezpečením premiestnenia cesty a vybudovaní prístupu na pozemky vo vlastníctve žalobcov. So žalobcami sa neúspešne snažili rokovať o tom, že im bude zabezpečené právo prejazdu a prechodu na základe zmluvy a dohody za podmienky umiestnenia cesty tak, aby v čo najmenšej možnej miere obmedzovala výlučné vlastnícke právo žalovaných a za splnenia podmienky vybudovania cesty ďalej od stavieb, aby nedochádzalo k ohrozeniu majetku a života žalovaných. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaní 3/ a 4/ súdu predložili: znalecký posudok č. XXX/XXXX R.. E. S. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v Z., na ulici H. W. - rodinný dom súp. č. XXXXX na parc. XXXXX/XX a parc. XXXXX/XX a XXXXX/XX, k. ú. O. ako podklad pre prevod a zriadenie záložného práva uvedenej nehnuteľnosti, geometrický náčrt jednotlivých variant cenových ponúk. Navrhli vykonať dokazovanie miestnou ohliadkou, výsluchom strán. 6. Žalovaní 5/ a 6/ mali za to, že pokiaľ niekto dlhodobo užíva cudzí pozemok tým, že cez neho prechádza, nesvedčí mu to ako titul na vydržanie práva prechodu. Cesta nie je vybudovaná, ide len o spevnenú plochu, pôvodne urobenú na zadržiavanie vody pri nehnuteľnostiach žalovaných. Plne funkčný je prístup k nehnuteľnostiam žalobcov cez parcelu XXXXX/X, pričom aj z hľadiska zimnej údržby sú obe cesty rovnako neudržiavané. Pri vydržaní práva vecného bremena je podstatným znakom dobromyseľnosť, pričom žalobcovia nikdy cestu cez nehnuteľnosti žalovaných nepovažovali za vlastnú a teda chýba predpoklad vydržania. Zriadiť vecné bremeno možno len za náhradu a poukázali na náklady na vybudovanie novej prístupovej cesty s odplatou za znehodnotenie nehnuteľností strán sporu. Žalobcovia majú možnosť využiť prístupovú cestu do svojich domov smerom od miestnej komunikácie lesnej cesty parc. č. XXXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, ktorá má rovnaký spôsob využitia ako miestna komunikácia lesnej cesty na parc. č. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., k. ú. O.. Poukazujúc na pripojené náčrty v katastrálnej mape uviedli, že žalobcovia môžu realizovať prechod miestnou komunikáciou lesnej cesty parc. č. XXXXX, následne cez parcelu č. XXXXX/X a ďalej majú v prístupe k svojej nehnuteľnosti využívať prechod cez parcelu č. XXXXX/X, t.j. úsek spevnenej lesnej cesty o výmere 10 m2 napojenej na parc. č. XXXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne 1/. Predmetná prístupová cesta je pre žalobcov prístupnejšia, keďže prechod k svojim nehnuteľnostiam môžu realizovať bez toho, aby svojim prechodom a prejazdom narúšali vlastnícke práva žalovaných prechodom a prejazdom motorovými vozidlami bezprostredne pod oknami ich domov. Všetky spomínané nehnuteľnosti sú umiestnené v oblasti, ktorá leží v lese a prístup do svojich domov v prípade nepriaznivého počasia (sneh) je komplikovaný, či už žalobcovia využívajú miestnu komunikáciu prostredníctvom lesnej cesty na parc. č. XXXXX alebo miestnu komunikáciu lesnej cesty na parc. č. XXXXX/X. Žalovaní 4/ a 5/ uviedli, že majú maloleté dieťa v predškolskom veku, ktoré je dennodenne žalobcami ohrozované tým, že bezprostredne pred oknami ich rodinného domu prechádzajú autami rôznych poznávacích značiek. Ich maloleté dieťa i napriek tomu, že bývajú v lese, sa nemôže pred ich nehnuteľnosťou voľne hrať. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaní 3/ a 4/ súdu predložili: vyjadrenie realitného agenta N. &. B., M..L..T.., V. XX, Z. z 11.02.2017, ktoré odhaduje pokles hodnoty konkrétnych nehnuteľností žalovaných 3/, 4/ v dôsledku zaťaženia žiadaným vecným bremenom až do výšky 30-50% v porovnaní s nehnuteľnosťami, na ktorých vecné bremeno neviazne, výpis z LV XXXX na nehnuteľnosť žalovaných 3/ a 4/, informatívna kópia z mapy, znalecký posudok na cenu nehnuteľností žalovaných 3/a 4/ z 13.10.2016 kde všeobecná hodnota stavieb a pozemkov žalovaných 3/a 4/ bola určená na 143.000 Eur, 3 cenové ponuky na vybudovanie cesty alternatívne v zadnej časti pozemkov strán sporu (fotografia č.10 z ohliadky), predbežná cenová ponuka na prístupovú cestu v šírke 3,5 x dĺžka 70 m cca 245 m2, prevedenie betón vo výške 18.298,49 Eur s DPH, predbežná cenová ponuka na prístupovú cestu v šírke 3,5 m dĺžka 70 m cca 245 m2, prevedenie spevnená plocha prírodné kamenivo makadam v cene 8.526 Eur s DPH, predbežná cenová ponuka na prístupovú cestu v šírke 3,5 m dĺžka 20 m cca 70 m2 vedená cez les pod poslednou záhradou, prevedenie spevnená plocha prírodné kamenivo makadam v cene 4.056,12 Eur s DPH. Navrhli vykonať dokazovanie miestnou ohliadkou za prítomnosti strán sporu a výsluchom strán, 7. Uznesením č.k. 44C 88/2015-194 zo dňa 24.08.2016 súd prvej inštancie na návrh žalobcov pripustil aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný 3/ W. G. a na jeho miesto vstúpili do konania jeho právni nástupcovia R.. V. Z. a W. M. ako žalovaní 3/ a 4/. 8. Z výpisov z katastra nehnuteľností, z náčrtov, ohliadky na mieste samom zistil, že strany sporu sú vlastníkmi šiestich susediacich nehnuteľností v rade, smerom od H. W. v poradí prvá nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, v poradí druhá nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/, v poradí tretia nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaných 5/ a 6/, v poradí štvrtá nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcov 2/ a 3/, v poradí piata nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcov 4/ a 5/ a v poradí posledná - šiesta nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobkyne 1/. Z kúpnych zmlúv predložených žalobcami, ktorými strany sporu pôvodne nadobudli do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti od M.- M. Ú. M. F. H. H., B. N. K. X, Z. R.: XX XXX XXX zistil, že tieto nadobudli bez akýchkoľvek tiarch, t.j. aj bez vecných bremien, čo sa konštatuje v bode IV. týchto kúpnych zmlúv, kde predávajúci vyhlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, ani iné právne povinnosti, s ktorými by kupujúcich pred podpísaním tejto zmluvy neoboznámil. V kúpnych zmluvách sa konštatuje, že kupujúci sú nájomcami nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu. 9. Z výsluchov strán sporu ako aj z ohliadky súd prvej inštancie zistil, že predmetná cesta vedúca popod okná domových nehnuteľností strán sporu bola využívaná na základe konkludentného súhlasu dotknutých strán sporu, keď umožňovali ostatným prístup k nehnuteľnostiam cez svoje parcely. Boli vedomí, že nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva bez oprávnenia z vecného bremena prechodu resp. prejazdu. Z oznámenia Mestských lesov Bratislava zo dňa 20.06.2014 súd zistil, že strany sporu boli vyzvané, aby nevyužívali lesné pozemky v správe Mestských lesov Bratislava na parkovanie a to v zmysle § 31 ods. 1 písm. d) zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z. Z vyjadrenia Mestských lesov Bratislava zo dňa 30.03.2017 zistil, že nesúhlasia s vybudovaním prístupovej cesty na parcele registra " C" č. XXXXX/. k.ú. O., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre vlastníka K. W. M. Z. a ktorú majú W. Y. O. Z. v nájme na základe nájomnej zmluvy č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 15.10.2007 z dôvodu, že k uvedeným domov už existuje prístupová cesta, ktorá je zaužívaná z minulosti a zodpovedá aj terénnym podmienkam v danej lokalite. 10. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX R.. E. S. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v Bratislave, na ulici H. W. - rodinný dom súp. č. XXXXX na parc. XXXXX/XX a parc. XXXXX/XX a XXXXX/XX, k.ú. O. ako podklad pre prevod a zriadenie záložného práva uvedenej nehnuteľnosti ako aj z vyjadrenia realitného agenta N. &. B., M..L..T.., V. XX, Z. z 11.02.2017 mal odhadnuté hodnoty konkrétnych nehnuteľností žalovaných 3/, 4/ v dôsledku zaťaženia žiadaným vecným bremenom až do výšky 30% - 50% v porovnaní s nehnuteľnosťami, na ktorých vecné bremeno neviazne. 11. Zo znaleckého č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou R.. V. B. zo znaleckého odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX pre vlastníkov rodinných domov súp. č. XXXX na parcele XXXXX/X, súp. č. XXXXX na parcele č. XXXXX/X, súp. č. XXXXX na parcele č. XXXXX/XX, k. ú. O. a to podľa varianty zriadenia vecného bremena podľa návrhu žalobcov jednorazová odplata, ktorú by mal zaplatiť každý zo žalobcov vo vzťahu ku každému zo žalovaných vo výške uvedenej v tabuľke na č.l. 28, celkovo je 35.212,68 Eur. Zo znaleckého posudku zistil, že úlohou znalca bolo vyčíslenie primeranej náhrady, ktorá bude kompenzovať ujmu, ktorá vznikne zriadením vecného bremena povinnému subjektu. Ujma povinného subjektu je stanovená na báze straty nájomného z nájmu pozemku. Závady (vecné bremeno) viaznúce na nehnuteľnostiach sú odhadnuté podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého vlastníka. Stanovenie všeobecnej hodnoty závady je vykonané kapitalizáciou hospodárskej ujmy (ako rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo neobmedzeného obdobia. V znaleckom posudku je stanovená výška jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena, ktoré má byť zriadené v prospech oprávnených osôb, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, pričom oprávnenými z vecného bremena majú byť vlastníci rodinných domov súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/ X, súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/X, súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/XX, v okrese Z. R., obec Z. mestská časť I. W., k. ú. O.. 12. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 151n, § 151o ods. 1, 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka. 13. Konštatoval, že obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva a na druhej strane oprávnenie osoby od vlastníka odlišnej vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti. Obmedzenie dané vecným bremenom sa tradične rozlišuje na povinnosť vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať a niečo konať. V prípade sporu o existenciu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bude rozhodovať súd o určení tohto práva rozsudkom, ktorý má deklaratórny charakter. 14. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo prechodu cez cudzí pozemok v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj keď táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (Rc 60/2006). Druhou podmienkou je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Vecné bremeno podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže súd zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd pri rozhodovaní o práve cesty berie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto sa musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Výkonom práva vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru. Súd musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzovaný čo najmenej. Uviedol, že žalobcovia si v konaní uplatnili nárok eventuálnym petitom s tým, že primárne sa domáhajú určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli vydržaním a eventuálne zriadenia práva vecného bremena súdom. 15. Vyslovil, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vecného práva zo zákona pri splnení určitých podmienok, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Musí ísť o : spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet vydržania, dobrá viera (dobromyseľnosť), držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, uplynutie vydržacej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická aj právnická osoba. 16. Základným predpokladom vydržania práva je teda oprávnenosť držby - skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk: existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu právom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí aby tu bol domnelý právny dôvod. Dobrá viera sa teda posudzuje z objektívnych spoločenských hľadísk, nielen podľa subjektívneho presvedčenia držiteľa (rozsudok NS ČR 22 Cdo 1848 /98). Oprávnená držba sa nesmie zakladať na omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť (opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska). K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží. Prechádzať cez cudzí pozemok možno na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo) alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napríklad prechádza cez pozemok, parkuje na ňom a pod.) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera nemôže byť založená na subjektívnych pocitoch, ale musí tu byť aj nejaký právny dôvod, ktorým výprosa nemôže byť. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností uspokojí iba s ústnym ubezpečením, že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúcemu vecné bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľností a nadobúdateľ sa o jeho existencii nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo náleží, nakoľko pri normálnej opatrnosti, ktorú možno po ňom vyžadovať by si mal overiť existenciu tohto práva. 17. Zo zisteného skutkového stavu vyhodnotil, že pokiaľ strany sporu, resp. ich právni predchodcovia používali na prechod a prejazd predmetnú „cestu“ popod okná domových nehnuteľností v minulosti (t.j. pred rokom 2002 - 2003 - pred ich nadobudnutím do vlastníctva), robili tak nie ako vlastníci susediacich nehnuteľností, ale ako nájomcovia, resp. ako zamestnanci vo vzťahu k prideleným služobným bytom, preto nemožno prihliadať na túto dobu ako súčasť vydržacej lehoty. V okamihu nadobudnutia vlastníctva k jednotlivým nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv nadobudli strany sporu spolu s vlastníctvom vedomosť o tom, že nemajú zriadený prechod a prejazd k nehnuteľnostiam v podobe vecného práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Z tohto dôvodu je preto vylúčená žalobcami tvrdená dobromyseľnosť ako jeden z predpokladov vydržania žiadaného vecného bremena. Taktiež skutočnosť, že žalovaní umožňovali žalobcom prechádzať k ich nehnuteľnostiam popod okná nehnuteľností žalovaných, v tomto smere išlo v zmysle judikatúry len o tzv. výprosu, ktorá nemôže zakladať dobromyseľnosť žalobcov v zmysle vydržania práva vecného bremena prechodu a prejazdu pod oknami nehnuteľností žalovaných a cez ich pozemky. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že eventuálny petit v primárnej časti, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli vydržaním, je nedôvodný. 18. K žalobcom uplatnenému nároku eventuálnym petitom domáhajúcim sa zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súdom, ktorý nárok na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných odôvodňovali žalobcovia tým, že toto právo je nevyhnutné na to, aby mohli prechádzať k svojim nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v prípade žalobcov nie je splnená podmienka zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu cez parcely žalovaných, a to podmienka, že k nehnuteľnostiam žalobcov neexistuje iný prístup. V tomto smere považoval žalobu žalobcov za predčasnú, keď žalobcovia dôkazne nepreukázali, že nie je možné zabezpečiť prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam cez parc. č. XXXXX/X k. ú. O., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve K. W. M. Z., v správe Mestských lesov. Predložené potvrdenie zo dňa 30.03.2017 od správcu (nájomcu) tejto parcely považoval za irelevantné, keď kompetentným na zaujatie stanoviska v tejto veci je predovšetkým vlastník parcely, ktorý sa k tejto alternatíve doposiaľ nevyjadril. Ďalej mal za to, že žalovaní preukázali možnosť viesť prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcov cez zadné časti parciel strán sporu, keď súdu predložili aj konkrétne vyčíslenie nákladov na rôzne kvalitatívne prevedenia takejto cesty. Skonštatoval tiež, že žalobcami žiadaný rozsah vecného bremena prístupu cez nehnuteľnosti žalovaných je v nimi navrhovanej alternatíve aj neprimeranýv ich požiadavke použiť na účely zabezpečenia prístupu do svojich nehnuteľností celú výmeru pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, parcela číslo XXXXX/XX s výmerou 272 m2, okres Z. R., obec Z.-mestská časť I. W., kat. územie O., zapísaných na LV č.XXXX, parcela číslo XXXXX/XX s výmerou 247 m2, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., katastrálne územie O. a na LV č. XXXX, parcela číslo XXXXX/XX s výmerou 237 m2, okres Z. R., obec Z. - mestská časť I. W., k.ú. O., keď vecné bremeno možno zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu, tak aby čo najmenej zaťažovalo vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti a v neposlednej rade to musí byť za náhradu, ktorú žalobcovia taktiež nevyčíslili. V konaní mal tiež preukázané, že v oplotení vybudovanom žalovanými 1/ a 2/ je posuvná brána, cez ktorú títo stále umožňujú prístup ostatných vlastníkov k svojim pozemkom a k jeho zamedzeniu nikdy nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. O náhrade trov konania štátu (za vyhotovenie fotografií z obhliadky vykonanej súdom dňa 19.12.2016), rozhodol súd prvej inštancie proti neúspešným žalobcom podľa výsledku konania v zmysle ustanovenia § 255 CSP v spojení s § 253, § 259 s tým, že o ich výške rozhodne súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 21. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia 1/ až 5/ a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a ich žalobe vyhovieť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Dôvodili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza zo skutkového stavu tak, ako bol preukázateľne zistený v prvoinštančnom konaní aj vykonanou obhliadkou na mieste samom. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu danej veci, že k stavbám žalobcov existuje aj iný prístup, keď poukazuje na zabezpečenie prístupovej a príjazdovej cesty cez les, alebo cez zadné časti parciel strán sporu, kde však takéto prístupové cesty k stavbám žalobcov nikdy v minulosti nejestvovali a nejestvujú ani v súčasnosti, čo je nepochybnou skutočnosťou. Akákoľvek možnosť nie je skutočnosť, preto bol súd prvej inštancie súd podľa nich povinný vo veci rozhodovať výlučne len na základe existujúcich skutočností v čase vyhlásenia rozsudku, o ktorých sa aj sám vykonanou obhliadkou miesta veci bol presvedčil, a nie na základe reálne neexistujúcich možností., ktorých realizácii bráni zákon (§ 31ods. 1 písm.d/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov). Vytýkali súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku už existujúcu príjazdovú vyasfaltovanú cestu vedúcu cez pozemky sporových strán, ktorá je predmetom tohto sporu, v celom rozsudku ani len skutkovo nevyhodnotil ako riadnu a po desaťročia až dodnes jedinú existujúcu prístupovú cestu k jednotlivým stavbám sporových strán, ktorá bola za týmto účelom v minulosti takto naprojektovaná, vybudovaná a až po súčasnosť aj takto bola a je žalobcami využívaná. Aj z vyjadrenia sporových strán zhodne vyplýva skutočnosť, že cesta bola všetkými ako prístupová aj využívaná od jej vybudovania v roku 1961nepretržite a to aj po odkúpení domčekov v roku 2001. Poukázali na definíciu cesty v zmysle §2 ods. 2 písm.x zákona č. 8/2009 Z.z. :“Vozovka je spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel“ a ako aj pán M. uviedol, po tejto sa jazdilo „večne“ a správca Tóth uviedol, že cesta bola vybudovaná v roku 1960 a v roku 1977 vyasfaltovaná. Uviedli, že ich dobromyseľnosti svedčí aj skutočnosť, že prístupová cesta je desiatky rokov osvetlená, i keď žalovaní tendenčne menili svoje vyjadrenia z pôvodného, že osvetlenie osvetľuje ich domy, ktoré následne menili, že osvetľuje dvory domov. Ide podľa nich o jedinú prístupovú a príjazdovú cestu k našim nehnuteľnostiam, v ktorých riadne bývajú, tieto riadne užívajú a v ktorých majú zriadené trvalé pobyty, preto je zachovanie tohto jediného prístupu pre nich nevyhnutné. Využívali a príjazdovú cestu k svojim domčekom nepretržite a dobromyseľne niekoľko desaťročí a ako majitelia týchto domčekov viac než desať rokov. Ich dobromyseľnosť spočíva v tom, že príjazdová cesta je jediná prístupová cesta k ich domom a takto bola aj projektovaná a vybudovaná. Je to jediná možná prístupová cesta, nakoľko zo všetkých ostatných strán sú ich pozemky obkolesené lesom. Úvahy súdu prvej inštancie o prístupovej a príjazdovej ceste k ich nehnuteľnostiam cez les, považovali žalobcovia za v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 31 ods. 1 písm.d/ zákona č. 6326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, s čím sa súd prvej inštancie podľa nich nevysporiadal. Poukázal na vyjadrenie Mestských lesov v Bratislave zo dňa 28.3.2017, že nesúhlasia ani s vybudovaním prístupovej cesty, cez ich pozemky. Mali tiež za to, že v zmysle ust. § 47 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, t.j. nie z lesných pozemkov, na ktorých takáto cesta alebo komunikácia v danom prípade nie je vybudovaná žalobcami neprežite využívaná ako prístupová a príjazdová cesta pred domami sporových strán. Uviedli, že vybudovaniu inej cesty či už cez les alebo v zadnej časti parciel sporových strán bránia terénne indispozície - strmé zrázy okolitého terénu, o čom sa súd prvej inštancie mohol pri obhliadke presvedčiť. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci , aj ich dobromyseľnosť, pre zákonné vydržanie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu k ich nehnuteľnostiam cez susedné pozemky, ku ktorej podľa žalobcov postačuje aj domnelý právny dôvod. Týmto právnym dôvodom, o ktorý sa v postavení vlastníkov predmetných stavieb susediacich s pozemkami žalovaných doteraz v dobrej viere oprávnene opierali, bola práve tá skutková okolnosť, že iný prístup alebo prejazd k ich nehnuteľnostiam nikdy neexistoval, pričom predmetná príjazdová cesta bola práve za týmto účelom a v súlade s ust. § 47 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. od samého začiatku vtedajším vlastníkom predmetných nehnuteľností takto naprojektovaná, vybudovaná a desaťročia (najskôr nájomníkmi, neskôr vlastníkmi) nerušene a nepretržite užívaná ako riadna vyasfaltovaná komunikácia, zriadená za jediným účelom, a to ako cesta prístupová k rodinným domom. Mali za tom, že boli dobromyseľnými držiteľmi práva z vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu k ich stavbám cez susedné pozemky, nakoľko boli presvedčení, že nekonajú bezprávne. Oprávnenosť tohto právneho dôvodu podľa nich vyplýva aj z odpovede stavebného úradu MÚ Bratislava Mestská časť Z. - I. W. o vybavení podnetu sp.zn. ÚKaSP 2014/2074/HAK-list, v ktorom konštatoval pochybenie stavebného úradu Mestská časť Z.Y.-I. W. v Oznámení k ohláseniu stavebných úprav sp.zn. ÚKaSP-2012/142-OSV zo dňa 23.3.2012, na podklade ktorého si žalovaný 1/ mohol bez námietok stavebného úradu oplotiť pozemok, čo aj urobil, pričom na jedinú prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam umiestnil posuvnú bránu. Na základe nimi podaného podnetu bolo toto rozhodnutie stavebným úradom označené za v rozpore so zákonom a bolo im odporučené obrátiť sa na súd s návrhom na zriadenie vecného bremena. Stavebný úrad Mestská časť Z. - I. W. vo svojom neskoršom rozhodnutí sp.zn. ÚKaSP-2014/0164/BEA-31 zo dňa 29.1.2014 prikázal stavebníkom - žalobcom 2/ a 3/ pri ich zámere oplotiť si svoj pozemok, že musia zabezpečiť prechod a prejazd susedným parcelám. Sám stavebný úrad uznal, že komunikácia je prístupová cesta a táto musí zostať priechodná pre všetkých vlastníkov. Žalobcovia mali za to, že v konaní dostatočne preukázali aj tú skutočnosť, potrebnú pre vydržania práva prechodu a prejazdu po riadne vybudovanej ceste cez susedné pozemky a síce, že po viac ako 10 rokov, t.j. od 2001 až 2003 (čo bolo doložené kúpnymi zmluvami, a pod.), kedy predmetné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva, až do roku 2014, kedy žalovaný 1/ prehradil príjazdovú cestu posuvnou bránou, čím sa im jediný dovtedy nerušený prístup k ich pozemkom začal sťažovať. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevyjadril, či v danom prípade bola splnená lehota potrebná na vydržanie práva cesty cez susedné pozemky v ich prospech, pričom sa v tejto súvislosti obmedzil len na konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že obdobie pred rokmi 2002-2003 nemožno započítať do vydržacej lehoty, nakoľko dovtedy predmetné nehnuteľnosti užívali len ako nájomníci, ku zvyšku vydržacej lehoty, od 2001-2003 do 2014 relevantne nevyjadril, na základe čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za nedostatočne odôvodnené, neúplné a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Súdu prvej inštancie vytkli, že nerozhodol ani o trovách konania, ktoré si uplatnili voči žalovanému 3/ Martinov Tóthovi, ktorý z konania vystúpil, keď na jeho miesto do konania na strane žalovaných vstúpili R.. V. Z. a W. M.. Odvolávajúc sa na ust. § 151o ods. 1 a 3 Obč. zák. v spojení s § 134 Obč. zák. mali žalobcovia za to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre domáhanie sa ich právneho nároku súdnou žalobou na určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nadobudnutého vydržaní, eventuálne na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu vlastníkmi ostatných nehnuteľností cez pozemky žalovaných. Uviedli, že naliehavosť právneho záujmu v danej veci odôvodnili potrebou zápisu tohto práva v katastri nehnuteľností, nakoľko bez tohto určenia by bol výkon ich práv, práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných, ohrozený. Ako vlastníci predmetných nehnuteľností nemajú právne zabezpečený prístup k ich stavbám, pričom iný prístup na ich pozemky a k ich stavbám nie je a výkon vlastníckeho práva k nim bude znemožnený. Poukázali na rozsudok NS ČR zo dňa 30.8.2005 sp.zn. 25Cdo 2317/2004 a že zhodne s jeho názorom treba konštatovať, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí, hoci by vlastníkovi stavby vzniklo nejaké právo. V takom prípade je totiž vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, ktorému môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty aj v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože vlastník pozemku môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať. Za nepravdivé mali žalobcovia aj tvrdenie súdu prvej inštancie, že im v užívaní prístupovej cesty nie je žalovaným 1/ bránené. 22. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení podanom ich právnym zástupcom k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania majúc za to, že súd prvej inštance posudzovanú otázku dobromyseľnosti žalobcov vyhodnotil skutkovo aj právne správne, vykonal všetky potrebné dôkazy na úplné zistenie skutkového stavu, v odôvodnení rozsudku konštatoval, ktoré skutočnosti či predložené dokumenty považoval s ohľadom na posudzovanú otázku právne relevantné, resp. irelevantné a z akého dôvodu. Mali za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal celou dobou užívania údajnej „cesty“ zo strany žalobcov, t.j. obdobím pred nadobudnutím dotknutých nehnuteľností do vlastníctva žalobcov a žalovaných, ako aj obdobím po tomto nadobudnutí. Správne podľa nich neprihliadol na dobu predchádzajúcu nadobudnutiu dotknutých nehnuteľností žalobcami a žalovanými, keď užívanie nehnuteľností z titulu nájmu, či služobného/zamestnaneckého pomeru nie je a nemôže byť dobromyseľným výkonom práva v zmysle ust. § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Obč. zák. a vyjadril sa správne a aj s ohľadom na ustálenú judikatúru nemohol prihliadať ako na dobu dobromyseľného výkonu práva, keďže od podpísania kúpnych zmlúv museli mať žalobcovia jednoznačnú vedomosť o tom, že k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve nie je zriadený prechod a prejazd formou vecného bremena. Boli toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobcovia v konaní nepreukázali žiaden aspekt oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nepreukázali (ani domnelý) právny titul a vonkoncom nie dobromyseľnosť, vzhľadom k čomu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu -práva prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaných vydržaním zo strany žalobcov, a ani jeho určeniu zo strany súdu. Uviedli, že pozornosti žalobcov zrejme unikla tá skutočnosť, že aj prístupová cesta, ktorú roky využívajú na prístup k svojim nehnuteľnostiam, resp. k nehnuteľnosti v ich vlastníctve, parc.č. XXXXX je lesným pozemkom (LV č. XXXX), na ktorom je so súhlasom vlastníka - K. W. M. Z., riadne postavená inžinierska stavba, t.j. cestná komunikácia. Predmetný lesný pozemok - parc. č. XXXXX je teda jednoznačne možné využívať na prechod a prejazd peši a motorovými vozidlami, aj keď sa vždy jedná o lesný pozemok v zmysle zákona o lesoch. Rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti zamietnutia eventuálneho petitu považovali žalovaní 1/ a 2/ za vecne správne. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že prístup žalobcov k nehnuteľnostiam v ch vlastníctve je možné zabezpečiť aj inak, ako cez celú výmeru pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Stotožnili sa so záverom súdu, že žalobcovia dostatočne a bez akýchkoľvek pochýb nepreukázali, že by prístup k ich nehnuteľnostiam cez pozemky vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy skutočne možný nebo, pričom žalovaní súčasne súdu preukázali aj ďalšiu možnosť zabezpečenia prístupu (v inej časti pozemkov vo vlastníctve žalovaných a žalobcov), ktorú žalobcovia bez relevantného dôvodu dlhodobo odmietajú. Aj v tejto časti žaloby súd prvej inštancie posudzoval vec komplexne, vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, skutkový stav zistil dostatočne, zaoberal sa aj otázkou primeranosti prípadných zásahov do vlastníckeho práva strán sporu v porovnaní s výhodou, ktorá by bola takýmto zásahom druhej strane poskytnutá. Vec správne právne posúdil, keď ustálil, že zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena v zmysle § ust. § 151oods. 3 Obč. zák. nie sú naplnené. 23. Žalovaní 3/ a 4/ svojim vyjadrením podaným prostredníctvom svojho právneho zástupu k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podstatnou skutočnosťou podľa nich je, že žalobcovia využívajú na prístup k svojim nehnuteľnostiam prejazd cez parc.č. XXXXX, následne cez parcelu č XXXXX/X, čo je vybudovaná spevnená prístupová cesta a ďalej cez parcelu č. XXXXX/X - tiež ide o spevnenú cestu v dĺžke cca 11m, ktorá je napojená na parcelu č. XXXXX/X vo vlastníctve žalobcu 1/. O tejto skutočnosti svedčí vybudovaná garáž, resp. prístrešok pre autá pred nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu 1 a žalobcu 2/. Žalobca 3/ dokonca vybudoval pevné betónové schodisko vedúce k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Pevné schodisko je vybudované i k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu 1/. Príjazd ku všetkým 6-im domom vedie cez parcelu č. XXXXX, ktorá je vo vlastníctve K. W. M. Z. v správe Mestských lesov v Bratislave, čo znamená, že k nehnuteľnostiam žalovaných, ale i žalobcov sú bez súhlasu vlastníka pozemkov nedá dostať. Mali za existujúcu možnosť dohody s vlastníkmi dotknutých parciel. Uviedli, že žalobcom bolo viackrát ponúknuté riešenie vybudovania spoločnej cesty na konci pozemkov vo vlastníctve žalobcov a žalovaných za znášania nákladov v rovnakom pomere, avšak na toto zmierne riešenie nebolo zo strany žalobcov reagované. Tiež žalovaní 1/ a 2/ nikdy žalobcom nebránili v prístupe cez ich nehnuteľnosti ako prejav dobrej vôle, dokonca si žalovaní 1/ a 2/ neoplotili pozemok a nechali prístupovú bránu, hoci ide o nehnuteľnosti v ich výlučnom vlastníctve. V konaní boli predložené cenové ponuky na vybudovanie prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov a znalecký posudok, žalobcovia však neprejavili počas konania snahu o zmierne riešenie, dokonca nenavrhli ani konkrétne podrobnosti zriadenia vecného bremena, napr. vo forme znaleckého posudku, resp. návrhu geometrického plánu, ani nevyčíslili prípadnú odmenu za zriadenie vecného bremena. Žalobcovia okamihom uzatvorenia kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti v roku 2002 a 2003 mali jasnú a nespornú pochybnosť, že nemajú zriadené akékoľvek vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu alebo prejazdu, čo potvrdili žalobcovia 2/ a 3/ pri svojom ústnom prednese na pojednávaní, keď boli výsluchmi ako strany sporu. V konaní vykonaná obhliadka potvrdila možnosť prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov inak, nakoľko je zrejmé že konajúci súd videl celkovú situáciu priamo a nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov a žalovaných. Mali za to, že žalobcovia predloženými dokumentami preukázali opak, ako tvrdia v odvolaní. Podľa Zápisnice zo dňa 8.4.1960 „Odsúhlasenie projekčných podkladov pre akciu, elektrická prípojka k preventoriu Štátneho sanatória na železnej studničke“ „cesta“ označená žalobcami je v tejto zápisnici nazvaná ako „dvory“ a nemožno stotožňovať príjazdovú cestu s „cestou“ nakoľko „cesta“ je v Zápisnici jasne označená ako „dvory“, príjazdová cesta bola len časťou komunikácie spájajúca jednotlivé objekty Štátneho sanatória. Ďalšou časťou komunikácie bola cesta k rekreačnej oblasti ako i plocha pred hlavnou budovou. Dokument Technická správa zo dňa 29.4.1957 popisuje úpravu stávajúcej komunikácie k hlavnej budove a k ubikačnej časti - fínskym domkom, ktorá sa tiež nezmieňuje o „ceste“., používa len pojem „dvory“. Podľa dokumentu Požiadavky na GO 1960 sa pojem príjazdová cesta používa, avšak táto príjazdová cesta končila pri skládke uhlia a nemá žiaden súvis s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a žalovaných. Domnelá „cesta“ nikdy nebola skolaudovaná ako cesta, ide o časť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaných. Táto podľa nich nespĺňa požiadavku § 6 ods. 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. s poukazom na vzdialenosť cesty od okien obytných miestností nehnuteľností. Z ust. § 31 ods. 1 zákona o lesoch, na ktoré žalobcovia poukázali, vyplýva, že zákon umožňuje po vyznačených lesných cestách jazdiť a stáť motorovými vozidlami. Ohľadom terénnych indispozícií uviedli, že žalovaní 5/ a 6/ si sami na vlastné náklady vybudovali prístup k svojej nehnuteľnosti, preto tvrdenia žalobcov označili za nepravdivé. 24. Žalovaní 5/ a 6 vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im aj náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že súd prvej inštancie venoval všetkým námietkam žalobcov náležitú pozornosť, pričom sa k nim s ohľadom na ich povahu vyčerpávajúco, jasne a zrozumiteľne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní sa stotožnili s jeho názorom, že nebolo preukázané splnenie podmienok nevyhnutných pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ani pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu. Závažným vylúčením dobromyseľnosti žalobcov podľa nich je aj samotná formulácia žalobného petitu ako alternatívneho. Nemali za zrejmé, prečo žalobcovia alternatívne žiadali zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu, ak tvrdia, že boli dobromyseľní a právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržali, ktorá skutočnosť svedčí v neprospech dobromyseľnosti žalobcov. Poukázali na predpoklady vydržania a skutočnosť, že žalobcovia prechádzali cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že sú držiteľmi vecného bremena. K naplneniu podmienky dobrej viery podľa súčasnej právnej úpravy (§ 134 v spojení s § 130 ods. 1 Obč. zák.) nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“, napr. aj inými osobami, apod. Skutočnosť, že žalovaní trpeli voľné prechádzanie žalobcov cez svoje nehnuteľnosti formou výprosy (bez toho, aby žalobcom k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo) vylučuje záver o dobromyseľnosti žalobcov. Žalovaní 5/ a 6/ tak boli toho názoru, že žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno, pretože neoznačili žiaden titul (ani len domnelý), ktorý by preukazoval ich dobromyseľnosť a ktorý by ich oprávňoval k držbe nehnuteľností žalovaných. Z dôvodu tejto absolútnej absencie neboli splnené podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Uviedli, že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty súdom je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv chránených Ústavou a Listinou základných práv a slobôd, preto takýto zásah je nutné vykonať len prísne v zmysle zákonnej úpravy, konkrétne vtedy, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje zásah do práv vlastník pozemku, a preto je potrebné dať do pomeru výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobcovia nie sú spokojní s prístupom, ktorý k nehnuteľnosti v súčasnosti majú a chceli by mať prístup iný, pre nich výhodnejší a pohodlnejší, nie je dôvodom, na akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných zriadením vecného bremena v prospech stavby žalobcov súdom. Konštatovali, že trasovaním prístupu popod okná spální žalovaných by došlo k neprípustnému zásahu do vlastníckych práv žalovaných a do ich súkromia a k získaniu neprimeranej výhody pre žalobcov. Z rozsiahlo vykonaného dokazovania je nepochybné, že technicky aj právne existuje kvalitatívne porovnateľná prístupová cesta ako žalobcami navrhovaná varianta popod okná spální strán sporu, a síce trasovaním cez existujúce cesty postavené na parcele reg. „C „ č. XXXXX/ X a následne cez parcelu reg. „C“ č. XXXXX/. Skutočnosť, že ide o lesné pozemky, je irelevantná, nakoľko všetky pozemky v danej lokalite sú lesnými pozemkami, lesným pozemkom je aj samotná H. W., postavená okrem iného na parcele reg.“E“ č. XXXXX/X. Tvrdenie žalobcov, že na lesných pozemkoch nie je možné parkovať, považovali žalovaní 5/ a 6/ pre účely zriadenia prístupu cez parcely reg. „C“ č. XXXXX/X a XXXXX/X vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy bez právneho významu, nakoľko tieto parcely nemajú byť využívané na parkovanie žalobcov, ale iba na prechod žalobcov pešo, prípadne motorovým vozidlom k ich nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa navyše ani nepokúsili osloviť K. W. M. Z. so žiadosťou o zriadenie prístupu k svojim nehnuteľnostiam cez parcely reg. „C“ č. XXXXX/X a č. XXXXX/ X. Nakoľko z dôsledne vykonaného dokazovania vyplynulo, že prístup k stavbám žalobcov je možné zabezpečiť aj inak, mali za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že neboli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. a z tohto dôvodu zamietol aj alternatívny petit žalobcov, ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena súdom. 25. Žalobkyňa 1/ podaním zo dňa 14.8.2017 uplatnila novoty v odvolacom konaní, na ktoré v zmysle § 366 písm. c/ CSP žiadala prihliadnuť. Uviedla, že jej nehnuteľnosť - rodinný dom je jedným zo šiestich rodinných domov, ktoré boli vybudované Vojenskou stavebnou správou Bratislava v roku 1953 a od roku 1958 prešli pod správu Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb ako dlhodobé ubytovne pre svojich zamestnancov a ktoré boli následne týmto zamestnancom v roku 2001 predané. Tieto domčeky stoja vedľa seba, pričom pred nimi vedie vyasfaltovaná príjazdová cesta a za ňou záhradky. Príjazdová cesta prechádza všetkými pozemkami, aby sa zabezpečilo právo prístupu k nehnuteľnostiam pre všetkých majiteľov, pozdĺž nej sa nachádzajú lampy verejného osvetlenia. Od vybudovania až doposiaľ bola vždy kolónia aj s cestou využívaná týmto spôsobom a bolo zabezpečené právo prístupu majiteľov na svoje pozemky. Situácia sa však podľa nej zmenila v roku 2013, keď si žalovaní celý svoj pozemok začali oplocovať a dňa 8.4.2014 začali osádzať vstupné posuvné brány, a tým de facto obmedzili voľný prístup ostatných majiteľov k ich nehnuteľnostiam po predmetnej desaťročia za týmto účelom využívanej príjazdovej asfaltovej ceste. Uviedla, že následne po vydaní napadnutého rozsudku nastala dramatická zmena v správaní sa žalovaných, ktorí úplne prestali ostatným vlastníkom k svojim nehnuteľnostiam umožňovať prístup po príjazdovej asfaltovej ceste cez nimi postavenú posuvnú bránu, čim jej a ostatným úplne znemožnili prístup peši i motorovým vozidlom k jej nehnuteľnosti po jedinej v súčasnosti existujúcej regulárnej prístupovej ceste k ich stavbám. Žalovaní odmietajú ďalej túto jedinú existujúcu prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam sprístupňovať, posuvnú bránu, ktorá ju prehradzuje už odmietajú otvárať (cestu rovnako blokujú aj železnou lavičkou)., na základe čoho sú odkázaní sa k svojim nehnuteľnostiam skúšať dostať motorovým vozidlom cez nespevnený kamenistý zráz za záhradami, čo je však životu a zdraviu nebezpečné, nakoľko opri prejazde týmto zrázom hrozí jeho zosuv a pre motorové vozidlo je takáto cesta neprejazdná a pri prvom pokuse došlo k poškodeniu motorového vozidla. Žalovaní odmietajú akúkoľvek komunikáciu opätovného sprístupnenia jedinej doteraz existujúcej prístupovej cesty k jej stavbe. Podľa žalobkyne 1/ je nemožná cesta veľkým autom po obchádzke a do lesa je vjazd motorového vozidlom zakázaný. Uviedla, že oproti skutkovému stavu v napadnutom rozsudku došlo k jeho zásadnej zmene, keďže žalovaní už akýkoľvek prechod a prejazd cez v súčasnosti jedinú existujúcu prístupovú cestu jej prehradením, odmietajú ďalej umožňovať, pričom ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie, žalovaní na odklonenie prejazdu motorových vozidiel do uvedeného nespevneného zrázu za týmto účelom osadili po domácky vyrobené šípkové označenie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v konaní bolo tiež preukázané, že v oplotení vybudovanom žalovanými 1/ a 2/ je posuvná brána, cez ktorú títo stále umožňujú prístup ostatných vlastníkov k svojim pozemkom a k jeho zamedzeniu nikdy nedošlo, čo však už v súčasnosti neplatí. Na toto riziko žalobcovia poukazovali a preto naliehavosť právneho záujmu v tejto veci odôvodňovali potrebou zápisu práva prejazdu a prechodu cez pozemky žalovaných, ako právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, do katastra nehnuteľností, nakoľko mali za to, že bez tohto určenia a následného zápisu by bol výkon uvedeného práva cez pozemky žalovaných ohrozený, čo už v súčasnosti nastalo. Žalobkyňa 1/ uviedla, že v súčasnosti sú evidentne zásadným spôsobom obmedzované jej vlastnícke a užívacie práva k ňou vlastnenej nehnuteľnosti -stavbe, ku ktorej má znemožnený riadny a bezpečný prístup po jedinej v súčasnosti existujúcej a na to desaťročia slúžiacej prístupovej ceste. Musela by chodiť po nebezpečnom nespevnenom zráze, ktorý v žiadnom prípade nie je cestou pre motorové vozidlo, keď súčasne pri jeho prejazde motorovým vozidlom hrozí jeho zosuv, na základe čoho je bezprostredne ohrozený jej život a zdravie, ale ďalších týmito okolnosťami potenciálne dotknutých osôb. Akékoľvek úvahy o prejazde motorovým vozidlom k jej stavbe cez obkolesujúce lesné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislave a v správe Mestských lesov v Bratislave považovala žalobkyňa 1/ za v rozpore so zákonom, a to s § 31 ods. 1 zákona o lesoch. K zamietnutiu jej eventuálneho petitu žaloby, odôvodneného existenciou iného prístupu k pozemkom, uviedla, že akékoľvek úvahy súdu prvej inštancie o prístupovej a príjazdovej ceste k nehnuteľnostiam žalobcov cez les, ktorý ich obkolesuje, sú pritom vo vyššie uvedenom rozpore so zákonom, na čo v konaní poukázali a súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Poukázala na Výzvu Mestských lesov v Bratislave, aby na lesných pozemkoch neparkovali a vo vyjadrení zo dňa 28.3.2017 uviedli, že nesúhlasia ani s vybudovaním prístupovej cesty cez ich pozemky. Ako ďalšiu novotu v odvolacom konaní označila žalobkyňa vyjadrenie k parc.č. XXXXX/X, k.ú. O., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve K. W. M. Z. jej vlastníkom, v ktorom K. W. M. Z. M., zhodne ako Mestské lesy v Bratislave vyjadril zásadný nesúhlas s vybudovaním novej prístupovej cesty cez les, nakoľko takáto cesta by odporovala zákonu a k ich nehnuteľnostiam už vedie existujúca prístupová komunikácia. 26. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k uplatneniu novôt v odvolacom konaní zo strany žalobkyne 1/ uviedli, že toto nenapĺňa znaky prostriedkov procesného útoku, ktoré by bolo možné považovať za novoty v zmysle § 366 CSP, na ktoré by sa v odvolacom konaní nemalo prihliadnuť. Mali za to, že predmetné podanie žalobkyne 1/ zo dňa 11.8.2017 obsahuje tvrdenia viac-menej totožné s tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.7.2017, ku ktorému sa vyjadrili v odvolaní zo dňa 12.9.2017. Uviedli, že „náhradný“ prístup je dostatočne pevný a široký na prejazd motorovými vozidlami. Prístup po pozemku žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/ opakovane využívali aj nákladné vozidlá stavebnej firmy na dovoz búracej techniky, bagra, odvoz kontajneru so stavebným materiálom a pod. Ani po prejazde tejto ťažkej techniky sa pozemok vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v časti tohto prístupu nepoškodil, nezosunul, spevnená plocha nepopraskala, žiadne vozidlo nebolo v dôsledku využitia tohto prístupu poškodené alebo ohrozené. Uviedli, že v súčasnosti, resp. vždy v čase nevykonávania stavebných prác je brána v oplotení nehnuteľnosti žalovaných 1/ a 2/ otvorená, prípadne zatvorená bez uzamknutia či iného obmedzenia vstupu, pričom zároveň je možné aj naďalej využívať prístup na pozemky vo vlastníctve žalobcov a žalovaných 3/ až 6/cez spomínaný „náhradný“ prístup, v blízkosti hranice s pozemkom parc.č. XXXXX/ X. K zamietavému stanovisku W. K. W. M. Z. uviedli, že vybudovanie prístupovej cesty k pozemkom vo vlastníctve žalobcov, resp. žalobkyne1/ cez pozemok parc.č. XXXXX/X je len jednou z možných alternatív, aj naďalej existuje reálna možnosť zriadiť prístup k susediacim nehnuteľnostiam formou vecného bremena ce iné - okrajové časti jednotlivých pozemkov vo vlastníctve žalovaných a žalobcov, a nie výlučne len cez stred týchto pozemkov, priamo popod okná rodinných domov, ako uvádzajú žalobcovia. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§34CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani zopakovať (§ 385 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa i odvolací súd stotožňuje, ako aj s odvolaním jeho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd sa zameral len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozsudku a na odvolacie dôvody žalobcov. 29. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. 30. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka). Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právo cesty zodpovedajúce vecnému bremenu možno vydržať, ak toto právo oprávnená osoba vykonávala najmenej po dobu 10 rokov a bola dobromyseľná v tom, že jej toto právo patrí. 31. V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí pozemok, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena. Pokiaľ bude v presvedčení (posudzovanom z objektívneho hľadiska), že pozemok, cez ktorý prechádza je jeho, môže byť len oprávneným držiteľom tejto veci. Treba však rozlišovať medzi tvrdením dobromyseľnosti a jej preukázaním, resp. medzi tvrdením o oprávnenej držbe veci alebo o oprávnenej držbe práva zodpovedajúcemu vecnému a preukázaním tejto oprávnenej držby. Súd nerozhoduje na základe tvrdení, ale na základe skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Pre záver o tom, či došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nie je preto určujúce to, že držiteľ tvrdil oprávnenú držbu práva, spočívajúceho v prechádzaní cez cudzí pozemok a zároveň tvrdil aj svoju oprávnenú držbu tohto pozemku. Iba tvrdená konkurencia dobromyseľnosti (oprávnenej držby) nevylučuje oprávnenú držbu práva alebo oprávnenú držbu veci. Právne relevantné je len preukázanie tejto dobromyseľnosti (aj keď v rovnakom čase môže byť preukázaná len jedna alebo len druhá), pre danosť ktorej nie je postačujúce subjektívne presvedčenie držiteľa, ale objektívne posudzovanie tohto presvedčenia, a to aj keby bolo tvrdené ako logicky rozporné, t.j. vylučujúce sa, a to v tom zmysle, že držiteľ nemôže byť presvedčený, že je vlastníkom veci a zároveň, že jej vlastníkom nie je (že má len právo k cudzej veci). Vnútorné (subjektívne) presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí ako vlastníkovi, vylučuje jeho súčasné vnútorné presvedčenie, že mu k tej istej veci patrí iné vecné právo, najmä právo vecného bremena. 32. V danom prípade v okamihu nadobudnutia vlastníctva k jednotlivým nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv nadobudli strany sporu spolu s vlastníctvom vedomosť o tom, že nemajú zriadený prechod a prejazd k nehnuteľnostiam v podobe vecného práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Z tohto dôvodu je preto vylúčená žalobcami tvrdená dobromyseľnosť ako jeden z predpokladov vydržania žiadaného vecného bremena mali vedomosť o tom, že pozemky, cez ktoré prechádzali a tvrdili, že im k nimi vzniklo právo vydržania. Dobromyseľnosť sa vyžaduje od začiatku držby, ktorá u žalobcov absentovala. Skutočnosť, že žalovaní umožňovali žalobcom prechádzať k ich nehnuteľnostiam popod okná nehnuteľností žalovaných, nemôže zakladať dobromyseľnosť žalobcov v zmysle vydržania práva vecného bremena prechodu a prejazdu pod oknami nehnuteľností žalovaných a cez ich pozemky. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného dospel k správnemu záveru, že u žalobcov neboli splnené predpoklady pre vydržanie vecného práva. 33. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 34. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Zákon výslovne nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca môže na prístup využiť iné pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku (pozri § 151p ods. 3 OZ). 35. Súd by mal vždy prihliadať na to, aby stavbu bolo možné riadne užívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej. Takto je povinný súd postupovať najmä v prípade, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty mohla cez pozemok viesť. Súd sa pri rozhodovaní musí vždy snažiť o to, aby rozhodnutie bolo spravodlivé a zasahovalo do práv vlastníka pozemku len v nevyhnutnej miere. Nie je prípustné cestu viesť cez pozemok takým spôsobom, že by sa tým zasahovalo do súkromia vlastníka pozemku. 36. Súd prvej inštancie sa s predpokladmi na žalobcami navrhované zriadenie vecného bremena správne vysporiadal a odvolací súd odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné. V konaní bolo preukázané, že žalobcami navrhovaný prechod cez pozemky žalovaných nie je jedinou možnosťou prístupu a prejazdu na k nehnuteľnostiam žalobcov, čo vyplýva aj z fotodokumentácie založenej v spise a inú trasu žalobcovia aj využívajú a nimi navrhované zriadenie vecného bremena, navyše nedostatočne konkrétne špecifikované, by zasahovalo do súkromia žalovaných a do ich vlastníckych práv nie v nevyhnutnej miere. 37. Pokiaľ ide o žalobkyňou 1/ uvádzané dôvody označila ako odvolacie novoty, a to, že situácia sa však podľa nej zmenila v roku 2013, keď si žalovaní celý svoj pozemok začali oplocovať a dňa 8.4.2014 začali osádzať vstupné posuvné brány, a tým de facto obmedzili voľný prístup ostatných majiteľov k ich nehnuteľnostiam po predmetnej desaťročia za týmto účelom využívanej príjazdovej asfaltovej ceste. Uviedla, že následne po vydaní napadnutého rozsudku nastala dramatická zmena v správaní sa žalovaných, ktorí úplne prestali ostatným vlastníkom k svojim nehnuteľnostiam umožňovať prístup po príjazdovej asfaltovej ceste cez nimi postavenú posuvnú bránu, čim jej a ostatným úplne znemožnili prístup peši i motorovým vozidlom k jej nehnuteľnosti po jedinej v súčasnosti existujúcej regulárnej prístupovej ceste k ich stavbám. Žalovaní odmietajú ďalej túto jedinú existujúcu prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam sprístupňovať, posuvnú bránu, ktorá ju prehradzuje už odmietajú otvárať (cestu rovnako blokujú aj železnou lavičkou), na základe čoho sú odkázaní sa k svojim nehnuteľnostiam skúšať dostať motorovým vozidlom cez nespevnený kamenistý zráz za záhradami, čo je však životu a zdraviu nebezpečné, nakoľko pri prejazde týmto zrázom hrozí jeho zosuv a pre motorové vozidlo je takáto cesta neprejazdná a pri prvom pokuse došlo k poškodeniu motorového vozidla. Uviedla, že oproti skutkovému stavu v napadnutom rozsudku došlo k jeho zásadnej zmene, keďže žalovaní už akýkoľvek prechod a prejazd cez v súčasnosti jedinú existujúcu prístupovú cestu jej prehradením, odmietajú ďalej umožňovať, pričom ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie, žalovaní na odklonenie prejazdu motorových vozidiel do uvedeného nespevneného zrázu za týmto účelom osadili po domácky vyrobené šípkové označenie. 38. Podľa § 366 CSP odvolacie novoty ako prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 39. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dôvody uvedené žalobkyňou 1/ nie sú odvolacími novotami, ide o skutočnosti nimi tvrdené v prvoinštančnom konaní a s ktorými sa aj súd prvej inštancie vysporiadal a tiež aj ako uviedli žalovaní, boli uvedené aj pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 40. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ až 6/, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.