Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/219/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207924 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315207924.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci navrhovateľky: A. S. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G. pri T., F. č. XX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: B. O. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive k maloletému dieťaťu: A. S. , narodená dňa X.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, na odvolanie muža, ktorého otcovstvo má byť určené proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. februára 2019, č.k. 19 C 285/2015-204, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. februára 2019, č.k. 19 C 285/2015-204, - vo výroku I., ktorým určil, že B. O., narodený dňa XX.X.XXXX je otcom maloletej A. S., narodenej X.XX.XXXX z matky A. S., narodenej XX.X.XXXX, ktoré narodenie je zapísané v rodnom liste Matričného úradu Bratislava-Ružinov vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové č. XXXX; - a súvisiacich výrokoch II., ktorým maloletú A. S. zveril do osobnej starostlivosti matky A. S., ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; III., ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. S. výživným vo výške 50,- € mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku; IV., ktorým zročné výživné za obdobie od 15.4.2012 do 12.2.2019 vo výške 4.098,33 €, povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- € do zaplatenia; V., ktorým styk otca s maloletou A. S. neupravil; VII., ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 12.2.2019, č.k. 19 C 285/2015-204, I. určil, že B. O., narodený dňa XX.X.XXXX je otcom maloletej A. S., narodenej X.XX.XXXX z matky A. S., narodenej XX.X.XXXX, ktoré narodenie je zapísané v rodnom liste Matričného úradu Bratislava-Ružinov vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové č. XXXX; II. maloletú A. S. zveril do osobnej starostlivosti matky A. S., ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; III. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. S. výživným vo výške 50,- € mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred počínajúc právoplatnosťou rozsudku; IV. zročné výživné za obdobie od 15.4.2012 do 12.2.2019 vo výške 4.098,33 €, povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- € do zaplatenia; V. styk otca s maloletou A. S. neupravil; VI. otcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III. súdny poplatok z návrhu na začatie konania o určenie otcovstva vo výške 66,- € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal z návrhu na začatie konania doručeného súdu dňa 15.4.2015, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že B. O., narodený dňa XX.X.XXXX, je otcom maloletej A. S., narodenej dňa X.XX.XXXX, ako aj aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené, uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100,- € splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že sa spoznala s domnelým otcom na pracovisku a následne s ním žila po dobu troch rokov v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v X.. Po oznámení, že je tehotná, domnelý otec spoločnú domácnosť opustil a viac sa s ním nemala možnosť stretnúť. Nemala vzťah s iným mužom, v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba a výlučne s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené. 2. Vo veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav. Z rodného listu maloletej A. S., ktoré narodenie je zapísané v rodnom liste Matričného úradu Bratislava-Ružinov vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové č. XXXX zistil, že sa narodila dňa X.XX.XXXX, matke A. S., narodená dňa XX.X.XXXX, pričom otec nebol v rodnom liste uvedený. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že niekedy v lete roku 2009 pracovala na C. pri Q., kde sa zoznámila s B. O., asi po troch mesiacoch, na jeseň 2009, začali intímne žiť do 18.2.2010. V októbri 2009 si prenajali spoločne dvojizbový byt s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 2. poschodí domu v X., Q. Q. č. XX, v ktorom bývali a opustili ho dňa 15.3.2011. Išli na návštevu k jej matke, aby jej oznámili, že je tehotná. Domnelý otec po dvoch dňoch, potom čo ukradol jej bratovi peniaze, odišiel, odvtedy ho nevidela, nevedela ho nájsť, iba náhodne ho zahliadla v roku 2017 v predajni S. na N. pieskoch, avšak keď ju zbadal spolu s mamou, ušiel. Najskôr pri pohlavnom styku používali ochranné prostriedky, neskôr mala nasadenú antikoncepciu, ale mala zdravotné problémy, tak ju vysadila. Keď vyzdravela, opäť ju začala používať, ale zrejme sa niečo pokazilo. Počas celého obdobia do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, nemala intímny styk so žiadnym iným mužom. Dňa X.XX.XXXX porodila A., pôrod prebiehal bez komplikácii, dieťa sa narodilo zdravé. Vylúčila, že by v tomto rozhodnom období súložila aj s inými mužmi. Po narodení dieťaťa s ním bola tri roky na materskej. Po troch rokoch od narodenia maloletej nadviazala známosť s iným partnerom, s ktorým má dcéru X. S., narodená dňa XX.X.XXXX. Po ukončení materskej dovolenky sa zamestnala, v súčasnosti pracuje v riadnom pracovnom pomere v predajni W. v W. s príjmom cca 613,62 € a poberá prídavky a náhradné výživné na X. vo výške 100,- € mesačne, ako aj rodinné prídavky na A.. Býva spolu s deťmi v rodinnom dome svojej matky, ide o trojizbový rodinný dom, v ktorom bývajú jej rodičia a mladší brat vo veku 12 rokov. Na réžiu domu síce neprispieva, o to viac prispieva na stravu a iné potreby v domácnosti. Maloletá A. má X rokov, navštevuje základnú školu v G. pri T., je zdravá, nosí okuliare. Z výpovede muža, ktorého otcovstvo má byť určené pred dožiadaným súdom zistil, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, otcovstvo k maloletej A. pred súdom uznal. Kolízny opatrovník maloletej uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo v rodnom liste uvedeného otca. V prípade určenia otcovstva navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou neupravovať vzhľadom na skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a dieťa ešte nevidel a uložiť mu povinnosť platiť výživné zatiaľ vo výške 30 % životného minima, minimálne 30,- € i zaplatiť zročné výživné za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na určenie otcovstva. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2 ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 84, § 94 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine a dôvodil tým, že B. O. je otcom maloletej A. S.. Poukázal na to, že v zmysle zákonnej úpravy návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že v rozhodujúcom období došlo medzi matkou a domnelým otcom k súloži a neexistujú závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali. Skutkovým základom domnienky podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine je preto vykonanie súlože medzi označeným mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o túto spornú skutočnosť, zaťažuje v konaní o určení otcovstva navrhovateľa, t.j. v tomto prípade matku a naopak účastníka, proti ktorému návrh smeruje, zaťažuje povinnosť preukázať, že k súloži v tomto rozhodnom čase nedošlo, resp. pokiaľ aj došlo, existujú také závažné okolnosti, ktoré otcovstvo vylučujú. Potom v prípade, ak sa súlož medzi matkou a domnelým otcom nepreukáže, súd návrh na určenie otcovstva zamietne. V opačnom prípade ak sa, či už prostredníctvom dôkazov alebo na základe zhodných tvrdení účastníkov konania, o pravdivosti ktorých nemá súd pochybnosti preukáže, že v rozhodnom čase prišlo k súloži, môže domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine vyvrátiť len preukázanie závažnej okolnosti vylučujúcej otcovstvo a odôvodňujúcej záver, že muž, ktorý s matkou v rozhodnom čase súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa (napríklad preukázanie, že žena už v čase súlože bola tehotná alebo že muž je neplodný). Tvrdenie o tom, že súlož nebola dokončená alebo že bol použitý prezervatív takouto závažnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo nie je a rovnako ani preukázanie skutočnosti, že matka mala pohlavné styky v rozhodnom čase aj s inými mužmi, ktorá domnienku otcovstva podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine nevylučuje, iba spochybňuje. Vzhľadom na to, že konanie o určenie otcovstva je konaním mimosporovým, ovládaným zásadou oficiality, je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal za nesporné, že domnelý otec uznal otcovstvo čo bolo v ďalšom preukázané zhodnou výpoveďou matky maloletej ako aj matky domnelého otca. Vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania mal za preukázané, že k intímnym stykom medzi domnelým otcom a matkou maloletej A. prišlo v rozhodujúcom období podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine pre počatie dieťaťa, tzn. v dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Nebolo sporným, že v tomto čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, mala matka pohlavný styk iba s domnelým otcom. Domnelý otec je od 10.1.2018 do 10.7.2019 vo výkone trestu odňatia slobody. Právna úprava úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná, pričom pri jej schvaľovaní sa súd spravuje tými istými zásadami, ako keby sám rozhodoval o ich úprave. V prejednávanej veci k uzavretiu dohody vzhľadom na okolnosti danej veci, že otec pred dožiadaným súdom túto nenavrhol, svojim autoritatívnym spôsobom upravil práva a povinností rodičov k maloletej. Konštatoval, že jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. V takom prípade súd určí, ktorému z rodičom zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať majetok, prípade schváli ich dohodu o určení, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. V danej veci nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto bola naplnená podmienka stanovená citovaným ustanovením zákona, na základe čoho sa rodičia maloletého dieťaťa mohli kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských práv a povinností, tzn. ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. S poukazom na uvedené maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené dobré podmienky na výchovu maloletého dieťaťa oproti otcovi, ktorý nemá vlastné bývanie a toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských povinností, vzniká narodením dieťaťa (resp. právoplatnosťou rozhodnutia o určení otcovstva) a zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo manželstva. Tento záväzok rodičov nie je solidárny, čo znamená, že pri nedostatku schopností a možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, ale musí sa vychádzať z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, keď na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov. Výživné by však nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča alebo k snahe vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti. V konaní o určenie výživného je potrebné zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné, výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami a výdavkami na výkon povolenia a podobne. Zároveň však platí, že na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia s obstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty ,nemôže súd prihliadať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a podobne. Ide o fyzickú a duševnú vyspelosť patriacu konkrétnemu dieťaťu a preto nemožno potreby dieťaťa generalizovať. Ak teda rodičia spolu nežijú, čo je daný prípad, musí súd rozhodnúť aj o sústavnej a dôslednej starostlivosti rodičov o výživu dieťaťa, alebo schváliť v tomto smere dohodu rodičov, pričom pri rozhodovaní o výživnom posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov vo vzťahu k potrebám dieťaťa. Nakoľko medzi matkou a domnelým otcom maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, neprišlo k dohode o výške výživného a o úprave rodičovských práv a povinností, upravil rozsah vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, osobné a majetkové pomery domnelého otca a matky a aj jej osobnú starostlivosť o maloletú tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby a aby sa maloleté dieťa podieľalo na životnej úrovni svojich rodičov. Zároveň rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zároveň bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom vychádzal z doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, kedy sa o maloleté dieťa starala výlučne matka, pričom v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti a dôvody, pre ktoré by sa doterajšie výchovné prostredie malo zmeniť a domnelý otec neprejavil o takúto zmenu ani záujem. Taktiež rozhodoval o zročnom výživnom za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na súd, pretože dieťa je maloleté a umožnil otcovi splácať ho v mesačných splátkach popri bežnom výživnom. V prípade podstatnej zmeny pomerov v potrebách dieťaťa alebo príjmoch rodičov, môže súd aj bez návrhu rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo schválenú dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti, resp. rozhodnutie o určení výživného alebo dohodu o výživnom, zmeniť. 3.2. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 49, § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli a každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli. 3.3. O povinnosti muža, voči ktorému má byť otcovstvo určené zaplatiť súdny poplatok, rozhodol prvoinštančný súd podľa položky 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď z návrhu na začatie konania vo veciach určenia rodičovstva sa platí súdny poplatok vo výške 66,- €. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie muž, voči ktorému má byť otcovstvo určené z dôvodu, že skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania sa nestotožňujú s bodmi uvedenými v rozsudku a protirečia si. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že spolu žili tri roky v trojizbovom byte v X., v napadnutom rozsudku sa uvádza dvojizbový byt, a to v období október 2009 až 15.3.2011, čo nie sú ani dva roky. Nie je pravdivé, že potom ako mu navrhovateľka oznámila, že je tehotná sa zbalil a už o ňom nepočula, pretože s ňou chodil k lekárovi, zúčastňoval sa pri tehotenských vyšetreniach v W.. V roku 2018 mu bol doručený prvý návrh o určenie otcovstva a snažil sa odvtedy kontaktovať s navrhovateľkou pomocou korešpondencie, ale nedostal od nej žiadnu odpoveď. Dňa 14.12.2018 bol vypočutý vyšším súdnym úradníkom a jasne vtedy uviedol, že mu vznikajú povinnosti voči maloletej A. a aj právo zo zákona podieľať sa na jej výchove s tým, že chce pred súdom vypovedať, na čo mu bolo oznámené, že dostane možnosť vypovedať pred súdom, keďže išlo iba o dožiadanie. Možnosť vypovedať pred súdom mu však bola odopretá, predvolanie na pojednávanie konané dňa 12.2.2019 obdržal, ale samotného procesu sa zúčastniť mu umožnené nebolo, chcel však pred súdom vypovedať. V doplnení odvolania na základe výzvy súdu prvej inštancie (uznesenie zo dňa 28.3.2019, č.k. 19 C 285/2015-213), muž, voči ktorému má byť otcovstvo určené uviedol, že nakoľko sa nemohol zúčastniť pojednávania, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody, neboli vzaté do úvahy jeho argumenty, ktoré už uviedol a ktoré sú opodstatnené už zo samotného napadnutého rozsudku. Intímne sa s navrhovateľkou stýkali do 18.2.2010, ale maloletá A. sa narodila až dňa X.XX.XXXX, t.j. takmer po 20. mesiacoch ako sa podľa výpovede navrhovateľky s ňou intímne stýkal. Tento argument už ďalší komentár nepotrebuje, keďže sa deti obvykle rodia po 9. mesiacoch od počatia. Z uvedeného dôvodu požiadal o nariadenie skúšky DNA maloletej i jeho, aby bolo jednoznačne určené, že nie je otcom maloletej A. S.. Súčasne žiadal, aby ostatné uznesenia po vykonaní skúšky DNA a potvrdení jeho „neotcovstva“ boli zrušené pre ich logickú nezmyselnosť. 5. Navrhovateľka k odvolaniu muža, voči ktorému má byť otcovstvo určené uviedla, že súhlasí s vykonaním DNA testu. 6. Muž, voči ktorému má byť otcovstvo určené sa k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 395 ods. l, § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p., § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu muža, voči ktorému má byť určené otcovstvo, nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým určil, že B. O., narodený dňa XX.X.XXXX je otcom maloletej A. S., narodená dňa X.XX.XXXX z matky A. S., narodená dňa XX.X.XXXX, ktoré narodenie je zapísané v rodnom liste Matričného úradu Bratislava-Ružinov vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové č. XXXX, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 10. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že B. O., narodený dňa XX.X.XXXX, je otcom maloletej A. S., narodená dňa X.XX.XXXX z matky A. S., narodená dňa XX.X.XXXX, pretože muž, voči ktorému má byť otcovstvo určené (B. O.), vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom (Okresný súd Trnava vykonal výsluch B. O. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody M. nad F.) jednoznačne uviedol, že otcovstvo k maloletej A. S. uznáva, že otázka či mal s matkou maloletej intímny styk v čase, od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, t.j. v čase od decembra 2010 do konca apríla 2011, je bezpredmetná, nakoľko otcovstvo uznal, pričom ďalej tvrdil, že pri intímnom styku s navrhovateľkou nepoužívali žiadne ochranné pomôcky a že neexistujú žiadne závažné okolnosti, ktoré by mohli vylučovať jeho otcovstvo (č.l. 174 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, prejavil svoju vôľu v uznaní otcovstva k maloletému dieťaťu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. O vykonanie testu DNA na určenie, či je otcom maloletej A., požiadal muž, ktorého otcovstvo má byť určené, až v odvolacom konaní, keď v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by mali vzbudiť pochybnosti o tom, že by nemal byť otcom maloletého dieťaťa, ani nenavrhol vykonať test DNA, prípadne iné dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré by preukázali, že existujú okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu vylúčili. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, súložil s navrhovateľkou v rozhodnej dobe, a že nie sú v tomto prípade žiadne závažne okolnosti, ktoré by otcovstvo tohto muža vylučovali, čo potvrdil aj sám muž, ktorého otcovstvo má byť určené, vo svojej výpovedi. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd považoval návrh muža, ktorého otcovstvo má byť určené, o nariadenie DNA testu, ktorý by vylúčil jeho otcovstvo k maloletej A., za účelové. 11. K odvolacej námietke muža, ktorého otcovstvo má byť určené, že mu nebola daná možnosť vypovedať pred súdom prvej inštancie k predmetnej veci, odvolací súd uvádza, že túto považuje za nedôvodnú, pretože predvolanie na pojednávanie konané dňa 12.2.2019 mu bolo doručené na adresu jeho trvalého bydliska, ako aj do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (č.l. 194 spisu), a to dňa 18.1.2019, čo aj sám potvrdil vo svojom odvolaní, teda s dostatočným predstihom na to, aby mohol prvoinštančnému súdu oznámiť, že má záujem sa tohto pojednávania zúčastniť osobne a ešte sa k veci vyjadriť (predvolanie na uvedené pojednávanie mu bolo zaslané na vedomie). Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, bol v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutý ako účastník konania, a to dožiadaným súdom z dôvodu, že sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, pričom neuviedol, že sa chce osobne zúčastniť pojednávania na súde prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 2 pred bodkočiarkou C.m.p., podľa ktorého na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Vzhľadom na výpoveď muža, ktorého otcovstvo má byť určené, pred dožiadaným súdom, prvoinštančný súd ho už nepotreboval predvolať, nakoľko sa jednoznačne vyjadril, že otcovstvo k maloletému dieťaťu bez akýchkoľvek pochybností uznáva. Odvolací súd dodáva, že tým že sa muž, ktorého otcovstvo má byť určené, nezúčastnil pojednávania pred súdom prvej inštancie, nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 12. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v súvisiacich výrokoch, a to II., ktorým maloletú A. S. zveril do osobnej starostlivosti matky A. S., ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; III., ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. S. výživným vo výške 50,- € mesačne vždy do 25 dňa toho ktorého mesiaca vopred počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku; IV., ktorým zročné výživné za obdobie od 15.4.2012 do 12.2.2019 vo výške 4.098,33 €, povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- € do zaplatenia; V., ktorým styk otca s maloletou A. S. neupravil, nakoľko s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého (§ 110 C.m.p.), vrátane výroku VII. o náhrade trov konania (§ 367 ods. 2 C.s.p.). 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52, § 2 ods. 1 C.m.p.; § 378 ods. 1 C.s.p.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nie je možné spravodlivo požadovať, aby v konaní o určenie otcovstva bola priznaná náhrada trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali (§ 53 C.m.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).