Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211357 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315211357.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: J. C., B.. X.XX.XXXX, X. T. XX, L., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Mackom, Koceľova 2, Nitra, proti žalovaným: X/ G. J., B.. XX.XX.XXXX, X. X/B, X., 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o určenie vlastníckeho práva a vydanie veci, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 17C/377/2015-109, zo dňa 12.4.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) potvrdzuje. II. Odvolanie žalovaného 1/ proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 2/, odmieta. III. Žalobcovi a žalovanému 2/ priznáva proti žalovanému 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom motocykla J. XXX, P.: Z., Q.Č.: O. XXX H.; voči žalovanému 2/ žalobu zamietol; žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou, ktorá bola súdu doručená 27.5.2015, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom motocykla J. XXX, P.: Z., Q.: O. XXX H., uložil žalovanému 2/ povinnosť vydať mu motocykel J. XXX, P.: Z., Q.: O. XXX H. H. zaplatiť mu náhradu trov konania. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ podal na Okresnom súde Bratislava III žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motocyklu, kde vystupuje ako žalobca a žalobca ako žalovaný. Z dôvodu, že žalovaný 1/ si tento svoj nárok uplatnil na súde v samostatnom konaní 8.7.2015 a uplatnenie si nároku samostatnou žalobou predchádzalo uplatneniu si toho istého nároku vzájomnou žalobou v tomto konaní v rámci jeho vyjadrenia k žalobe dňa 19.1.2016 konštatoval, že posúdenie jeho nároku je predmetom samostatného konania pred súdom. V danom prípade považoval za nesporný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či existuje jeho vlastnícke právo k predmetnému motocyklu. Vychádzal z toho, že zo skutkových záverov vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckého posudku vykonaného v rámci vyšetrovania prečinu krádeže voči neznámemu páchateľovi vyplýva, že VIN číslo vyrazené na ráme motocykla Z. nevykazovalo znaky pozmeňovania. I napriek tomu, že žalovaný 1/ vlastnícke právo žalobcu popieral, nepredložil súdu okrem svojich ústnych tvrdení žiaden relevantný písomný dôkaz, ktorým by tvrdenia žalobcu a jeho vlastnícke právo k motocyklu spochybnil. Naopak, svedeckou výpoveďou K. W. bolo preukázané, že tento zakúpil diely havarovanej motorky v Nemecku, doviezol ich na Slovensko, motocykel prešiel kontrolou originality a jeho vlastníkom sa stal žalobca. Skutočnosť, že si žalobca nepamätal podpisovanie kúpnej zmluvy nie je s ohľadom na predmet sporu relevantný, pretože na základe kúpnej zmluvy bol realizovaný prevod vlastníckeho práva a zmena držiteľa vozidla v evidencii vozidiel a žalobca uviedol, že kúpnu zmluvu zrejme podpisoval spolu so splnomocnením pre žalobcu pred odchodom na dovolenku do Chorvátska a na detaily si nepamätal. Za podstatné pre vec samu súd prvej inštancie však považoval to, že k prepisu motorového vozidla došlo a motocykel s VIN číslom Z. bol evidovaný ako vlastníctvo žalobcu. Na uvedenom základe, pretože súd prvej inštancie mal závermi znaleckého dokazovania jednoznačne preukázané, že nedošlo k pozmeňovaniu VIN čísla, v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) C.s.p. žalobe voči žalovanému 1/ v plnom rozsahu vyhovel. Žalobu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu, že tento má predmet sporu v úschove zo zákonného dôvodu, keď vlastníctvo k motocyklu bolo sporným, ale na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bude určený vlastník predmetu sporu, bude vec vydaná súdom určenému vlastníkovi veci; žalovaný 2/ preto nie je pasívne legitimovaným v tomto spore, t.j. nie je nositeľom takej povinnosti, ktorú od neho žalobca vyžaduje prostredníctvom súdu, pretože vec drží na základe zákona. 3. Proti rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvej inštancie vytýkal, že predložil kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.2013, fotografie vyhotovené v čase pred odcudzením motocykla, návrh na vykonanie dôkazu dopytom na autorizovaného predajcu motocyklov zn. J.. Uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 19.3.2013 preukazoval, že ako kupujúci zaplatil kúpnu cenu a prevzal motocykel od p. Š. a týmto sa stal jeho výlučným vlastníkom. Poukázal na fakt, že predmetom kúpy bol motocykel zn. J. X.ielej farby; predloženými fotografiami, preukazoval nezameniteľnosť motocykla, ktorý mu bol odcudzený. Bol názoru, že na týchto fotografiách (ako aj zo spisu orgánov činných v trestnom konaní) možno badať markanty vzniknuté používaním motocykla alebo ide o časti motocykla (sedadlo, výfuk), ktoré si vyrobil sám alebo tieto boli ním pozmenené (a teda individualizované a nedostupné k predaju). Na základe týchto individualizovaných markantov spoznal odcudzený motocykel. Navrhoval, aby súd prvej inštancie obstaral potvrdenie autorizovaného predajcu motocyklov zn. J. C. tom, aké číslo motora bolo pridelené k rámu s VIN č.: Z., aké číslo motora bolo pridelené k rámu s VIN č.: Z. a aké VIN číslo rámu bolo pridelené k motoru č. *.*; tento návrh však ostal súdom prvej inštancie nepovšimnutý. Bol názoru, že práve obstaraním a vykonaním týchto dôkazov by súd prvej inštancie zistil, ktoré VIN číslo rámu patrí ku ktorému číslu motora a naopak, ktoré číslo motora patrí ku ktorému VIN číslu rámu. Neobstaraním a vykonaním dôkazu súd prvej inštancie postupoval svojvoľne a arbitrárne. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s dôkazmi, ktoré predložil, napr.: fotografiami vlastného motocykla, grafickým vyobrazením tých častí motocykla, ktoré vykazujú totožné znaky poškodenia a/alebo úprav, aké mal jeho odcudzený motocykel. 4. Oponoval, že súd prvej inštancie síce vo svojom odôvodnení konštatuje, že pri rozhodovaní vychádzal z vyšetrovacieho spisu OO PZ Bratislava III sp. zn. ČVS: C.-XXX/MNMV-X.-XXXX, však v tejto súvislosti poukázal na nezrovnalosti, ktoré ostali súdom prvej inštancie nepovšimnuté. Ozrejmil, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že p. W. kupoval motocykel v Nemecku (zrejme) od H. G.. Z osvedčenia o evidencii J. N.. H. XXXXXXXX Rakúskej republiky však vyplýva, že p. G. vlastnil motocykel zn. J. červenej farby. Predmetom tohto sporu je však motocykel zn. J. bielej farby. Bol názoru, že p. W. nemohol žalobcovi predať motocykel bielej farby, keď je viac ako evidentné, že v Nemecku kupoval motocykel farby červenej. Aj z uvedeného dôvodu nesúhlasil s tým, že p. W. sa stal vlastníkom motocykla bielej farby a toto vlastnícke právo previedol na žalobcu. Poukázal ďalej na to, že súčasťou vyšetrovacieho spisu boli o.i. aj výpovede žalobcu a p. W. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, z ktorých vyplýva, že všetky úkony vo vzťahu k prihláseniu motocykla na ODÚ Topoľčany realizoval p. W.. Vo vyšetrovacom spise sa však nachádza Žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu zo dňa 13.8.2014, ktorá bola podpísaná p. C., čiže žalobcom (ktorý sa mal údajne t.č. nachádzať v Chorvátsku). S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nijako nevyporiadal. Rovnako sa súd prvej inštancie nijako nevyporiadal s opakovane zmätočnými vyjadreniami žalobcu a jeho dlhoročného kamaráta - svedka. Títo na jednoduchú otázku, či medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu odpovedali zmätočne, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 5. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri určení vlastníckeho práva k motocyklu vychádzal len z výsluchu žalobcu a svedka, jeho dlhoročného kamaráta. Poukázal na to, že z ich výpovedí, ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že títo ani len netušia, či medzi sebou kúpnu zmluvu uzatvorili. Bol názoru, že súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi vec od nevlastníka, pretože p. W. nadobudol (ak ovšem) motorku červenej farby, pričom predmetom tohto sporu je motocykel bielej farby. Mal za to, že vlastnícke právo nemožno nadobudnúť od nevlastníka. Súd prvej inštancie pri identifikácií motocykla a pri určení vlastníckeho práva k nemu vychádzal len z VIN čísla rámu, ktorého číslo bolo vyrazené netovárenským spôsobom. Ozrejmil, že rám motocykla je len jednou časťou zloženej veci; motocykel sa okrem rámu skladá z motora (ktorého číslo na bloku bolo odstránené), z prevodovky (ktorá vykazovala rovnaké znaky ako tá odcudzená žalovanému 1/), z výfukov (ktoré žalovaný 1/ nezameniteľné označil), zo sedadla (ktoré si žalovaný 1/ vyrobil na mieru) a iné. Súd prvej inštancie sa s otázkou vlastníckeho práva k celej zloženej veci vyporiadal iba na základe zameneného rámu, ktorý je nepatrnej hodnoty vo vzťahu k celému motocyklu, čím došlo k nespravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia žalovaného 1/ považoval za účelové, vyfabulované, zmätočné. Uviedol, že časť z nich je pre žalobcu nóvum, pretože žalovaný 1/ ich počas súdneho konania nespomenul. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného 1/, že súdu prvej inštancie predložil dôkaz preukazujúci vlastnícke právo k predmetnému motocyklu a že súd nevykonal navrhované dôkazy, pretože žalovaný 1/ zrejme stále nechápe, že neuniesol dôkazné bremeno - preukázanie vlastníckeho práva k motocyklu, ktorý je predmetom sporu. Skutočnosť, že žalovaný 1/ predložil kúpnu zmluvu (údajne) zo dňa 19.3.2013 medzi ním ako kupujúcim a akýmsi p. Š. ako predávajúcim, preukazuje iba to, že žalovaný 1/ si kúpil motocykel rovnakého typu ako je motocykel, o ktorý sa jedná v tomto konaní; predmetom kúpy v zmysle zmluvy predloženej žalovaným 1/ mal byť motocykel bielej farby. Upriamil pozornosť na to, že na predmetnej zmluve absentuje dátum jej uzatvorenia, takže nie je možné považovať ju za platnú v zmysle definície platného právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal na protichodnosť tvrdení žalovaného 1/ prejavujúcu sa spôsobom, ktorý by sa dal označiť, že tvrdenia žalovaného 1/ sa menia podľa toho ako mu to práve vyhovuje, keď vo svojom odvolaní tvrdí, že svoje vlastnícke právo k predmetnému motocyklu preukázal predložením kúpnej zmluvy (údajne) zo dňa 19.3.2013, avšak na pojednávaní 24.11.2016 tvrdil, že kúpnu zmluvu, ktorá obsahuje iba VIN číslo a nie zároveň aj číslo motora považuje za neplatnú. Samozrejme, kúpna zmluva predložená žalovaným 1/ obsahuje iba VIN číslo a teda podľa samotného žalovaného 1/ je neplatná. Z tvrdení žalovaného 1/ vyplýva, že ním predložená kúpna zmluva je podľa neho samotného neplatná a teda logicky, na základe neplatného právneho úkonu nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predávanému motocyklu (pričom to aj tak nie je motocykel, ktorý je predmetom sporu). 7. Argumentoval tým, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.2.2017 vyplýva, že žalovaný 1/ nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a teda bol uzrozumený s doposiaľ vykonaným dokazovaním a jeho rozsahom. Navrhoval síce dožiadať výrobcu, do akého motocykla bol inštalovaný blok motora č. „XXXXXX“, avšak rozhodnutie súdu nevykonať tento dôkaz považoval následne za správne a taktiež sa stotožnil s doposiaľ vykonaným rozsahom dokazovania; preto taktiež nenavrhoval na pojednávaní 15.2.2017 doplniť dokazovanie. Zdôraznil, že žalovaný 1/ počas celého konania nedal návrh na zistenie, aké číslo motora bolo pridelené k akým VIN číslam; práve naopak, žalovaný 1/ na pojednávaní konanom 24.11.2016 uviedol, že tento dôkaz zabezpečí sám (posledná strana zápisnice). Žalobca považuje zo strany žalovaného 1/ za nekorektné, že vo svojom odvolaní prenáša zodpovednosť na súd. 8. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného 1/, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s dôkazmi ním predloženými - fotografiami vlastného motocykla a grafickým vyobrazením poškodení a úprav, ktoré mal odcudzený motocykel. Bol názoru, že súd prvej inštancie sa v konaní vyporiadal so všetkými dôkazmi alebo aj pseudo-dôkazmi, ktoré žalovaný 1/ uvádza vo svojom odvolaní. To, že si žalovaný 1/ vyhotovil nejaké vlastné náčrtky, pričom nie je zrejmé ani kedy a z akého dôvodu došlo k ich vyhotoveniu neznamená, že preukázal vlastnícke právo k predmetnému motocyklu. O to viac, že znaleckým dokazovaním v trestnom konaní bolo preukázané, že sa nejedná o motocykel odcudzený žalovanému 1/, čiže jeho vlastnícke právo k tomuto motocyklu bolo vylúčené závermi znaleckého dokazovania. 9. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného 1/, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože svedok W. uviedol, že kúpil havarovaný motocykel, ktorý si priniesol domov v krabiciach a tento následne opravoval a skladal z náhradných dielov, ktoré zháňal na internete. Skutočnosť, že namiesto pôvodnej - haváriou poškodenej červenej kapotáže svedok W. kúpil bielu neznamená, že platne nenadobudol (a následne platne nepreviedol na žalobcu) vlastnícke právo k motocyklu, ktorý je predmetom sporu. Ak by aj nebolo v konaní preukázané vlastníctvo svedka W. a následne žalobcu, stále to nepreukazuje vlastnícke právo žalovaného 1/, ktorého existenciu navyše vylučujú závery znaleckého posudku vypracovaného v trestnom stíhaní. 10. Nemal za zrejmé, z akého dôvodu žalovaný 1/ napáda skutočnosť, že prihlasovací proces vykonal na základe splnomocnenia od žalobcu svedok W., keď táto skutočnosť bola v konaní objasnená a žalovaný 1/ (vychádzajúc z jeho tvrdení na pojednávaniach) ani len netuší ako prebieha proces prihlasovania motocyklov a vozidiel pri ich dovoze zo zahraničia. Považoval za nedôvodné tvrdenie žalovaného 1/ o zmätočnosti vyjadrení svedka W. a žalobcu. Skutočnosť, že títo neodpovedali podľa predstáv žalovaného 1/ nezakladá ich zmätočnosť. Skutočnosť, že svedok W. a žalobca sú kamaráti je irelevantná a neznamená, že bol povinný kúpiť motocykel iba od osoby ktorú nepozná. 11. Zdôraznil, že znaleckým dokazovaním v trestnom konaní bolo vylúčené vlastnícke právo žalovaného 1/ k predmetnému motocyklu, pričom dodal, že ako je zjavné z vyjadrenia k vykonanému dokazovaniu (fotografia v podaní), žalobca vlastní viaceré kapotáže na predmetný motocykel a preto pokiaľ by bol motocykel kradnutý, tak by nedával jeho fotografiu na internet a neriskoval by, že si ho pôvodný majiteľ spozná. Podotkol, že aj žalovaný 1/ sa v rámci komunikácie účastníkov na chodbe pred pojednávaniami vyjadril, že má viaceré kapotáže na predmetný motocykel, z čoho možno usudzovať, že sa jedná medzi motocyklistami o bežný jav. 12. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 1/, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že motocykel je zloženou vecou a že si predmetný motocykel (pôvodné tvrdenie), resp. niektoré jeho súčiastky (tvrdenie v odvolaní) žalovaný spoznal uviedol, že sa jedná stále iba o ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného 1/. 13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie úspešne namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní. Naďalej zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach; nemal a ani naďalej nemá žiaden právny záujem nakladať s predmetnou vecou ako s vlastnou, preto sa ho spor o určenie vlastníckeho práva žalobcu resp. žalovaného 1/ netýka. V prípade právoplatného rozhodnutia súdu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motocyklu bude postupovať v zmysle platných právnych predpisov. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.1.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 15. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného 1/ v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie relevantnosti tvrdení žalovaného 1/ z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver. 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že v civilnom sporovom konaní iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i stranu, ktorá síce navrhla dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany na základe navrhnutých dôkazov nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 18. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdí a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon strane ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. 19. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že civilné sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, tzn. že je vecou a zodpovednosťou strany konania, aby súdu predkladala relevantné rozhodné informácie; je neprípustné, aby strana v konaní odôvodňovala svoj nárok len poukazom na určité domnienky, prípadne skutočnosti (vo vzťahu k podstatným skutočnostiam) sekundárne, ktoré len navodzujú určitú možnosť, alebo predpoklad prijatia potrebného záveru. Takýto postup strany v konaní treba pričítať na jej ťarchu a konštatovať neunesenie bremena tvrdenia. 20. V nadväznosti na uvedené právne východiská a odvolaciu argumentáciu žalovaného 1/, odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/ preukazoval vlastnícke právo k predmetu sporu (motocykel P. Č.. Z.) kúpnu zmluvou uzavretou 19.3.2013 s T. Š., predmetom ktorej ale bol motocykel VIN č. Z.. Ako vlastník motocykla VIN č. Z. je v evidencii motorových vozidiel - v osvedčení o evidencii motorových vozidiel časť I, časť II zapísaný žalobca. Osvedčenie o evidencii časť I, časť II je v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z. účinného do 31.3.2018 (§ 39 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z. účinného od 1.4.2018) verejnou listinou. 21. Podľa § 205 C.s.p. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. 22. Cit. zákonné ustanovenie znamená, že listiny, ktoré majú v zmysle § 205 C.s.p. povahu listín verejných, sa od súkromných listín líšia svojou dôkaznou silou; podávajú, ak nie je preukázaný opak, dôkaz o pravdivosti toho, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené. Ak teda znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že VIN číslo vyrazené na ráme motocykla Z. nevykazovalo znaky pozmeňovania a žalovaný tvrdil opak toho, čo vyplýva z príslušnej evidencie vozidiel (spochybňoval pravdivosť zápisu), bol povinný predložiť dôkazy o tomto tvrdení. 23. Žalovaný 1/ sa však v konaní obmedzil iba na tvrdenie, že je vlastníkom motocykla VIN č. Z., ktoré založil na tom, že motocykel VIN č. Z.E., ktorý nadobudol na základe zmluvy uzavretej 19.3.2013 s T. Š. mu bol odcudzený a v motocykli zaistenom v trestnom konaní príslušníkmi polície, ktorý je predmetom sporu si spoznal svoj odcudzený motocykel (ako celok) podľa nezameniteľných častí. Samotné tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že niektoré časti zaisteného motocykla môžu vykazovať znaky totožné ako motocykel, ktorý nadobudol kúpno-predajnou zmluvu od T. Š., však samo osebe nepreukazuje vlastnícke právo žalovaného 1/ k veci ako celku a teda ani opak pravdivosti Osvedčenia o evidencii, ktoré svedčí v prospech žalobcu. 24. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného 1/, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, keď neobstaral potvrdenie autorizovaného predajcu motocyklov zn. J. o tom, aké číslo motora bolo priradené k rámu s VIN č. Z.. Odvolací súd pripomína, že primárnou procesnou povinnosťou žalovaného 1/ bolo preukázať existenciu právne významných tvrdení, na základe ktorých popieral vlastnícke právo žalobcu a odvodzoval vlastnícke právo vo svoj prospech. Civilné sporové konanie nie je založené na povinnosti súdu obstarávať dôkazy pre sporové strany; súd dôkazy neobstaráva ale ich vykonáva (§ 188 C.s.p.); predpokladom toho je, že strana, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno takýto dôkaz súdu predloží. Uvedenú povinnosť možno vyvodiť už z obsahu Čl. 8 Základných princípov civilného sporového konania, podľa ktorého strany súd povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Zároveň hodno podčiarknuť, že nová právna úprava Civilného sporového poriadku nedáva súdu žiadnu možnosť nahrádzať procesnú pasivitu sporovej strany v dokazovaní a v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom tak zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní. Možnosť súdu vykonať iné ako navrhované dôkazy je totižto výrazne obmedzená len na skutočnosti uvedené v § 185 C.s.p.; z príkazu obsiahnutého v cit. ustanovení jednoznačne vyplýva, že súd iné dôkazy ako výslovne uvedené v § 185 C.s.p. bez návrhu nevykoná. Ak teda žalovaný 1/ mienil navrhovaným dôkazom preukázať skutočnosť, ktorú považoval na preukázanie svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu za relevantnú, nič mu nebránilo v tom, aby súdu prvej inštancie takýto dôkaz predložil. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný 1/ na pojednávaní súdu 24.11.2016 aj uviedol, že takýto ním navrhovaný dôkaz obstará a súdu predloží, avšak do nasledujúceho pojednávania nielenže súdu prvej inštancie navrhovaný dôkaz nepredložil, ale žiadne návrhy na doplnenie dokazovania už nemal (zápisnica z pojednávania 15.2.2017). 25. Neobstojí ani námietka žalovaného 1/, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol k tomu, akým spôsobom motocykel nadobudol svedok W. a že zo zahraničia doviezol motocykel červenej farby. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní nebolo sporné a súd prvej inštancie z uvedených skutočností aj vychádzal, že žalobca nadobudol motocykel VIN č. Z. C. U. W., ktorý ho doviezol zo zahraničia; nebolo sporné, že dovezený motocykel bol havarovaný a preto svedok W. motocykel vyskladal z náhradných častí, ktoré nakúpil na internete; nakoľko predmetom prevodu bola hnuteľná vec a z vykonaného dokazovania nevyplynuli iné skutočnosti, žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu prevzatím veci (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka); žalobca sám na motocykli žiadne ďalšie úpravy, zmeny, či výmeny jeho častí nevykonával. Ak teda žalovaný 1/ tvrdil, že žalobca nie je vlastníkom veci, pretože nadobudol vlastnícke právo od nevlastníka, bol povinný svoje tvrdenia preukázať. Žalovaný 1/ však v priebehu konania na súde prvej inštancie netvrdil ani nenavrhol súdu prvej inštancie žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať opak toho, čo vyplýva z príslušnej evidencie motorových vozidiel. Ako už bolo uvedené vyššie, vlastnícke právo k predmetu sporu nepreukazujú iba jeho tvrdenia a ním predložené listinné dôkazy (fotografie, náčrtok), že si opoznal odcudzený motocykel, pretože niektoré jeho časti vykazujú znaky nezameniteľnosti. K poukazu žalovaného na farbu motocykla, hodno doplniť, že žalovaný 1/ na základe zmluvy uzavretej s T. Š., nadobudol motocykel VIN č. Z., ktorý bol v evidencii motorových vozidiel evidovaný ako motocykel bielej farby; avšak motocykel, ktorý bol predmetom sporu, t.j. motocykel VIN č. Z. bol evidovaný ako motocykel s farbou „biela metalíza“. I keď teda žalovaný 1/ spochybňoval vlastnícke právo žalobcu aj s poukazom na farbu motocykla (čo ale v priebehu konania bolo objasnené), vo vzťahu k vlastným tvrdeniam k uvedenej odlišnosti neuviedol žiadne vysvetlenie. 26. Ak žalovaný 1/ v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa s otázkou vlastníckeho práva k celej zloženej veci vyporiadal iba na základe zameneného rámu, ktorý je nepatrnej hodnoty, odvolací súd konštatuje, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva a pokiaľ ide o hodnotové vyjadrenie žalovaným 1/ označenej časti motocykla vo vzťahu k ďalším ním označeným častiam, z čoho vyvodzuje vlastnícke právo k predmetu sporu vo svoj prospech, ide o tvrdenie nové, ktoré žalovaný 1/ na súde prvej inštancie nepoužil a na preukázanie ktorého na súde prvej inštancie nenavrhoval žiadne dokazovanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (§ 149 C.s.p.), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Vzhľadom na princíp tzv. neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, je pre odvolacie konanie príznačné, že tomuto osobitnému režimu je podrobené aj hodnotenie tzv. novôt v odvolacom konaní, t.j. prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a pre tieto platí, že až na výnimky podľa § 366 C.s.p. nie je prípustné založiť na nich riadny odvolací dôvod. Na uvádzanie tejto novej skutočnosti žalovaným 1/ tak odvolací súd neprihliadol. 27. Na uvedenom základe neboli žalovaným 1/ uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 28. Žalovaný 1/ napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanému 2/. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalovaného 1/ (bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie proti tomuto výroku je potrebné odmietnuť, pretože podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Osobou ktorej svedčí procesná legitimácia na podanie odvolania je prioritne tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.); odvolanie podané oprávnenou osobu je podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania, ktorá je spojená s existenciou ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné ponímať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Odvolanie žalovaného 1/ v napadnutej (zamietajúcej) časti, ktorou bolo rozhodnuté o žalobe žalobcu proti žalovanému 2/ bolo podané neoprávnenou osobou, pretože žalovaný 1/ napadol odvolaním výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nebol vydaný v jeho neprospech. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovaného 1/ proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 2/ podľa § 386 písm. b) C.s.p., ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi a žalovanému 2/ s použitím analógie legis (čl. 4 ods. 1 Základných princípov C.s.p.), priznal proti žalovanému 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).