Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/180/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221098 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315221098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. Q., N.. XX.XX.XXXX, A.: K. X, C., o zaplatenie 307,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára 2018, č.k. 12C/630/2015-48, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 270,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 01.06.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu v rozsahu 76 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 307,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 09.11.2012 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. 2. Vychádzal zo zistení, že veriteľ, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. (pôvodný žalobca) a žalovaný podľa priloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2012 uzavreli pôžičku vo výške 278,52 eur, s poistením 23,88 eur, s výškou mesačnej splátky 23,21 eur, ročnou úrokovou sadzbou 59,85 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“) 59,85 %, priemernou hodnotou RPMN 41,82%, konečnou splatnosťou úveru 5/2013, počtom mesačných splátok 12, celkovými nákladmi spotrebiteľa 60,52 eur. Spôsob splácania bol dohodnutý v mesačných splátkach, poštovou poukážkou. Podpisom zmluvy dlžník vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky poskytnutej veriteľom, poistenie vzniká na základe Rámcovej zmluvy o poistení, uzatvorenej medzi veriteľom a poisťovňou Cardif Slovakia, so sídlom Bratislava, a to v rozsahu označeného poistenia. Podpisom zmluvy mal dlžník vyjadriť súhlas s podmienkami uvedenými v rámcovej zmluve a Všeobecných poistných podmienkach poisťovateľa, poistenie spĺňa jeho požiadavky a potreby a poistenie mu bolo odporúčané, keďže kryje riziká, o poistenie ktorých má záujem. Je si vedomý práva odmietnuť poistenie, resp. oznámiť nesplnenie podmienok pre vznik poistenia. Dlžník má v kolónke nižšie uvedený údaj, že žiada komplexný súbor poistenia pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. Ďalej je tu vyhlásenie klienta o súhlase so všetkými ostatnými prílohami zmluvy, okrem iného i sankciami spojenými s omeškaním splácania pôžičky a napokon, vyhlásenie zmluvných strán, že riadnym vyplnením a podpísaním zmluvy všetkými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s klientom zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Zmluvné stany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, uzatvárajú ju slobodne a vážne a jej obsahu porozumeli. Zmluva je podpísaná dňa 02.05.2012 dlžníkom a veriteľom. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd zistené, že žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru právnemu predchodcovi žalobcu sumu 22,40 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.10.2012 vyzýval veriteľ žalovaného ako dlžníka k okamžitej úhrade všetkých omeškaných splátok jednorazovo, v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy („VOP“). Celkovú istinu 287,65 eur mal žalovaný uhradiť do 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaný túto výzvu prevzal osobne dňa 02.11.2012. 3. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa § 37 ods. 1, § 107 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov („ZoSÚ“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa („ZoOS“) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Konštatoval, že predmetom konania bol nárok právneho nástupcu pôvodného veriteľa zo zmluvy zo dňa 02.05.2012. Žalovaná pohľadávka pozostáva z dlžnej sumy 307,48 eur, pričom poskytnutá suma pôžičky bola 278,52 eur, z ktorej žalovaný uhradil celkom sumu 22,40 eur. Zaoberajúc sa najskôr platnosťou uzatvoreného právneho úkonu, vzhľadom na obsah zmluvy a osoby, ktoré zmluvu uzatvárali, dospel k názoru, že zmluva je ako celok neplatným právnym úkonom. Poukázal na to, že v zmluve je uvedený údaj o schválenej výške pôžičky 278,52 eur, konečná splatnosť úveru v mesačnom období 5/2013, ďalej ročná úroková sadzba i RPMN, ktoré sú uvedené v rovnakej výške 59,85 %, a to aj napriek tomu, že súčasťou zmluvných dojednaní medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo aj poistenie a celkové náklady spotrebiteľa, z dôvodu čoho aj RPMN v zmluve mala byť vyššia ako ročná úroková sadzba. Súčasťou zmluvy majú byť aj Všeobecné obchodné podmienky, platné od 15.07.2010, ktoré sú napísané malým písmom a voľný okom sú úplne nečitateľné. Veriteľ má v žiadosti k zmluve o poskytnutí pôžičky predformulované aj vyhlásenie dlžníka, že je oboznámený a súhlasí s VOP. Je podľa neho zrejmé, že žalovaný ako dlžník nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť toto predformulované vyjadrenie veriteľa a možno mať pochybnosti, či v čase akceptácie zmluvy mal žalovaný vôbec možnosť oboznámiť sa s vopred pripravenými VOP, ktoré sú nakoniec v nečitateľnom a formálne nedostupnom technickom vyhotovení. Konštatoval, že veriteľ nepreukázal oboznámenie sa s VOP druhou zmluvnou stranou a vzhľadom na predformulované vyhlásenie veriteľa, nemôže táto jeho praktika požívať právnu ochranu, a preto žalovaného ako dlžníka VOP nemôžu zaväzovať. Poukázal na to, že spotrebiteľské zmluvy by v zásade mali byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľné, prehľadné a logicky usporiadané. Zmluvné dojednania by mali mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť výrazne menšej veľkosti než ostatné dojednania, a tiež nesmú byť usporiadané tak, aby vzbudzovali dojem menej podstatného významu. V prejednávanej veci však VOP uvedené požiadavky nespĺňajú. Dospel k záveru, že zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne, určito, pričom svojim charakterom by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 ZoSÚ, ktorá vyžaduje písomnú formu. Z toho dôvodu nemohol priznať ani plnenie z poistného (v sume 23,88 eur). Doplnil, že i v prípade platnosti zmluvy, táto preukázateľne neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f,/ j/, k/ ZoSÚ (absentujú termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, RPMN je nesprávne uvedená v neprospech žalovaného). Poukázal tiež na štatistický údaj Národnej banky Slovenska za rok 2012 o tom, že priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov pre kategóriu "domácnosti" so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci máj 2012, kedy bola uzavretá zmluva o úvere so žalovaným, predstavovala 15,54 % ročne a dojednaný zmluvný úrok z úverovej zmluvy ju prevyšuje o viac ako o 100 %. Zmluvné úroky z úverovej zmluvy zo dňa 02.05.2012 považoval za dojednané v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Preto by úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ) a veriteľ by mal právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na posúdenie plnenia zo zmluvy ako plnenia z bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnosti zmluvy, začala veriteľovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia, t.j. dňa 02.05.2012, resp. v nasledujúcich dňoch. Tá veriteľovi uplynula, rovnako i prípadná trojročná objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na podanie návrhu na súd dňa 14.10.2015. Aj keď by žalobca mal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi skutočne poskytnutým plnením 278,52 eur a zaplatenou sumou žalovaného vo výške 22,40 eur, toto jeho právo je premlčané, a preto žalobu zamietol. Na premlčanie súd prihliadol postupom podľa § 5b ZoOS. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že právo veriteľa by bolo premlčané i pri posúdení zmluvy ako platného právneho úkonu. Žalovaný prestal plniť splátky 02.06.2012, následne splátky neuhrádzal a preto žalobca pristúpil dňa 25.10.2012 k zosplatneniu celého úveru. Splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej splatnosti, pričom tieto splátky do 02.10.2012 boli premlčané vzhľadom na dátum podania žaloby 14.10.2015. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlhy v októbri 2012, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred októbrom 2012, t.j. splátky splatné k 02.09.2012, k 02.08.2012, k 02.07.2012, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 2.9.2012. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky (§ 101 Občianskeho zákonníka), bola žaloba podaná až po jej uplynutí. 5. O trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („C.s.p.“), keďže však úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, náhradu trov konania mu nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti o zaplatenie 270,82 eur s príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolaním napadol časť rozsudku, ktorou súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal jeho peňažný nárok vo výške rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru vrátane akontácie (293,22 eur ) a sumou vykonaných úhrad (22,40 eur). Domáhal jeho zmeny tak, aby odvolací súd žalobe v časti o zaplatenie 270,82 eur s príslušenstvom vyhovel, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania aplikovaním § 5b ZoOS, ktorý bol platný a účinný v čase vydania rozhodnutia, porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade Ústavou SR. Uviedol, že aplikáciou § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v SR do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Odhliadnuc od skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčania už sama o sebe znamená zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b ZoOS s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Zohľadnil neférovosť a nejustičnosť spočívajúcu v jednostrannej a automatickej pomoci spotrebiteľovi. Podľa ústavného súdu aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov, veriteľov stavia akoby na stranu tých zlých a spotrebiteľov na stranu tých ublížených. Podľa ústavného súdu na ochranu zraniteľnejšieho jednotlivca - spotrebiteľa existujú miernejšie prostriedky najmä formou právnej pomoci, a preto daná právna úprava nie je nevyhnutná na naplnenie tohto cieľa. Napadnuté ustanovenie vcelku prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu a preto napadnuté ustanovenie označil za neústavné. Vzhľadom na uvedené nie je podľa jeho názoru možné poskytovať ochranu takému postupu súdu, keď na daný prípad síce aplikoval zákonné ustanovenie, ktoré bolo v čase rozhodnutia súdu platné a účinné, avšak zároveň ide o ustanovenie, ktoré prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu a preto bolo ústavným súdom vyhlásené za neústavné. Zároveň možno predpokladať, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní bude rozhodnutie ústavného súdu platné, a teda odvolací súd by mal na túto skutočnosť prihliadať, neposkytnúť ochranu postupu okresného súdu, keď aplikoval neústavné zákonné ustanovenie, a predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie tiež vytýkal právne posúdenie uplatneného nároku ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj jeho záver o neplatnosti zmluvy o pôžičke. Uviedol, že zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na poskytnutí pôžičky v sume 278,52 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume po 23,21 eur bez poistenia (12 splátok). S poukazom na § 657 Občianskeho zákonníka mal za to, že podstatné náležitosti zmluvy boli určené a nedochádza k ich zmenám ani odchýlkam. Nemožno podľa neho prijať záver, že zmluva o pôžičke je neplatná ako celok, t.j. nemožno poskytnuté plnenie posúdiť ako vznik bezdôvodného obohatenia, ale ide o plnenie na základe existujúceho a platného záväzkového vzťahu, ktorým je zmluva o pôžičke, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v sume 293,22 eur. S poukazom na § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 ZoSÚ uviedol, že pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nedodržanie všetkých uvedených náležitostí, prípadne nedodržanie písomnej formy zmluvy, sankcionované jej neplatnosťou, ale len bezúročnosťou a „bezpoplatkovosťou“ úveru. Je zrejmé, že žalovaný čerpal finančné prostriedky, ktoré neuhradil v plnej výške, pričom finančné prostriedky čerpal titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nie titulom bezdôvodného obohatenia. 8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 307,48 eur s príslušenstvom ako nároku zo zmluvy o pôžičke, pričom tento záväzkovo - právny vzťah súd prvej inštancie správne ustálil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol po konštatovaní premlčania nároku žalobcu, a to jednak po jeho posúdení ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke, ako aj po jeho posúdení ako nároku zo zmluvy o pôžičke v prípade platnosti zmluvy zakladajúcej existenciu bezúročného a bezpoplatkového spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ). 12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a dôvodov odvolania odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodná námietka žalobcu voči aplikácii § 5b ZoOS <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/> účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Toto zákonné ustanovenie (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) upravovalo postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súd bol povinný ex offo prihliadať na premlčanie aj bez toho, aby strana sporu vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie v súdenej veci v zmysle uvedenej právnej úpravy postupoval. 13. Dňa 27.09.2018 bol v Zbierke zákonov, č. 98/2018 uverejnený Nález Ústavného súdu SR, č. 271/2018 Z .z., podľa ktorého ustanovenie § 5b ZoOS nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca ustanovenie § 5b ZoOS účinnosť. Ak Národná rada SR neuvedie ustanovenie § 5b ZoOS do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť. 14. Odvolací súd tak zistil, že ustanovenie zákona (§ 5b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2007/250/> ZoOS), ktoré aplikoval súd prvej inštancie a ktoré by musel aplikovať v rámci svojho rozhodovania aj odvolací súd, nie je v súlade s Ústavou SR, čo vyslovila najvyššia súdna autorita ústavou povolaná na rozhodovanie o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (Čl. 125 ods.1 písm. a/ Ústavy SR). Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval na základe platného a účinného § 5b ZoOS v čase vyhlásenia rozsudku (30.09.2015).Vzhľadom na to, že následne na to (07.02.2018) bol Ústavným súdom SR vyslovený nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou SR musela byť táto skutočnosť zohľadnená v rámci odvolacieho konania. Uvedený nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález Ústavného súdu SR, okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR), predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil § 5b ZoOS, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu SR z 11.10.2006, sp. zn. PL z. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo. Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu sú v súlade aj so závermi, ktoré vyslovil vo svojom uznesení Najvyšší súd SR sp. zn. 6 Cdo 82/2017 zo dňa 31.10.2018. 15. Z vyššie uvedených dôvodov, pre protiústavnosť § 5b ZoOS, ktoré v súdenej veci aplikoval súd prvej inštancie, odvolací súd nemohol preskúmať správnosť jeho záveru o premlčaní nároku žalobcu. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu nebolo možné na neho prihliadnuť, a preto nemohol obstáť v rámci posúdenia dôvodnosti žaloby. 16. Na základe vykonaných dôkazov a riadne zisteného skutkového stavu, ktorý vo veci nebol sporný, sa súd prvej inštancie zaoberal (okrem otázky premlčania) aj vecnou, hmotnoprávnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaného nároku. 17. Súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej neplatnosti celej zmluvy a vzniku nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že predmetná zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne, určito, pričom jej charakterom išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Svoj záver podložil tým, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ ZoSÚ (v znení jej uzatvorenia), ako ani náležitosti formy zmluvných dojednaní VOP a oboznámenia s ich obsahom žalovaného. 18. Ďalší odvolací prieskum bol daný rozsahom odvolania (§ 379 C.s.p.). Žalobca podaným odvolaním napáda záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy ako celku a domáha sa posúdenia zmluvou poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov a tomu zodpovedajúceho peňažného plnenia žalovaného. 19. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 20. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 8 Sžo 17/2007). 21. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Cdo 240/2009). 22. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 24. Oddeliteľnosťou je potrebné rozumieť obsahovú oddeliteľnosť právneho úkonu od zvyšku, nie možnosť rozdelenia plnenia, ktoré bolo predmetom zmluvy. Oddeliteľnými sú dva samostatné právne úkony poňaté do jedného textu listiny, pokiaľ sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na jednu z nich. Po oddelení platnej časti od neplatnej musí byť zároveň platná časť právneho úkonu spôsobilá existovať samostatne. Čiastočná neplatnosť sa aplikuje na prípady absolútnej aj relatívnej neplatnosti právnych úkonov (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 303). 25. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 27. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 28. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31). V súvislosti so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa tak smernica kladie dôraz na vysoký stupeň informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, a vyžaduje preto od dodávateľa / veriteľa zrozumiteľným a stručným spôsobom dôkladne informovať spotrebiteľa a v záujme úplnej transparentnosti mu poskytnúť informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutia založené na dobrej informovanosti. Informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ / veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie, v ktorom sa nachádza spotrebiteľ voči dodávateľovi, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, môže mať spotrebiteľ ťažkosti pri správnom vyhodnotení následkov niektorých zmluvných podmienok napriek tomu, že boli sformulované z jazykového hľadiska jasne. Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky by sa preto nemalo obmedzovať na jej čisto formulačný aspekt. Jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa musí posudzovať podľa toho, či zaručuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých bude schopný posúdiť výhody a nevýhody uzavretia danej zmluvy a riziká, ktoré mu z toho hrozia. Spotrebiteľ musí nielen pochopiť obsah zmluvnej podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré s ňou súvisia. Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a základných podmienok jeho budúceho plnenia musia byť preto vyjadrené v písomnej forme a prehľadne, jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ mohol zvážiť na základe ich posúdenia, či zmluvu uzavrie. 30. Pre dosiahnutie účelu sledovaného smernicou boli v § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovené náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, a ktoré je povinný dodávateľ / veriteľ oznámiť spotrebiteľovi tak, aby dokázal posúdiť rozsah svojho záväzku a podmienky za ktorých bude povinný ho splniť. Požiadavka jasnej, zrozumiteľnej a určitej formulácie sa vzťahuje aj na vyjadrenie doby trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti úveru a termínu jednotlivých splátok. 31. Podľa § 11 ods. 1 písm. ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=12.05.2012> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=12.05.2012>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=12.05.2012> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=12.05.2012> a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 32. V danom prípade, pri skúmaní absolútnej neplatnosti (spôsobujúcej neplatnosť od počiatku a pôsobiacej priamo zo zákona) právneho úkonu - zmluvy, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, je potrebné vychádzať z jej zákonom stanovených podstatných náležitostí. Pre záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa teda súdom prvej inštancie konštatované vady museli týkať jej podstatných náležitostí podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že predmetná zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne a obsahovala dohodu o všetkých podstatných náležitostiach, keďže z nej (prinajmenšom) vyplýva, že pôvodný žalobca (veriteľ) dočasne prenechal žalovanému (dlžníkovi) finančné prostriedky v sume 278,52 eur. Tieto dojednania boli vykonané dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, t.j. ich predmet je objektívne zistiteľný, s jednoznačne vymedzeným obsahom bez vnútorných rozporov. Nemožno preto prijať záver, že daný právny úkon bol absolútne neplatný. Súd prvej inštancie (výslovne) ani nevychádzal z toho, že zmluva bola v uvedených častiach (relevantných pre posúdenie absolútnej neplatnosti) urobená neurčito alebo nezrozumiteľne a svoj záver nepodložil ani inými pre to významnými okolnosťami. 33. Súd prvej inštancie správne posúdil povahu predmetnej zmluvy o pôžičke ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ a s tým súvisiacu požiadavku jej osobitných náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Tieto však (samé osebe) nemohli mať vplyv na celkovú neplatnosť posudzovanej zmluvy. 34. Pokiaľ súd prvej inštancie pri svojom závere o neplatnosti zmluvy konštatoval nesplnenie obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných v zmysle ZoSÚ (týkajúcich sa termínov splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, poradia ich priraďovania k jednotlivým nesplateným zostatkom a správnosti RPMN), ich absencia však podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ spôsobuje „len“ to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Iné nemožno vyvodiť ani na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 (požiadaviek kladených na dostatočnú zrozumiteľnosť a jasnosť informácií poskytnutých spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o úvere). 35. Rovnaký následok by platil aj pre (prípadný) nedostatok písomnej formy zmluvy, na potrebu ktorej tiež poukazoval súd prvej inštancie. Odhliadnuc od skutočnosti, že zmluva bola uzatvorená písomne, odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že nesplnenie písomnej formy ako náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ by znamenal (opäť „len“) bezúročnosť a „bezpoplatkovosť“ úveru v zmysle vyššie uvedeného špeciálneho ustanovenia samotného ZoSÚ (§ 11 ods. 1 písm. a/), nie absolútnu neplatnosť zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže písomná forma nie je náležitosťou jej platnosti (657 Občianskeho zákonníka). 36. Absolútnu neplatnosť celej zmluvy neboli spôsobilé založiť ani súdom prvej inštancie zistené vady vo vedľajších zmluvných dojednaniach VOP (podľa ktorého boli v dôsledku ich technického vyhotovenia formálne nedostupné, napísané malým písmom a nečitateľné voľným okom). Vychádzajúc z § 41 Občianskeho zákonníka by do úvahy prichádzala jedine neplatnosť dotknutých oddeliteľných častí zmluvy. Podobne tak ani súdom prvej inštancie prezentované pochybnosti o možnosti žalovaného oboznámiť sa s vopred pripravenými dojednaniami VOP a poukázanie na predformulované vyhlásenie dlžníka o tom, že bol oboznámený a súhlasí s VOP, nemohli mať vplyv na celkovú platnosť zmluvy, keďže podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatnými sú (samotné) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách. 37. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru rozdielnemu od súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke zo dňa zo dňa 02.05.2012 nie je absolútne neplatným právnym úkonom a nárok žalobcu nemožno v danom prípade posudzovať ako nárok na vydanie (náhradu) bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). 38. Odvolaciemu súdu neprináležalo (a bolo by nadbytočné) osobitne skúmať splnenie všetkých súdom prvej inštancie vytýkaných obsahových náležitostí zmluvy podľa ZoSÚ, čiastočnú neplatnosť zmluvných dojednaní VOP, ani rozpor zmluvných úrokov s dobrými mravmi, keďže tieto nemali vplyv na celkovú platnosť zmluvy, ale len na nárok žalobu na priznanie úrokov a poplatkov, ktorý však žalobca v odvolacom konaní už nepožadoval. 39. Stotožňujúc sa s odvolacími námietkami žalobcu, predmetnou zmluvou poskytnutý spotrebiteľský úver odvolací súd považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov či poistenia, ale len skutočne poskytnutej sumy pôžičky (spotrebiteľského úveru) po odrátaní žalovaným vykonaných úhrad (splátok). 40. Celková suma pôžičky na základe zmluvy zo dňa 02.05.2012 bola 278,52 eur. Podľa priloženého prehľadu splátok a úhrad, žalovaný na jej úhradu vykonal jedinú splátku v sume 7,70 eur (dňa 02.05.2012), takže žalobca má nárok na náhradu istiny v sume 270,82 eur, čo zodpovedá peňažnému vyjadreniu odvolacieho nároku žalobcu. 41. K samotnému v odvolaní uvedenému výpočtu, na základe ktorého žalobca dospel k správnej výške istiny 270,82 eur (293,22 eur - 22,40 eur), odvolací súd pre úplnosť dodáva, že suma akontácie (14,70 eur), ktorú pripočítal k výške poskytnutého úveru (278,52 eur + 14,70 eur = 293,22 eur) ako aj vykonanej úhrade žalovaného (7,70 eur + 14,70 eur = 22,40 eur), nemá vplyv na nárok žalobcu z predmetnej zmluvy, keďže išlo o úhradu zloženú pred poskytnutím úveru (dňa 08.03.2012). 42. Čo sa týka žalobcom požadovaného príslušenstva, popri istine - nesplatenej časti úveru, má nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bol uplatnený i žalobou). 43. V prípade splatnosti peňažného dlhu dohodnutého v splátkach sa veriteľ s dlžníkom môžu dohodnúť na použití § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. 44. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201?ucinnost=02.05.2012>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 45. Pri určení začiatku časového obdobia úrokov z omeškania, za stavu keď v zmluve neboli (riadne) dojednané termíny jednotlivých splátok, ani možnosť žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), bolo potrebné vychádzať zo zmluvne riadne určenej konečnej splatnosti dňa 31.05.2013 (v zmluve vymedzená vyjadrením mesiaca a roka ako 5/2013). Žalovaný sa tak do omeškania so zaplatením zostávajúcej sumy 270,82 eur dostal nasledujúceho dňa, 01.06.2013, od ktorého má žalobca nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Ich výšku v danom prípade určuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z.) ako 5,5 % ročne. Preto odvolací súd popri vyššie uvedenej istine žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 270,82 eur od 01.06.2013 do zaplatenia. 46. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie 270,82 eur s príslušenstvom zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 47. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 307,48 eur. Žalobca bol úspešný v časti priznanej istiny 270,82 eur. V časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 36,66 eur bol teda úspešný žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že procesný úspech žalobcu je 88 %, úspech žalovaného je 12 %, a preto konečný úspech žalobcu v konaní je 76 % (88 % - 12 %). V tomto rozsahu mu potom patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).