Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/227/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223837 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315223837.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: F.. Z. S. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom G., N. č. XXX/X, zastúpená Kružlík s.r.o., Bratislava, Ďatelinová č. 2, IČO: 31 355 153, za ktorú koná JUDr. Ladislav Kružlík, proti žalovanému: Z.. K. Q. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G., L. č. XXXX/XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, Karadžičova č. 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 13.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. marca 2017, č.k. 44 C 701/2015-183, v znení opravného uznesenia zo dňa 17. júla 2018, č.k. 44 C 701/2015-259, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. marca 2017, č.k. 44 C 701/2015-183, v znení opravného uznesenia zo dňa 17. júla 2018, č.k. 44 C 701/2015-259, vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. marca 2017, č.k. 44 C 701/2015-183, v znení opravného uznesenia zo dňa 17. júla 2018, č.k. 44 C 701/2015-259, vo výroku, ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15. marca 2017, č.k. 44 C 701/2015-183, v znení opravného uznesenia zo dňa 17. júla 2018, č.k. 44 C 701/2015-259, zamietol žalobu žalobkyne a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), § 101, § 106 ods. 1, ods. 2, § 724, § 725, § 727, § 730 ods. 1, ods. 2, § 731 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2015 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 13.000,- € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 21.1.2016 do zaplatenia, ako aj trov konania, titulom náhrady škody, ktorú jej mal spôsobiť žalovaný ako advokát. Žalobu odôvodnila tým, že žalovanému ako advokátovi udelila generálne splnomocnenie, na základe ktorého ju mal zastupovať najmä v konaní proti spoločnosti GBT Slovakia s.r.o. o zaplatenie sumy vo výške 13.000,-€ s príslušenstvom. Na základe návrhu bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala GBT Slovakia s.r.o. odpor. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 7.10.2011, č.k. 18 C 209/2009-61, konanie v tejto veci zastavil z dôvodu, že účastníci sa v zmluve dohodli na riešení sporu rozhodcovským súdom, s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p. a súd nemá právomoc konať vo veci. Súd zároveň rozhodol, že po právoplatnosti bude vec postúpená rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Žalovaný voči uzneseniu o zastavení konania nepodal žiadny opravný prostriedok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011. Zároveň prijal nesprávny právny záver, že ak okresný súd postúpi spis na príslušný rozhodcovský súd, samotným postúpením sa začne rozhodcovské konanie, žiadne právne kroky vo veci nevykonal. Uznesenie poslal žalobkyni emailom zo dňa 20.6.2012. Žalobkyňa má za to, že žalovaný porušil zákonné povinnosti v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, nekonal s odbornou starostlivosťou a nevyužil riadne a včas všetky právne prostriedky na presadenie práv a záujmov žalobkyne. Pochybil podaním žaloby na neprávomocný Okresný súd Bratislava I., keď v zmysle článku 14 bodu 14.2 dodávateľskej zmluvy č. XXX/XXXX nepodal žalobu priamo na rozhodcovský súd, resp. mal podať odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. Pokiaľ prijal právny záver, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, mal postupovať podľa ustanovenia § 106 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého mal po zastavení konania na Okresnom súde Bratislava I. v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa právoplatného zastavenia konania podať osobitnú žalobu, návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie nezačalo, pretože žalovaný v lehote do 12.1.2012 nedoručil na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania. Nepodanie návrhu na začatie rozhodcovského konania malo za následok, že právne účinky pôvodného návrhu podaného na Okresnom súde Bratislava I. nenastali, t.j. premlčacia doba nikdy nezačala spočívať. Štvorročná premlčacia doba na domáhanie sa nároku v zmysle § 397 Obchodného zákonníka voči GBT Slovakia s.r.o. uplynula žalobkyni dňom 1.2.2011. Žalovaný tak svojím konaním, porušením ustanovenia § 18 Zákona o advokácii a nepodaním návrhu na začatie rozhodcovského konania, spôsobil žalobkyni škodu vo výške 13.000,- €. Žalobkyňa sa tak nemôže, pre premlčanie, úspešne domáhať svojho nároku na vrátenie zaplatenej finančnej zábezpeky voči GBT Slovakia s.r.o. 1.2. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Nárok žalobkyne neuznal v celom rozsahu, uviedol, že za údajne spôsobenú škodu nezodpovedá a vznik škody nezavinil. Nie sú naplnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 18 ods. 1 a § 26 ods. 1 Zákona o advokácii alebo § 420 Občianskeho zákonníka. Nespochybnil skutkový stav uvedený žalobkyňou v žalobe, avšak ide o účelovú snahu vymôcť premlčanú pohľadávku 13.000,- €, ktorú ako finančnú zábezpeku poskytla dobrovoľne dňa 6.7.2004 spoločnosti GBT Slovakia s.r.o. Uviedol, že na základe splnomocnenia, ktoré mu udelila žalobkyňa dňa 7.4.2008, prevzal zastupovanie vo veci proti spoločnosti GBT Slovakia s.r.o. o zaplatenie sumy 13.000,- € (vrátenie zálohy) s tým, že vykonaním jednotlivých úkonov so súhlasom žalobkyne poveril advokátskeho koncipienta S.. Z. E.. Udelené splnomocnenie však nemalo charakter generálneho splnomocnenia a aj keď si žalovaný, pre osobnú známosť so žalobkyňou, voči nej neuplatnil nárok na zaplatenie preddavku na odmenu a náhrad advokáta, neznamená to, že poskytnutie právnych služieb bolo dohodnuté bezplatne. Namietol tvrdenie žalobkyne, že splnomocnenie sa týkalo najmä konania na príslušnom súde, čo v danom prípade bol, podľa článku 14 bodu 14.2. dodávateľskej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 28.7.2004, rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Takéto tvrdenie o určení účelu a podmienok procesného zastupovania žalobkyne z udeleného splnomocnenia nevyplýva a bez oboznámenia sa s obsahom žalobkyňou poskytnutej zmluvnej dokumentácie to ani nebolo možné. Podľa žalovaného žalobkyňa nebola zmluvnou stranou dodávateľskej zmluvy a uplatnenie jej práva na vrátenie sumy 13.000,- € podliehalo premlčacej dobe, ktorá uplynula už pred tým, ako udelila žalovanému splnomocnenie (7.4.2008). Riadil sa pokynmi žalobkyne, chránil a presadzoval jej práva a záujmy, uvedomujúc si zánik jej práva z dôvodu uplatnenia námietky premlčania zo strany GBT Slovakia s.r.o. Na jej pokyn, aby predovšetkým riešil vec mimosúdnou cestou, bezprostredne po udelení splnomocnenia sa pokúsil o mimosúdne vysporiadanie výzvami zo dňa 8.7.2008 a zo dňa 8.10.2008 a tiež rokovaním s konateľom GBT Slovakia s.r.o. F. I. dňa 21.2.2009. Tohto rokovania sa zúčastnila osobne aj žalobkyňa a vtedajší postup žalovaného nebol ňou spochybňovaný. Pre spornosť nároku na vrátenie poskytnutej finančnej zábezpeky žalobkyňou z dôvodu nesplnenia záväzkov kupujúceho (EKO-PANDA d.o.o. Visoko) k mimosúdnej dohode nedošlo. Ďalším krokom žalovaného bolo podanie návrhu na začatie konania na Okresný súd Bratislava I., ktoré bolo zastavené uznesením zo dňa 7.10.2011 (právoplatné dňa 13.12.2011). Vo výroku súd rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Dôvody, pre ktoré súd v súlade s týmto výrokom jeho rozhodnutia nepostupoval, nie sú žalovanému známe a za toto pochybenie súdu nenesie a nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Žalovaný má za to, že po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia došlo k zániku príkaznej zmluvy a aj keď vykonával pre žalobkyňu niektoré úkony, tieto neboli vykonané na základe ňou udeleného splnomocnenia. Žalobkyňa dala žalovanému pokyn, aby vo vzťahu k rozhodcovskému súdu už nekonal. Oprávnenie žalovaného vykonávať advokátsku prax zaniklo k 31.12.2014 vyčiarknutím zo zoznamu advokátov SAK. K tvrdeniu žalobkyne, že mal podať odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania žalovaný poukázal na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo v tom čase už premlčané a v prípade, že by premlčanie uplatnila GBT Slovakia s.r.o., konanie by skončilo zamietnutím návrhu a bolo by spojené so zvýšenými výdavkami. Uviedol, že v čase poskytovania právnych služieb žalobkyni bol poistený prostredníctvom SAK titulom zodpovednosti advokáta za výkon advokácie na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX uzavretej dňa 10.12.2010 medzi SAK a Wüstenrot poisťovňou, a.s., preto navrhol, aby súd pripustil vstup tejto poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. 1.3. Podaním doručeným súdu dňa 26.2.2016 oznámila spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a.s., vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne voči žalovanému v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, keďže ku škodovej udalosti (nepodanie opravného prostriedku, resp. nepostúpenie prípadu na rozhodcovské konanie) došlo v októbri 2011, samotný dátum vedomosti žalobkyne o škode a kto za ňu zodpovedá - 20.6.2012 zakladá záver, že nárok uplatnený žalobou podanou na súde dňa 8.12.2015 je premlčaný a to vzhľadom na objektívnu ako aj subjektívnu lehotu. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009, sp.zn. 1 Cdo 8/2008, a rozsudok zo dňa 27.8.2008, sp.zn. 1 M Obdo 1/2007, podľa ktorého otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom. Navrhla žalobu zamietnuť. 1.4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, podľa ktorého strany sporu, žalobkyňa ako príkazca a žalovaný ako príkazník, uzatvorili špecifický druh príkaznej zmluvy a to zmluvu o poskytovaní právnych služieb podľa Zákona o advokácii. Práva a povinnosti strán sa tak riadia nielen Občianskym zákonníkom, ale aj týmto osobitným predpisom. Medzi podstatné náležitosti príkaznej zmluvy patrí dohoda o predmete príkazu, pričom predmetom môže byť len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však už samotný výsledok obstarania alebo činnosti, keďže príkazník nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok nedostavil. Poskytnutie odmeny musí byť dohodnuté, iba ak poskytnutie odmeny je v danom prípade obvyklé, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka (advokát), potom je povinnosť poskytnúť odmenu aj bez predchádzajúcej dohody. Odmenu je príkazca povinný zaplatiť, i keď dohodnutý výsledok nenastal, okrem prípadu, kedy výsledok zmaril svojim zavinením príkazník. Príkazníkova činnosť musí byť na prospech príkazcu. Do príkaznej zmluvy možno zahrnúť aj plnú moc. Príkazná zmluva nemá predpísanú obligatórnu písomnú formu. Vzhľadom na námietku premlčania, vznesenú v konaní vedľajším účastníkom, ako aj žalovaným, sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou premlčania a dospel k záveru, že zo žalobkyňou predložených dôkazov (tvrdenie žalobkyne o tom, kedy jej bolo doručené žalovaným uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č.k. 18 C 209/2009-61 zo dňa 7.10.2011, právoplatné 13.12.2011, e-mailová komunikácia žalobkyne s Z. E.) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela o predmetnom uznesení najneskôr dňa 20.6.2012. Od nasledujúceho dňa t.j. 21.6.2012 jej plynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie svojho nároku voči žalovanému, ktorá uplynula dňa 20.6.2014. Objektívna premlčacia lehota na náhradu škody uplynula dňa 20.6.2015. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 8.12.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že námietka premlčania, ktorú vzniesli intervenient a žalovaný voči nárokom žalobkyne, je dôvodná. Zisťovaním splnenia predpokladov náhrady škody sa už nezaoberal a žalobu zamietol. 1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie v zákonnej lehote žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa riadne nevysporiadal s jej argumentmi k otázke premlčania ňou uplatneného nároku, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že objektívna premlčacia lehota na náhradu škody uplynula dňa 20.6.2015. Prijal tak právny názor, odlišný od ustálenej judikatúry slovenských (českých) súdov bez toho, aby svoj názor odôvodnil. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že ku vzniku škodovej udalosti v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby okrem protiprávnej skutočnosti došlo aj k vzniku samotnej škody. Keďže škoda samotná nevznikla, nemohla začať plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá nemôže začať bežať skôr ako objektívna premlčacia lehota. Z tohto dôvodu námietka premlčania nie je namieste. O vzniku škody môže rozhodnúť súd v tomto konaní ako o predbežnej otázke. Žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie za škodovú udalosť, z ktorej vznikla škoda, považuje deň 20.6.2012, keď sa žalobkyňa dozvedela o uznesení o zastavení konania. Tento záver považuje za nesprávny, v rozpore s ustálenou judikatúrou slovenských (českých) súdov, keď podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.10.2005, sp.zn. 25 Cdo 2232/2005, začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tento pojem (škodná udalosť) zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré by viedli k vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Plynutie subjektívnej premlčacej doby nemôže začať skôr než plynutie objektívnej premlčacej doby, teda skôr než škoda vznikla, teda objektívna premlčacia doba môže začať plynúť až od okamihu vzniku škody a najskôr tento deň môže začať plynúť aj subjektívna premlčacia doba. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2009, sp.zn. 2 Cdo 118/2008 udalosť, z ktorej škoda vznikla, nemožno stotožňovať len so škodovou udalosťou, lebo by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnej veci právne kvalifikovanou skutočnosťou, ktorá viedla k vzniku škody, je skutočnosť, že nárok žalobkyne na zaplatenie 13.000,- € voči GBT Slovakia, s.r.o., nebol žalovaným riadne a včas uplatnený na rozhodcovskom súde do 12.1.2012, čím sa jej právo premlčalo dňa 1.2.2011 (nepodanie žaloby na rozhodcovskom súde v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Okresným súdom Bratislava I. podľa § 106 ods. 1 O.s.p.). Za nesprávny považuje názor súdu prvej inštancie, že uznesenie o zastavení konania je tou právne kvalifikovanou udalosťou, ktorá viedla ku vzniku škody. Právne účinky premlčania nároku žalobkyne voči GBT Slovakia, s.r.o., nastali až po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty a nie vydaním uznesenia o zastavení konania, resp. jeho právoplatnosťou. Podľa žalobkyne, odvolávajúc sa na judikatúru slovenských (českých) súdov, súd mal v konaní o náhradu škody voči advokátovi posúdiť ako predbežnú otázku dôvodnosti a existencie práva žalobkyne voči dlžníkovi (GBT Slovakia, s.r.o.) ako aj jeho premlčanie, keď v prejednávanej veci škoda predstavuje úbytok majetku žalobkyne vo výške 13.000,- € ako dôsledok porušenia povinnosti žalovaného ako advokáta pri vymáhaní jej pohľadávky voči dlžníkovi. Premlčaním nároku žalobkyne dochádza k oslabeniu jej práva, nie je ho možné vymáhať od dlžníka, keď tento sa v súdnom konaní úspešne ubránil námietkou premlčania. Vznik škody samotnej v takom prípade predpokladá, že žalobkyňa preukáže také skutkové okolnosti, z ktorých vyplynie záver, že dlžník odmieta zaplatiť svoj dlh a že v prípade uplatnenia premlčaného nároku na súde je zrejmé, že by sa v rámci obrany proti žalobe premlčania dôvodne dovolal. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.2.2003, sp.zn. 25 Cdo 860/2002, zo dňa 11.3.2009, sp.zn. 25 Cdo 948/2007, zo dňa 30.6.2008, sp.zn. 25 Cdo 1242/2006, ako Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2009, sp.zn. 4 Cdo 161/2009. V prejednávanom prípade žalobkyni vznikla škoda v dôsledku skutočnosti, že jej nárok na zaplatenie 13.000,- € nebol žalovaným riadne a včas uplatnený na rozhodcovskom súde do 12.1.2012, čím sa jej právo premlčalo 1.2.2011, dlžník v konaní vzniesol námietku premlčania, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede F.. I., konateľa spoločnosti GBT Slovakia, s.r.o., ktorý na pojednávaní dňa 11.1.2017 vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý, že požiadavka žalobkyne voči GBT Slovakia, s.r.o., je premlčaná. Podľa žalobkyne škodová udalosť v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka nastala dňa 11.1.2017 a nie 20.6.2012, týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba, vzhľadom na skutočnosť, že nemôže začať plynúť skôr ako objektívna premlčacia lehota, začala plynúť najskôr tiež týmto dňom. Právny názor, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, považuje žalobkyňa za rozporný s § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj ustálenou judikatúrou. Ak teda žalobkyňa uplatnila v prejednávanej veci svoje právo na súde dňa 8.12.2015, jej nárok nie je premlčaný. Žalobkyňa zároveň vytýkala súdu prvej inštancie, že neskúmal predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a napriek vykonanému dokazovaniu zistil neúplný skutkový stav. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne a právne správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Zotrval na názore, že právo žalobkyňou uplatnené v prejednávanej veci je premlčané, zamietnutie žaloby je preto dôvodné. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009, sp.zn. 1 Cdo 8/2008, a zo dňa 27.8.2008, sp.zn. 1 M Obdo 1/2007. Uviedol, že je v súlade s konštantnou judikatúrou a zásadou hospodárnosti konania nevykonávať rozsiahle dokazovanie v prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že peňažné záväzky EKO-PANDA d.o.o., za ktoré poskytla ručenie zložením zábezpeky 13.000,- € v prospech dodávateľa tovaru (GBT Slovakia s.r.o.) neboli uhradené. Podaním žaloby tak konala špekulatívne, v snahe získať plnenie od žalovaného, resp. z uzavretej poistnej zmluvy. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovanému priznať nárok na plnú náhradu trov konania. 4.1. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril intervenient. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalobkyne podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, podľa ktorého právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 188/06, podľa ktorého „Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.“ Intervenient vo vyjadrení uviedol, že stranami sporu a intervenientom boli v prejednávanej veci predložené dve interpretačné alternatívy aplikácie § 106 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie sa priklonil k jednej z nich a svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnené a skutkové a právne závery v ňom obsiahnuté za dostatočné na to, aby boli podkladom pre zamietnutie žaloby. 4.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., v súvislosti s ktorým žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že rozhodol o námietke premlčania bez toho, aby skúmal predpoklady nároku na náhradu škody, intervenient poukázal na konštantnú judikatúru, ktorá sledujúc zásadu hospodárnosti konania zastáva názor, že nie je účelné vykonávať rozsiahle dokazovanie v prípade relevantného uplatnenia námietky premlčania. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009, sp.zn. 1 Cdo 8/2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.8.2008, sp.zn. 1 M Obdo 1/2007. 4.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., v súvislosti s ktorým žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že si bez ďalšieho osvojil ako deň začiatku plynutia premlčacej doby dátum určený intervenientom v námietke premlčania, pričom neskúmal podmienky pre vznik práva na náhradu škody a vznik škody samotnej intervenient uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobkyne, podľa ktorého jej škoda vznikla 11.1.2017. Poukázal na to, že v takom prípade by bola predmetná žaloba, podaná dňa 8.12.2015, predčasná. Zároveň poukázal na to, že i z judikatúry citovanej žalobkyňou vyplýva, že k vzniku škody postačí, ak vzhľadom na predchádzajúci postoj dlžníka k plneniu záväzku voči veriteľovi je zrejmé, že by sa v rámci obrany proti žalobe dôvodne dovolal premlčania (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.2.2003, sp.zn. 25 Cdo 860/2002). Uviedol, že finančné prostriedky, predstavujúce pohľadávku žalobkyne voči spoločnosti GBT Slovakia, s.r.o., boli zložené na jej účet 6.7.2004, teda pred trinástimi rokmi a postoj dlžníka k splneniu dlhu sa od začiatku nezmenil. Deklarácia „vedomosti o premlčaní“ F.. I. na pojednávaní dňa 11.1.2017 nie je preto určujúca pre okamih ustálenia vzniku škody. Podľa intervenienta, súd prvej inštancie nesprávne určil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za začiatok plynutia tejto lehoty považuje okamih nepodania opravného prostriedku proti uzneseniu o zastavení konania v lehote do 13.12.2011, resp. nepodania žaloby na rozhodcovský súd do 12.1.2012. Podľa intervenienta, vzhľadom na dovtedajší postoj dlžníka a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať, že námietka premlčania by bola uplatnená kedykoľvek po týchto dátumoch. Podľa intervenienta subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 20.6.2012, kedy žalovaný o predmetných skutočnostiach informoval žalobkyňu emailom. Subjektívna doba tak uplynula dňa 20.6.2014 a ak by aj nárok žalobkyne na náhradu škody existoval, bol by v čase podania žaloby dňa 8.12.2015 premlčaný. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 5. K vyjadreniu intervenienta sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné z dvoch dôvodov a to, že súd prvej inštancie, v rozpore s § 220 ods. 2 C.s.p., nevysvetlil, prečo nepovažoval za správne právne argumenty žalobkyne o vzniku škody dňa 11.1.2017 a prečo prijal odlišný právny názor od ustálenej judikatúry. Rozhodol tak bez riadneho odôvodnenia, ignorovania argumentov druhej strany, ustálenej súdnej praxe a teda arbitrárne. Ďalej dôvodila, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. uviedla vzhľadom na špecifickosť vznesenia námietky premlčania a z neho vyplývajúci rozsah zisteného skutkového stavu nad rámec potrebný pre rozhodnutie o námietke premlčania. Poukázala na to, že v prípade, že by odvolací súd posúdil otázku premlčania inak ako prvoinštančný súd a rozhodnutie zmenil, skúmal by predpoklady nároku žalobkyne na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému a aj otázku dôvodnosti a existencie nároku žalobkyne na zaplatenie 13.000,- € zo strany GBT Slovakia, s.r.o., ako nutného predpokladu nároku žalobkyne na náhradu škody zo strany žalovaného, vrátane nového dokazovania v rozsahu v odvolaní vytýkaných nesprávnych skutkových zistení. K vyjadreniu intervenienta, týkajúceho sa odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (odvolateľka ako aj intervenient nesprávne uvádzajú písm. b/ citovaného ustanovenia) odvolateľka uviedla, že žaloba nebola podaná predčasne, keďže súd rozhoduje o veci za stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Podľa ustálenej praxe slovenských (českých) súdov, súd v konaní o náhradu škody voči advokátovi môže sám posúdiť otázku dôvodnosti existencie práva žalobcu ako aj otázku premlčania tohto práva ako prejudiciálnu bez toho, aby vo veci žalobkyne proti dlžníkovi GBT Slovakia s.r.o. bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby z dôvodu uplatnenia námietky premlčania. Na pojednávaní dňa 11.1.2017 bola vznesená námietka premlčania nároku žalobkyne na vrátenie 13.000,- € konateľom spoločnosti GBT Slovakia, s.r.o., F.. I., takže v čase vyhlásenia rozsudku dňa 15.3.2017 škoda vo výške 13.000,- € už existovala (z dôvodu vznesenej námietky premlčania dňa 11.1.2017), žaloba o náhradu škody vo výške 13.000,- € voči žalovanému tak nebola predčasná. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením intervenienta, že škoda vznikla kedykoľvek po dátume 12.1.2012, keď námietka premlčania mohla byť dlžníkom vznesená kedykoľvek po tomto dátume, čo predstavuje vznik škody a začiatok objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že v prejednávanom prípade súd nemusel otázku premlčania nároku žalobkyne ako veriteľa posudzovať z iných okolností, ale vzhľadom na výpoveď svedka F.. I. na súdnom pojednávaní dňa 11.1.2017 a ním vznesenú námietku premlčania, súd premlčanie nároku žalobkyne zistil vykonaním navrhnutých dôkazov. Pohľadávka žalobkyne sa premlčala dňa 11.1.2017, kedy bola vznesená námietka premlčania, žalobkyni tak vznikla škoda vo výške 13.000,- €. Podľa žalobkyne podstatnou príčinou vzniku škody žalobkyne, za ktorú zodpovedá žalovaný, je márne uplynutie 30-dňovej lehoty na podanie žaloby na rozhodcovský súd do 12.1.2012. Pre začiatok plynutia subjektívnej doby je dôležitá vedomosť žalobkyne o tejto skutočnosti, pričom v emaily zo dňa 20.6.2012 nie je o tomto zmienka. Žalobkyňa poukázala aj na to, že namietala rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi. 6. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k vyjadreniu žalovaného. Poukázala na to, že k jednotlivým dôvodom jej odvolania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. Pokiaľ v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukázal na zásadu hospodárnosti konania, odvolateľka namietala, že námietka premlčania bola vznesená intervenientom a následne žalovaným pred posledným pojednávaním vo veci, na ktorom odzneli záverečné reči a bol vyhlásený rozsudok. Na predchádzajúcich pojednávaniach bolo vykonané celé dokazovanie navrhnuté stranami sporu, sám žalovaný navrhol vypočuť všetkých svedkov, intervenient sa pojednávaní nezúčastňoval, čím obaja zapríčinili, že súdne konanie prebehlo nehospodárne. 7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne skutočnosti, ku ktorým by považoval za potrebné sa vyjadriť. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny a odvolanie i vyjadrenia žalobkyne za účelové, odďaľujúce konečné rozhodnutie vo veci. Podľa žalovaného rozsudok rešpektuje súdom zistený a zhodnotený skutkový stav, stotožňuje sa s právnym posúdením sporu vrátane námietky premlčania. Rozsudok je riadne odôvodnený, žalovanému nie sú známe žiadne dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie. 8. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli. 9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.). 10.1. Ako vyplýva zo žaloby, žalobkyňa sa predmetným žalobným návrhom domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 13.000,- € s príslušenstvom a to titulom náhrady škody, ktorú jej mal žalovaný spôsobiť ako advokát. Žalovaný ako aj intervenient na strane žalovaného vzniesli námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku. 10.2. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o advokácii advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Táto zodpovednosť advokáta je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t. j. zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie; vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. 10.3. Podľa žalobkyne pochybenie žalovaného ako advokáta spočívalo v tom, že žalobu proti spoločnosti GBT SLOVAKIA s.r.o. podal na Okresný súd Bratislava I., ktorý nemal právomoc vo veci konať, v konaní vedenom proti dotknutej spoločnosti na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 18 C 209/2009 nepodal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania a po zastavení tohto konania nepodal návrh na začatie rozhodcovského konania na rozhodcovský súd. V dôsledku uvedeného postupu advokáta sa právo žalobkyne na vrátenie finančnej zábezpeky vo výške 13.000,- € od spoločnosti GBT SLOVAKIA, s.r.o., premlčalo dňom 1.2.2011, v dôsledku čoho jej vznikla škoda. 10.4. Odvolací súd z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 18 C 209/2009 zistil, že žalobkyňa, zastúpená žalovaným, sa žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2009 domáhala voči spoločnosti GBT SLOVAKIA, s.r.o., zaplatenia sumy 13.000,- € s príslušenstvom titulom vrátenia ručiteľského záväzku, ktorý, podľa žaloby, zanikol už v januári 2007. Súd prvej inštancie vydal dňa 1.6.2009 platobný rozkaz č.k. 12 Ro 38/2009-28, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný (GBT SLOVAKIA, s.r.o.), čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona (§ 174 ods. 2 O.s.p.). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.10.2011, č.k. 18 C 209/2009-61, konanie zastavil pre nedostatok právomoci s tým, že po právoplatnosti uznesenia mala byť vec postúpená rozhodcovskému súdu. 10.5. Súd prvej inštancie ako dôvodnú vyhodnotil námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku, vznesenú v konaní žalovaným a intervenientom na jeho strane. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého ustálil moment začatia plynutia premlčacej doby. V predmetnom konaní tak bol sporný začiatok plynutia objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. 10.6. Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2). 10.7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodovej udalosti. Sama žalobkyňa v žalobe za udalosť, z ktorej škoda vznikla označila konanie žalovaného ako advokáta, v dôsledku ktorého nepodal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania a po zastavení tohto konania nepodal návrh na začatie rozhodcovského konania na rozhodcovský súd, s ktorým názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Ak by pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby bol určujúci aj samotný vznik škody (ako tvrdila v odvolaní žalobkyňa, a ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.11.2010, sp.zn. I. ÚS 331/09-23), v prejednávanom prípade je škodou strata majetkového prínosu, ktorý mohla žalobkyňa ako veriteľka od svojho dlžníka očakávať a to za obvyklého sledu udalostí, nebyť pochybenia žalovaného pri výkone advokácie. Podľa žalobkyne vznik škody na jej strane ako veriteľky je zapríčinený tým, že jej právo proti dlžníkovi nie je uspokojené, nebolo na súde včas uplatnené a nemožno ho už od dlžníka vymáhať, pretože by sa v súdnom konaní úspešne ubránil námietkou premlčania a dobrovoľne plniť odmieta. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, podľa ktorého momentom vzniku škody na jej strane je moment neuplatnenia jej práva na súde včas. Podľa odvolacieho súdu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a tvrdení samotnej žalobkyne, v prejednávanom prípade pre škodovú udalos,ť ako aj pre vznik škody je rozhodujúci okamih, kedy nedošlo k včasnému uplatneniu práva žalobkyne na vrátenie sumy 13.000,- € voči spoločnosti GBT SLOVAKIA, s.r.o., na rozhodcovskom súde. Žalobkyňa sa, po zastavení konania vedeného proti spoločnosti GBT SLOVAKIA, s.r.o., súdom prvej inštancie, mohla svojho nároku domáhať na rozhodcovskom súde a to, podľa § 106 ods. 2 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, v takom prípade by zostali zachované účinky pôvodne podaného žalobného návrhu (dňa 6.4.2009). Uznesenie o zastavení konania vedenej na Okresnom súde Bratislava I. vo veci žalobkyne proti spoločnosti GBT SLOVAKIA, s.r.o., nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011, 30-dňová lehota na podanie návrhu na začatie rozhodcovského konania uplynula dňa 12.1.2012, účinky pôvodne podaného žalobného návrhu tak zanikli. Dňom 12.1.2012 preto, podľa názoru odvolacieho súdu, začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody od žalovaného. Žalobkyňa sa svojho práva na náhradu škody voči žalovanému mohla domáhať v trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 12.1.2015. Odvolací súd sa tak stotožňuje s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne určil moment začatia plynutia objektívnej premlčacej doby dňom 20.6.2012. Avšak, vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu, podľa ktorého, vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, k premlčaniu žalobou uplatneného nároku došlo dňom 12.1.2015, záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného nároku bol vecne správny, preto bolo potrebné, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., jeho rozhodnutie potvrdiť. 10.8. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že ku vzniku škody došlo až momentom, keď na pojednávaní konanom v prejednávanej veci dňa 11.1.2017 sa F., konateľ spoločnosti GBT SLOVAKIA, s.r.o., ako svedok vyjadril, že považuje nárok žalobkyne na vrátenie sumy 13.000,- € za premlčaný. Zo samotnej žaloby v prejednávanej veci je zrejmé, že spoločnosť GBT SLOVAKIA, s.r.o., sa rokovaniu o mimosúdnej dohode a vráteniu zálohy vo výške 13.000,- € vyhýbala, preto žalobkyňa zastupovaním v tejto veci poverila žalovaného a to dňa 7.4.2008. Zo žaloby zároveň vyplýva, že dotknutá spoločnosť na osobnom rokovaní dňa 21.2.2009 zaujala k vráteniu zálohy odmietavý postoj. Na základe takéhoto správania dlžníka možno nepochybne dospieť k záveru, že by v súdnom konaní vedenom na návrh žalobkyne po tom, čo došlo k zániku účinkov pôvodnej žaloby, úspešne uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku. Rozhodujúcim momentom pre vznik škody na strane žalobkyne je teda nepodanie návrhu na začatie rozhodcovského konania včas. 10.9. Žalobkyňa tvrdila, že najskôr dňom 11.1.2017 jej začala plynúť aj subjektívna doba na uplatnenie nároku na zaplatenie sumy 13.000,- €, a to vzhľadom na skutočnosť, že subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna premlčacia doba S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje, keď o tom, kto za škodu zodpovedá sa mohla žalobkyňa najneskôr dozvedieť dňom, keď poverila zastupovaním v tomto konaní svojho advokáta, a to dňa 7.12.2015. Odvolací súd však poukazuje na to, že subjektívna premlčacia doba svojím plynutím nemôže prekročiť trojročnú objektívnu premlčaciu dobu, môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 12.1.2015 (viď odôvodnenie rozhodnutia v bode 10.7.). 10.10. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala posúdenia uplatnenej námietky premlčania ako rozpornej s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza nasledovné. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, keďže inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch a je inštitútom zákonným, teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Posúdiť to, či konanie účastníka má znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka, možno iba na základe konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania nároku uplatnená. Uvedené okolnosti musia byť výnimočnej povahy, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že odvolateľka v prejednávanej veci neoznačila žiadne okolnosti (už vôbec nie výnimočné) v konaní žalovaného, ktoré by mohli mať za následok odopretie práva uplatniť námietku premlčania, pričom odvolací v konaní žalovaného takéto okolnosti nevzhliadol. Preto na námietku rozporu uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi nemohol prihliadnuť. 11. Žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací súd tento zmenil tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval dôsledne podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu tak nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou. 12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).