Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/95/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224252 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315224252.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: H. P. IMOBILIA, s.r.o., Súmračná 22, Bratislava, IČO: 35 898 046, právne zastúpený : P.. X. V., V. X/a, B., proti žalovanému : Obec Hamuliakovo, Dunajská 127/18, Hamuliakovo, IČO: 00 304 751, právne zastúpený : P.. Q. U., T. XXX/X, O., o zaplatenie 10.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 15C/6/2016-76 zo dňa 19.marca 2019 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeňuje tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,-€ s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 8.12.2015 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku v časti úrokov z omeškania odvolací súd žalobu zamieta. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy spolu 10.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne odo dňa 07.12.2015 až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že v súlade s ust. § 151 ods. 1 a § 186 ods. 1 C.s.p. na základe zhodných vyjadrení strán mal za nesporné, a teda za preukázané, že dňa 16.04.2014 boli uzavreté dve darovacie zmluvy, s obsahom a podmienkami totožnými s Darovacou zmluvou predloženou žalobcom, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaného finančný dar v celkovej výške 10.000,- €, pričom k úhrade sumy došlo v 2 častiach - v hotovosti vkladom do pokladne žalovaného v sume 2.000,- € dňa 19.06.2014 a prevodom na účet žalovaného v sume 8.000,- €, ktorá suma bola poukázaná dňa 16.06.2014 a pripísaná na účet obce dňa 17.06.2014. Z obsahu darovacej zmluvy vyplýva, že peňažný dar bol poskytnutý na účel: participácia na rozvoji obci, pokrytie časti nákladov spojených so spracovaním UPI u spracovateľky D.. T.. Q. - na podporu programových cieľov obdarovaného v súlade s uznesením č. 50-OZ/2014, čím obec vydáva súhlas k žiadosti č. XXX/XXXX o zaradenie pozemkov do Územného plánu par. č. XXX, parcela registra E a XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX parcely registra C s funkciou šport a rekreácia so stavebnou činnosťou. Finančné prostriedky predstavujúce dar boli splatné do 2 dní od konania obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 16.06.2014. Súd mal ďalej za preukázané, že uznesením č. 50-OZ/2014 obecného zastupiteľstva žalovaného konaného dňa 16.06.2014, obecné zastupiteľstvo súhlasilo so žiadosťou právneho predchodcu žalobcu, žiadosť č. XXX/XXXX o zaradenie pozemkov do Územného plánu par. č. XXX, parcela registra E a XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX parcely registra C s funkciou šport a rekreácia so stavebnou činnosťou. Zo zápisnice z riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného konaného dňa 16.06.2014 od 17.00 hod. v zasadačke Obecného úradu a v kultúrnom dome súd zistil, že v rámci bodu 5 programu o 18.00 hod. bolo na programe zasadnutia zastupiteľstva zaradenie pozemkov do ÚP - D.. B.. A. Č. a bola prejednaná opakovaná žiadosť právneho predchodcu žalobcu. V rámci diskusie sa vyjadril starosta žalovaného, ktorý uviedol, že „náklady u spracovateľky D.. Q. si platíte sami. Developeri zvyknú participovať na rozvoji obce poskytnutím sponzorského daru“. P. X. a p. Č.É. sa vyjadrili, že: „p. X. a p. Č. je pripravená poskytnúť sponzorský dar“. Obecné zastupiteľstvo následne vzalo na vedomie poskytnutie finančného daru D.. B.. Č. vo výške 8.000 € na účet žalovaného a 2.000 € v hotovosti do pokladne žalovaného do 18.06.2014. Súd mal na základe zhodných vyjadrení strán za nesporné, že uznesením č. 17-OZ/ 2015 zo dňa 26.03.2015 boli pozemky právneho predchodcu žalobcu vyradené v celosti ako rozvojový zámer zo Zmien a doplnkov územného plánu č. X/XXXX. 1.2. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 19.03.2015 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu namietal, že územný plán nie je spracovaný a na poslednom zasadnutí v XX/XXX nebol územný plán odsúhlasený, a tým mu vznikla škoda, teda žalovaný nepoužil prijatý dar na účel, na ktorý bolo dohodnuté. Zároveň vyzval žalovaného, aby sa k veci vyjadril, obratom poslal správu o zaradení do nového územného plánu, v opačnom prípade bude považovať činnosť žalovaného za účelovú, ktoré mu spôsobuje škodu, ktorú bude požadovať od žalovaného. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 15.10.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 10.000,- € v lehote do 26.10.2015 z dôvodu, že obecné zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. 17- OZ/ 2015 zo dňa 26.03.2015 vyradilo pozemky na zapracovanie do zmien a doplnkov územného plánu, čím došlo k porušeniu dobrých mravov hrubým spôsobom a dôvody, pre ktoré obecné zastupiteľstvo citované uznesenie zrušilo, absolútne neobstoja, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný Listom zo dňa 15.10.2015 - odpoveď na výzvu na vrátenie finančných prostriedkov oznámil žalobcovi, že finančné prostriedky vo výške spolu 10.000,- € poskytnuté žalovanému dvomi plneniami boli viazané na participovanie na rozvoji obce a na pokrytie nákladov súvisiacich so zmenami územného plánu a druhým plnením zo dňa 19.06.2014 vo výške 2.000,- € poskytnutých v hotovosti, kde sa ako účel uvádza „sponzorské dni obce". Išlo o sponzorský dar, ktorý obec s vďakou prijala a teda nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré by mohlo byt' kvalifikované ako bezdôvodné obohatenie, ale o poskytnutie daru. K dôvodu, pre ktorý požadoval právny predchodca žalobcu vrátenie predmetných finančných prostriedkov, teda ku skutočnosti, že Uznesením č. 17-0Z/2015 obecné zastupiteľstvo žalovaného zrušilo Uznesenie č. XX-XZ/XXXX zo dňa 16.06.2014, uviedol žalovaný, že zastupiteľstvo obce svojimi uzneseniami je oprávnené meniť rozsah spracovávaného územného plánu, resp. jeho zmien a doplnkov, najmä ak ide o opodstatnené rozhodnutia a v tomto prípade obecné zastupiteľstvo svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že dotknutý rozvojový zámer J. XX/r nie je v súlade so záujmami na ochranu prírody a krajiny, čím prakticky reflektovalo na záporné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja zo dňa 20.02.2015, ktorý rozvojovú lokalitu RZ 56/r považoval za nezlučiteľnú s funkciou prvku ÚSES (pozn. súdu územný systém ekologickej stability) a nesúhlasil so schválením navrhovaného funkčného využitia. Obecné zastupiteľstvo teda postupovalo v súlade so Stavebným zákonom a so svojimi kompetenciami, ktoré sú mu zverené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že zotrvávanie na požiadavke ponechania rozvojovej lokality RZ 56/r a jej funkčného využitia v návrhu územného plánu by predstavovalo požiadavku na nezákonný postup obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.11.2015 súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu opakovane vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 10.000 € do 07.12.2015. V liste uviedol, že skutočnosť, že zamestnankyňa obce na príjmový doklad uviedla iný účel t.j. sponzorské - dni obce, im nie je zrejmý, avšak z písomného znenia darovacej zmluvy zo dňa 16.06.2014 je účel darovania zrejmý zrozumiteľný, t.j. ako dar na participovanie na pokrytie nákladov súvisiacich so zmenami územného plánu, a že právny predchodca žalobcu nemal záujem sponzorovať dni obce. Poukázal na to, že zo zápisnice zo zasadnutia obedného zastupiteľstva zo dňa 16.06.2014 vyplýva, že náklady spojené so spracovaním územnoplánovacej dokumentácie hradia vlastníci pozemkov, resp. developeri prostredníctvom sponzorských darov, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k poskytnutiu finančných prostriedkov, celkovo v sume 10.000 €, a keďže žalovaný požadoval sponzorský dar, pristúpil právny predchodca žalobcu k uzavretiu dvoch písomných darovacích zmlúv na participovanie na rozvoji obce a na pokrytie nákladov súvisiacich so zmenami územného plánu, pričom v darovacej zmluve boli uvedené parcelné čísla, ku ktorým sa zmena územného plánu vzťahuje a za spracovanie akého územia poskytuje dar. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že poskytnutie daru inicioval sám žalovaný, nebol to jeho slobodný prejav, nakoľko bez poskytnutia daru by jeho pozemky do územného plánu zaradené neboli. 1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 37,§ 39, § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 2a, § 8 ods. 1,2 § 16 ods. 1,2, § 19 Stavebného zákona, ust. čl. 4 ods. 2 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keď poukázal na náležitosti právneho úkonu a nato, že právna úprava darovacej zmluvy podľa ust. § 628 Občianskeho zákonníka nerozlišuje medzi tzv. obvyklými a ostatnými darmi, najčastejšie sa darovanie ako nástroj vyskytuje v rámci prejavov vďaky príp. v rámci bežných spoločenských konvencií pri osobitných príležitostiach pod. Rovnako rôznorodá môže byť motivácia darcov darovať určitú vec obdarovanému. Právnym úkonom darovacej zmluvy je každé darovanie, ktoré spĺňa dva základné pojmové znaky darovacej zmluvy, vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, a to bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Samotná darovacia zmluva patrí medzi najjednoduchšie právne úkony, vzhľadom na to, že jej podstatnými obsahovými náležitosťami je len dohoda o predmete plnenia (dar) a bezplatnosť prenechania daru. Napriek tomu, súčasťou darovacej zmluvy môžu byť aj rôzne iné vedľajšie dojednania. Tými sú najčastejšie príkazy, účelové určenia daru, podmienky alebo určenia času. Podmienky ako aj príkazy, ktoré by smerovali k obohateniu darcu nemôžu byť súčasťou darovacej zmluvy, pretože jej pojmovým znakom je bezodplatnosť - teda darca nemôže za darovanie nadobudnúť žiadne majetkové protiplnenie. Rozdiel spočíva v ich právnej kvalifikácii a právnom režime, najmä v rozsahu posúdenia právnych následkov v prípade nenaplnenia vedľajšieho dojednania darovacej zmluvy. Darovanie s príkazom, ako vedľajším ustanovením v darovacej zmluve, ktorým darca obdarovanému niečo ukladá vykonať je možné. Ako príklad príkazu možno uviesť príkaz spočívajúci v povinnosti obdarovaného poskytnúť časť daru na dobročinné účely. Rovnako je možné darovanie s účelovým určením - teda darca sa môže s obdarovaným dohodnúť napríklad na tom, že dar (finančné prostriedky) sa použijú výlučne na určitý účel. Túto možnosť darovania Občiansky zákonník výslovne neupravuje, ide o určitú podobnosť s darovaním s príkazom, avšak nenaplnenie účelu darovania zo strany obdarovaného nie je na rozdiel od nesplnenia príkazu alebo podmienky právne relevantné, účel darovania zaťažuje obdarovaného skôr ako jeho morálny záväzok, je ale možné, aby bol v konkrétnom prípade účel darovania posudzovaný ako samotný právny dôvod darovania a pokiaľ nebude dohodnutý účel naplnený, vedie to k odpadnutiu dôvodu samotného darovania. Stanovený účel darovania však nesmie odporovať zákonu a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom k asynallagmatickej povahe darovania nemôže ísť o povinnosť majetkového charakteru. V prípade, ak darovacia zmluva obsahuje vedľajšie dojednania, ktoré nie sú zákonom aprobované, darovacia zmluva by bola absolútne neplatnou. 1.4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Pokiaľ ide o právny dôvod podanej žaloby, neplatnosť darovacích zmlúv a v dôsledku ich neplatnosti vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca ako dôvod neplatnosti uvádzal jednak rozpor so zákonom, na žalobcu vyvíjaný nátlak, spočívajúci v podmienení vydania uznesenia o zaradení pozemkov žalobcu do zmeny územného plánu žalovaného poskytnutím daru, teda odplatnosť darovacích zmlúv podmienením plnením obce, súd prvej inštancie tieto dôvody nemal za preukázané. Podľa názoru súdu žalovaný správne namietal, že účelom darovania podľa darovacej zmluvy bolo okrem široko koncipovaného dôvodu participácie na rozvoji obce, nesplnenie ktorého žalobca ani nenamietal, aj pokrytie časti nákladov spojených so spracovaním UPI u spracovateľa D.. T.. Q. na podporu programových cieľov obdarovaného v súlade s uznesením č. 50-OZ/2014. Skratka „UPI“ uvedená v darovacích zmluvách znamená nepochybne „územnoplánovaciu informáciu“ a nie samotný územný plán alebo územnoplánovaciu dokumentáciu podľa Stavebného zákona, ako uvádzal žalobca. Územnoplánovacia informácia resp. vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku/pozemkov sa vydáva pre účely majetkoprávneho vysporiadania, pre účely projektovej a investičnej prípravy zámeru využitia nehnuteľností z hľadiska jeho súladu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce alebo mesta, táto UPI poskytuje informáciu o budúcom využití územia a podmienkach jeho využívania z hľadiska platného územného plánu v danom území a vydáva sa pre konkrétne vymedzené územie. 1.5. Zo skutočnosti, že k prijatiu uznesenie č. XX-XZ/XXXX zo dňa 16.06.2014 o zradení pozemkov do zmeny územného plánu došlo pred podpisom darovacích zmlúv a poskytnutím daru, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že zradenie pozemkov bolo podmienené poskytnutím daru, nepreukázal ani vyvíjaný nátlak a tento nevyplýva zo žiadnych dôkazov. Práve naopak, zo zápisnice a zo znenia darovacích zmlúv vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol pripravený poskytnúť žalovanému prostriedky na vymedzený účel. Z vyššie uvedeného má súd za to, že právny predchodca žalobcu mal na výber, nebolo preukázané, že bol prinútený dar poskytnúť, alebo že bol na neho vyvíjaný nátlak, z čoho súd vyvodil, že vôľa právneho predchodcu pri poskytnutí daru bola slobodná. Po prijatí platného uznesenia obecného zastupiteľstva, následne žalovaný (obec) vykonávala kroky smerujúce k obstaraniu predmetného územného plánu Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že dôvod, pre ktorý žalovaný po poskytnutí daru prijal uznesenie, ktorým boli predmetné pozemky vyradené zo zmeny územného plánu, je irelevantný. K vyradeniu pozemkov došlo prijatím uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. XX-XZ/XXXX, ktorým zrušilo Uznesenie č. 50-0Z/2014 zo dňa 16.06.2014. Dôvodom zrušenia uznesenia č. 50-0Z/2014 bolo, že dotknutý rozvojový zámer RZ 56/r nebol v súlade so záujmami na ochranu prírody a krajiny, čo vyplývalo zo záporného stanoviska Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja zo dňa 20.02.2015, ktorý rozvojovú lokalitu RZ 56/ r považoval za nezlučiteľnú s funkciou prvku ÚSES a nesúhlasil so schválením navrhovaného funkčného využitia. Obecné zastupiteľstvo žalovaného tak postupovalo v súlade so Stavebným zákonom, keď žalovaný pokračoval v obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie bez zámeru a pozemkov právneho predchodcu žalobu (a aj iných pozemkov) a zotrvávanie na požiadavke ponechania zámeru právneho predchodcu žalobcu, rozvojovej lokality RZ 56/r a jej funkčného využitia v návrhu (zmeny) územného plánu by znamenalo nezákonný postup obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie. 1.6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu s odkazom na právnu úpravu čl. 4 ods. 2 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keď išlo o dar obci ako orgánu samosprávy a orgánu územného plánovania, nie verejnému funkcionárovi a súd nevzhliadol ani navádzanie právneho predchodcu žalobcu na poskytovanie darov, keď z vyjadrenia starostu žalovaného zo zápisnice z obecného zastupiteľstva zo dňa 16.06.2014 je zrejmé iba jeho konštatovanie, že „náklady u spracovateľky D.. Q. si platíte sami“, čo zodpovedá zákonnej dikcii druhej vety ust. § 19 Stavebného zákona, podľa ktorého obec ako orgán územného plánovania môže požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov za obstaranie územnoplánovacej dokumentácie o.i. od právnických osôb, ktorých výhradná potreba vyvolala obstaranie územnoplánovacej dokumentácie. Rovnako vyjadrenie starostu žalovaného: „developeri zvyknú participovať na rozvoji obce poskytnutím sponzorského daru“, ktoré popisuje činnosť a podporu obce inými developermi (stavebníkmi) aktívnymi na území obce formou sponzorských darov, nie je v rozpore s ústavným zákonom ani inými právnymi predpismi SR. Zo zápisnice rovnako nevplýva, ako uvádzal žalobca, že náklady dokumentácie hradia vlastníci pozemkov, resp. developeri prostredníctvom sponzorských darov. Aj z nerozporovaných tvrdení žalovaného vyplynulo, že územný plán bol schválený v 12/2018 a v súčasnosti postupne dochádza k uzatváraniu dohôd, ktorými participujú dotknutí účastníci konania na nákladoch spojených s obstaraním zmeny územnej dokumentácie podľa vopred stanoveného kľúča - podľa výmery zaradených pozemkov a účelu využitia, teda plne v súlade s ust. § 19 Stavebného zákona. Súd v danej veci prihliadol aj na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/201, podľa ktorého: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok uplatnený v tomto konaní za nedôvodný, preto žalobu zamietol. 1.7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, v dôsledku čoho mal plný úspech vo veci žalovaný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe v planom rozsahu vyhovel, keď mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že si voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 10.000 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia na základe plnenia z neplatných darovacích zmlúv uzavretých dňa 16.6.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, predmetom ktorých bolo poskytnutie čiastky 2.000 € a 8.000 €, pričom účelom poskytnutia daru bolo: „ participácia na rozvoji obce, pokrytie časti nákladov spojených so spracovaním UPI u spracovateľky D.. T.. Q. - na podporu programových cieľov obdarovaného v súlade s uznesením č. 50-OZ/2014, čím obec vydáva súhlas k žiadosti č. XXX/XXXX o zaradenie pozemkov do Územného plánu pare. č. XXX, parcela registra M. T. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX parcely registra C s funkciou šport a rekreácia so stavebnou činnosťou“. Poukázal nato, že žalovaný podmienil zaradenie pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu do územného plánu obce plnením na strane právneho predchodcu žalobcu a to poskytnutím peňažného daru vo výške 10.000 €. Z pohľadu žalobcu tak jednak nešlo o slobodné rozhodnutie právneho predchodcu žalobcu poskytnúť dar, nakoľko bez poskytnutia daru by obecné zastupiteľstvo nevydalo Uznesenie č. XX-H., ktorým boli pozemky vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu zaradené do územného plánu obce a zároveň išlo o obchádzanie zákona, nakoľko darovacia zmluva je právny úkon bezodplatný, pričom je zrejmé, že práve odplatou za zaradenie pozemkov do územného plánu bolo poskytnutie sumy 10.000 € zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému ako predmetu darovacích zmlúv. Žalobca sa stotožnil zo závermi prvoinštančného súdu, že darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté (sľúbené) plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie. Základné pojmové znaky darovacej zmluvy sú bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Podmienky a príkazy ktoré by smerovali k obohateniu darcu nemôžu byť jej súčasťou, pretože jej pojmovým znakom je bezodplatnosť - darca teda nemôže za darovanie nadobudnúť žiadne majetkové protiplnenie. Z pohľadu súdu k prijatiu uznesenia č. 50-OZ/2014 zo dňa 16.1.2014 o zaradení pozemkov do územného plánu došlo pred podpisom darovacích zmlúv a poskytnutím daru a teda žalobca nepreukázal, že zaradenia pozemkov do územného plánu bolo podmienené poskytnutím daru. Žalobca poukázal na znenie zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 16.6.2014, z ktorej vyplýva, že náklady spojené so spracovaním územnoplánovacej dokumentácie znášajú vlastníci dotknutých pozemkov a preto právny predchodca žalobcu poskytol dar žalovanému vo výške 10.000 €. Odhliadnuc od uvedeného z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca, resp. jeho právny zástupca, nemal žiaden osobitý vzťah k žalovanému, na základe ktorého by mať akýkoľvek dôvod na poskytnutie daru v tak vysokej sume. 2.1. Vychádzajúc z obsahu dokazovania aj relevantnej právnej úpravy žalobca mal zato, že bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu bol navádzaný na poskytnutie daru, resp. uzatváral darovaciu zmluvy pod nátlakom, a teda nemožno hovoriť o dobrovoľnosti pri uzatváraní darovacej zmluvy. Poskytnutím daru bolo podmienené zaradenie pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu do územného plánu, čomu aj zodpovedá obsah zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, Uznesenia č. 50-OZ/2014 a v neposlednom rade darovacích zmlúv, a teda nemožno hovoriť o bezodplatnosti darovacej zmluvy. Právny predchodca žalobcu bol navádzaný na poskytnutie daru, resp. išlo o podmienené darovanie, a preto takto uzatvorené darovacie zmluvy jednoznačne odporujú tak zákonu ako aj dobrým mravom a preto je potrebné konštatovať, že obe uzatvorené zmluvy sú neplatné a žalovaný sa dostal vo vzťahu k žalobcovi do stavu bezdôvodného obohatenia a preto má žalobca nárok na vrátenie daru. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v 100% rozsahu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza so správneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že nepreukázal neplatnosť darovacích zmlúv. Na ich neplatnosť poukazuje, avšak jeho tvrdenia, nepodložené jediným relevantným dôkazom nepreukazujú neplatnosť darovacích zmlúv a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca skutočnosť, že by k uzavretiu darovacích zmlúv bol navádzaný nepreukázal, nepreukázal ani vyvíjaný nátlak a tento nevyplýva zo žiadnych dôkazov, nakoľko k takémuto konaniu zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Žalobca rovnako nikdy nepreukázal rozpor uzavretých darovacích zmlúv so zákonom a/alebo dobrými mravmi, a teda nepreukázal neplatnosť týchto úkonov so vznikom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po prijatí platného uznesenie obecného zastupiteľstva, žurnalizované v spise žalovaný (obec) vykonávala všetky právne a faktické úkony smerujúce k obstaraniu predmetného územného plánu s tým, že v procese prípravy sa vyjadril štátny orgán ochrany prírody, že celý rozvojový zámer č. Rz 56/r je v rozpore s ÚSES, a preto nie je možná zmena funkčného využitia dotknutého územia v súlade s návrhom územného plánu, v dôsledku čoho cca desať mesiacov od prijatia uznesenia bol celý rozvojový zámer vymedzeného katastrálneho územia obce O., vrátane pozemkov právneho predchodcu žalobcu (ale aj iných pozemkov) vyradený z predmetného územného plánu. Rozvojový zámer Rz 56/r bol teda z územnoplánovacej dokumentácie vyradený z dôvodu jeho nezlučiteľnosti so systémom ekologickej stability RUSES, pričom OÚ BA vyslovene nesúhlasil so zaradením tohto Rz s jeho funkčným využitím na stavebné účely do ÚPO. Skutočnou príčinou prijatia uznesenia č. 17-OZ/2015, ktorým došlo k vyradeniu pozemkov z ÚPO boli teda záväzné stanoviská dotknutých štátnych orgánov a organizácií, ktoré vylúčili zaradenie pozemkov (o.i. aj žalobcu) do ÚPO so zmenou ich funkčného využitia v dôsledku rozporu so zákonom (Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v platnom znení) a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane záväzných predpisov EÚ (napr. Smernica rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a iné). O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom zo dňa 22.10.2015. Stanovisko Štátnej ochrany prírody SR RCOP k danému územiu je súčasťou spisu, ktorým sa menil a dopĺňal územný plán obce dodatkom č. X/XXXX. Obec ako obstarávate!' nemôže schváliť zadanie v rozpore so stanoviskami dotknutých orgánov. Tak, ako som poukázal počas prvostupňového konania, zmeny územného plánu obce Hamuliakovo dodatkom č. XPXXXX sú končené, pričom aktuálne v období mesiaca apríl 2019 pristúpila obec Hamuliakovo na základe uznesení zo dňa 11.04.2019 schválených obecným zastupiteľstvom k uzatváraniu dohôd o spolupodieľaní sa na nákladoch obstarania predmetnej územnej dokumentácie podľa ust. § 19 Stavebného zákona, ktorými participujú dotknutí účastníci konania na nákladoch spojených s obstaraním zmeny. Žiaden z dotknutých účastníkov konania (stavebného o obstaraní zmien a doplnkov ÚPO) neposkytol „zálohu" alebo dar alebo akúkoľvek finančnú čiastku skôr, ako došlo k vyhláseniu záväzných častí ÚPO. Celý proces podieľania sa nákladov dotknutých účastníkov je v plnom rozsahu v súlade so Stavebným zákonom, najmä § 19, čo vyvracia tvrdenie žalobcu o poskytnutí daru vopred na úhradu nákladov. K uzatváraniu týchto dohôd dochádza až v súčasnosti, až v decembri 2018 došlo k právoplatnému ukončeniu zmeny územného plánu s tým, že súčasťou nákladov je aj faktúra o D.. Q. (a ďalších), ktorá je spomínaná aj v darovacej zmluve. Na tomto mieste poukázal na dôkaz, ktorý nebolo možné v prvostupňovom konaní zo strany žalovaného použiť, čo sa týka uzatvárania dohôd o participácii na nákladoch na obstaranie ÚPO, ktoré boli prijaté uzneseniami č. XX/XXXX až XX/XXXX dňa 11.04.2019 - tieto sú v súlade s platnými právnymi predpismi riadne zverejnené na webovom sídle žalovaného (dôkaz o tom, že všetci účastníci, ktorým zmeny a doplnky ÚPO priniesli prospech sa podieľali na nákladoch až po ich reálnom vyčíslení, nie vopred). 3.1. Žalovaný poukázal na znenie darovacej zmluvy, podľa ktorej je sponzorský dar určený na participáciu na rozvoji obce, čo pokrýva široký rozsah a darovacia zmluva uvádza, že má ísť o pokrytie nákladov spojených s „UPI", čo je územnoplánovacia informácia, nejedná sa o územnoplánovaciu dokumentáciu a územný plán ako celok, ako správne odôvodnil prvoinštančný súd v bode 37. odôvodnenia rozsudku. Žalovaný poukázal na zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, z ktorej je zrejmé, že o 18:00 hod. bolo hlasované o zaradení pozemkov právneho predchodcu žalobcu do územného plánu, toto bolo prijaté väčšinou poslancov s tým, že je výslovne uvedené, že obecné zastupiteľstvo berie na vedomie poskytnutie daru na účet obce s tým, že k uzavretiu darovacích zmlúv a poskytnutiu darovacích prostriedkov došlo až následne po prijatí uznesenia, čo znamená, že žalobca tieto prostriedky poskytnúť nemusel a nie je zrejmý vyvíjaný nátlak. K úhrade finančných prostriedkov došlo dňa 19.06.2014 do pokladne obce v sume 2.000,- € a 8.000,- € bolo pripísaných na účet obce dňa 17.06.2014. K prijatiu uznesenie č. 50-0Z/2014 zo dňa 16.06.2014 o zradení pozemkov (o. i. aj žalobcu) do zmeny územného plánu došlo pred podpisom darovacích zmlúv a poskytnutím daru. Súd prvej inštancie mal správne za to, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že zradenie pozemkov bolo podmienené poskytnutím daru, nepreukázal ani vyvíjaný nátlak a tento nevyplýva zo žiadnych dôkazov. Práve naopak, zo zápisnice a zo znenia darovacích zmlúv vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol pripravený poskytnúť žalovanému prostriedky na vymedzený účel. Z vyššie uvedeného je jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu mal na výber, nebolo preukázané, že bol prinútený dar poskytnúť, alebo že bol na neho vyvíjaný nátlak, z čoho správne prvostupňový súd vyvodil, že vôľa právneho predchodcu pri poskytnutí daru bola slobodná. 4. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca poukázal na skutočnosť, že v deň konania zasadnutia obecného zastupiteľstva obecné zastupiteľstvo hlasovalo zároveň o výške daru. Na preukázanie vyššie uvedeného navrhol, aby si súd vyžiadal nahrávku z obecného zastupiteľstva, ktorú má žalovaný v archíve. Na základe hlasovania, následne až o deň, dva, boli peňažné prostriedky predstavujúce údajný dar pripísané na účet žalovaného. Od začiatku to bolo jasná požiadavka obecného zastupiteľstva, koľko treba poslať ako dar žalovanému a že pokiaľ žalobca chce byť zaradený do UPI, musí poslať dar, ktorý určilo obecné zastupiteľstvo. V skutočnosti neboli poskytnuté finančné prostriedky dobrovoľne ako dar, ale boli vynútené obecným zastupiteľstvo i napriek tomu, že daný úkon, a to zaradenie do UPI, by priamo na základe zákona malo byť realizované bez akejkoľvek protihodnoty. Záverom poukázal na to, že žalobca nie je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností a preto je irelevantné, akým spôsobom žalovaný v súčasnosti realizuje svoj územný plán. S poukazom na uvedené zotrval na tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z presvedčenia, že darovacie zmluvy sú platné. Vzhľadom k uvedenému považoval e podanú žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu. 5. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 C.s.p.. 8. V predmetnom konaní sa žalobca svojou žalobu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.000,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že darovacie zmluvy, na základe ktorých právny predchodca žalobcu ako darca poskytol žalovaného ako obdarovanému finančný dar v celkovej výške 10.000,- € sú neplatnými právnymi úkonmi. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci (pozri odsek 1.1) avšak vec neposúdil správne po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, keď nemal za preukázané dôvody neplatnosti darovacích zmlúv ako si ich uplatnil žalobca (pozri odsek 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie správne ako predbežnú otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie vo veci riešil otázku neplatnosti darovacích zmlúv ale jeho záver o platnosti darovacích zmlúv odvolací súd nepovažuje za správny. 10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. 12. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 13. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia§ 628 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť (Pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 302/2009, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4023/2007). 14. Z obsahu spisu a vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 16.04.2014 boli uzavreté dve Darovacie zmluvy, na základe ktorých právny predchodca žalobcu RELAX PARK HAMULIAKOVO s.r.o., Strmý Vršok 151 , Bratislava, IČO : 47 413 921 ako darca (spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so žalobcom) poskytol žalovanému ako obdarovanému finančný dar v celkovej výške 10.000,- €, pričom k úhrade sumy došlo v 2 častiach - v hotovosti vkladom do pokladne žalovaného v sume 2.000,- € dňa 19.06.2014 a prevodom na účet žalovaného v sume 8.000,- €, ktorá suma bola poukázaná dňa 16.06.2014 a pripísaná na účet obce dňa 17.06.2014. Z obsahu Darovacích zmlúv (čl. I) vyplýva, že peňažný dar bol poskytnutý na účel: participácia na rozvoji obci, pokrytie časti nákladov spojených so spracovaním UPI u spracovateľky D.. T.. Q. - na podporu programových cieľov obdarovaného v súlade s uznesením č. XX-H., čím obec vydáva súhlas k žiadosti č. XXX/XXXX o zaradenie pozemkov do Územného plánu par. č. XXX, parcela registra E a XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX parcely registra C s funkciou šport a rekreácia so stavebnou činnosťou. 15. Základnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade pri skúmaní neplatnosti darovacích zmlúv potrebné posúdiť, bola otázka, či právny predchodca žalobcu ako darca poskytol žalovanému ako obdarovanému darovacou zmluvou sumu 10.000,-€ bezodplatne a dobrovoľne. Odvolací súd vzhľadom na vykonané dokazovanie má zato, že dôvodom poskytnutia sumy 10.000,-€ bola skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo žalovaného svojím Uznesením č. 50-OZ/2014 zo dňa 16.6.2014 (č.l. 13 spisu) vyslovilo súhlas so žiadosťou spoločnosti RELAX PARK HAMULIAKOVO s.r.o., č.XXX/XXXX zastúpenou D.. B.. A. Č. o zaradenie tam uvedených pozemkov vo vlastníctve spoločnosti do Územného plánu obce s funkčným využitím na šport a rekreáciu so stavebnou činnosťou. Uvedené vyplýva aj priamo zo Zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 16.6.2014 (č.l. 14 spisu) , kde v rámci diskusie sa vyjadril starosta žalovaného, ktorý uviedol, že „náklady u spracovateľky D.. Q. si platíte sami. Developeri zvyknú participovať na rozvoji obce poskytnutím sponzorského daru“. X.. X. a p. Č. sa vyjadrili, že: „p. X. a p. Č. je pripravená poskytnúť sponzorský dar“. 16. Odvolací nepovažuje uzavreté darovacie zmluvy za bezplatné, čím nedošlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bezplatnosť darovacej zmluvy, ako bol už vyššie uvedené, je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch; táto podmienka platnosti darovacej zmluvy však v danom prípade nebola naplnená. Z článku I. darovacej zmluvy totiž nepochybne vyplýva, že plnenia, ku ktorým sa žalovaný v tomto bode zaviazal, majú nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Záväzky žalovaného obsiahnuté v tomto bode uvedenej zmluvy - zaradenie pozemkov do Územného plánu par. č. XXX, parcela registra E a XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX parcely registra C s funkciou šport a rekreácia so stavebnou činnosťou - nepochybne predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa darcovi malo od žalovaného dostať majetkového ekvivalentu darovaných finančných prostriedkov. Pri darovaní sa darcovi za dar (príp. sľub darovania) nemá dostať nič, čo by malo majetkovú hodnotu čo v danom prípade splnené nebolo, lebo darca by sumu 10.000,-€ neposkytol, keby pozemky v jeho vlastníctve neboli zaradené do územného plánu s funkciou šport a rekreácia so stavebnou činnosťou. Nakoľko v danom prípade absentuje jedna z podstatných náležitosti darovacej zmluvy stanovená v § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka - bezplatnosť ako aj dobrovoľnosť prenechania daru - odvolací súd dospel k právnemu záveru, že darovacie zmluvy uzavreté 16.6.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). 17. Z toho dôvodu je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodná a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a po vyriešení prejudiciálnej otázky o neplatnosti darovacích zmluvy zaviazal žalovaného v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 10.000,-€, ktoré je plnením, ktoré bolo žalovaným prijaté na základe neplatného právneho úkonu. 18. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18.1. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a existencia pohľadávky. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto sa na úkor iného obohatil je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo bol o vydanie požiadaný. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. 18.2. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 8.12.2015 t.j. prvý deň omeškania, vzhľadom na výzvu žalobcu zo dňa 27.11.2015, kedy bola stanovená lehota na plnenie do 7.12.2015 (č.l. 5 spisu) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5% a žalobca má preto právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 10.000,- €. Keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškanie už od 7.12.2015, napriek tomu, že prvý deň omeškania ako je uvedené vyššie bol až deň 8.12.2015 a vo výške 0,05% denne t.j. 18,25% ročne, odvolací súd v tejto časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, mal žalobca v konaní takmer plný úspech (neúspech len vo veľmi nepatrnej časti) a vznikol mu voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).