Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/293/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200624 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316200624.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: K. M., L. XXX/XX, Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: B. B., M..L..T.., R.T.: XX XXX XXX, Y. XX, B., zastúpený advokátkou JUDr. Dášou Hitkovou Valachovou, R. Jašíka 158/8, Partizánske, o zaplatenie 10.250 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie 7.483,75 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.2.2018 č.k. 44C/15/2016-174, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. a v súvisiacich výrokoch II. a V. p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 4.684,88 eur s úrokom z omeškania 8,5 % od 1.8.2013 do zaplatenia (výrok III.), vo zvyšku vzájomný návrh žalovaného zamietol (výrok IV.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26% (výrok V.). 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.1.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia 10.250 eur s úrokom z omeškania 8,05% od 13.9.2015 do zaplatenia na základe kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi sporu 3.10.2010. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému uhradil v zmysle čl. III. bod 3.1. kúpnej zmluvy dohodnutú zálohu vo výške 49,3% kúpnej ceny, t.j. 6.600 eur a ďalej 3.650 eur, spolu 10.250 eur. Žalovaný bol podľa kúpnej zmluvy povinný dodať tovar do 31.10.2010 a zrealizovať montáž interiérových parkiet a exteriérových podláh do 15.11.2010; dohodou z 2.7.2014 došlo k predĺženiu lehoty na montáž do 11.7.2014. Žalovaný montáž neurobil kompletne ani v dohodnutej predĺženej lehote a preto ho žalobca vyzval na dodatočné plnenie listom z 3.11.2014 v lehote 8 dní od doručenia výzvy. Po márnom uplynutí aj dodatočne stanovenej lehoty žalobca podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpil kúpnej zmluvy a v odstúpení vyzval žalovaného k demontáži a prevzatiu dodaného materiálu, žalovaný však demontáž nevykonal a poskytnutú zálohu za tovar a montáž mu nevrátil. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalobca preukazoval stanoviskom právnej zástupkyne žalovaného z 5.11.2015. 3. Žalovaný podal vzájomný návrh proti žalobcovi na zaplatenie 7.483,75 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 1.8.2013 až do zaplatenia. Za dodávku parkiet s príslušenstvom a ich montáž požadoval 7.400,76 eura (dohodnutá cena montáže 10.400,76 eura - záloha 3.000 eur) a 82,99 eura za dodanie podlahy terasy s príslušenstvom a jej montáž (dohodnutá cena 6.682,99 eura - záloha 3.600 eur - záloha 3.000 eur). Uviedol, že žalobca nemal nehnuteľnosť stavebne pripravenú na montáž parkiet a terasy, a preto bola žalobcom montáž niekoľkokrát odložená na neskoršie. Žalobca navyše požiadal o zmenu predmetu plnenia, keď zmenil druh terasy; namiesto pôvodnej THERMO ASH si vybral terasu označenú ako CK VAR04 exteriérová terasa MASARANDUBA za cenu 6.682,99 eura. Žalovaný zabezpečil dodávku nového druhu terasy, v júli 2012 vykonal montáž v celom rozsahu a vyzval žalobcu na úhradu 3.082,99 eura (po odpočítaní poskytnutej zálohy v sume 3.600 eur od dohodnutej ceny). Žalobca mu 31.7.2012 doplatil iba 3.000 eur, a preto vznikla žalovanému pohľadávka voči nemu vo výške 82,99 eur. K dodávke a montáži interiérových parkiet uviedol, že parkety zmontoval v marci 2013 v rozsahu cca 95%, pretože žalobca k dokončeniu montáže neurobil potrebné stavebné úpravy. Parkety boli preto dodané a namontované iba v rozsahu zodpovedajúcej sume 10.400,76 eura, po odpočítaní zálohy 3.600 eur, a preto si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi pohľadávku 7.400,76 eura. Dňa 2.7.2014 sa strany v byte žalobcu dohodli na dokončení prác, avšak žalobca bez oznámenia neprišiel na dohovorené stretnutie a nesprístupnil žalovanému miesto plnenia. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaní zistil, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli 3.10.2010 zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru a služby špecifikované v objednávke, resp. v kupujúcim schválenej cenovej kalkulácii, ktorá je prílohou zmluvy. Podľa cenovej kalkulácie z 8.9.2010 za dodanie a montáž veľkoplošných 3-vrstvových dubových parkiet mal žalobca uhradiť 10.633 eur a podľa cenovej kalkulácie z 8.8.2010 mal žalobca za dodanie a montáž vonkajšej terasy uhradiť 5.361,53 eura. Žalobca sa zaviazal za podmienok uvedených v zmluve tovar a službu od žalovaného prevziať a zaplatiť mu dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému pri podpise zmluvy zálohu 49,30 % z celkovej ceny tovaru a služby. Podľa článku IV. bod 4.1. zmluvy sa žalovaný zaviazal, že dodá žalobcovi tovar - parkety a príslušenstvo, terasu a príslušenstvo podľa cenovej ponuky najneskôr dňa 31.10.2010 a montáž ukončí dňa 15.11.2010. Podľa emailovej komunikácie sa 3.7.2014 strany sporu dohodli na ukončení montáže horných terás a interiérových parkiet s lištami najneskôr do 11.7.2014. 5. Z výzvy žalobcu na dodatočné splnenie povinnosti z 3.11.2014 ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca žiadal žalovaného o dodatočné splnenie povinnosti, dokončenie montáže interiérových podláh a podláh na terasách do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho upozornil, že v prípade, ak si ani v tejto lehote nesplní povinnosti zo zmluvy z 3.10.2010, je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie ním zaplatenej sumy 10.250 eur. Žalovaný výzvu prevzal 7.11.2014 a reagoval na ňu listom z 3.3.2015 tak, že nesúhlasí s popisom skutkového stavu, najmä s tým, že mu uhradil len zálohu 6.600 eur pri podpise zmluvy 3.10.2010 a 31.7.2010 sumu 3.000 eur, t. j. 9.600 eur, a nie 10.250 eur. V konaní sa žalovaný vyjadril, že žalobcovi namontoval podlahy na terasách v júli 2012 v celom rozsahu za prítomnosti viacerých svedkov a interiérové podlahy dodal a namontoval v marci 2013 v rozsahu 95 %; soklové, prechodové a ukončovacie lišty nemohol namontovať preto, že schodisko v interiéri nebolo pripravené tak, aby bolo možné práce dokončiť a žalobca schodisko nedokončil ani po osobnom rokovaní 2.7.2014, na dohodnuté stretnutia neprišiel a nereagoval ani na jeho telefonické kontaktovanie. Z predloženej listiny označenej ako odstúpenie od kúpnej zmluvy adresovanej žalobcom žalovanému z 3.9.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalobca odstúpil od tejto kúpnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie sumy 10.250 eur do 7 dní a demontáž a prevzatie dodaného materiálu. 6. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 631, § 633 ods. 1, § 641 ods. 1, § 642 ods. 1 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že strany uzavreli kúpnu zmluvu kombinovanú so zmluvou o dielo, pretože predmetom zmluvy bolo dodanie interiérových a exteriérových parkiet a ich montáž v byte žalobcu. Plnenie dohodnuté v zmluve považoval za deliteľné na dodávku parkiet a na ich montáž a zo strany žalovaného za splnenú čo do kompletného dodania materiálu (interiérové aj exteriérové parkety) a rovnako v celom rozsahu montáže podláh exteriérových terás. Pri exteriérových parketách sa priklonil k tvrdeniam žalobcu, potvrdeným vypočutými svedkami, že k zmene objednávky z pôvodného THERMO ASH jaseňa na MASARANDUB došlo preto, že pôvodne objednaný materiál nebol farebne jednotný. O jeho demontáži rozhodol žalovaný, ktorý už nebol schopný zabezpečiť pôvodný materiál, a preto zaobstaral exteriérové parkety MASARANDUB. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol splnený čl. VII. bod 7.4. zmluvy, ktorý stanovoval, že k zmene a doplneniu zmluvy možno pristúpiť len na základe písomných a riadne očíslovaných dodatkov. Súd prvej inštancie potom vychádzal z pôvodnej cenovej kalkulácie na 5.361,53 eura. Ak aj žalobca namietal neprebratie dodávky a montáže exteriérových parkiet, súd prvej inštancie mal za to, že zmluvné strany si nedohodli osobitný spôsob odovzdávania a preberania diela, príp. jeho časti, a preto neexistencia odovzdávacieho protokolu neznamená, že k riadnemu dodaniu a namontovaniu nedošlo. Uvedené skutočnosti podľa súdu žalovaný preukázal výpoveďami svedkov a fotografiami. Z dokazovania podľa súdu vyplynulo, že na demontovaní terás sa sporové strany dohodli z dôvodu, že cez terasy zatekalo do bytu. Súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu o reklamácií považoval za nepreukázané, nakoľko k reklamácií vád vonkajších parkiet dohodnutým postupom nedošlo. 7. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovanie ďalej vyplynulo, že omeškanie žalovaného s kompletnou montážou interiérových parkiet bolo spôsobené jednak vysokou vlhkosťou v byte, ako aj nedostatkom súčinnosti na strane žalobcu, pretože byt nebol stavebne pripravený na úplne dokončenie montáže (nedokončené schodisko). Aj keď sa strany sporu po vzájomnom rokovaní dohodli na dokončení dodávky do 11.7.2014, bolo preukázané, že žalobca neposkytol žalovanému dohodnutú súčinnosť, nakoľko nesprístupnil montážnikom byt. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný nedokončil montáž v dohodnutom rozsahu v dôsledku týchto skutočností. Preto ak žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti s poskytnutím dodatočnej 8 dňovej lehoty (3.11.2014) a následne, po takmer roku, odstúpil od zmluvy s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu z tohto dôvodu (3.9.2015), nebolo odstúpenie v súlade s s prislúchajúcimi právnymi normami. Keďže išlo o deliteľné plnenie žalobca nebol oprávnený odstúpiť od celej zmluvy, ale len v časti nedokončenej montáže. Podľa súdu prvej inštancie nebolo možné vyhovieť žalobe ani v prípade platného odstúpenia od zmluvy, nakoľko žalobný návrh neobsahoval vzájomnú synalagmatickú povinnosť vrátenia plnení, ktoré si zmluvné strany poskytli podľa predmetnej zmluvy 8. Vzájomnú žalobu žalovaného súd prvej inštancie považoval za dôvodnú len sčasti. Pri posudzovaní ceny plnení vychádzal z pôvodnej cenovej kalkulácie, pretože k žiadnej inej dohode medzi účastníkmi zmluvy nedošlo. Z cenovej kalkulácie interiérových parkiet z 8.9.2010, ktorá bola vyčíslená na 10.633,22 eura za 11 položiek, považoval súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania za oprávnené len položky 1, 2, 7, 8, 9 (v rozsahu 90% vyčíslenej sumy) a položku 11, spolu za 8.923,35 eura. Pri exteriérových parketách vychádzal z cenovej kalkulácie z 8.8.2010 na sumu 5.361,53 eura. Nárok žalovaného považoval za oprávnený spolu vo výške 14.284,88 eura. Príjmovými pokladničnými dokladmi boli preukázané úhrady žalobcu len vo výške 9.600 eur (6.600 eur + 3.000 eur), tvrdenia o úhrade 10.250 eur žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie preto po odpočítaní preukázaných úhrad žalobcu od uplatneného nároku rozhodol tak, že žalovaný má nárok na doplatenie kúpnej ceny vo výške 4.684,88 eura. Vzájomnú žalobu vo zvyšku zamietol. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov tak, že žalovanému priznal úrok z omeškania s plnením vo výške 8,5% od 1.8.2013 až do zaplatenia. 9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 262 ods. 2 tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi súd rozhodol tak, že žalovanému úspešnému v rozsahu 63% priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 % (celkový úspech 63% po odpočítaní úspechu žalobcu 37%) 10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, podľa jeho obsahu proti výrokom I., II. III., a V. a žiadal v týchto častiach rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca mal za to, že zmluva neobsahovala žiadne dojednania o deliteľnosti plnenia a z logického a jazykového výkladu zmluvy je podľa neho zrejmé, že šlo o jeden predmet plnenia, ktorého úhrada sa viazala na jednu skutočnosť, a to jeho dodanie ako celok na základe cenovej kalkulácie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy nie je platné, pretože žalovaného vyzval na dodatočné splnenie si povinnosti a poskytol mu na to primeranú lehotu a až keď žalovaný nereagoval, tak po uplynutí trištvrte roka od zmluvy riadne odstúpil. Podľa jeho názoru je odstúpenie od predmetnej zmluvy platným právnym úkonom a preto považoval súdom prvej inštancie žalovanému priznaný nárok na úhradu 4.684,66 eura za nedôvodný. Namietal aj proti jeho záveru, že žalovaný dodal materiál do bytu v celom rozsahu, ktorý bol podľa neho vyvodený z nesprávnych skutkových zistení, pretože podľa cenovej kalkuláciu mali byť okrem parkiet dodané aj lišty, sieťky, olej a pod., ktoré dodané neboli. 11. K skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie, že medzi stranami nebol vopred nedohodnutý osobitný spôsob odovzdávania a preberania predmetu plnenia žalobca uviedol, že kúpna zmluva v čl. IV. bod 4.1. jasne stanovuje, že prevzatie tovaru aj služby sa má urobiť písomným preberacím, resp. odovzdávacím protokolom. Pre zaplatenie ceny je rozhodujúci moment odovzdania predmetu plnenia, pretože podľa čl. III. bod 3.2. zmluvy sa cena za predmet plnenia má vyplatiť do 120 dní odo dňa jeho prevzatia. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nemôže byť v omeškaní s platbou. Nestotožnil sa ani s konštatovaním súdu prvej inštancie o reklamácií u žalovaného, keďže v konaní netvrdil a ani nepreukazoval takúto skutočnosť. S ohľadom na ustanovenie § 647 Občianskeho zákonníka a čl. V. bod 5.1. kúpnej zmluvy je podľa neho nesporné, že záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia predmetného plnenia, pričom v danom prípade k prevzatiu plnenia nedošlo, a preto si ani nemohol s úspechom uplatniť reklamáciu. Na podporu svojich tvrdení dodal, že nielenže medzi ním a žalovaným nedošlo k písomnému odovzdaniu a prevzatiu predmetu plnenia, ale v konaní sa nepreukázalo ani len ústne odovzdanie a prevzatie plnenia. 12. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o stavebnej nepripravenosti bytu na uloženie podláh, pretože žalovaný ako dodávateľ mal možnosť upozorniť ho, resp. ho informovať o tom, že nemôže položiť podlahy, prípadne mal možnosť odmietnuť zákazku z namietaných dôvodov, čím by postupoval s odbornou starostlivosťou a splnil si aj prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal aj na to, že kúpnu zmluvu uzatváral v pozícií spotrebiteľa s tým, že od začiatku mal záujem na dodaní predmetu plnenia. Taktiež sa nestotožnil s názorom, že neposkytol súčinnosť a nesprístupnil byt montážnikom, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poskytoval súčinnosť osobne, telefonicky, aj mailom a montážnici mali umožnený prístup do bytu, keďže kľúče od bytu nechával v kaviarni. Na záver uviedol, že nie je povinný v žalobnom návrhu formulovať vzájomnosť plnení, t.j. domáhať sa uloženia povinnosti jemu samému a suploval tak procesnú aktivitu žalovaného. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie opomenul splniť povinnosť stanovenú v § 181 ods. 2 CSP, a to oboznámiť strany sporu s jeho predbežným právnym posúdením veci, čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k otázke tzv. údajného deliteľného plnenia. 13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca sa nesprávne domnieva, že súdom osvojená argumentácia ohľadom dvoch častí zákazky nemá žiadny relevantný podklad, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že plnenie z kúpnej zmluvy bolo deliteľné na dodanie parkiet a na ich montáž. Rovnako sa dalo deliť na dodávku a montáž exteriérových parkiet a dodávku a montáž interiérových parkiet. Žalovaný považoval odstúpenie žalobcu od zmluvy pre neposkytnutie súčinnosti a omeškanie samotného žalobcu so splnením povinností vyplývajúcich zo zmluvy za neplatné s ohľadom na ustanovenie § 520 Občianskeho zákonníka, o čom žalobcu upovedomil v stanovisku k odstúpeniu od zmluvy z 5.11.2015. Navyše, žalobca ho v odstúpení od zmluvy vyzýval na demontáž a prevzatie dodaného materiálu, i keď v tom čase už nebol vlastníkom predmetného bytu a nebol teda pripravený na splnenie vzájomného podmieneného plnenia. 14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že predmet plnenia bol dokončený a žalobcom odsúhlasený. K tvrdeniu žalobcu o neuplatňovaní reklamácie poukázal na to, že žalobca počas celého konania na súde prvej inštancie vytýkal špáry a medzery medzi terasovými doskami hoci pri finalizovaní žiadnu reklamáciu neuplatnil. Stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že preberací protokol nie je podmienkou zaplatenia dohodnutej ceny podľa zmluvy, keďže toto bolo podľa zmluvy viazané na dodanie tovaru a služby na miesto dojednané zmluvnými stranami. K tvrdeniam žalobcu a záverom súdu o prevenčnej povinnosti poukázal na to, že keby si túto nesplnil, tak by sa začalo s prácami hneď v termínoch dojednaných v zmluve. Práce sa však odkladali pre stavebnú nepripravenosť a začalo sa s nimi až keď to bolo možné. Záverom dodal, že žalobca sa mal možnosť vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam počas súdneho konania, a preto mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom a nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zotrval na tom, že vzájomný návrh bol absolútne legitímny právny prostriedok, keďže mu žalobca neuhradil to čo bolo riadne a včas dodané. 15. V odvolacej replike žalobca uviedol, že opakovane žiadal žalovaného o vystavenie daňových dokladov k uhradeným platbám, avšak dostal iba potvrdenie o zaplatení predmetných záloh. K odvolaniu pripojil potvrdenie o zaplatení zálohy 650 eur, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nevedel nájsť a žiadal odvolací súd, aby akceptoval aj tento doklad. 16. Žalovaný v odvolacej duplike k tvrdeniu žalobcu o nevystavení faktúr uviedol, že ústne sa dohodli na tom, že prevzatá záloha bude u žalovaného uložená v depozite a po ukončení montáže sa k platbe vystaví faktúra. Práce a dodanie tovaru však neboli ešte vyúčtované vzhľadom na to, že žalobca neposkytol súčinnosť pri dokončovaní zákazky. K potvrdeniu o zaplatení sumy 650 eur poukázal na koncentráciu konania. Žalobca mal možnosť navrhovať dôkazy až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo, potvrdenie nepredložil ani v lehote na podanie odvolania; aj keby tak urobil, nejedná sa podľa neho o novoty v konaní podľa ustanovenia § 366 CSP. 17. Žalobca vo vyjadrení k duplike žalovaného čestne vyhlásil, že žiadnu ústnu dohodu so žalovaným nikdy neuzatvoril a nikdy neprebral protokol o prevzatí tovaru alebo služby a nikdy sa ústne ani písomne so žalovaným nedohodoval o depozite a na tom, že faktúra sa vystaví po ukončení montáže. 18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.5.2020 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 219 ods. 3). 19. Odvolací súd sa po preskúmaní súdneho spisu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci a aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby ako aj vzájomnej žaloby. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil i správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré správne vyložil a dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby a čiastočnému vyhoveniu vzájomnej žalobe i dostatočne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne popísal ako dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uplatňovaný nárok tak, aby bolo možné vyhovieť žalobe ako aj to, prečo čiastočne vyhovel vzájomnej žalobe. Odvolací súd sa s týmito záverom stotožňuje a stotožňuje sa v podstate aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto v odôvodnení konštatuje správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 20. V danej veci súd žalobu na uloženie povinnosti žalovanému vrátiť mu to, čo mu na základe zmluvy uzavretej s ním 3.10.2010 plnil, s poukazom na to, že od tejto zmluvy odstúpil podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca mohol odstúpiť len od časti zmluvy týkajúcej sa nedokončenej montáže vnútorných parkiet v rozsahu jej 10 - tých %, keďže osobitná úprava zmluvy o dielo predpokladá vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie vykonaných prác, ak ich výsledok nemôže použiť inak a na náhradu účelne vynaložených nákladov, teda neuplatňuje sa všeobecný predpoklad povinnosti vrátiť si už poskytnuté plnenia. 21. Pri zisťovaní predmetu konania vedeného na návrh žalobcu odvolací súd vychádzal z vymedzenia skutkového stavu žalobcom, že žalovaný nedokončil montáž parkiet v interiéri bytu na Dulovom nám. č. 52 v Bratislave, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Ďalej, že žalobca kvôli nedokončeniu montáže parkiet v rozsahu odhadovanom stranami od 5 do 10 % odstúpil od celej zmluvy uzavretej nimi 3.10.2010 označenej ako kúpna zmluva, ktorú súd prvej inštancie považoval za kúpnu zmluvu a aj zmluvu o dielo, proti čomu strany sporu nenamietali a odvolací súd sa s týmto tiež stotožnil. Za rozhodujúcu skutočnosť vo veci, s ohľadom na odôvodnenie žaloby, však odvolací súd považoval len zmluvu o dielo, keďže v nej žalobca argumentoval, že žalovaný nedokončil montáž (službu), a nároky vyplývajúce z tohto. 22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 23. Plnenie dlžníka musí byť poskytnuté riadne a včas, aby dlh zanikol splnením. Ak dlžník nesplní svoj dlh včas alebo riadne, je v omeškaní. Omeškaním dlžníka sa mení obsah záväzkového vzťahu; veriteľovi vzniká právo dlžníkovi vymedziť na splnenie dlhu dodatočnú primeranú lehotu, pričom po jej márnom uplynutí môže veriteľ od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Preto pokiaľ by žalovaný žalobcovi riadne a včas a nedokončil dielo, t.j. montáž parkiet a neurobil by tak ani v dodatočne určenej týždňovej lehote, žalobca by mohol podľa ustanovenia § 517 ods. 1 ako aj podľa osobitného ustanovenia o zmluve o dielo § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť, keďže ako veriteľovi mu zákon poskytuje túto možnosť ochrany pred omeškaním dlžníka. Právo odstúpiť od zmluvy tu predpokladá vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá, ďalej poskytnutie primeranej lehoty objednávateľom zhotoviteľovi na vykonanie nápravy a to, že ani behom tejto lehoty zhotoviteľ nápravu neurobil. 24. Súd prvej inštancie odstúpenie žalobcu od zmluvy z 3.10.2010 listom z 3.9.2015 nepovažoval za platné s ohľadom na výpovede svedkom v konaní, z ktorých dospel k záveru, že žalovaný nemohol v dohodnutý deň 11.7.2014 dokončil montáž parkiet v byte preto, že žalobca montážnikom nesprístupnil byt; na ďalšiu výzvu žalobcu z 3.11.2014 už neprihliadol a bral do úvahy, že k odstúpeniu od zmluvy došlo takmer po roku od tejto výzvy. Po tomto súd prvej inštancie nenašiel dôvod na to, aby návrhu žalobcu na vrátenie plnenia, ktoré poskytol žalovanému podľa zmluvy z 3.10.2010, vyhovel. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy stotožnil, keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný nebol ochotný dokončiť montáž v náhradnom termíne, čo je podmienkou pre platné odstúpenie od zmluvy o dielo či už podľa ustanovenia § 517 ods. 1 alebo aj § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzal do úvahy aj zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania súdu prvej inštancie k vzájomnému návrhu podanému vo veci a to, že žalobca žalovanému neuhradil celú kúpnu cenu za materiál, ktorú mu dodal k montáži parkiet a podlahy na terasy, čo bolo viac ako bola cena práce potrebná na dokončenie montáže parkiet. Okolnosť, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav veci neposúdil aj podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa odvolacieho súdu však neviedla k nesprávnemu rozhodnutiu o návrhu žalobcu. 25. Na námietku žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k neprávnemu záveru, že žalobca neposkytol žalovanému súčinnosť potrebnú k realizácii diela, odvolací súd preskúmal ako prvoinštačný súd hodnotil výsledky vykonaného dokazovania, avšak v jeho hodnotení vykonaných dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu z hľadiska ich závažnosti, pravdivosti či vierohodnosti nezistil logický rozpor a preto ku skutkovým záverom vyvodením súdom prvej inštancie nemožno mať výhrady. Odvolanie neobsahuje tvrdenia, že by súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo naopak opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Argumentácia žalobcu k hodnoteniu dôkazov v odvolaní je vyjadrením jeho nesúhlasu so skutkovými zisteniami, resp. s výsledkom vyhodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré vyjadrujú odlišný skutkový záver, než aký zastáva on. Žalobcom namietané hodnotenie dôkazov by mohlo byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len vtedy, ak by výsledok nezodpovedal hodnoteniu podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo, alebo preto, že súd naopak opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, je z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti logický rozpor. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti vtedy, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného práva. Napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť možno usudzovať - ako vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov - možno len zo spôsobu, akým k nemu súd dospel. Ak nemožno súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi (napr. že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iný záver a pod.). 26. K nedostatku žaloby týkajúcej sa vzájomného plnenia strán po žalobcom tvrdenom odstúpení, ktoré súd prvej inštancie uviedol ako dôvod na zamietnutie žaloby v prípade, ak by aj odstúpenie bolo platné, odvolací súd uvádza, že sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a na podporu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu z 26. februára 2009 sp. zn. 3 Cdo 115/2008. Podľa tohto rozhodnutia ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, vychádza zo vzájomnej viazanosti práv a povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené povinnosťou druhej zmluvnej strany vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. K vzájomnej podmienenosti nárokov dochádza priamo zo zákona. Túto vzájomnú viazanosť plnení treba rešpektovať aj pri formulácii žalobného petitu. Pokiaľ žalobný petit nevyjadruje vzájomnú (synalagmatickú) viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, t.j. povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu, takejto žalobe nemožno vyhovieť. Súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť, pretože by išlo o poučenie hmotnoprávne. 27. Námietky žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vzájomnej žalobe žalovaného smerujú proti skutkovým záverom súdu, ku ktorým dospel hodnotením fotodokumentácie predloženej žalovaným a z výpovedi svedkov - montážnikov, k čomu pripojil počudovanie nad tým, že žalovaný nežiadal doplatenie ceny podľa predmetnej zmluvy (za predaný materiál a montáž ), bez doplnenia aký význam má táto okolnosť podľa neho pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe. K týmto námietkam odvolací súd poukazuje na bod 25 odôvodnenia rozsudku, v ktorom podal vysvetlenie k hodnoteniu dôkazov súdmi. Odvolací súd ani pri preskúvamaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o vzájomnom návrhu nezistil, že by hodnotenie týchto dôkazov nezodpovedalo výsledkom vykonaného dokazovania. 28. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval vo veci podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že samotné nedodržanie postupu stanoveného v tomto zákonnom ustanovení, podľa ktorého súd na pojednávaní po vyvolaní veci a prednesení podstatného obsahu žaloby žalobcom a vyjadrení podľa § 167 a prípadnom vyjadrení žalovaného k prednesu žalobcu určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, čo neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu, nepovažuje v danej veci za také, ktoré viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu o žalobných návrhoch. 29. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 vyplýva, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (obsahujúcom obdobnú úpravu vedenia konania ako ustanovenie § 181 ods. 2 CSP), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. 30. K označeniu rozhodnutia za prekvapivé žalobcom v odvolaní odvolací súd uvádza, že prekvapivé rozhodnutie, vo všeobecnosti, je rozhodnutie založené na takom právnom závere súdu, ktoré nebolo možné na základe dovtedy zisteného skutkového stavu, prednesených tvrdení účastníkov konania predvídať, čím bola účastníkom konania odňatá reálna a efektívna možnosť právne a skutkovo argumentovať. Tak je tomu vtedy, keď súd posudzoval skutočnosť, ktorú žiadna zo strán nikdy netvrdila či nepopierala, popr. ktorá nebola predmetom posudzovania. 31. V danej veci súd prvej inštancie posudzoval skutočnosti, ktoré uviedli či popierali účastníci konania, a rozhodnutie vychádza z vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia spôsobom stanoveným § 220 ods. 2 CSP, v ktorom odvolací súd nezistil pochybenia, a keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou účastníkov konania, odvolací súd dospel k záveru, že namietané nedodržania ustanovenia § 118 ods. 2 CSP neviedlo k vydaniu nepredvídateľného/ prekvapivého rozhodnutia vo veci. 32. Tvrdenie žalobcu, že žalovanému zaplatil ďalších 650 eur, ktoré uplatnil až v odvolacom konaní nemohlo ovplyvniť posudzovanie záverov súdu prvej inštancie; to predstavuje neprípustnú novotu v zmysle ustanovenia § 366 CSP, a preto naň odvolací súd nemohol prihliadať. 33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky I. a III.) a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania (výrok II. a V.) ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 34. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).