Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/22/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205422 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316205422.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: UFS s. r. o., Kráľová pri Senci 526, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 44 185 529, o vydanie veci a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/113/2016-291 zo dňa 28.03.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/113/2016-291 zo dňa 28. marca 2018 p o t v r d z u j e . II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi vec uvedenú v Zmluve o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, konkrétne rezervnú hasiacu látku W. v celkovom množstve 777,00 kg prečerpaním na vlastné náklady do tlakových nádob poskytnutých žalobcom v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. III. výrokom zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 31.03.2016 žiadal, aby mu žalovaný vydal vec uvedenú v Zmluve o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/ XXXX/XXXX (ďalej aj „Zmluva“), konkrétne rezervnú hasiacu látku W. v celkovom množstve 777,00 kg prečerpaním na vlastné náklady do tlakových nádob poskytnutých žalobcom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.09.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, ktorej platnosť a účinnosť skončila dňa 18.09.2015, pričom napriek viacerým žiadostiam zo strany žalobcu a aktívnym úkonom smerujúcim k vráteniu rezervnej hasiacej látky žalovaný túto hasiacu látku nevydal. Uviedol, že po ukončení Zmluvy bol žalovaný povinný rezervnú hasiacu látku žalobcovi vydať, len čo ho o to žalobca požiadal v súlade s § 516 ods. 2, § 523 ods. 1, § 524 Obchodného zákonníka, vzťahujúcimi sa na zmluvu o uložení veci. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že má vo svojom sklade uskladnených 777 kg hasiacej látky W. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a po splnení zákonom požadovaných podmienok zo strany žalobcu je pripravený túto hasiacu látku žalobcovi odovzdať. Poprel však, že by hasiacu látku zadržiaval bez právneho dôvodu. Žalovaný poukázal na to, že od 19.09.2015, teda od ukončenia Zmluvy, hasiacu látku v prospech žalobcu skladuje vo svojich priestoroch bez toho, aby mu žalobca za to uhradil peňažnú náhradu vo forme skladného. Uviedol, že žalobca nesplnil zákonom požadované podmienky pre prečerpanie hasiacej látky, neposkytol nevyhnutnú súčinnosť k tomu, aby žalovaný mohol v súlade s platnými právnymi predpismi prečerpať hasiacu látku do tlakových nádob žalobcu a túto riadne odovzdať žalobcovi. Zdôraznil, že ako zodpovedná certifikovaná osoba je povinný rešpektovať zákonné normy pri manipulácii s hasiacimi látkami. Poukázal na to, že od septembra 2015 strany sporu vzájomne intenzívne komunikovali o predmetnej veci, pričom žalobca viackrát zmenil spôsob jej riešenia. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 19.01.2016 sa pred jeho sídlo dostavili osoby, prezentujúce sa ako zástupcovia žalobcu a žiadali prečerpanie hasiacej látky a jej následné vyskladnenie zo skladu žalovaného, za danej situácie žalovaný bol pripravený poskytnúť žalobcovi súčinnosť a hasiacu látku prečerpať, nebol však kompetentný hasiacu látku v hodnote 133.799,40 eur odovzdať osobám, ktoré sa nepreukázali poverením konať v mene žalobcu, neumožnili žalovanému obhliadku zariadenia, do ktorého žiadali prečerpať hasiacu látku, nepredložili nijaké doklady o privezenom zariadení a ani sa nepreukázali dokladom k nakladaniu s hasiacou látkou. Žalovaný počas konania uplatnil vzájomnú žalobu voči žalobcovi, spočívajúcu v nároku na zaplatenie odplaty za skladovanie hasiacej látky po termíne platnosti Zmluvy v celkovej sume 31.468,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 5, § 15 ods. 1, § 261 ods. 1, § 269 ods. 1, 2, § 272 ods. 1, § 516 ods. 2, § 522, § 523 ods. 1, § 524, § 324 ods. 1, § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2, § 123, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 147 ods. 1, 3, § 185 ods. 1, § 253 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd považoval zo zhodných vyjadrení strán sporu a z vykonaných dôkazov skutkový stav za preukázaný nasledovne. Žalobca uzatvoril dňa 14.09.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR dňa 17.09.2012 s tým, že účinnosť nadobudla dňa 18.09.2012. Podľa čl. 2 bod 2.1 Zmluvy žalovaný bol povinný pre žalobcu realizovať vykonávanie komplexného servisu a prepísaných revízií systému automatického stabilného hasiaceho zariadenia K. W.-XXX/FM-XXXTM, 25 bar a dodanie a uskladnenie rezervnej hasiacej látky W. v celkovom množstve 777,00 kg. Podľa bodu 13 prílohy č. 13 mal žalobca zaplatiť za nákup a uskladnenie rezervnej hasiacej látky žalovanému sumu vo výške 111.499,50 eur bez DPH (133.799,40 eur s DPH). Žalovaný v súlade so Zmluvou rezervnú hasiacu látku pre žalobcu obstaral a žalobca dodanú rezervnú hasiacu látku prevzal, čím sa stal v zmysle § 443 ods. 1 OBZ jej vlastníkom. Následne v zmysle podpísaného preberacieho protokolu zo dňa 28.09.2012 žalobca odovzdal a žalovaný prevzal túto rezervnú hasiacu látku. Žalovaný dodanú rezervnú hasiacu látku uskladnil v súlade so Zmluvou vo svojich nádobách a vo svojom sklade. Žalobca za nákup a uskladnenie rezervnej hasiacej látky zaplatil žalovanému cenu dohodnutú v Zmluve na základe vystavenej faktúry č. XXX/XXX. Žalovaný mal povinnosť rezervnú hasiacu látku skladovať po dobu, na ktorú bola Zmluva uzatvorená. Podľa čl. 2 bod 2.6 Zmluvy sa zmluva uzatvorila na dobu určitú, a to na dobu 3 rokov od nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo do vyčerpania maximálnej dohodnutej ceny, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Platnosť a účinnosť Zmluvy skončila uplynutím 3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, t.j. dňa 18.09.2015. Prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 31.08.2015, čo bolo 19 dní pred uplynutím platnosti a účinnosti Zmluvy, žalobca požiadal žalovaného o stanovenie postupu vrátenia rezervnej hasiacej látky patriacej žalobcovi, ktorá bola uskladnená v nádobách a skladoch žalovaného. Žalovaný navrhol postup odkúpenia tlakovej nádoby, pokračovanie v skladovaní rezervnej hasiacej látky, vykonávanie kontrol únikov a vedenie kompletnej dokumentácie do 31.12.2016. Žalobca dňa 22.10.2015 požiadal žalovaného o zaslanie cenovej ponuky na prečerpanie rezervnej hasiacej látky do nádob, ktoré si zabezpečí žalobca. Dňa 23.10.2015 bolo žalovanému opätovne oznámené, že žalobca schválil postup obstarať tlakové nádoby u iného dodávateľa a následne by žalobca zadal objednávku na prečerpanie rezervnej hasiacej látky žalovanému. Žalovaný medzičasom zasielal žalobcovi zálohové faktúry za skladovanie rezervnej hasiacej látky, pričom každá faktúra znie na sumu 2.913,75 eur bez DPH. Všetky zálohové faktúry, ktoré boli žalobcovi doručené, boli žalovanému vrátené ako vystavené neoprávnene. Dňa 27.11.2015 bolo zvolané osobné stretnutie za účelom vrátenia rezervnej hasiacej látky, pričom zo stretnutia bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola následne zaslaná konateľovi žalovaného. Dňa 21.12.2015 bola žalovanému zaslaná výzva na bezodkladné vydanie rezervného hasiaceho plynu, v ktorej bolo žalovanému vysvetlené, že jeho konanie spočívajúce v zadržiavaní majetku štátu je protiprávne. Žalobca sa prostredníctvom svojich pracovníkov a pracovníkov spoločnosti DICIT spol. s.r.o. dňa 19.01.2016 dostavil na miesto, kde bola rezervná hasiaca látka patriaca žalobcovi v skladoch žalovaného uložená, o čom bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 07.01.2016 a následne v dôsledku zmeny termínu listom zo dňa 14.01.2016. Žalovaný však rezervnú hasiacu látku vydať odmietol z dôvodu, že príduvšie osoby nemajú potrebnú odbornú spôsobilosť a že žalovaný nemal možnosť ohliadnuť privezené tlakové nádoby a posúdiť ich technologický stav. 4. Súd ako sporné označil tri otázky, a to či mal žalovaný právo nevydať predmetnú hasiacu látku žalobcovi, či mal žalovaný nárok na skladné a či uznal žalobca nárok žalovaného na skladné na stretnutí dňa 27.11.2015. Za použitia zákona č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch mal za to, že žalovaný nebol oprávnený žiadať od žalobcu, prípadne jeho zamestnancov oprávnenie alebo iné doklady na nakladanie s predmetnou rezervnou hasiacou látkou, nakoľko ani uvedený zákon, ani iný právny predpis neustanovuje oprávnenie prevádzkovateľa zariadenia obsahujúceho skleníkový plyn požadovať od vlastníka tohto plynu predloženie oprávnení ustanovených zákonom č. 286/2009 Z.z., pretože tak môže urobiť iba orgán štátneho dozoru. Z uvedeného dôvodu mal za to, že osoby prítomné dňa 19.01.2016 v sídle žalovaného pri pokuse žalobcu o prečerpanie rezervnej hasiacej látky neboli povinné žalovanému preukázať zákonom predpísané oprávnenia a žalovaný nebol oprávnený ich predloženie požadovať. Konštatoval, že údaje uvedené v dokumentoch spoločnosti DICIT spol. s.r.o. potvrdzujú, že žalobca a ním obstaraná spoločnosť DICIT spol. s.r.o. pri neúspešnom pokuse o prečerpanie rezervnej hasiacej látky dňa 19.01.2016 spĺňali technické podmienky na prevzatie rezervnej hasiacej látky W. XXX v celkovom množstve 777,00 kg. Poukázal tiež na to, že pracovník žalobcu R.. R. ako vedúci oddelenia technickej správy, ktorý dňa 19.01.2016 bol prítomný pri pokuse žalobcu prevziať predmetnú rezervnú hasiacu látku od žalovaného, bol oprávnený ju prebrať podľa § 15 OBZ, pričom tento bol žalovanému známou osobou, takže žalobca nemohol mať pochybnosť o oprávnení R.. R. vystupovať v mene žalobcu pri preberaní predmetnej rezervnej hasiacej látky. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný bol povinný po skončení platnosti Zmluvy rezervnú hasiacu látku W. XXX v celkovom množstve 777,00 kg vydať bez ďalšieho žalobcovi, pričom jej zadržiavaním po skončení platnosti Zmluvy žalovaný porušuje právo žalobcu na výkon vlastníckeho práva k predmetnej rezervnej hasiacej látke, zadržiava rezervnú hasiacu látku neoprávnene a pri jej vydaní je v omeškaní. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný predmetnú rezervnú hasiacu látku vydať žalobcovi. 5. Ohľadne nároku žalovaného na skladné uviedol, že žalovaný podmieňoval vydanie predmetnej rezervnej hasiacej látky zaplatením ním zaslaných faktúr, ktorými si od žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie skladného za skladovanie predmetnej rezervnej hasiacej látky. Súd vychádzal z predpokladu, že nakoľko žalovaný od skončenia platnosti Zmluvy, teda od 18.09.2015, zadržiava predmetnú rezervnú hasiacu látku žalobcovi neoprávnene, nevznikol mu nárok na skladné, pretože ak by žalovaný postupoval v zmysle § 123 a § 126 ods. 1 OZ a predmetnú rezervnú hasiacu látku vydal žalobcovi, nemusel by túto látku opatrovať a nemusel by teda vynakladať prostriedky na jej skladovanie, ktoré vynaložil len v priamej súvislosti s vlastným porušením zákona. Z tohto dôvodu súd celú vzájomnú žalobu žalovaného ako neodôvodnenú a uplatnenú v rozpore so zákonom zamietol. Dodal, že na uvedenom názore súdu nič nemení skutočnosť, že žalobca uznal, že žalovaný má nárok na úhradu len nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov pri opatrovaní zverenej veci za obdobie po ukončení Zmluvy od 19.09.2015 do 09.11.2015, nakoľko toto vyjadrenie žalobcu nemohlo privodiť zmenu rozhodnutia súdu o zamietnutí vzájomnej žaloby. 6. Ohľadom toho, či žalobca uznal nárok žalovaného na skladné na stretnutí dňa 27.11.2015 súd prvej inštancie uviedol, že zmysle § 13 ods. 5 OBZ bol splnomocnený za žalobcu robiť všetky právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky alebo podniku vedúci organizačnej zložky, pričom zo zápisnice o tomto stretnutí je zrejmé, že sa ani jeden z uvedených zamestnancov tohto stretnutia nezúčastnil a nikto z prítomných zamestnancov žalobcu nemal mandát rozhodovať a zaväzovať žalobcu k úhrade faktúr. Okrem toho uviedol, že nakoľko ide o majetok štátu, aj v prípade, ak by na stretnutí dňa 27.11.2016 bola prítomná osoba, ktorá by bola oprávnená rozhodovať a robiť právne úkony v mene žalobcu, dohoda o cene skladného by ako povinne zverejňovaná zmluva nadobudla účinnosť len v prípade jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR, čo sa nestalo. Súd preto nepovažoval zápisnicu zo stretnutia dňa 27.11.2015 za písomnú dohodu o cene skladného, resp. o zľave z ceny skladného za skladovanie predmetnej rezervnej hasiacej látky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného ako neodôvodnenú zamietol, pričom žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, týkajúcou sa vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania v čase trvania Zmluvy, bezprostredne pred jej ukončením, ako ani vzťahmi po ukončení Zmluvy. Poukázal na to, že žalobcovi opakovane poskytol viacero možností riešenia skladovania/odovzdania rezervnej zásoby hasiacej látky, žalobca však svoj postoj k veci opakovane zmenil. Zdôraznil, že po 18.09.2015 mal žalovaný hasiacu látku vo svojom sklade v súlade s vôľou a záujmami žalobcu, a v čase po ukončení Zmluvy bol práve žalovaný tým subjektom právneho vzťahu, ktorý poskytoval druhej zmluvnej strane službu tým, že s odbornou starostlivosťou uskladňoval a opatroval rezervnú zásobu hasiacej látky. Dňa 18.09.2015, ani v čase po tomto dátume, nebol žalovaný v žiadnom porušení svojich povinností, ani nijakým spôsobom neporušoval základné právo žalobcu na výkon vlastníckeho práva, žalobca totiž nemal kde a akým spôsobom uskladniť svoj majetok (hasiacu látku v objeme 777,00 kg) a zjavne mu vyhovovalo, že i po ukončení Zmluvy sa táto bezpečne nachádza v skladoch žalovaného. Namietal, že súd vôbec právne neposúdil, na základe akých skutočností a z akého právneho dôvodu bola hasiaca látka u žalovaného aj po 18.09.2015, neposúdil konanie žalobcu a skutočnosť, že žalovaný pre žalobcu uskladňoval hasiacu látku aj po ukončení Zmluvy (a fakticky ju uskladňuje a opatruje až do dnešného dňa). Napadnutý rozsudok preto považoval za arbitrárny, zmätočný a nepreskúmateľný. Zdôraznil, že hasiacu látku nikdy nezadržiaval a túto vždy bol, a aj ku dnešnému dňu je, pripravený odovzdať žalobcovi. Ako vyplýva z doloženej komunikácie medzi účastníkmi konania, až dňa 23.10.2015 oznámil žalobca žalovanému ním navrhovaný spôsob riešenia prečerpania hasiacej látky, a to obstaranie tlakových nádob zo strany žalobcu a následné prečerpanie, dňa 29.12.2015 bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená Kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX/XXXX/ XXXX/XXX, na základe ktorej žalobca obstaral 8 ks tlakových nádob na uskladnenie hasiacej látky v objeme 777 kg, s termínom dodávky do 31.12.2015. Zo súdom vykonaného dokazovania (protokol o odovzdaní zo dňa 29.04.2016) vyplýva, že žalobca až odo dňa 29.04.2016 disponuje tlakovými nádobami spôsobilými na uskladnenie predmetnej hasiacej látky, a teda tieto k dispozícii nemal ani dňa 18.09.2015 (kedy skončila platnosť Zmluvy), ani dňa 23.10.2015 (keď oznámil žalovanému, že žiada o prečerpanie do vlastných nádob), ani dňa 19.01.2016 (kedy sa dostavil do sídla žalovaného za účelom prevzatia hasiacej látky), pričom po 29.04.2016 už žalobca neprejavil vôľu prevziať zo skladu žalovaného hasiacu látku. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je zrejmé, z akého konkrétneho vykonaného dôkazu vyplýva, že žalobca si obstaral spoločnosť DICIT spol. s r.o., že spoločnosť DICIT spol. s r.o. bola 19.01.2016 pred sídlom žalovaného po technickej stránke spôsobilá a pripravená hasiacu látku prevziať a že spoločnosť DICIT spol. s r.o. spĺňala na prevzatie hasiacej látky dňa 19.01.2016 technické podmienky. Naopak uviedol, že z výsluchu svedkov R.. G. R. a B.. D. Š. vyplýva, že dňa 19.01.2016 pred sídlom žalovaného nedošlo k riadnemu preukázaniu odbornej spôsobilosti prítomných osôb k prevzatiu hasiacej látky ani technickej spôsobilosti tlakových nádob, preto nebolo v zákonných možnostiach žalovaného odovzdať hasiacu látku osobám bez preukázanej spôsobilosti do nádob bez preukázaných technických parametrov. Z dôvodu ochrany života, zdravia a majetku preto dňa 19.01.2016 hasiacu látku žalobcovi nevydal. Zdôraznil, že práve žalobca je tým, subjektom, ktorý je v omeškaní s riadnym prevzatím skladovanej hasiacej látky. Dal do pozornosti, že bez aktívnej súčinnosti žalobcu rozsudok nie je vykonateľný. Uviedol, že ako zodpovedná certifikovaná osoba je povinný rešpektovať zákonné normy pri manipulácii s hasiacimi látkami, je jeho povinnosť dodržiavať právne predpisy na úseku protipožiarnej ochrany a v prípade, ak má dať do dispozície hasiacu látku žalobcovi, musí mať nesporne za preukázané, že žalobca je oprávnený s hasiacou látku nakladať, spĺňa právnymi predpismi požadovanú odbornú spôsobilosť a zariadenie, do ktorého má žalovaný hasiacu látku prečerpať, spĺňa stanovené technické požiadavky. Žalovaný ďalej namietal absenciu poverenia R.. R. k prevzatiu hasiacej látky v hodnote 111.499,50 eur, keď v rámci predchádzajúcej komunikácie so žalobcom síce považoval R.. R. za kontaktnú osobu vo veciach technických, avšak vydanie majetkovej hodnoty v takej výške žalovaný oprávnene považoval za úkon, na ktorý by R.. R. potreboval poverenie vlastníka veci. 8. II. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného, považoval za nespravodlivý a dištancoval sa od názoru súdu, podľa ktorého žalovaný neoprávnene zadržiava žalobcovi hasiacu látku od ukončenia Zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že nikdy vydanie látky nepodmieňoval úhradou odplaty za uskladňovanie hasiacej látky. Dal do pozornosti, že sám žalobca uznal nárok žalovaného na náhradu nákladov na opatrovanie hasiacej látky do 09.11.2015, čím potvrdil, že minimálne do 09.11.2015 žalovaný hasiacu látku nezadržiaval, naopak, s odbornou starostlivosťou ju skladoval a opatroval v prospech žalobcu. Za nadbytočné považoval odôvodnenie v bode 39. rozsudku. Ďalej poukázal na to, že rokovanie o cene skladného bolo vyvolané žalobcom, konalo sa v priestoroch žalobcu a za žalobcu tam boli prítomné viaceré osoby, prezentujúce sa ako zástupcovia žalobcu a na rokovaní došlo k dohode o poskytnutí zľavy z dovtedy účtovaného skladného, žalobca pred súdom účelovo tvrdil, že na rokovaní nebol žiaden jeho zástupca, ktorý by bol poverený k jednaniu o tejto otázke. Za paradoxné považoval, že súd si uvedený názor žalobcu bez ďalšieho osvojil napriek tomu, že v inej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že k prevzatiu hasiacej látky R.. R. za žalobcu dňa 19.01.2016 postačovala aplikácia § 15 OBZ, bez osobitného poverenia alebo splnomocnenia. 9. Za nesprávny považoval žalovaný aj III. výrok o trovách. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil vo výroku I. tak, aby v rámci dispozičného oprávnenia žalobcu bol vykonateľný s prihliadnutím na odborné, technické a bezpečnostné požiadavky, vo výroku II. tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému istinu 31.468,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 25.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 13.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 30.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 30.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 30.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 30.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 30.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 03.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.496,50 eur za obdobie od 01.06.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.05.2018. V plnom rozsahu sa stotožnil s výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku. Uviedol, že tvrdenia žalovaného sú v rozpore s jeho konaním, keď napriek vedomosti, že rezervná hasiaca látka je stále vo vlastníctve žalobcu, zadržiavaním rezervnej hasiacej látky porušoval a porušuje právo žalobcu na nakladanie s vlastným majetkom podľa vlastného uváženia, pričom žalovaný podmieňoval vydanie tejto látky zaplatením ním zaslaných faktúr, ktoré však podľa názoru žalobcu sú nedôvodné a v neodôvodnenej výške. K argumentácii žalovaného o nedostatku odbornej a technickej spôsobilosti žalobcu a ním obstaranej spoločnosti prevziať dňa 19.01.2016 predmetnú hasiacu látku žalobca poukázal na § 11 zákona č. 286/2009 Z.z. a zastával názor, že žalovaný nebol oprávnený žiadať od prítomných osôb oprávnenie alebo iné doklady na nakladanie s rezervnou hasiacou látkou. Mal za to, že osoby, prítomné dňa 19.01.2016 v sídle žalovaného pri pokuse o prečerpanie rezervnej hasiacej látky, neboli povinné žalovanému preukázať príslušné oprávnenia a žalovaný nemal žiadny právny dôvod na to, aby vlastníkovi, ktorý si prišiel riadne technicky vybavený svoj majetok prevziať, majetok nevydal. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ak by aj žalobca pri preberaní predmetnej hasiacej látky nemal zabezpečenú potrebnú odbornú kvalifikáciu preberajúcich pracovníkov, alebo predložil na prečerpanie technologicky nevhodné nádoby, ide o riziko a zodpovednosť žalobcu a žalovaný by v takom prípade mal iba povinnosť žalobcu na nevhodnosť a odbornú nedostatočnosť upozorniť, ale nemal a nemá právo z takéhoto dôvodu žalobcovi predmetnú látku nevydať a z tohto dôvodu je žalovaný pri jej vydaní v omeškaní. K výhrade zo strany žalovaného, že u R.. R. absentovalo oprávnenie na prevzatie hasiacej látky, uviedol že žalobca pán R.. R. bol podľa § 15 OBZ oprávnený v zmysle svojich kompetencií prebrať rezervnú hasiacu látku, pričom bol žalovanému známou osobou, nakoľko poskytoval za žalobcu súčinnosť pri plnení predmetu Zmluvy. Dodal, že pán R.. R. nesporne v tejto veci mal za žalobcu oprávnenie na odovzdanie a prevzatie rezervnej hasiacej látky, čoho dôkazom je jeho podpis preberacieho protokolu za žalobcu pri zverení tejto látky žalovanému. Tvrdenia žalovaného, že skladovanie hasiacej látky po ukončení zmluvy bolo v záujme žalobcu, a že po splnení všetkých podmienok bol pripravený látku odovzdať a jej vydanie nikdy nepodmieňoval úhradou odplaty, považoval za účelové a v rozpore s konaním a vyjadreniami žalovaného v priebehu konania a poukázal na neoprávnene vystavené zálohové faktúry doručené žalobcovi. Súd podľa neho správne vyhodnotil, že zápisnicu zo stretnutia dňa 27.11.2015 nemožno považovať za písomnú dohodu o cene skladného, resp. o zľave z ceny skladného za skladovanie hasiacej látky. Žalobca zdôraznil, že ako osobitá právnická osoba zriadená zákonom č. 258/1993 Z.z. spravuje majetok štátu, pričom predmetná dohoda o cene, resp. zľave by nadobudla účinnosť len v prípade, ak by bola urobená písomne osobou na úkon oprávnenou a riadne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR v súlade s § 47a OZ. Dal do pozornosti, že od začiatku namietal platnosť samotnej zápisnice tiež z dôvodu, že nebola odsúhlasená a podpísaná všetkými stranami po jej pripomienkovaní zo strany žalovaného, ktorý jej znenie podstatným spôsobom pozmenil. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v otázke uplatneného nároku na zaplatenie skladného, nepreukázal na základe čoho bola táto cena určená, pričom poukázal na zjavný nepomer medzi cenou dohodnutou v Zmluve a sumou, ktorú žalovaný fakturuje od ukončenia predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. 11. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/113/2016-291 zo dňa 28.03.2018 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny. 13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 14. Podľa § 15 ods. 1 OBZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 15. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 16. Podľa § 324 ods. 1 OBZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. 17. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 18. Podľa § 365 ods. 4 OBZ, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 19. Podľa § 370 OBZ, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. 20. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 21. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 22. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 23. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. 24. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. 25. Podľa § 253 ods. 3 CSP, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/113/2016-291 zo dňa 28.03.2018, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 28. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie veci uvedenej v Zmluve o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, konkrétne rezervnej hasiacej látky W. v celkovom množstve 777,00 kg prečerpaním na vlastné náklady do tlakových nádob poskytnutých žalobcom, nakoľko napriek viacerým žiadostiam zo strany žalobcu a aktívnym úkonom smerujúcim k vráteniu rezervnej hasiacej látky žalovaný túto rezervnú hasiacu látku žalobcovi nevydal. Žalovaný popieral, že by túto hasiacu látku zadržiaval bez právneho dôvodu a vzájomnou žalobou si voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie odplaty za skladovanie hasiacej látky po termíne platnosti Zmluvy v celkovej sume 31.468,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Súd prvej inštancie za použitia zákona č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch mal za to, že žalovaný nebol oprávnený žiadať od žalobcu, prípadne jeho zamestnancov oprávnenie alebo iné doklady na nakladanie s predmetnou rezervnou látkou, t.j. žalovaný bol povinný po skončení platnosti Zmluvy o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX predmetnú rezervnú hasiacu látku vydať bez ďalšieho žalobcovi a keďže tak neurobil, porušil svoju zákonnú povinnosť vrátiť vec jej vlastníkovi, a od skončenia platnosti Zmluvy žalovaný zadržiava predmetnú rezervnú hasiacu látku neoprávnene. Konštatoval, že žalovanému nevznikol nárok na skladné, pretože od skončenia platnosti Zmluvy zadržiava predmetnú rezervnú hasiacu látku neoprávnene, preto vzájomnú žalobu žalovaného zamietol ako neodôvodnenú a uplatnenú v rozpore so zákonom. Okrem toho súd nepovažoval zápisnicu zo stretnutia dňa 27.11.2015 za písomnú dohodu o cene skladného, resp. o zľave z ceny skladného za skladovanie predmetnej hasiacej látky z dôvodu, že na stretnutí dňa 27.11.2015 nemal nikto z prítomných zamestnancov žalobcu mandát rozhodovať a zaväzovať žalobcu k úhrade faktúr, pričom dohoda o cene skladného ako povinne zverejňovaná zmluva by mohla nadobudnúť účinnosť len v prípade jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR, čo sa nestalo. Žalovaný v odvolaní s uvedenými právnymi názormi súdu prvej inštancie nesúhlasil, trval na tom, že hasiacu látku nikdy nezadržiaval a vždy ju bol pripravený odovzdať žalobcovi po preukázaní splnenia nevyhnutných technických požiadaviek. Žalovaný naďalej zastával názor, že mu patrí nárok na zaplatenie odplaty za skladovanie 777 kg hasiacej látky, uplatnený vzájomnou žalobou, keďže hasiacu látku uskladňoval s odbornou starostlivosťou aj po ukončení Zmluvy v záujme žalobcu. S poukazom na uvedené úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, či žalovaný zadržiaval rezervnú hasiacu látku od skončenia platnosti predmetnej zmluvy neoprávnene, pričom od tohto záveru sa zároveň odvíja i dôvodnosť nároku žalovaného uplatneného voči žalobcovi vzájomnou žalobou. 29. Ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom vlastníka veci. Subjektom na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci a žaloba smeruje voči tomu, kto túto vec neoprávnene zadržiava. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vydať vec. Pre úspešnosť tejto žaloby je potrebné, aby vlastník preukázal existenciu vlastníckeho práva, ďalej musí preukázať, že vec sa nenachádza v jeho faktickej moci, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, ďalej, že žalovaný vec protiprávne zadržiava, bez existencie záväzkového právneho vzťahu a má vec v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba, a preto má možnosť vydať vec vlastníkovi, ďalej, že predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada. Žalobca je povinný preukázať, že mu žalovaný neoprávnene vec aj ku dňu rozhodovania súdu zadržiava. Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že všetky vyššie uvedené predpoklady boli v posudzovanom prípade splnené a žaloba, ktorou sa žalobca domáha vydania veci, je dôvodná. 30. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že po uplynutí doby platnosti Zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX (t.j. dňa 18.09.2015), mal žalovaný povinnosť vydať skladovanú rezervnú hasiacu látku jej vlastníkovi, teda žalobcovi v súlade s § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný túto svoju povinnosť počas konania nespochybňoval, iba tvrdil, že má v zmysle zákona č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch povinnosť vynaložiť riadnu odbornú starostlivosť pri zaobchádzaní s predmetnou rezervnou hasiacou látkou a nevydať ju osobám, ktoré nemajú potrebnú odbornú spôsobilosť, alebo nemajú k dispozícii tlakové nádoby na prečerpanie tejto v potrebnej technologickej kondícii, a teda rezervnú hasiacu látku bol pripravený odovzdať žalobcovi po preukázaní splnenia nevyhnutných technických požiadaviek. V konaní ďalej nebolo sporné, že v zmysle oznámenia listom zo dňa 07.01.2016 a 14.01.2016 sa žalobca dostavil dňa 19.01.2016 na miesto, kde bola rezervná hasiaca látka uložená, za účelom jej prevzatia. Žalovaný však dňa 19.01.2016 rezervnú hasiacu látku žalobcovi vydať odmietol z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom požadované podmienky na prečerpanie hasiacej látky, a teda neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť. Odmietnutie vydania rezervnej hasiacej látky žalobcovi dňa 19.01.2016 žalovaný odôvodňoval tým, že prítomné osoby odmietli predložiť splnomocnenie ku konaniu v mene žalobcu, ukázať a umožniť žalovanému obhliadku zariadenia, do ktorého žiadali prečerpať hasiacu látku a predložiť doklady k zariadeniu a doklady o odbornej spôsobilosti na činnosť s hasiacou látkou. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, a síce, že žalovaný v danom prípade nebol oprávnený žiadať od žalobcu prípadne jeho zamestnancov oprávnenie na nakladanie s predmetnou rezervnou hasiacou látkou, nakoľko zákon č. 186/2009 Z.z. ani žiadny iný právny predpis neustanovuje oprávnenie prevádzkovateľa zariadenia obsahujúceho skleníkový plyn požadovať od vlastníka tohto plynu predloženie oprávnení ustanovených zákonom č. 186/2009 Z.z., nakoľko to môže žiadať len orgán štátneho dozoru. Žalobca v konaní uvádzal, že pri neúspešnom pokuse o prevzatie rezervnej hasiacej látky dňa 19.01.2016 zabezpečil prítomnosť odborne spôsobilých osôb zo spoločnosti DICIT spol. s r.o., rovnako prítomnosť odborne spôsobilých osôb na stretnutí dňa 19.01.2016, čo vyplýva i zo svedeckej výpovede R.. G. R. na pojednávaní dňa 30.11.2016. Z odpovede Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 27.10.2017 (č.l. 241-244) na dopyt konajúceho súdu vyplýva, že spoločnosť DICIT spol. s r.o. disponovala v rozhodnom čase certifikátom o odbornej spôsobilosti na nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi podľa zákonov č. 286/2009 Z.z., č. 321/2012 Z.z.. Odvolací súd preto v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tým, že žalobca, ako vlastník, obstaral na prevzatie rezervnej hasiacej látky spoločnosť DICIT spol. s r.o., ktorá disponovala potrebným certifikátom o odbornej spôsobilosti a spĺňala technické podmienky na prevzatie rezervnej hasiacej látky, splnil si svoje povinnosti podľa zákona č. 286/2009 Z.z. a žalobca bol povinný rezervnú hasiacu látku žalobcovi v tento deň vydať. Tým, že tak žalovaný nepostupoval a rezervnú hasiacu látku zástupcom žalobcu odmietol vydať, hoci bol povinný tak učiniť, predmetnú hasiacu látku zadržiava neoprávnene, čím porušuje právo žalobcu na výkon vlastníckeho práva k predmetnej veci, a preto je povinný dotknutú rezervnú hasiacu látku vydať žalobcovi. Na tomto závere nič nemení námietka žalovaného ohľadom absencie poverenia R.. R. k prevzatiu dotknutej hasiacej látky W. XXX v celkovom možstve 777 kg. Uvedenú námietku považuje odvolací súd za zjavne nedôvodnú, a v tomto smere sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého R.. G. R. ako vedúci oddelenia technickej správy žalobcu, bol oprávnený rezervnú hasiacu látku prevziať v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom zároveň je potrebné uviesť, že R.. R. bol žalovanému známou osobou, keďže, ako vyplýva z jeho podpisu na preberacom protokole za žalobcu, bol prítomný pri zverení tejto látky žalovanému a počas platnosti Zmluvy poskytoval za žalobcu súčinnosť pri plnení predmetu Zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že R.. R. ako osoba poverená pri prevádzkovaní podniku žalobcu určitou činnosťou, mohol vystupovať v mene žalobcu pri prevzatí rezervnej hasiacej látky, ktorej je žalobca vlastníkom. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že žalovaný nešpecifikoval žiadne konkrétne ustanovenie zákona č. 286/2009 Z.z., ktoré by mal porušiť tým, že by žalobcovi, ako vlastníkovi predmetnej hasiacej látky, dňa 19.01.2016 túto hasiacu látku vydal, naopak, z uvedeného zákona žiadny takýto zákaz nevyplýva, pričom žalobca si splnil svoje povinnosti podľa zákona č. 286/2009 Z.z. potrebné na prečerpanie rezervnej hasiacej látky. Odvolací súd preto považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý I. výrokom napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného vydať žalobcovi vec uvedenú v Zmluve o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX, konkrétne rezervnú hasiacu látku W. v celkovom množstve 777,00 kg prečerpaním na vlastné náklady do tlakových nádob poskytnutých žalobcom, nakoľko žalovaný zadržiava predmetnú rezervnú hasiacu látku neoprávnene. 31. Žalovaný odvolaním napadol aj II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie odplaty za skladovanie 777 kg hasiacej látky v celkovej sume 31.468,50 eur na základe vystavených faktúr za obdobie od 17.09.2015 do 25.06.2019. Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného zamietol z dôvodu, že nakoľko žalovaný od skončenia platnosti Zmluvy, teda od 18.09.2015 zadržiava predmetnú rezervnú látku žalobcovi neoprávnene, nevznikol mu nárok na skladné, pričom zápisnicu zo stretnutia dňa 27.11.2015 súd nepovažoval za dohodu o cene skladného a nestotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobca uznal nárok žalovaného na skladné na tomto stretnutí. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že na stretnutí dňa 27.11.2015 nemohlo dôjsť k uznaniu nároku žalovaného zo strany žalobcu okrem iného aj preto, že nikto z prítomných zamestnancov nebol oprávnený rozhodovať a zaväzovať žalobcu k úhrade sporných faktúr. Neobstojí námietka žalovaného, ktorý argumentoval ustanovením § 15 OBZ, pretože v tomto prípade ide o povinne zverejňovanú zmluvu, ktorá nadobúda účinnosť až zverejnením v Centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR, pričom musí byť podpísaná oprávnenou osobou. Uvedené podmienky však v danom prípade splnené neboli, preto je táto zápisnica na podporu tvrdenia žalovaného irelevantná. Odvolací súd však považuje za dôvodnú námietku žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný už od skončenia platnosti Zmluvy, t.j. od 18.09.2015 zadržiava predmetnú rezervnú látku žalobcovi neoprávnene. Odvolací súd poukazuje na to, že platnosť Zmluvy skončila dňa 18.09.2015, k uzavretiu dodatku k Zmluve napriek snahe sporových strán nedošlo, žalobca bol pasívny, pričom žalovaného vyzval na plnenie, resp. na vydanie rezervnej hasiacej látky až žiadosťou zo dňa 06.11.2015 a následne aj výzvou zo dňa 21.12.2015. Z uvedeného potom vyplýva, že v období od 19.09.2015 do doručenia výzvy na vydanie rezervnej hasiacej látky žalovanému, to bol práve žalobca, kto bol v omeškaní s prevzatím veci od žalovaného. Podľa ustanovenia § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Až od momentu doručenia výzvy na vydanie predmetnej rezervnej látky žalovanému možno konštatovať, že žalovaný zadržiava predmetnú rezervnú látku žalobcovi neoprávnene, a teda až od tohto momentu sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením. Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti, že z predložených listinných dôkazov, ako aj skutkových tvrdení vyplýva, že samotný žalobca v konaní viackrát uviedol, že si je vedomý svojho záväzku uhradiť žalovanému náklady spojené s uskladnením hasiacej látky žalobcu a nijako sa tejto povinnosti nebráni - napr. list žalobcu zo dňa 20.11.2015 adresovaný žalovanému (č.l. 53) a taktiež výslovne uviedol, že žalovanému patrí odplata za skladovanie predmetnej hasiacej látky po dobu prvej výzvy, ktorá bola 09.11.2015, a to iba vo výške účelne vynaložených nákladov na takéto skladovanie - pojednávanie dňa 12.10.2016 (č.l. 129). Nesprávny je potom názor súdu prvej inštancie vyslovený v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý uviedol, že „Na uvedenom názore súdu (t.j. že vzájomná žaloba žalovaného je neodôvodnená a uplatnená v rozpore so zákonom) nič nemení skutočnosť, že žalobca uznal, že žalovaný má nárok na úhradu len nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov pri opatrovaní zverenej veci za obdobie po ukončení zmluvy od 19.09.2015 do 09.11.2015, teda dátumu prvej žiadosti o bezodkladné vydanie opatrovanej rezervnej hasiacej látky zo strany žalobcu listom č. 655-20/2a, 15/SEaTS/2015 zo dňa 06.11.2015, nakoľko toto vyjadrenie žalobcu nemohlo privodiť zmenu rozhodnutia súdu o zamietnutí vzájomnej žaloby. Takýto záver súdu prvej inštancie je neodôvodnený a právne neudržateľný. Napriek tomu uvedený nedostatok nespôsobuje nesprávnosť dotknutého výroku rozsudku, a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť výšky sumy uplatňovanej vzájomnou žalobou. Žalovaný si na základe vystavených faktúr za obdobie od 17.09.2015 do 25.06.2019 uplatnil za skladovanie rezervnej hasiacej látky žalobcu sumu v celkovej výške 31.468,50 eur. Žalobca považoval sumu v takejto výške za neprimeranú. Aby mohol byť žalobca vo vzťahu k svojej vzájomnej žalobe aspoň čiastočne úspešný, t.j. v časti nároku za obdobie od skončenia platnosti Zmluvy do doručenia výzvy na vydanie veci zo strany žalobcu, musel by preukázať dôvodnosť takto uplatňovanej sumy. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.03.2017 navrhol, aby súd zabezpečil vydanie odborného vyjadrenia k otázke zistenia trhovej ceny skladného. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb/113/2016-225 zo dňa 31.07.2017 zaviazal žalovaného na zloženie preddavku na trovy dôkazu vo výške 800,- eur v zmysle § 253 ods. 1 CSP. Žalovaný však predmetný preddavok v súdom stanovenej lehote nezložil, konajúci súd preto tento navrhnutý dôkaz - odborné vyjadrenie k otázke zistenia trhovej ceny skladného - nevykonal. Keďže v dôsledku neuhradenia preddavku na trovy dôkazu zo strany žalovaného nebolo vykonané dokazovanie vyžiadaním odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby podľa § 206 CSP, možno konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal dôvodnosť výšky nároku uplatneného vzájomnou žalobou. Žalovaný sa týmto svojím konaním pripravil o možnosť priznania časti nároku uplatneného vzájomnou žalobou. Vzhľadom na uvedené, aj napriek vytýkaným nedostatkom odôvodnenia, odvolací súd považuje II. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, za vecne správny. 32. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 33. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/113/2016-291 zo dňa 28.03.2018 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny. 34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).