Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/91/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216271 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Z. X.W., B.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX X., zastúpeného: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, Metodova 7, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Public plus, spol. s r.o., Sedmokrásková 3, 821 01 Bratislava, IČO: 31 406 408, zastúpenému: VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o zaplatenie 1.071,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/375/2016-232 zo dňa 10.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/375/2016-232 zo dňa 10.01.2018 potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, I. výrokom, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.071,85 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 09.09.2016 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na § 1 ods. 2, § 67c ods. 1 prvá veta, § 67e písm. d), § 67f ods. 1 prvá veta zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.071,85 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Žalobca ako bývalý spoločník žalovaného spolu so Z. W. (tiež bývalou spoločníčkou žalovaného) uzatvoril Dohodu o urovnaní zo dňa 10.08.2016, v zmysle ktorej sa bývalí spoločníci dohodli, že uhradia záväzky žalovaného. Podľa čl. II ods. 2 písm. a) tejto dohody sa dohodli vyrovnať záväzok z kontokorentného úveru žalovaného tým spôsobom, že vinkulujú na svojom bankovom účte sumu 10.000,- eur v prospech technického bankového účtu zriadeného na základe Dodatku č. 2 k Zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXS a táto suma bude uvoľnená na základe výpisu z obchodného registra, že obaja spoločníci prestali byť spoločníkmi žalovaného. Zároveň sa žalobca zaviazal podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej mal previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti žalovaného na spoločnosť numbersia s.r.o. (čl. II ods. 2 písm. e/ dohody o urovnaní). Dňa 11.08.2016 žalobca uzatvoril so Z.. W. a spoločnosťou numbersia s.r.o. dohodu, že režim vinkulácie vyplývajúci z Dohody o urovnaní a Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 bude nahradený notárskou úschovou peňažných prostriedkov a zároveň v ten istý deň zriadil žalobca notársku úschovu peňažných prostriedkov vo výške 10.000,- eur (notárska zápisnica č. XXX/XXXX). V Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 síce žalobca potvrdil v čl. 4 bod 4, že nemá voči žalovanému žiadne pohľadávky, pričom ak by ich aj mal, podpisom tejto zmluvy sa ich výslovne vzdal a zaviazal sa ich neuplatňovať, avšak následne bola medzi žalobcom, Z.. W. a žalovaným uzatvorená Dohoda zo dňa 24.08.2016, v ktorej si v bode 3 výslovne dohodli, že suma, ktorá zostane na bankovom účte príjemcu (technický účet Č., H..U..) po úhrade záväzku z kontokorentu vrátane všetkých úrokov a poplatkov a ktorá bude následne poukázaná na bežný účet žalovaného, bude žalovaným vrátená žalobcovi a Z. W., a to každému v jednej polovici na ich bankové účty. 2. Súd prvej inštancie nevidel dôvod, prečo by mala žalovaná pohľadávka žalobcu zaniknúť na základe čl. 4 bod 4 prvá veta Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016, keď sa o 14 dní neskôr žalovaný v Dohode zo dňa 24.08.2016 výslovne zaviazal, že vráti žalobcovi 50 % zo sumy, ktorá zostane na bankovom účte Č., H..U.. po úhrade záväzku z kontokorentu vrátane všetkých úrokov a poplatkov a po jej následnom poukázaní na bežný účet žalovaného. Vyslovil názor, že keby žalobca a žalovaný považovali svoje vzájomné vzťahy za vysporiadané, nepristúpili by predsa k uzavretiu Dohody zo dňa 24.08.2016. Súd preto považoval tvrdenia žalovaného, že všetky pohľadávky sporových strán zanikli v dôsledku uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 za absolútne irelevantné a účelové, a to v snahe vyhnúť sa zaplateniu žalovanej sumy. Uviedol, že obchodný register vykonal dňa 26.08.2016 zápis prevodu obchodného podielu zo žalobcu na spoločnosť numbersia s.r.o. a následne boli peňažné prostriedky uvoľnené z notárskej úschovy v prospech označeného účtu na úhradu záväzku z kontokorentu žalovaného. Banka z uhradených peňažných prostriedkov vyrovnala svoju pohľadávku, a zostatok na účte žalovaného predstavujúci preplatok z úhrady záväzku žalovaného z kontokorentného úveru voči banke predstavuje sumu 2.143,71 eur pre oboch bývalých spoločníkov, t.j. 1.071,85 eur pre žalobcu. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z čl. II ods. 2 písm. a) Dohody o urovnaní zo dňa 10.08.2016 a bodu 3 a 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.071,85 eur, nakoľko nemá žiaden zákonný dôvod ponechať si toto plnenie žalobcu, t.j. ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobcovi v zmysle § 451 ods. 1 OZ vydať. 3. Nakoľko konateľ žalovaného N.. Č. v emailovej správe zo dňa 05.09.2016 potvrdil, že po uhradení záväzkov (z kontokorentu) zostala suma 2.143,71 eur, teda 1.071,85 eur pre každého bývalého spoločníka, a keďže podľa bodu 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi tento zostatok do 3 dní odo dňa poukázania zostatku sumy z technického účtu Č. na bežný účet žalovaného a do dňa rozhodnutia súdu tak neurobil, dostal sa žalovaný do omeškania s vrátením žalovanej sumy žalobcovi, ktorému okrem práva na vrátenie sumy 1.071,85 eur vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. od 09.09.2016 (t.j. deň po uplynutí trojdňovej lehoty od oznámenia výšky zostatkovej sumy na účte žalovaného). 4. Súd prvej inštancie považoval za irelevantné aj tvrdenie žalovaného, že predmetnú pohľadávku nie je možné žalobcovi priznať pre zákonný zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas obdobia, kedy je spoločnosť s ručením obmedzeným v kríze. Bol toho názoru, že zostatkovú sumu po uhradení záväzku z kontokorentu nemožno v žiadnom prípade považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje podľa § 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, keďže nejde o úver, ani obdobné plnenie, ktoré by mu hospodársky zodpovedalo, poskytnuté spoločnosti žalovaného v kríze. Súd poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia Dohody o urovnaní zo dňa 10.08.2016 či Dohody zo dňa 11.08.2016 a ani Dohody zo dňa 24.08.2016 nevyplýva, že by účastníci týchto dohôd označili plnenia žalobcu a Z.. W. za účelom uhradenia záväzkov z kontokorentu žalovaného, resp. zostatkovú sumu po uhradení týchto záväzkov za úver, alebo že by malo ísť o obdobné plnenie, ktoré by mu hospodársky zodpovedalo. 5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že aby v danom prípade išlo o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, muselo by ísť o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, k čomu pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom za účelom úhrady záväzku žalovaného z kontokorentu v zmysle vyššie uvedených dohôd nedošlo. Ako bezpredmetné posúdil aj, že bezodplatné plnenie žalobcu malo dočasný charakter, nakoľko ustanovenie § 67e písm. d) Obchodného zákonníka nevyžaduje, aby malo bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti pri negatívnom vymedzení pojmu „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“ trvalý charakter. Okrem toho, ak bola spoločnosť žalovaného v kríze už v čase podpísania Dohody zo dňa 24.08.2016 a konateľ žalovaného bol presvedčený o tom, že plnenie žalobcu a Z.. W. na uhradenie záväzkov z kontokorentu žalovaného bolo plnením nahradzujúcim vlastné zdroje, ktoré v zmysle § 67f ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka nemožno vrátiť, považoval súd správanie konateľa žalovaného pri podpise uvedenej dohody za uvedenie žalobcu a Z.. W. do omylu, keď im navodil dojem, že zostatková suma po úhrade záväzku z kontokorentu bude po poukázaní na bankový účet žalovaného vrátená zo strany žalovaného spôsobom, akým si to v tejto dohode zo dňa 24.08.2016 dojednali. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 7. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. K argumentu súdu o nemožnosti zániku pohľadávky na základe záväzku žalobcu vyplývajúcemu zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 uviedol, že právnym základom pohľadávky je Dohoda o urovnaní zo dňa 10.08.2016 v spojení s Dohodou zo dňa 11.08.2016 a Dohodou zo dňa 24.08.2016, pričom uvedené dve dohody iba dopĺňajú dohodu o urovnaní. Žalovaný mal za to, že nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016, v ktorej sa žalobca zaviazal k záväzku uvedenému v článku 4 bod 4, už bola uzatvorená Dohoda o urovnaní zo dňa 10.08.2016, ktorá je právnym základom pohľadávky, vzdanie sa práv inkorporované v záväzku žalobcu nepochybne zahŕňa aj vzdanie sa všetkých a akýchkoľvek práv vyplývajúcich z Dohody o urovnaní, a teda aj vzdanie sa práv na zaplatenie (resp. vymáhanie) pohľadávky. Považoval za nepochybné, že uplatnenie pohľadávky zo strany žalobcu by malo negatívny vplyv na žalovaného, čo je v priamom rozpore so záväzkom žalobcu. Uzatvorenie Dohody zo dňa 24.08.2016 v tomto prípade žalovaný nepovažoval za relevantné, nakoľko i) ňou bola iba menená Dohoda o urovnaní ako právny základ pohľadávky a ii) bola uzatvorená nielen medzi žalobcom a žalovaným, ale aj so Z. W., na rozdiel od Zmluvy o prevode OP, v ktorej sa k neuplatňovaniu všetkých a akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči žalovanému zaviazal výlučne žalobca a v žiadnom prípade nemôže zakladať zánik záväzku žalobcu. 9. K argumentu súdu a žalobcu o nemožnosti subsumovania pohľadávky pod plnenie nahradzujúce vlastné zdroje žalovaný uviedol, že predloženými dôkazmi v súdnom konaní nepochybne preukázal, že je a bol spoločnosťou v kríze aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov vo výške 2 x 10.000,- eur, čo nespochybnil ani súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Zopakoval svoju argumentáciu, že nakoľko zostatok peňažných prostriedkov mal byť na základe Dohody zo dňa 24.08.2016 vrátený žalobcovi a Z. W., nepochybne hospodársky zodpovedá plneniu obdobnému úveru v súlade s ust. § 67c ods. I prvá veta OBZ. Zostatok prostriedkov bol ako súčasť peňažných prostriedkov vložených do notárskej úschovy dočasne poskytnutý a podľa Dohody zo dňa 24.08.2016 mal byť aj vrátený, čo zodpovedá bezodplatnému dočasnému poskytnutiu veci. 10. Žalovaný súčasne zdôraznil, že ak by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť bezodplatné dočasné poskytnutie veci z definície plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, neuviedol by do ust. § 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka pojem „obdobné plnenie". Bezodplatné dočasné poskytnutie veci (ktorým je aj zostatok zložených peňažných prostriedkov nespotrebovaný na splatenie úveru) pritom spĺňa dve z troch základných vlastností úveru, t.j. poskytnutie prostriedkov a povinnosť vrátenia poskytnutých prostriedkov. Chýbajúcou zložkou je iba povinnosť platenia úrokov. Mal za to, že tento pomer zhodných vlastností však nepochybne napĺňa definíciu „obdobného plnenia", keďže ide o prevahu spoločných, zhodných vlastností v pomere 2:1. Rovnako by vylúčenie bezodplatného dočasného poskytnutia veci z definície plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje nemalo oporu v logike veci, keďže aj vrátenie bezodplatne poskytnutej veci má imanentný vplyv na hospodársky stav spoločnosti žalovaného, a tým aj na vymožiteľnosť pohľadávok veriteľov. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v tomto konaní nemožno použiť, nakoľko konajúci súd dodržal procesný postup v súlade so zákonom a žalovaný v konaní uplatňoval svoje procesné práva v zákonom stanovenej miere, čím nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovaného, že súd v odôvodnení rozsudku náležite neodôvodnil svoje právne posúdenie, keďže sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného a nespokojnosť žalovaného s rozhodnutím a odôvodnením súdu ohľadne existencie pohľadávky žalobcu, nemôže mať za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 12. K tvrdeniu žalovaného v čl. III. bode 1 odvolania poukázal na to, že v celom ustanovení čl. 4 bode 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu sa hovorí o pohľadávkach existujúcich ku dňu uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu a o otvorených zmluvných vzťahoch ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. V žiadnom prípade predmetné ustanovenie nevylučuje založiť na základe vôle zmluvných strán po uzatvorení Zmluvy o prevode obchodného podielu nové zmluvné vzťahy, určujúce zmluvným stranám vznik nových práv a povinností. V tejto súvislosti poukázal na § 574 ods. 2 OZ, ktorý uvádza vo svojom odvolaní aj žalovaný, podľa ktorého „Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.“. Zdôraznil, že Dohoda uzatvorená dňa 24.08.2016 medzi žalobcom, žalovaným a Z. W., je samostatnou dohodou zakladajúcou zmluvným stranám nové práva a povinnosti. 13. Žalobca nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že Dohoda zo dňa 24.08.2016 dopĺňa Dohodu o urovnaní uzatvorenú dňa 10.08.2016 medzi žalobcom a Z. W.Ť.. Uvedené je preukázané najmä tým, že obe dohody uzatvorili iné zmluvné strany - Dohodu o urovnaní zo dňa 10.08.2016 (žalobca, Z.. W.) a Dohodu zo dňa 24.08.2016 (žalobca, Public plus, spol. s r. o., Z.. W.). Dohoda o urovnaní zo dňa 10.08.2016 upravuje vzájomné práva a povinnosti bývalých spoločníkov žalovaného, pričom Dohoda zo dňa 24.08.2016 dáva právny základ vzniku nového záväzku žalovaného, ktorý je povinný vyplatiť sumu, ktorá zostane po úhrade kontokorentného úveru bývalým spoločníkom - žalobcovi a Z. W., každému v 1. Z toho vyplýva, že ide o samostatné zmluvné vzťahy založené samostatnými zmluvami a rôznymi zmluvnými stranami. 14. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca namietol akékoľvek definovanie nároku žalobcu ako „plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje“, keďže žalobca neposkytol žalovanému žiaden úver ani žiadne obdobné plnenie. Bol toho názoru, že sumu, ktorú má žalovaný vrátiť žalobcovi podľa bodu 3 a 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 nemožno považovať za poskytnutý úver ani za obdobné plnenie, nakoľko nedošlo k žiadnemu odplatnému poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému, ale žalobca spolu so Z. W. pomerne uhradili záväzok žalovaného z kontokoretného úveru, na čo sa spoločne zaviazali v Dohode o urovnaní zo dňa 10.08.2016 a zvyšok nespotrebovaného poskytnutého plnenia z úhrady kontokorentu sa im mal pomerne vrátiť. V žiadnom prípade nešlo o úver ani iné odplatné plnenie. Z uvedeného dôvodu použitie ustanovení § 67a - 67k (spoločnosť v kríze) Obchodného zákonníka považoval žalobca za právne irelevantné a nezodpovedajúce predmetnému skutkovému a právnemu stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 17. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov zmluva nie je uzavretá. 18. Podľa § 324 ods. 1 OBZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. 19. Podľa § 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 67e písm. d) Obchodného zákonníka plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti. 21. Podľa § 67f ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. 22. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 23. Je nesporné, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ. Odvolací súd prvý odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, posúdil ako nedôvodný. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávny procesný postup konajúceho súdu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nakoľko konajúci súd dodržal procesný postup v súlade so zákonom a žalovaný v konaní uplatňoval svoje procesné práva v zákonom stanovenej miere, nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že nespokojnosť žalovaného s rozhodnutím a odôvodnením súdu ohľadne existencie pohľadávky žalobcu, nemôže mať za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 24. V súvislosti s druhým odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalovaného, že dohoda o vzdaní sa práv obsiahnutá v čl. 4 bode 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu, má byť záväzkom žalobcu v zmysle § 574 OZ a na základe ktorej sa žalobca vzdal všetkých a akýchkoľvek prípadných pohľadávok voči žalovanému. Súhlasí s názorom žalobcu, že v zmysle § 574 ods. 2 OZ by prípadná dohoda, ktorou by sa žalobca vzdal práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, bola neplatná. K uzavretiu takejto dohody však medzi sporovými stranami nedošlo. Odvolací súd poukazuje aj na časovú postupnosť uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 a následne uzavretých vyššie uvedených dohôd dňa 11.08.206 a 24.08.2016. Z čl. 4 bode 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom ako prevádzajúcim a spoločnosťou nembersia s.r.o. ako nadobúdateľom je zrejmé, že žalobca vyhlásil, že ku dňu uzavretia zmluvy nemá voči žalovanému žiadne pohľadávky alebo neukončené, resp. nevysporiadané zmluvné vzťahy, a ak aj takéto pohľadávky má, týchto sa podpisom tejto zmluvy výslovne vzdáva a zaväzuje sa ich neuplatňovať. Z uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva, že ide jednoznačne o pohľadávky a prípadné záväzky žalobcu existujúce ku dňu podpisu zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetné ustanovenie nevylučuje možnosť založiť na základe vôle zmluvných strán po uzatvorení Zmluvy o prevode obchodného podielu nové zmluvné vzťahy, určujúce zmluvným stranám vznik nových práv a povinností. Logický je aj názor súdu prvej inštancie, že keby žalobca a žalovaný považovali svoje vzájomné vzťahy za vysporiadané, nepristúpili by k uzavretiu Dohody zo dňa 24.08.2016 v uvedenom znení. Nakoľko ČSOB, a.s. z uhradených peňažných prostriedkov žalobcom a Z.. W. vyrovnala svoju pohľadávku a zostatok na účte žalovaného predstavujúci preplatok z úhrady záväzku žalovaného z kontokorentného úveru voči banke je vo výške 2.143,71 eur pre oboch bývalých spoločníkov, žalovaný je v súlade z čl. II ods. 2 písm. a) Dohody o urovnaní zo dňa 10.08.2016 a bodu 3 a 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.071,85 eur, nakoľko žalovaný sa na jej vrátenie zmluvne zaviazal. 25. K tretiemu odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko zostatok prostriedkov, ktorý mal byť na základe Dohody zo dňa 24.08.2016 vrátený žalobcovi a Z. W.Ť. hospodársky zodpovedá plneniu obdobnému úveru v súlade s § 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že taktiež nie je dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a žalobcu, že zostatkovú sumu po uhradení záväzku z kontokorentu nemožno v žiadnom prípade považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje podľa § 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, keďže nejde o úver, ani obdobné plnenie, ktoré by mu hospodársky zodpovedalo, poskytnuté spoločnosti žalovaného v kríze. Zo žiadneho ustanovenia vyššie uvedených dohôd nevyplýva, že by ich účastníci označili plnenia žalobcu a Z.. W.C. za účelom uhradenia záväzkov z kontokorentu žalovaného, resp. zostatkovú sumu po uhradení týchto záväzkov za úver alebo že by malo ísť o obdobné plnenie, ktoré by mu hospodársky zodpovedalo. Správna je ich argumentácia, že aby v danom prípade išlo o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, muselo by ísť o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, k čomu pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom za účelom úhrady záväzku žalovaného z kontokorentu v zmysle vyššie uvedených dohôd nedošlo. Bezpredmetné je aj, že bezodplatné plnenie žalobcu malo dočasný charakter, nakoľko ustanovenie § 67e písm. d) Obchodného zákonníka nevyžaduje, aby bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti pri negatívnom vymedzení pojmu „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“ malo trvalý charakter. Správny je tak právny názor súdu prvej inštancie, že sumu, ktorú má žalovaný vrátiť žalobcovi podľa bodu 3 a 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 nemožno považovať za poskytnutý úver ani za obdobné plnenie, nakoľko nedošlo k žiadnemu odplatnému poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému, ale žalobca spolu so Z.. W. pomerne uhradili záväzok žalovaného z kontokoretného úveru, na čo sa spoločne zaviazali v Dohode o urovnaní zo dňa 10.08.2016. Odvolací súd ako nedôvodné posúdil tvrdenie žalovaného, že súd žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil svoj záver, že zostatok prostriedkov nie je úverom ani obdobným plnením, nakoľko sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 6. s týmto tvrdením dostatočne vysporiadal. 26. Ako dôvodnú posúdil odvolací súd námietku žalovaného ohľadom právneho posúdenia samotného nároku žalobcu, keď súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú sumu s odôvodnením, že žalovaný nemá žiaden zákonný dôvod ponechať si toto plnenie žalobcu, t.j. ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobcovi v zmysle § 451 ods. 1 OZ vydať. Uvedené právne posúdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že Dohoda uzatvorená dňa 24.08.2016 medzi žalobcom, žalovaným a Z. W., je samostatnou dohodou zakladajúcou zmluvným stranám nové práva a povinnosti, ktorá dáva právny základ vzniku nového záväzku žalovaného, ktorý sa zaviazal bývalým spoločníkom vrátiť sumu, ktorá zostane po úhrade kontokorentného úveru do 3 dní odo dňa poukázania zostatku sumy z technického účtu príjemcu na bežný účet žalovaného, každému v 1, pričom ide o samostatný zmluvný vzťah. Nakoľko boli splnené dohodnuté zmluvné podmienky, žalovanému vznikla na základe zmluvného vzťahu povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z uvedeného je zrejmé, že nejedná sa tak o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku súdom prvej inštancie však nie je dôvodom pre prijatie iného rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že namietaný odvolací dôvodu je naplnený iba v tom prípade, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok, alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby za dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak sporová strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdení a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Aj keď si žalobca uplatnil svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, mal ho súd prvej inštancie vec posúdiť podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdení a súdom zistený skutkový stav dopadajú (§ 269 ods. 2 OBZ) ako zmluvné plnenie. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).