Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/54/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205853 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316205853.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: G. F., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, W.-A. P., právne zast. Mgr. Ján Skákala, advokát, JP Legal & Partners s. r. o., Dunajská 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Prvý správcovský dom, k.s., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, SKP úpadcu 3070, a. s., Sliačska 1D, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 736 186, o zaplatenie 136.339,33 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/145/2016-940 zo dňa 12.3.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/145/2016-1062 zo dňa 14.1.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/145/2016-940 zo dňa 12.3.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/145/2016-1062 zo dňa 14.1.2019, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 136.339,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od. 1.1.2016 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, žalobca žalobou zo dňa 8.4.2016 žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 25.793,93 eur s prísl. s tým, že dňa 16.4.2014 prijalo valné zhromaždenie spoločnosti 3070, a. s. rozhodnutie ktorým došlo k rozdeleniu zisku právneho predchodcu žalovaného v sume 3.036.969 eur so splatnosťou do 31.12.2015. V rozhodujúci deň boli akcionármi právneho predchodcu žalovaného okrem iných aj G.. P. X. a spoločnosť SPITHILL Ventures s.r.o. P. X. dňa 1.5.2014 postúpil spoločnosti SPITHILL Ventures s.r.o., celú svoju pohľadávku z titulu nároku na podiel zo zisku právneho predchodcu žalovaného a preto nárok spoločnosti SPITHILL Ventures s.r.o., predstavoval čiastku 106.293,91 eur. Do konca mája 2014 uhradil právny predchodca žalovaného podiely zo zisku v rozsahu 75,70 %, ostatná časť pohľadávky spoločnosti SPITHILL Ventures s.r.o., vo výške 25.793,93 eur nebola uhradená. Dňa 30.9.2015 postúpila spoločnosť SPITHILL Ventures s.r.o., predmetnú pohľadávku na spoločnosť WakesApp.com s.r.o. a tá ju následne postúpila na žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 24.10.2016 navrhol súdu zmenu žaloby tak, že žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 136.339,33 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.10.2016 žalobca nadobudol od bývalého akcionára právneho predchodcu žalovaného p. X. B. L. pohľadávku vo výške 58.957,55 eur a dňa 15.10.2016 od ďalšieho bývalého akcionára právneho predchodcu žalovaného p. A. L. S. T. P. pohľadávku vo výške 51.587,85 eur. Navrhnutou zmenou žaloby nedošlo k zmene skutkového ani právneho základu, zmena sa týkala len rozšírenia peňažného plnenia z rovnakého právneho aj skutkového základu, t.j. nároku minoritných akcionárov na vyplatenie podielu zo zisku právneho predchodcu žalovaného. 3. Opravným uznesením zo dňa 14.1.2019 č.k. 23Cb/145/2016-1062 došlo len k oprave záhlavia napadnutého rozsudku v doplnení: „v konaní pred sudcom P.. P. C..“ 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie v časti výkladu Zmluvy o úvere a vzťahu predchodcov žalobcu k nej, v časti existencie a platnosti Zmluvy o nadriadenosti a podriadenosti a v časti výkladu § 179 ods. 4 Obch. zák. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, tak že žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne, alebo zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Súd prvej inštancie dňa 27.3.2019 predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 6. Z obchodného vestníka č. 82/2019 zo dňa 29.4.2019 odvolací súd zistil, že dňa 17.4.2019 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 8K/89/2018, ktorým súd na žalovaného ako dlžníka vyhlásil konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený Prvý správcovský dom, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací postupom podľa ust. § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. v znení podľa novelizácie realizovanej zák. č. 390/2019 Z.z. účinnom od 1.1.2020 (ďalej len „ZRK“) vyzval žalovaného a správcu konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného), výzvou zo dňa 1.6.2020 na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň tieto subjekty poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby. Žalovaný ani správca konkurznej podstaty v súdom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní nepodali. 8. Následne Krajský súd v Bratislave výzvou podľa § 382 CSP zo dňa 25.8.2020 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadril k možnému použitiu ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení zákona č. 390/2019 Z.z., účinnom od 1.1.2020 s tým, že žalovaný ani správca konkurznej podstaty žalovaného na výzvu súdu nepodali v súdom určenej lehote návrh na pokračovanie v konaní. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v rovnakej lehote oznámil súdu, či berie žalobu späť. 9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.9.2020 doručenom odvolaciemu súdu dňa 2.10.2020 uviedol, že k zastaveniu predmetného konania (s fikciou späťvzatia zo strany žalovaného) v prípade, ak budú žalobcovi v zmysle ust. § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátené súdne poplatky ním uhradené za predmetné konanie, v takom prípade nemá výhrady. 10. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZRK“) v znení účinnom od 1.1.2020 (teda v znení zák. č. 390/2019 Z.z.), v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 11. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z.z., konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 12. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 13. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. došlo k prerušeniu predmetného konania o zaplatenie 136.339,33 eur s prísl. a to dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v Obchodnom vestníku č. 82/2019, teda od 30.4.2019. V takto prerušených konaniach bolo možné pokračovať len na návrh správcu, pričom správca by sa podaním uvedeného návrhu stal účastníkom konania namiesto úpadcu. V predmetnom konaní správca konkurznej podstaty uvedený návrh, po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, nepodal. 14. Novelou Zákona o konkurze a reštrukturalizácií realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z., došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých, ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 15. V prejednávanej veci vzhľadom k tomu, že prvá schôdza veriteľov sa konala dňa 2.8.2019 (zápisnica z konania prvého zasadnutia veriteľského výboru je zverejnená v Obchodnom vestníku č.157/2019 z 15.8.2019) a dovtedy správca nepodal návrh na pokračovanie v konaní, odvolací súd vyzval správcu konkurznej podstaty, ako aj žalovaného úpadcu, aby v lehote 30 dní podali návrh na pokračovanie v konaní, pričom ich zároveň poučil, že nepodanie takéhoto návrhu má za následok vyvolanie účinkov späťvzatia žaloby. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z uvedených subjektov návrh na pokračovanie v konaní nepodal, nastali v predmetnej veci zo zákona účinky späťvzatia žaloby. 16. Pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania bez meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Na prebiehajúce konania je podľa príslušného štádia konania nevyhnutné primerane aplikovať ustanovenia § 144 a nasl. CSP, prípadne ustanovenie § 370 CSP, ak vo veci už bolo rozhodnuté na súde prvej inštancie a voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, avšak do rozhodnutia o podanom odvolaní bol na majetok niektorej zo strán sporu vyhlásený konkurz a za podmienky, že správca konkurznej podstaty ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní. 17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri aplikácii ust. § 47 ods. 4 ZKR vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok konania. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom č. 390/2019 Z.z. doplneného ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania pre vyhlásený konkurz a za predpokladu, ak správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov, pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony. Uvedenou novelou dochádza k možnosti „vybavenia“ takto prerušených konaní súdom, ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. 18. Východiskom pre takúto úvahu súdu pre vybavenie vecí prerušených podľa § 47 ods. 1 ZKR je aj v neposlednom rade to, že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len na základe prihlášky za predpokladu, že pohľadávka bude zistená, a len v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu (viď aj ust. § 28 ods. 1 ZKR). Takýto postup keď sa spájajú účinky späťvzatia žaloby aj v prípadoch, že dlžník vystupuje na žalovanej strane vyplýva i z dôvodovej správy k zák. č. 390/2019 Z.z., keď zákonodarca konštatuje, že: „V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne) ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“ 19. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd aj s použitím primeraného postupu (čl. 16 ods. 1, čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP) podľa § 370 ods. 2 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. O pripustení späťvzatia v zmysle uvedeného ustanovenia súd nerozhodoval, nakoľko ako bolo vyššie konštatované, k späťvzatiu žaloby vo forme dispozičného úkonu žalobcu nedošlo, preto nebolo možné rozhodnúť aj o pripustení späťvzatia. Každopádne po výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP žalobca oznámil, že k použitiu aplikácie ust. § 47 ods. 4 a § 206j ZKR, pokiaľ mu budú vrátenie uhradené súdne poplatky, nemá výhrady. 20. O trovách konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa§ 396 ods. 1 CSP za použitia ust. § 257 CSP, keďže za dôvody hodné osobitné zreteľa odvolací súd považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní. Keďže nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, nemožno hovoriť o úspechu v konaní. Čo sa týka priznania náhrady trov konania z dôvodu zavinenia zastavenia, odvolací súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému z dôvodu jeho správania sa v dôsledku ktorého došlo k vyhláseniu konkurzu nepriznal, keďže aj tieto nároky bol oprávnený voči úpadcovi uplatniť prihláškou v konkurze. Odkazujúc na uvedené odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).