Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316207863 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316207863.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: B.. B. M., Q., L. X, K., T.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šofrankom, Hraničná 2, Košice - mestská časť Barca, proti žalovanému: M.. B. W., G.. X.X.XXXX, C. XX, K., zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Studenohorská 42, Bratislava - mestská časť Lamač, o vydanie hnuteľnej veci a o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/113/2016-456, zo dňa 20.6.2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo značky A. Z. X,X W., Š.: K. XXX C., v čiernej farbe, číslo motora M., číslo podvozku E. L.. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.5.2016, po pripustení zmeny žaloby, domáhal voči žalovanému vydania hnuteľnej veci a to motorového vozidla značky A. Z. X,X W., Š.: K. XXXKO, čiernej farby, číslo motora M., číslo podvozku E. L. (ďalej ako „motorové vozidlo Suzuki Vitara“); ako aj náhrady škody 6.597,46 eura s príslušenstvom. Vzájomnou žalobou podanou na súde 28.6.2016 žalovaný žiadal uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť mu 16.067 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že po začatí sporu vo veci samej, svojím uznesením č.k. 44C/113/2016-134, zo dňa 17.10.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/67/2018-294, zo dňa 29.3.2018, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal užívať motorové vozidlo Suzuki Vitara a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Návrhom doručeným súdu 27.5.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo Suzuki Vitara. 4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov za to, že žalobca osvedčil právny vzťah medzi stranami, keď žalobca najskôr plnomocenstvom zo dňa 30.11.2015 splnomocnil žalovaného na používanie sporného motorového vozidla, pričom listom zo dňa 8.2.2016 predmetné plnomocenstvo odvolal a žiadal o vrátenie tohto vozidla aj spolu s príslušnými dokladmi (technické osvedčenie od motorového vozidla, biela a zelená karta povinného zmluvného poistenia). Mal za to, že otázka vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu nie je medzi stranami vôbec sporná, keďže žalovaný vo svojich vyjadreniach nerozporuje, že vlastníkom vozidla je žalobca a nerozporuje ani skutočnosť, že v súčasnosti sa motorové vozidlo nachádza v dispozičnej sfére žalovaného. Navyše žalovaný doručil súdu 28.6.2016 vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha od žalobcu zaplatenia sumy 16.067 eur a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď sa od žalobcu domáha vrátenia sumy, ktorú mal dať žalobcovi na kúpu predmetného vozidla. 5. Na základe predložených dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému vydania motorového vozidla značky Suzuki Vitara je dôvodné, v plnom rozsahu sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k tomuto vozidlu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je v súčasnosti evidovaným vlastníkom tohto motorového vozidla, pričom vozidlo sa nachádza v dispozícii žalovaného, ktorému bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/113/2016-134, zo dňa 17.10.2016, nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v tom, že sa mu zakazuje užívať toto motorové vozidlo a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom hrozí, že vozidlo, aj keď sa neužíva, bude strácať každým dňom na hodnote, až nebude mať takmer žiadnu majetkovú hodnotu. 6. Súd prvej inštancie poukázal na § 330 ods. 2 C.s.p. v zmysle ktorého, ak to povaha veci pripúšťa, môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. V danom prípade sa žalobca žalobou domáha vydania sporného motorového vozidla, pričom návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha totožnej veci a to vydania toho istého osobného motorového vozidla. Ozrejmil, že sú nároky, napr. zdržovacie typické pre ochranu vlastníckeho práva, kedy môže byť žalobca skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí; skonštatoval, že v danej procesnej situácii nesmie bez ďalšieho rezignovať na poskytnutie predbežnej ochrany iba z toho dôvodu, že by neodkladným opatrením prejudikoval meritórne rozhodnutie a upravil pomery strán predčasne. Mal za to, že povaha veci v tomto prípade pripúšťa totožnosť výrokov v rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia a v rozhodnutí vo veci samej. 7. Za daného stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že pre posúdenie neodkladnosti úpravy pomerov je rozhodné, že navrhovaným neodkladným opatrením sa v tomto konaní osvedčená ujma na právach žalobcu nebude naďalej prehlbovať a rozširovať. Na základe týchto skutočností rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Vitara. 8. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bolo uvedenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) C.s.p. Pripomenul, že vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu Suzuki Vitara v konaní rozporoval a súd prvej inštancie pochybil, keď uvedené nevzal do úvahy. Motorové vozidlo Suzuki Vitara síce kúpil žalobca, avšak za finančné prostriedky, ktoré mu dal on; ozrejmil, že ich žalobcovi osobne odovzdal v rodinnom dome na Kôstkovej ulici 44 v Bratislave, za prítomnosti A. L.. Argumentoval tiež tým, že motorové vozidlo Suzuki Vitara bolo v dokladoch zaevidované na advokátsku kanceláriu žalobcu z dôvodu, že žalobca mu tvrdil, že takto to bude výhodnejšie, pričom žalobca ho písomne splnomocnil na užívanie predmetného vozidla. Za vozidlo uhradil všetky povinné platby, t.j. zákonné poistenie, havarijné poistenie, správny poplatok za kúpu nového motorového vozidla a hradil aj všetky náklady na jeho užívanie a prevádzku. Dodal, že ak by motorové vozidlo nepovažoval za vlastné, nemal by žiadny dôvod platiť tieto náklady. Zdôraznil, že žalobca v konaní nepreukázal, že by kúpnu cenu motorového vozidla zaplatil z vlastných prostriedkov. Bol názoru, že aj v trestnom konaní ČVS: SKIS-79/OISZ-V-2016 bolo preukázané, že vozidlo nebolo kúpené pre potreby advokátskej kancelárie žalobcu, pričom uznesenie vydané v predmetnom konaní je súčasťou spisu. Poukázal na to, že je ťažko pochopiteľné, že bezprostredne po zakúpení motorového vozidla dala advokátska kancelária toto do užívania osobe, s ktorou nemá žiadny a teda ani pracovný vzťah a je dosť čudné, že advokátska kancelária zapožičiava osobné motorové vozidlo a to bezodplatne osobe, ktorá nie je zamestnancom advokátskej kancelárie a nemá ani iný pracovný pomer, ktorý by ju spájal s predmetnou advokátskou kanceláriou. Ďalej uviedol, že vyšetrovateľ v trestnom konaní skonštatoval, že finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla Suzuki Vitara pochádzali od neho (žalovaného) a od A. L.; na podporu tohto tvrdenia poukázal na jednotlivé výbery a prevody vykonané žalobcom z jeho súkromného účtu, aj z jeho podnikateľského účtu; k odvolaniu priložil výpisy z týchto žalobcových účtov a jeho peňažný denník; dodal, že žalobca bol v celom rozsahu dotovaný A. L.. Ozrejmil, že vzájomnú žalobu v prejednávanej veci nepodal preto, že by uznal vlastníctvo žalobcu k vozidlu, ale ako alternatívne riešenie situácie, keďže žalobca odmieta vykonať prepis vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci keď uzavrel, že žalobcovi vzniká škoda z dôvodu, že vozidlo je v držbe žalovaného s tým, že vozidlo aj tak nie je možné užívať a to ani zo strany žalobcu, pretože na základe trestného oznámenia podaného žalobcom odovzdal doklady od motorového vozidla polícii a z tohto dôvodu nemôže byť vozidlo v cestnej premávke bez ohľadu na to, kde sa momentálne nachádza. Na uvedenom základe mal žalovaný za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia; motorové vozidlo nie je možné užívať, neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov a nebola splnená ani druhá podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s tým, že žalovaný v spore ani raz nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu. Oponoval voči tvrdeniu, že žalovaný uhradil všetky povinné úhrady za motorové vozidlo a uviedol, že tieto úhrady vykonal on; dodal, že jediný výdavok, ktorý zaplatil žalovaný, bol poplatok za diaľničnú e-známku. Poznamenal, že z peňažného denníka jeho advokátskej kancelárie, ktorý založil do spisu sám žalovaný ako prílohu k odvolaniu vyplýva, že uhradil pod položkou 700 (č. dokladu B-04/10/13) kúpnu cenu 19.281,20 eura za motorové vozidlo, pod položkou 340 (č. dokladu PV2015156) registračný poplatok 256 eur, pod položkou 341 (č. dokladu PV2015157) poplatok za kontrolu originality v sume 50 eur, pod položkou 701 (č. dokladu B-04/10/14) povinné zmluvné poistenie 104,55 eura a pod položkou 702 (č. dokladu B-04/10/15) havarijné poistenie 336,13 eura. Zdôraznil, že uznesenie Úradu inšpekčnej služby vydané pod ČVS: SKIS-79OISZ-V-2016, na ktoré sa žalovaný v odvolaní odvoláva, bolo vydané v konaní vedenom práve proti žalovanému z dôvodu, že si chcel prisvojiť cudzie motorové vozidlo a toto odmietol vydať vlastníkovi; dôsledkom bolo, že žalovanému boli zaistené doklady od motorového vozidla a tieto boli vydané jemu (žalobcovi). Bol názoru, že je len ťažko predstaviteľné, že žalovaný ako osoba s vážnymi finančnými problémami žiadajúca v tomto spore o oslobodenie od súdnych poplatkov, by niekomu odovzdal peniaze v tak vysokej čiastke bez akéhokoľvek písomného potvrdenia. Mal za to, že v tvrdeniach žalovaného existujú viaceré rozpory, keď na jednej strane uviedol, že peniaze na kúpu motorového vozidla vynaložil on, a vzápätí tvrdil, že peniaze mala poskytnúť A. L.. Upriamil pozornosť na to, že predmetom sporu je hnuteľná vec, ktorej užívaním dochádza k jej opotrebeniu a aj keď sa neužíva, dochádza k významnému poklesu jej hodnoty; ak aj žalovaný motorové vozidlo neužíva, tak vedením sporu dochádza zo strany žalovaného ku konaniu, ktorým vedome znehodnocuje majetok žalobcu. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). 11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 15. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 16. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Žalobca si ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolil neodkladné opatrenie, ktorým sa domáha rovnakého nároku ako vo veci samej - vydania veci. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok síce umožňuje vydať aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak ide o jav celkom výnimočný, podmienený povahou prejednávanej veci, ako zákonným kritériom jeho akceptovateľnosti (§ 330 ods. 2 C.s.p.). Hodno pripomenúť, že neodkladné opatrenie, o ktorom súd rozhoduje v konaní vo veci samej, má vždy dočasný charakter, pretože jeho trvanie je časovo obmedzené (zvyčajne do skončenia konania vo veci samej). Z tohto dôvodu je v zásade vylúčené, aby súd neodkladným opatrením s limitovaným časovým trvaním navodil nezvratný stav, ktorý bude pretrvávať aj potom, ako uplynutím času toto neodkladné opatrenie zanikne, a tiež vtedy, ak si súd jeho nariadením skonzumuje vec samu. Je tomu tak preto, že účelom neodkladného opatrenia, ktorý má dočasný charakter nemôže byť dosiahnutie výsledku, ktorý sa sleduje vo veci samej; tento výnimočný postup preto nie je na mieste tam, kde nápravu možno dosiahnuť len žalobou vo veci samej. Stále totižto platí, že nariadením neodkladného opatrenia nikto nemôže nadobudnúť práva, o ktorých bude rozhodované až rozhodnutím vo veci samej; o totožných výrokoch možno uvažovať v celkom osobitých prípadoch, najmä tam, kde strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súdna prax za takéto konania považuje najmä konania so špecifickými zdržovacím nárokmi ako sú napr. žaloby o zdržanie sa konania, ktoré napĺňa znaky nekalej súťaže. Aj tu však platí, že musia byť splnené podmienky vyplývajúce s § 325 ods. 1 C.s.p. - potreba neodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Odvolací súd je názoru, že v danom prípade povaha prejednávanej veci neumožňuje, aby žalobca neodkladným opatrením dosiahol úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo veci samej, nakoľko by sa jednalo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej, v ktorom spornosť veci má byť riešená riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania. Ak by súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému vydať žalobcovi motorové vozidlo, ktorého vydania sa žalobca domáha žalobou vo veci samej, skonzumuje vec samu a výrok meritórneho rozhodnutia sa tak stane nadbytočným. 19. V prospech opodstatnenosti nariadeného neodkladného opatrenia nesvedčí ani konštatovanie súdu prvej inštancie, že otázka vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu nie je medzi stranami vôbec sporná, čo samo osebe vedie k záveru, že súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej celkom neprípustným spôsobom nahradil nariadením neodkladného opatrenia; prekážkou na to, aby súd prvej inštancie za daného stavu vec riadne prejednal a rozhodol nemôže byť ani ďalší žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, či vzájomná žaloba žalovaného, nakoľko v súlade so zásadou hospodárnosti konania súd môže rozhodnúť aj len o časti prejednávanej veci (§ 212 C.s.p.), či o vylúčení veci, ktorá sa na spojenie nehodí (§ 166 ods. 2 C.s.p.). 20. Odvolací súd napokon zdôrazňuje, že pojem „potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy. Len samotná skutočnosť, že žalobca tvrdí, že plynutím času sa znižuje peňažná hodnota veci, ešte nezakladá hrozbu nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy; táto by mohla spočívať iba v obave zo zničenia veci, či jej trvalého poškodenia. 21. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).