Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/83/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211744 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316211744.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: L.. F. H., F. XX, Z., zastúpenej: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpeným : Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava, 3/ O.. Š. S., C. XXXX/ XX, Z., zastúpeným: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. apríla 2018, č.k. 24C/180/2016-335, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný 3/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia, že dobrovoľná dražba konaná dňa 20.6.2016, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 161 m2 a polyfunkčný objekt so súp. č. XXXX na tomto pozemku, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., je neplatná a určenia vlastníckeho práva, žalovaným 1/ a 3/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 2 písm. a), § 11 ods.2, § 17 ods. 1 písm. g), § 21 ods.2, § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "ZoDD") a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že predmetom sporu bolo posúdenie neplatnosti dražby, t.j. dodržania ustanovení zákona o verejných dražbách, a to najmä z hľadiska namietanej ceny určenej znalcom v znaleckom posudku č. 82/2016, keď žalobkyňa opierala svoju žalobu o tvrdenie, že došlo k ujme na jej vlastníckych právach, lebo nehnuteľnosť sa na základe nízkeho ohodnotenia vydražila za neprimerane nízku cenu. Vychádzal z toho, že neplatnosť dražby sa môže určiť, len ak došlo k porušeniu zákona a súčasne toto porušenie spôsobilo ujmu na právach žalobkyne, t. z. ovplyvnilo cenu, za ktorú sa nehnuteľnosť vydražila. Uviedol, že ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách ukladajú osobám zúčastnených na tomto spôsobe speňaženia majetku konkrétne práva a povinnosti, ktorých dodržanie zabezpečuje verejný a transparentný postup, na základe ktorého sa dosiahne objektívna, obvyklá cena v danom čase a podmienkach. Vykonanie dražby postupom podľa zákona preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Za opodstatnenú považoval obranu žalovaného 1/, že žalovaný 2/ ako dražobník nemohol sám ohodnocovať predmet dražby alebo z vlastnej iniciatívy prehodnocovať správnosť ohodnotenia znalcom. Tým, že dražobník zabezpečil riadne ohodnotenie, splnil si povinnosť podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal na to, že žalobkyňa nepodala proti znaleckému posudku námietky, ani nežiadala žalovaného 2/ vyhotoviť ďalší znalecký posudok iným znalcom, ani netvrdila, že by žalovaného 2/ aspoň dodatočne oboznámila so svojím znaleckým posudkom. Prípadné nepriaznivé dôsledky z vlastnej nečinnosti z toho plynúce, tak idú na ťarchu žalobkyne, ktorá nevyužila svoje právo. Poznamenal, že v konaní o neplatnosť dražby nie je možné poskytnúť vlastníkovi predmetu dražby ochranu iba na základe hypotetickej možnosti vyššej ponuky, ak by najnižšie podanie vychádzalo z vyššieho znaleckého ohodnotenia. Žalobkyňa dostatočne nevysvetlila ani nepreukázala súvislosť medzi najnižším podaním a vydraženou cenou, teda, že nízka vydražená cena je priamym, bezprostredným dôsledkom nesprávneho znaleckého posudku. Ďalej uviedol, že z § 26 ods. 5 vyplýva, že sa pripúšťa dohoda o vydražiteľa a navrhovateľa dražby o dlhšej splatnosti ceny po vykonaní dražby. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by možnosť dohody musela byť oznámená už vopred v oznámení o dražbe. Žalovaní 1/ a 3/ sa dohodli na odložení splatnosti zvyšku vydraženej ceny, po odpočítaní zloženej dražobnej zábezpeky, v dvoch splátkach - do 10.7.2016 a do 10.9.2016, pričom na druhú splátku musel žalovaný 3/ predložiť najneskôr do 10.7.2016 úverový prísľub. Takúto dohodu neposúdil za rozpornú so zákonom a vzhľadom na výšku záväzku považoval primeraný odklad platby, a preto nebolo možné konštatovať, že by sa ňou obchádzal zákon. Záujem o účasť na dražbe nemohla táto skutočnosť ovplyvniť. Okolnosti týkajúce sa odovzdania vydraženej nehnuteľnosti nepovažoval za spôsobilé založiť neplatnosť dražby. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre vyslovenie neplatnosti dražby, žalobu v celom rozsahu zamietol. Výroky o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby jej žalobe bolo vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazovala na značný rozdiel hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 82/2016 a znaleckým posudkom č. 24/2016, ktorý predstavuje viac než 25 %. Ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti jej dražobným predajom za cenu vyplývajúcu zo znaleckého posudku č. 82/2016 vznikla škoda, keďže nehnuteľnosti majú podľa znaleckého posudku č. 24/2016 oveľa vyššiu hodnotu. Predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe za cenu vyplývajúcu zo znaleckého posudku č. 82/2016 bola na svojom majetku ukrátená, pretože sa nehnuteľnosti predali výrazne pod ich hodnotu a nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na uspokojenie ani len pohľadávky žalovaného 1/ a ani na uspokojenie pohľadávok ďalších veriteľov a musí na ich uspokojenie vynakladať ďalší svoj majetok, čím majú iní veritelia sťažené postavenie pri vymáhaní svojich pohľadávok od nej. Títo ďalší veritelia sú predajom nehnuteľností pod ich skutočnú trhovú hodnotu ukrátení na ich oprávnených pohľadávkach, čím došlo k zhoršeniu jej postavenia v dôsledku takto uskutočnenej dražby. Uskutočnenie dobrovoľnej dražby na podklade znaleckého posudku č. 82/2016 predstavuje zásah do jej vlastníckeho práva, keď nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnú cenu, je ukrátená na svojom majetku tým, že boli predané za oveľa nižšiu sumu, než by tomu bolo pri uskutočnení dražby na podklade znaleckého posudku č. 24/2016. Argumentovala, že nevyužitím práva podľa § 12 ods. 5 ZoDD toto nezaniklo. Poukazovala na to, že si dala na svoje náklady vypracovať znalecký posudok, o existencii ktorého sa v rámci prebiehajúceho súdneho konania dozvedel dražobník ako aj veriteľ, a to z oznámenia zo dňa 14. 6. 2016, nakoľko jeho prílohou bol aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorého obsahom bola aj podstatná časť znaleckého posudku vyhotoveného na základe objednávky. Mala zato, že dražobník nezabezpečil ohodnotenie predmetu dražby v intenciách § 12 ods. 1 ZoDD a v nadväznosti na existenciu znaleckého posudku, ktorý si objednala, mal zvážiť vykonanie dobrovoľnej dražby z dôvodu predídenia zásahu do jej vlastníckych práv. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s ďalšími dôvodmi neplatnosti dražby najmä spočívajúce v porušení § 20 ods. 6 ZoDD, nakoľko znalec, ktorý vykonával ohodnocovanie nehnuteľnosti pre účely dražby na strane 3 znaleckého posudku vyslovene uviedol, že nehnuteľnosť sa v súčasnosti v časti prenajíma, ktorú skutočnosť potvrdil aj na strane 12 a 19 posudku, pričom táto skutočnosť nebola zo strany dražobníka preverovaná, čím porušil § 13 a ods. 1 ZoDD, keďže nájomné vzťahy, o ktorých mal vedomosť od momentu, kedy obdržal znalecký posudok, ďalej neskúmal od vlastníka predmetu dražby ani zisťoval, pričom predmetné ustanovenie ho zaväzuje vyzvať vlastníka k oznámeniu takto zistených skutočností, čím dražobník porušil § 20 ods. 6 ZoDD, nakoľko ako vyplýva z notárskej zápisnice, pri opise predmetu dražby uvedenú skutočnosť spočívajúcu v existencii nájomných vzťahov neuviedol a dražbu uskutočnil. Neplatnosť dražby vyvoláva i skutočnosť, že vydražiteľ nedodržal podmienky uhradenia ceny dosiahnutej vydražením, ktoré boli širokej verejnosti známe odo dňa zverejnenia oznámenia o dobrovoľnej dražbe v notárskom centrálnom registri dražieb, keď vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v dvoch splátkach. Namietala tak porušenie § 26 ods. 5 ZoDD, nakoľko prípadná modifikácia spôsobu úhradu ceny dosiahnutej vydražením nebola v oznámení o dražbe uvedená. Ak by v oznámení o dobrovoľnej dražbe bolo uvedené, že vydražiteľ je povinný uhradiť cenu dosiahnutú vydražením najneskôr do pätnástich dní odo dňa skončenia dražby, bolo dôvodné očakávať, že by sa dražby zúčastnil oveľa väčší počet osôb. Takýmto spôsobom došlo k zmareniu dražby. Namietala tiež, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu nehnuteľnosti, tak ako to vyžaduje § 20 a nasl. ZoDD. Vzhľadom na viacnásobné porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, považovala žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 20. 6. 2016 za dôvodnú. Vo svojej replike zotrvala na dôvodoch podaného odvolania. 3. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Zmena spôsobu úhrady za predmet dražby ako aj samotné údajné reálne neodovzdanie predmetu dražby pôvodným vlastníkom novému vlastníkovi, nie sú podľa neho dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom z vykonaného dokazovania skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že k odovzdaniu nehnuteľnosti nedošlo, vôbec nevyplýva, práve naopak, nehnuteľnosti mu boli odovzdané. Úprava splatnosti sumy za predmet dražby nie je žiadnym spôsobom právnym predpisom obmedzená, zákon takýto postup pripúšťa, a teda údajne skutkové zistenia žalobkyne nevychádzajú ani zo zisteného skutkového stavu a nie sú ani v súlade s príslušnými právnymi normami slovenskej legislatívy. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobkyňa domáhala neplatnosti dražby uskutočnenej žalovaným 2/ dňa 20.6.2016; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti vysloveniu neplatnosti dražby, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) ich náležite vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že zo strany žalovaného 2/ ako dražobníka nedošlo pri vykonávaní dražby k takému porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z., v dôsledku ktorého by bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach a dôvody, pre ktoré nepovažoval dražbu za neplatnú a žalobu zamietol aj dôkladne, v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., vysvetlil, keď sa v potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci a relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých ich právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalobkyne nie je; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. 6. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe za cenu vyplývajúcu zo znaleckého posudku č. 82/2016 bola na svojom majetku ukrátená , pretože sa nehnuteľnosti predali výrazne pod ich hodnotu a vznikla jej škoda s ohľadom na to, že nehnuteľnosti majú podľa znaleckého posudku č. 24/2016 oveľa vyššiu hodnotu. Argumentovala, že uskutočnenie dobrovoľnej dražby na podklade znaleckého posudku č. 82/2016 malo za následok zásah do jej vlastníckeho práva, keď nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnú cenu a podľa nej bola ukrátená na svojom majetku tým, že boli predané za oveľa nižšiu sumu, než by tomu bolo pri uskutočnení dražby na podklade znaleckého posudku č. 24/2016. 7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dražobník zabezpečil riadne ohodnotenie predmetu dražby, čím splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 12 ods. 1 ZoDD. Dražobník nemohol sám ohodnocovať predmet dražby alebo z vlastnej iniciatívy prehodnocovať správnosť ohodnotenia znalcom, zodpovedá za výber znalca, nie však za riadne vypracovanie znaleckého posudku znalcom. Ochrana žalobkyne vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražbu je zabezpečená priamo zákonnou úpravou, ktorá jej priznáva právo v stanovenej lehote podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom a požiadať aj o vypracovanie nového znaleckého posudku. Žalobkyňa toto svoje právo nevyužila, a preto sa nedôvodne dovoláva porušenia ust. § 12 ods. 5 ZoDD dražobníkom. 8. Žalobkyňa poukazovala na to, že si dala na svoje náklady vypracovať znalecký posudok, o existencii ktorého sa v rámci prebiehajúceho súdneho konania dozvedel dražobník ako aj veriteľ, a to z jej oznámenia zo dňa 14. 6. 2016, nakoľko jeho prílohou bol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorého obsahom bola aj podstatná časť znaleckého posudku vyhotoveného na základe objednávky. Z oznámenia o prebiehajúcom súdnom konaní zo dňa 14.6.2016; doručeného dražobnej spoločnosti dňa 16.6.2016; vyplýva, že jeho prílohou bolo plnomocenstvo pre právneho zástupcu a žaloba s potvrdením o podaní žaloby. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/143/2016-96, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie na podklade znaleckého posudku č. 24/2016, bolo vydané dňa 29.6.2016, teda po uskutočnení dražby, a preto sa žalovaní 1/ a 2/ s týmto znaleckým posudkom nemohli oboznámiť skôr, ako im bol po vydaní uznesenia (spolu s návrhom) doručený súdom prvej inštancie. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že dražobník mal v nadväznosti na vedomosť o existencii znaleckého posudku, ktorý si objednala, zvážiť vykonanie dobrovoľnej dražby z dôvodu predídenia zásahu do jej vlastníckych práv. Napokon ani na základe odlišného znaleckého posudku žalobkyne by dražobníkovi nevznikla povinnosť dať vypracovať ďalší znalecký posudok ani postupovať podľa znaleckého posudku, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. 9. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa hodnoverne nepodložila svoje tvrdenie o vzniku ujmy v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby znaleckým posudkom č. 82/2016 a jej úvahy o tom, že ak by najnižšie podanie vychádzalo z vyššieho znaleckého ohodnotenia, dosiahla by sa dražbou vyššia cena, zostali len v hypotetickej rovine. Správne tak súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala súvislosť medzi najnižším podaním a vydraženou cenou, teda, že nízka vydražená cena je priamym, bezprostredným dôsledkom nesprávneho znaleckého posudku. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom je odhad a vyjadruje určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu a teda neznamená, že takto určená hodnota veci za každých okolností sa aj dosiahne na dražbe. Dosiahnutie reálnej trhovej ceny predmetu dražby majú zabezpečiť predovšetkým tie ustanovenia zákona, ktorými sa sleduje transparentnosť dražby, zabezpečenie verejnosti a informovania o dražbe a jej predmete, ktoré slúžia na to, aby účasť záujemcov na dražbe bola čo najvyššia. Dražba je miestom, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a jej výsledkom je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Cena dosiahnutá dražbou tak nie je priamo závislá od všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 233/2010 z 3.10.2013 o tom, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. 10. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 82/2016 konštatovala, že nehnuteľnosť sa v súčasnosti sčasti prenajíma, vlastník nehnuteľnosti však nepredložil nájomnú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že znalkyňa zisťovala nájomné vzťahy, a preto nie je náležitá námietka žalobkyne, že táto skutočnosť nebola preverovaná. Jej obrana, že znalkyňu vopred oboznámila, že má k nahliadnutiu nájomné zmluvy, zostala len v rovine jej ničím nepodloženého tvrdenia. Žalobkyňa tvrdí, že nájomné zmluvy mala pre znalkyňu k nahliadnutiu, avšak zo znaleckého posudku č. 24/2016 vyplýva, že prevádzky sú zrušené, neslúžia svojmu účelu a prevádzka budovy je pozastavená. Z opis predmetu dražby v notárskej zápisnici o osvedčení o vykonaní dobrovoľnej dražby nevyplýva, že by na predmete dražby viazli nájomné zmluvy, rovnako to nevyplýva ani z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 9.5.2016, a teda záujemca o účasť na dražbe nebol zavádzaný ohľadne nájomných práv viaznucich na predmete dražby, keď reálne podľa znaleckého posudku žalobkyne bola prevádzka nehnuteľnosti pozastavená. Žalobkyňa tak nepreukázala, že by dražobník v opise predmetu dražby v oznámení o dražbe podľa § 17 ods. 1 písm. d) ZoDD alebo vo vyvolaní podľa § 20 ods. 6 ZoDD uviedol nejaký údaj v rozpore so skutočnosťou a že by to malo relevantný vplyv na záujem o účasť na dražbe a tým aj na najvyššie podanie. 11. Pre záujem účasti na dražbe je rozhodujúce verejné oznámenie o dobrovoľnej dražbe, z ktorého nevyplývalo, že by na predmete dražby existovali nájomné zmluvy, čo bolo v súlade so stavom opísaným v znaleckom posudku č. 24/2016, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva. Žalobkyňa ničím nepodložila ani to, či sa konštatovanie o nájomných vzťahoch v znaleckom posudku č. 82/2016 premietlo do všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a v akom rozsahu oproti ňou predloženému znaleckému posudku. Pokiaľ by aj dražobník postupoval v rozpore s § 13a ods. 1 ZoDD; ukladajúcim v záujme zvýšenej ochrany vydražiteľa notifikačnú povinnosť vlastníkovi predmetu dražby; neznamená to ujmu na právach žalobkyne, nakoľko skutočnosť týkajúca sa nájomných vzťahov mohla mať vplyv na zníženie ako aj zvýšenie záujmu o účasť na dražbe. 12. Z ust. § 26 ods. 5 ZoDD súd prvej inštancie správne dovodil, že jeho znenie výslovne pripúšťa po vykonaní dražby dohodu úspešného vydražiteľa s navrhovateľom dražby o dlhšej splatnosti ceny, a preto takáto dohoda nie je v rozpore so zákonom a ani sa ňou v danom prípade zákon neobchádza keď vzhľadom na výšku záväzku bolo možné dobu odkladu platby považovať za primeranú. Modifikácia spôsobu úhrady ceny dohodou o predĺžení splatnosti v dvoch splátkach tak ani podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá porušenie uvedeného ustanovenia zákona. Relevantnosť vplyvu predĺženia doby splatnosti ceny na záujem o účasť na dražbe žalobkyňa ničím nepodložila a spôsob a doba zaplatenia ceny mohla mať vplyv na zníženie ako aj zvýšenie záujmu o účasť na dražbe. Žalobkyňa neuviedla ani to, či a aká ujma jej vznikla tým, že vydražiteľ nedodržal podmienky uhradenia ceny dosiahnutej vydražením, ktoré boli širokej verejnosti známe odo dňa zverejnenia oznámenia o dobrovoľnej dražbe v notárskom centrálnom registri dražieb. 13. Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 28.9.2016 vyplýva, že k odovzdaniu predmetu dražby nedošlo v dôsledku existencie vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.6.2016 sp.zn. 7C/143/2016 a nedoručenia oznámenia o konaní prebiehajúceho konania dlžníkov. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že okolnosti týkajúce sa (ne)odovzdania vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi neboli spôsobilé založiť neplatnosť dražby. 14. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiacich; odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutých ; výrokov o náhrade trov konania , potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa im náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). Žalovanému 3/, ktorý v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku v podanom odvolaní vynaložil trovy konania, odvolací súd priznal nárok na ich náhradu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).