Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/325/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211744 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316211744.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: Ing. F. H., F. XX, Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, 3/ Mgr. Š. S., C. XX, Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou Marko, s.r.o., Budatínska 47, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 24C/180/2016-116, zo dňa 8.8.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 8.7.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ až 3/ nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nenakladať a nescudziť nehnuteľnosti: - pozemok parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, - polyfunkčný objekt súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX, v katastrálnom území Senec, obec Senec, okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnosti, tiež uzavrieť zmluvu o nájme predmetnej nehnuteľnosti, alebo vložiť nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby až do vydania rozhodnutia súdu vo veci samej. 2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že 20.6.2016 sa uskutočnila dražba vyššie špecifikovaných nehnuteľností, pričom predmet dražby bol vydražený za cenu 364.800 eur a vydražiteľom sa stal žalovaný 3/. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 82/2016 z 1.3.2016 (ďalej ako „Znalecký posudok č. 1“) na sumu 456.000 eur. Táto suma zodpovedala najnižšiemu podaniu na dražbe, avšak nikto z prítomných účastníkov na dražbe najnižšie podanie neurobil. Licitátor štyrikrát pristúpil k zníženiu najnižšieho podania a to až na sumu 364.800 eur, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené vydražiteľovi. Ďalej uviedla, že Znaleckým posudkom č. 1 bola cena nehnuteľností značne podhodnotená, čo preukázal znalecký posudok č. 24/2016 z 12.6.2016 (ďalej len „Znalecký posudok č. 2“), na základe ktorého bola všeobecná cena predmetných nehnuteľností stanovená na sumu 618.000 eura, v dôsledku čoho došlo k zásahu do jej vlastníckeho práva. Nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnú hodnotu; bola ukrátená na svojom majetku tým, že jej bude vyplatená podstatne nižšia suma, než by tomu bolo pri uskutočnení dražby na podklade Znaleckého posudku č. 2, ktorý by odrážal skutočnú trhovú cenu predmetných nehnuteľností. Žalobou vo veci samej sa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobným návrhom, ktorého súčasťou bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, predloženými listinnými dôkazmi, ako aj oznámením doručeným súdu 14.7.2016 dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie v zmysle § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 C.s.p. nie je dôvodné. 4. Konštatoval, že žalobkyňa v návrhu uviedla, že jej bol Znalecký posudok č. 1 doručený 1.3.2016 a bezprostredne po oboznámení sa s ním, si na vlastné náklady nechala vypracovať Znalecký posudok č. 2. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z.z.“) je vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vyporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Konštatoval, že uvedené pravidlo má za cieľ prispieť k nezávislému a nestrannému ohodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá sa má dražiť. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalobkyňa ako vlastníčka predmetu dražby, ktorá nesúhlasila so Znaleckým posudkom č. 1, ktorého vypracovanie objednal dražobník (žalovaný 1/), mala právo v zákonom stanovenej lehote vzniesť u dražobníka námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby (Znaleckým posudkom č. 1), ale predovšetkým (s ohľadom na popísaný skutkový stav), mala právo domáhať sa u dražobníka, aby dal vyhotoviť inému znalcovi nový znalecký posudok na ohodnotenie predmetných nehnuteľností. Pokiaľ by dražobník (žalovaný 2/) jej žiadosti o vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom v zákonom stanovenej lehote nevyhovel, bola by oprávnená domáhať sa súdnou cestou splnenia tejto povinnosti a až do vypracovania znaleckého posudku by bolo možné neodkladným opatrením zakázať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností na podklade Znaleckého posudku č. 1. 5. Súd prvej inštancie zastával názor, že neodkladné opatrenie nemôže nariadiť ani na základe tvrdenia žalobkyne, že jej nebolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, pretože žalobkyňa dostatočne nepreukázala/neosvedčila toto tvrdenie a tak ani dostatočne presvedčivo nepreukázala svoj nárok vo veci samej, čím nebol splnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Záverom uviedol, že žalobkyňa hmotnoprávny nárok veriteľa (žalovaného 1/) nijakým spôsobom nenamietala a rovnako nemala námietky ani k uspokojeniu veriteľa formou dobrovoľnej dražby. Z návrhu vo veci samej v zásade vyplynula len skutočnosť, že sa cíti byť ukrátená na vlastníckom práve z dôvodu podhodnotenej ceny nehnuteľností stanovenej Znaleckým posudkom č. 1. Aby neprišlo k zásahu do jej vlastníckeho práva (cena nehnuteľností bola podľa Znaleckého posudku č. 2 podstatne vyššia), žiadala zároveň o nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko však neuplatnením práv vyplývajúcich z § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 527/2002 Z.z. v zákonom stanovenej lehote tieto práva zanikajú, a vzhľadom na nepreukázanie porušenia povinnosti dražobníka zaslať oznámenie o dražbe, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je dostatočne osvedčený. Neboli zistené tak závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu navrhovanej úpravy pomerov. 7. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, eventuálne zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Mala za to, že podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, v ňom obsiahnutými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi svoj nárok osvedčila a odôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na svojich právach a právom chránených záujmoch. Navrhované neodkladné opatrenie by bolo spôsobilé podľa jej názoru v danej veci zabezpečiť dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 8. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že zo zák. č. 527/2002 Z.z. vyplýva, že v prípade, ak žalobca ako vlastník predmetu dražby namietajúci objektívnu nesprávnosť záverov znaleckého posudku, ktorého objednanie vypracoval dražobník, v zákonom stanovenej lehote nevznesie u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, právo žalobcu podať na súd príslušný návrh zaniká. Uskutočnením dobrovoľnej dražby na podklade Znaleckého posudku č. 1 došlo nepochybne k zásahu do jej vlastníckeho práva, pretože nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnú cenu a ona je ukrátená na svojom majetku tým, že jej bude vyplatená podstatne nižšia suma, než by tomu bolo pri uskutočnení dražby na podklade znaleckého posudku, ktorý by odrážal skutočnú trhovú cenu nehnuteľností. 9. Žalobkyňa uviedla, že prostredníctvom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala ako vlastník ochrany reálnej hodnoty vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorá jej je ako vlastníkovi priznaná v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Mala za nepochybné, že vykonanie dobrovoľnej dražby na podklade Znaleckého posudku č. 1 bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z predložených dôkazov bolo zrejmé, že sú splnené všetky predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia a v žalobnom návrhu uvedené vzťahy medzi ňou a žalovanými nepochybne vyžadujú dočasnú a rýchlu súdnu úpravu. 10. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s riadne odôvodneným záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená zákonná požiadavka existencie aspoň pravdepodobného práva, pre ktoré sa žalobkyňa domáhala poskytnutia neodkladnej ochrany. Poukázal na to, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia špecifickej právnej skutočnosti - neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., ktorej predpokladmi je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách alebo neplatnosť záložnej zmluvy a ujma na právach žalobkyne. Argumentácia žalobkyne týkajúca sa údajného podhodnotenia predmetu držby podľa jeho názoru nemôže obstáť, pretože prehliada, že zákon o dobrovoľných dražbách upravuje silné procesné a inštitucionálne garancie riadneho ohodnotenia nehnuteľného predmetu dražby. V tejto súvislosti je významné, a správne to akcentoval súd prvej inštancie, že vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Žalobkyňa mala teda k dispozícii účinný, právom výslovne aprobovaný nástroj, ako presadzovať svoje opozitné presvedčenie týkajúce sa správnosti znaleckého ohodnotenia predmetu dražby, pričom netvrdila, ani neosvedčila, že ho využila, teda že u dražobníka namietala znalecký posudok zo dňa 1.3.2016, a prípadne žiadala o vyhotovenie znaleckého posudku nového. K tvrdeniu žalobkyne o nedoručení oznámenia o dobrovoľnej dražbe zdôraznil, že táto neuviedla v tomto ohľade žiadnu skutočnosť, ktorá by zodpovedala zákonnej požiadavke ujmy na právach podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (teda v čom malo byť jej právne postavenie údajne dotknuté, najmä keď je z obsahu žaloby zrejmé, že o organizovanej dražbe mala vedomosť). Rovnako namietol aj absenciu akéhokoľvek osvedčenia ďalšieho zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Žalobkyňa sa domáha neodkladnej ochrany spočívajúcej v zákaze nakladať a scudziť nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom napadnutej dražby, a to voči všetkým žalovaným. V návrhu však nikde netvrdila ani žiadnymi listinnými alebo inými dôkazmi neosvedčila, že by žalovaný 1/ alebo ktorýkoľvek iný žalovaný pristúpil, alebo zamýšľal pristúpiť ku ktorémukoľvek z vypočítaných dispozičných úkonov. Navyše žalobkyňa dala zapísať na list vlastníctva č. XXXX, vedený pre katastrálne územie Senec, t. j. na list vlastníctva, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, poznámku o súdnom konaní vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX a polyfunkčný objekt súp.č. XXXX na parc.č. XXXX (vedený pred Okresným súdom v Bratislave III sp. zn. 24C/180/2016). Táto okolnosť preto sama osebe efektívne vylučuje, aby na strane žalobkyne bola daná akákoľvek kvalifikovaná, procesne relevantná bezodkladná potreba súdnej ochrany v podobe neodkladného opatrenia. 11. Žalovaný 2/ rovnako žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Záver súdu prvej inštancie o neexistencii podmienok pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia považoval za správny. Poukázal na rozhodnutia súdov, podľa ktorých pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom a či nebol inak porušený zákon č. 527/2002 Z.z. Ak nemá cena určená znaleckým posudkom vplyv na platnosť dražby, nie je dôvod na vydávanie neodkladného opatrenia na základe tvrdení žalobkyne a zároveň neexistuje ani dôvod na určenie predmetnej dražby za neplatnú, čoho sa žalobkyňa mieni domáhať v konaní o veci samej (rozhodnutie NS SR 2Obo 95/2009, 4Cdo 87/2007, NS ČR 21Cdo 1263/2008, 21Cdo 1863/2012, 20Cdo 275/2013, KS v Banskej Bystrici 13Co/201/2011, 13Co/49/2012). Konštatoval, že všeobecná hodnota predmetu dražby určená znaleckým posudkom slúži iba ako orientačno-indikatívna hodnota pre záujemcov o nadobudnutie predmetu dražby a pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby s tým, že zák. č. 527/2002 Z.z. neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. V prípade, ak je dobrovoľná dražba pripravená dražobníkom v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z. a informácie o dražbe sú zverejnené zákonom vyžadovaným spôsobom, určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby (bez ohľadu na určenú hodnotu predmetu dražby) skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania. Zopakoval, že žalobkyňa nevyužila svoje právo podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého je vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku žiadať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok iným znalcom. 12. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia proti nemu bráni prekážka veci rozsúdenej, keď uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 7C/143/2016-96 zo dňa 29.6.2016, vykonateľným dňa 8.7.2016 mu bolo zakázané nakladať s predmetom dražby. Vzhľadom na to, že nemá k predmetu dražby žiadne vecné práva, bol iba dražobníkom, požadované neodkladné opatrenie by proti nemu bolo nevykonateľné. Nemá totiž právnu ani faktickú možnosť vykonať žiaden právny úkon, ktorý mu má byť zakázaný. 13. Žalovaný 3/ tiež žiadal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Tvrdenie žalobkyne o osvedčení jej nároku a o osvedčení a odôvodnení bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za účelové a ničím nepodložené. Argumentácia žalobkyne, ktorá sa v tomto konaní (tak pri nariadení neodkladného opatrenia ako aj vo veci samej) týka výlučne údajne nízkej ceny stanovenej znalcom, podľa neho nijako neobstojí. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že žalobkyňa mala údajne uzavrieť ešte pred realizáciou dobrovoľnej dražby nájomné zmluvy na všetky priestory nachádzajúce sa v predmetnej nehnuteľnosti na spriaznené osoby. Cieľom neodkladného opatrenia podľa jeho názoru tak má byť možnosť čo najdlhšie užívať uvedenú nehnuteľnosť bezodplatne. 14. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 20. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že žalobkyňa neosvedčila také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobkyňa osvedčovala svoje právo, ktoré malo byť konaním žalovaných 1/ až 3/ porušené tým, že v dôsledku znaleckým posudkom určenej ceny nehnuteľností, bolo porušené jej vlastnícke právo, keď predmetné nehnuteľnosti boli vydražené za nižšiu cenu ako ich skutočná hodnota, súd prvej inštancie správne poukázal na žalobkyňou nevyužitú možnosť danú § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. Ten stanovuje, že vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. V dôsledku týchto skutočností nie je daný dostatočný podklad pre možnosť konštatovania pravdepodobnosti úspechu vo veci samej v takom rozsahu, aby odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto štádiu konania nebola dostatočne preukázaná ani skutočnosť, že žalobkyni nebolo doručené oznámenie o dražbe, ktoré by spochybňovalo platnosť vykonanej dražby predmetných nehnuteľností. 21. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za správne. Pre úplnosť však uvádza, že v danej veci aj napriek skutočnosti, že podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. sú účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, nebol v danej veci dôvod nariaďovať požadované neodkladné opatrenie proti žalovaným 1/ a 2/ ani z toho dôvodu, že nie sú vlastníkmi a nemajú ani iné právo, ktoré by ich oprávňovalo nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, spôsobom, ktorý im mal byť zakázaný. 22. Žalobkyňa v podanom návrhu zároveň ničím neosvedčila existenciu reálnej hrozby dispozície žalovaných 1/ až 3/ s predmetnými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorým im žiada zakázať. Z obsahu spisu totiž nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by žalovaní 1/ až 3/ mienili vykonať nejaké dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami. Odvolací súd navyše k veci uvádza, že žalobkyňa dala do katastra nehnuteľností zapísať poznámku týkajúcu sa predmetných nehnuteľností, podľa ktorej bol podaný návrh na predmetné súdne konanie, t.j. na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Je potrebné preto poukázať na § 228 ods. 2 C.s.p., <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523159a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>z ktorého vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom spore na liste vlastníctva považuje odvolací súd za dostatočnú ochranu z hľadiska možného ohrozenia práv žalobkyne a preto by aj v prípade osvedčenia nároku a jeho ohrozenia nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu bolo nadbytočné. 23. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou, najmä však obsah predložených listín, tak neposkytujú dostatočný skutkový základ pre záver o existencii reálneho a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na strane žalobkyne, a teda ani pre záver o splnení predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 24. Záverom odvolací súd k námietke rozhodnutej veci, vznesenej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaným 2/ uvádza, že táto nie je dôvodná. Po preskúmaní uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/143/2016-2016, zo dňa 29.6. 2016, odvolací súd zistil, že predmetné konanie netvorí prekážku pre toto konanie. V danej veci išlo o nariadenie predbežného opatrenia pred podaním návrhu vo veci samej, žalovaným 1/ a 2/ bol uložený zákaz uskutočniť predmetnú dobrovoľnú dražbu a žalovanému 2/ navyše povinnosť zdržať sa vypratania predmetného polyfunkčného objektu. V danom prípade sa tak nedá konštatovať totožnosť predmetu konania. 25. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).