Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/177/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214462 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316214462.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Z. H., V..Z.., L.: XX XXX XXX, N. XX, N., zastúpeného advokátkou Mgr. Veronikou Navrátilovou, Osuského 7, Bratislava, proti žalovanému: D. U., S. N., P. R. XXX,XX I.V. Z. A., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.11.2017, č.k. 12Csp/15/2016-72, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.11.2017, č.k. 12Csp/15/2016-72, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 379,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 48 % (výrok III.). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.08.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 508,97 eura s prísl. titulom nezaplatených poplatkov za hovorné v mesiacoch apríl až september 2015, ako aj zmluvnej pokuty (v sume 129,90 eura), ktoré mu poskytoval na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX zo dňa 29.04.2015 (ďalej len „zmluva“). Na jej základe žalobca dodal žalovanému užívateľskú SIM kartu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, pričom dodatkom z toho istého dňa mu poskytol i balík služieb „Happy s Naj“. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 29.04.2015 zmluvu, vrátane dodatku, na základe ktorej žalovaný využíval služby žalobcu odo dňa aktivácie pripojenia SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX k mobilnému telefónu, s číslom XXXX XXX XXX, za ktoré v období od apríla 2015 do septembra 2015 žalobcovi nezaplatil. Žalobca pritom vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.05.2015, s nesplatenou sumou 19,13 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.06.2015, na sumu 123,95 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.07.2015, s nesplatenou sumou 168 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.08.2015, na sumu 24,98 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 25.09.2015, s nesplatenou sumou 43,01 eura, celkovo 379,07 eura; táto suma predstavovala poplatky za hovorné, v súvislosti s ktorými si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil ich cenu. Súd prvej inštancie preto žalovaného, za aplikácie ustanovenia § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) zaviazal na zaplatenie sumy 379,07 eura žalobcovi. 4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s predmetnou istinou, v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. 5. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej faktúrou č. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 08.02.2016, znejúcej na sumu 129,90 eura, konajúci súd poukázal na veľké množstvo súdnych rozhodnutí, v ktorých súdy posudzovali rovnaké alebo obdobné ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty, dokonca od iných operátorov; všeobecné súdy pritom zmluvnú pokutu rovnakého významu vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V ďalšom zdôraznil úlohu členských štátov pri zabránení používaniu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a ich poškodzujúcich účinkov. Priznaním plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky by súdy tolerovali pokračujúci protiprávny stav a popierali tak záujem Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. S ohľadom na túto skutočnosť, pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných podmienok, konajúci súd ex offo skúmal, či si žalobca neuplatňuje voči žalovanému plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podotkol pritom, že je bezvýznamné, či by iný súd v rámci súdnej kontroly, bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo by mu priznal plnenie z takej podmienky. Následne, vyhodnotiac zmluvu, vrátane jej dodatku, ako typickú štandardnú formulárovú listinu, považoval i zmluvnú pokutu, dojednanú v bode 3 dodatku (ktorej prvú a druhú vetu citoval v bode 26. odôvodnenia - pozn. odvolacieho súdu) za vopred naformulovanú zo strany žalobcu, bez možnosti jej zmeny žalovaným, a preto za absolútne neplatnú. So zreteľom na túto skutočnosť konajúci súd žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej podmienky, za aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5 a § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako nedôvodnú zamietol. 6. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania (bez citácie ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) - pozn. odvolacieho súdu) tak, že žalobcovi, ktorý z celkovo uplatňovanej sumy 508,97 eura bol úspešný len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 379,07 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 74 % a úspech žalovaného 26 % (keďže sumu 129,90 eura konajúci súd zamietol), priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 % (celkový úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi 74 % a 26 %). 7. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, všeobecné, nereflektujúce na konkrétne okolnosti prípadu, nakoľko konajúci súd záver o absolútnej neplatnosti zmluvnej podmienky a vyhlásení jej neprijateľnosti neodôvodnil; jeho rozhodnutie tak nespĺňa obsahové náležitosti riadneho odôvodnenia, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Podľa mienky žalobcu sa konajúci súd dopustil porušenia práva na spravodlivý proces tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia nie sú sporné a hodnota veci neprevyšuje sumu 1.000 eur. Mal za to, že napriek nespornosti skutkových tvrdení, konajúci súd pristúpil k zamietnutiu žaloby v časti nároku na zmluvnú pokutu bez toho, aby ho akýmkoľvek spôsobom upozornil, resp. vyzval na možnosť posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti podotkol, že mu nie je zrejmé, kto rozporoval okolnosti ohľadne dojednania zmluvnej pokuty, keďže žalovaný sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril. Samotná absencia individuálneho dojednania zmluvnej pokuty nezakladá dôvod pre zamietnutie nároku, keďže v takom prípade je súd povinný skúmať všetky okolnosti, za ktorých bola dohodnutá zmluvná podmienka; konajúci súd bol preto povinný skúmať, či predmetná zmluvná podmienka (ne)spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že spotrebiteľ uzatváral zmluvu na základe vopred dostupných informácií o ponuke služieb, s vedomím si svojich záväzkov. Žalobca pritom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádza v zmysle § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. dodáva svojim zákazníkom rovnaké služby za rovnakých podmienok. Zmluvnú pokutu dojednal na zabezpečenie zmluvných záväzkov, keďže bol povinný poskytovať svojmu zákazníkovi objednanú službu riadne po celú dobu viazanosti. 8. V ďalšom žalobca uviedol, že pokiaľ sa súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu odvolával na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov vydaných v rokoch 2010 až 2012, tieto sa týkali inej zmluvnej podmienky než tej, na základe ktorej si uplatnil nárok. V predmetných veciach bola predmetom konania zmluvná pokuta, ktorej výška bola fixne stanovená a nemenná počas celej doby viazanosti. Od toho času však pristúpil k zásadnej zmene spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty. V tomto konaní si tak uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá sa znižovala úmerne s plynúcou dobou viazanosti, pričom jej degresívny charakter ozrejmil už v žalobe, s poukazom na výšku zabezpečeného záväzku. Základ zmluvnej pokuty, vyjadrený v dodatku, ktorého hodnota závisela od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov a tiež od typu mobilného telefónu, žalobca znižoval o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do času prerušenia poskytovania služieb. Tento spôsob výpočtu zmluvnej pokuty vyjadroval vzorec v bode 3 dodatku zmluvy, ktorý považoval za absolútne jasný a určitý. 9. Pokiaľ išlo o dohodu o zmluvnej pokute táto podľa mienky žalobcu obsahovala všetky zákonné náležitosti podmieňujúce jej platnosť, keďže jednoznačne a určito vyjadrovala zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie zabezpečovala, t.j. povinnosť neporušiť záväzok viazanosti včasným zaplatením ceny za poskytnuté služby. Žalovaný sa prvý krát dostal do omeškania so zaplatením ceny za dodané služby dňa 26.05.2015, keď nezaplatil faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.05.2015, čím porušil záväzok viazanosti; žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Pri uplatnení zmluvnej pokuty pritom zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli od aktivácie SIM karty do času prerušenia poskytovania služieb z dôvodu ich neplatenia. Žalobca okrem toho zohľadnil celé obdobie, počas ktorého žalovaný neuhradil za poskytované služby; v tomto smere zdôraznil, že žalovaný nezaplatil ani jednu faktúru za poskytnuté služby. 10. Žalobca uzavrel, že i ochrana spotrebiteľa má svoje hranice. Je zrejmé, že žalovaný neuhradil cenu za poskytované služby v sume 379,07 eura, pričom sa nevyjadril ani k žalobe a jej prílohám. Pokiaľ by išlo o poctivého spotrebiteľa, na výzvu súdu prvej inštancie by reagoval a ak by si nebol vedomý svojich záväzkov, nárok uplatnený žalobcom by sporoval. Žalovaný si však od počiatku uzavretia zmluvného vzťahu neplnil svoje záväzky. Podľa názoru žalobcu v takom prípade nemožno stotožňovať ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami s ochranou dlžníka, ktorý uzavrel zmluvu s úmyslom neplniť si povinnosti z nej vyplývajúce. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), ktoré smerovalo len do zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Žalobca v odvolaní v prvom rade vytýkal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol jeho žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty, vyhodnotiac túto za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 14. Odvolací súd udáva, že pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia môže predstavovať zásadné porušenie základného práva na spravodlivý proces tak, ako ho deklaruje článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nevyhnutnosť dôsledne dbať na dodržiavanie kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako sú vymedzené v § 220 ods. 2 C.s.p. a formulované rozhodovacou činnosťou súdov, vychádza z konceptu právneho štátu, v ktorom dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. 15. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu žalobcu, v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, za nedôvodnú, majúc za to, že dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vychádzal pritom z toho, že sporové strany uzavreli typickú štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný nemal možnosť zmeniť, a preto nemohol ovplyvniť ani dohodu o zmluvnej pokute, ktorú preto nepovažoval za individuálne dojednanú. 16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 18. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je nejasná, neurčitá, príp. nezrozumiteľná a nemožno z nej určiť práva a povinnosti vyplývajúce pre spotrebiteľa alebo je v rozpore, príp. sa odchyľuje od "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Pre ustálenie, či ide o neprijateľnú podmienku je rozhodujúce zistenie, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, a to 1/ pokiaľ sa zmluvné podmienky týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a 2/ ustanovenia zmluvy boli dojednané individuálne, t.j. spotrebiteľ mal reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah, resp. obsah zmluvy. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má byť objektívne, t.j. bez ohľadu na to, aké právne následky privodí alebo privodilo vo vzťahu k subjektívnym právnym pomerom konkrétneho spotrebiteľa. 19. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani odvolaciemu súdu (rovnako ako žalobcovi) nie sú celkom zrejmé dôvody, pre ktoré konajúci súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Odvolací súd má pritom dôvodnú pochybnosť, či súd prvej inštancie skutočne preskúmaval dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v bode 3 dodatku; v rámci zistenia skutkového stavu totiž citoval len prvú a druhú vetu dotknutého ustanovenia majúc nesprávne za to, že tvoria obsah samotného dojednania o zmluvnej pokute. Pritom, súdom prvej inštancie použitá citácia nie je z hľadiska vymedzenia zabezpečovanej právnej povinnosti, ani spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty rozhodujúca, keďže relevantnými sú ustanovenia obsiahnuté v nasledujúcich vetách bodu 3 dodatku. K pochybnostiam odvolacieho súdu prispieva i tá skutočnosť, že konajúci súd sa odvolával na súdne rozhodnutia, v ktorých súdy v minulosti posúdili ustanovenia o zmluvnej pokute, vkladané žalobcom do zmlúv, ako neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu, že zmluvná pokuta v nich bola stanovená fixne, bez zohľadnenia času, ktorý spotrebiteľovi uplynul zo záväzku viazanosti. Na tomto základe následne konštatovali neprijateľnosť takej zmluvnej podmienky, keďže zakotvovala zmluvnú pokutu formulovanú s ohľadom na porušenie neurčitého okruhu rôznych povinností, pričom spotrebiteľ bol povinný zaplatiť ju v plnej výške, bez ohľadu na to, či zmluvu ukončil mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo na začiatku tejto doby. V skúmanej veci súd prvej inštancie evidentne prehliadol, že žalobca si v konaní uplatňoval nárok na nový typ zmluvnej pokuty, s tzv. degresívnym charakterom. Uvedená skutočnosť vyplýva z formulácie dojednania o zmluvnej pokute v bode 3 dodatku zmluvy, v zmysle ktorého bolo zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnuté pre prípad porušenia konkrétnych zmluvných povinností, okrem iného i z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby žalovanou do 45 dní po splatnosti, pričom výška zmluvnej pokuty nebola stanovená pevnou, či paušálnou sumou, ale žalobca ju upravil v zmysle požiadaviek súdnej praxe. Výška zmluvnej pokuty tak neodzrkadľuje výlučne poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, ale sa odvíja i od rozsahu vybraných služieb, dĺžky viazanosti a ďalších benefitov, pričom sa stala závislou od doby, kedy zo strany žalovaného (zákazníka) došlo k porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti, t.j. zmluvná pokuta sa znižuje podľa toho, kedy došlo k porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti počas doby viazanosti. Je teda zrejmé, že žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odlišnej od tej, uplatňovanej v minulosti, na ktorú súd prvej inštancie odkazoval v rámci citácie tých súdnych rozhodnutí, ktoré vyhlásili dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 20. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti nemožno podľa mienky odvolacieho súdu s určitosťou konštatovať, že súd prvej inštancie pri skúmaní oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty posudzoval dojednanie obsiahnuté v bode 3 dodatku, a nie iné, z ktorého si žalobca v minulosti uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a ktoré bolo súdmi posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka. Súd prvej inštancie na žalobcove tvrdenia týkajúce sa novo formulovaného dojednania o zmluvnej pokute nijakým spôsobom nereagoval, toto v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol, pričom bez bližšieho odôvodnenia uzavrel, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku; takto koncipované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia potom nemôže spĺňať náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 21. Odvolací súd musel prisvedčiť i ďalšej argumentácii žalobcu, že pokiaľ konajúci súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s odvolávaním sa na námietku žalovaného o nedostatku jeho individuálneho dojednania, jeho konštatovanie nemá oporu v zistení skutkového stavu; žalovaný sa totiž k žalobe, ani k jej prílohám písomne nevyjadril, a teda nenamietal, že pred uzavretím zmluvy a jej dodatku sa nemohol s ich obsahom podrobne oboznámiť a ovplyvniť ich obsah. Táto okolnosť však nebránila súdu prvej inštancie hodnotiť charakter dojednania zmluvnej podmienky ex offo, v rámci prieskumu, či je alebo nie je neprijateľnou podmienkou. 22. Odvolací súd sa v ďalšom stotožnil so žalobcom, že len samotná absencia individuálnej dohody o niektorej zmluvnej podmienke (v danom prípade o zmluvnej pokute) sama o sebe nezakladá dôvod zamietnutia nároku uplatňovaného na jej základe, ale oprávňuje súd preskúmavať predmetné dojednanie z hľadiska (ne)prijateľnosti takej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako odvolací súd už uviedol, charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky má v zmysle predmetného ustanovenia len taká podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo, a tá v článku 2 písm. a) definuje nekalé podmienky odvolávaním sa na článok 3. Podľa článku 3 bod 1 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Nekalosť zmluvných podmienok sa pritom hodnotí so zreteľom na povahu tovarov alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, ako aj na všetky podmienky a okolnosti súvisiace s jej uzatvorením (viď aj § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka). Tieto okolnosti súd prvej inštancie pri posudzovaní dojednania o zmluvnej pokute nijako neskúmal a konštatujúc, že toto nebolo individuálne dohodnuté, vyhodnotil ho ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. 23. Odhliadnuc od vyššie opísaných nedostatkov napadnutého rozhodnutia, žalobca podľa mienky odvolacieho súdu dôvodne konajúcemu súdu vytýkal i to, že nepostupoval správne, keď na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie, ale pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku podľa § 297 písm. b) C.s.p., a tým mu odoprel právo vyjadriť sa k posúdeniu nároku ako uplatnenému z neprijateľnej zmluvnej podmienky. 24. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám, za rovnakých procesných podmienok, umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv, pričom konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu oboch strán a túto následne premietne do záverov konečného rozhodnutia. 25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mohol súd prvej inštancie postupom podľa § 297 písm. b) C.s.p. žalobu v časti zaplatenia sumy 129,90 eura s prísl. zamietnuť len za súčasného dodržania podmienky kontradiktórnosti konania. Tá by bola za tejto situácie, keď žalovaný neprijateľnosť zmluvnej podmienky nenamietal (pričom nerozporoval ani skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere - pozn. odvolacieho súdu) zachovaná buď doručením výzvy stranám, aby sa k ex offo preskúmavanej zmluvnej podmienke z hľadiska jej neprijateľnosti vyjadrili alebo nariadiť pojednávanie a túto skutočnosť oznámiť stranám v rámci predbežného právneho posúdenia veci. 26. Potreba zachovania princípu kontradiktórnosti pri skúmaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti pritom vyplýva aj z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Ten vo svojom rozsudku zo dňa 21.02.2013 vo veci C 472/11, konštatoval, že: "Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy." V tomto rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie (s odkazom na body 50, 54, 55, 56 rozsudku zo dňa 02.12.2009, vo veci C 89/08 Komisia/Írsko a i.), poukázal na to, že zásada kontradiktórnosti je súčasťou práva na obhajobu a zaväzuje súd dodržiavať ju predovšetkým vtedy, keď rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo, ako aj na to, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každej sporovej strane len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo sporových strán oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa sporové strany oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť tak ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania, pričom (aj) možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere zodpovedá povinnosti vnútroštátneho súdu vziať prípadne do úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je vedomý toho, že nekalá podmienka nie je záväzná, nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v preskúmavanej zamietajúcej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné skutkovo a právne súvisiace otázky vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď pri nespornosti skutkových tvrdení neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k ním uskutočnenému preskúmavaniu neprijateľnosti v rozsudku nesprávne citovanej zmluvnej podmienky. Týmto nesprávnym postupom uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť k preskúmavaniu neprijateľnosti pre spor relevantnej zmluvnej podmienky, zmaril mu možnosť jeho aktívnej účasti v konaní, a tak mu odňal možnosť reagovať na danú procesnú situáciu s cieľom ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu, čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Nakoľko tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to v intenciách skutkových tvrdení a právnej argumentácie sporových strán. 28. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že vychádzajúc zo skutočností uvádzaných žalobcom a ním predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 129,90 eura s prísl., v súlade s bodom 3 dodatku zmluvy z dôvodu, že žalovaný porušil záväzok viazanosti, konkrétne nezaplatil cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Žalobcom uplatnená zmluvná pokuta sa tak viazala na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaného. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto v zmluve nebola stanovená paušálne, ale odzrkadľovala určitú degresiu, nakoľko žalobca pri jej výpočte od základu (158 eur) odpočítal podiel počtu dní uplynutých z doby viazanosti k celkovému počtu dní viazanosti. Vzhľadom na takto vymedzené dojednanie o zmluvnej pokute bude konajúci súd skúmať, či žalobca svoj nárok opiera o dojednanie, ktoré (ne)má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. či značne (ne)narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a či koncipovaná výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Konajúci súd pritom nemôže opomenúť umožniť stranám sporu vyjadriť sa k tejto otázke, prípadne nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom poskytne svoje predbežné právne posúdenie v tomto smere. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. 29. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.) za použitia citácie príslušných ustanovení C.s.p. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).