Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/270/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316215731 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316215731.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: M. G., D.. XX. X. XXXX, N. Z. X.. Č.. XXXXX/XX, N., zast. advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Miletičova ul. č. 23, Bratislava, proti žalovanej: A.. U. G., D.. XX. X. XXXX, N. Č. X.. Č.. XXXX/XX, F., zast. AK Šimko Legal, s.r.o., Pečnianska ul. č. 1198/3, Bratislava, IČO: 35915528, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 24. mája 2018 č. k. 45C/220/2016-167, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa u r č u j e, že žalobca je v 1/2 podielovým spoluvlastníkom X - L. N. Č.. X S. S. XXX,XX O. na X. V. X. D. A. ( O. ) F. W. Z.. Č.. XXXX A. na A. A.. Č.. XXXXX/XXX S. S. XXX O., R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX, G. N. A. Z. A. na Z.Ý. Č. V. Z. R. F. W. S. S. Z. A. XXXXX/XXXXX, G. N. A. Z. A. na A. R. F. W. A.. Č.. XXXXX/XXX S. S.O. XXX O. S. S. Z. A. XXXXX/XXXXX, A. A. G. N. A.. Č.. XXXXX/XXX S. S. XXX O. R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S. S. Z.Y. A. X/X, A. A.. Č..XXXX/X S. S. XXX O. R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S. S. Z. A. XXX/XXXXX V. A. A.. Č.. XXXXX/XX S. S. XXXX O. R.C. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S. S. Z. A. XXX/XXXXX. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia podielového spoluvlastníctva k X - L. N. Č..X S. S. XXX,XX O. na X. D. V. X. D. ( O. ) W. F. W. S. V., Z.. Č.. XXXX, postaveného na pozemku par. č. XXXXX/XXX, A. F. „. - R. A. V. D. S. S. XXX O., R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach zariadeniach a príslušenstve rodinného domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXX, k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na pozemku zastavanom rodinným domom, A.. Č.. XXXXX/XXX, A. F. „., W. A. - R. A. V. D. S. S.O. XXX O., S. S. Z. A. XXXXX/XXXXX, A. A. G. N. A.. Č.. XXXXX/XXX, A. F. „., W. A. - R. S. S. XXX O., R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX S. S. Z. A. X/X, A. A. F. „., A.. Č.. XXXX/X, W. A. - R. A. V. D. S. S. XXX O., R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX, S. S.G. Z. A. XXX/XXXXX, A. A. F. „., A.. Č.. XXXXX/XX, W. A. - P. A. S. S. XXXX O., R. na U. pre G.. Ú.. F. Č.. XXXX, S. S. Z.Y. A. XXX/XXXXX. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu sú manželia. Rodinný dom nachádzajúci sa v F. kúpil žalobca spoločne so žalovanou pred uzavretím manželstva, žalobca ako podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom 1/2 a žalovaná ako podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom 1/2. Žalobca uvádzal, že asi tri mesiace po zakúpení nehnuteľností žalovaná navrhla žalobcovi, aby jej daroval polovicu rodinného domu, čo odôvodnila tým, že budú mať spoločnú rodinu, uzatvoria manželstvo a vzhľadom na vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu, chcela uchrániť spoločný majetok. Ďalším dôvodom bola tá okolnosť, že keby sa niečo stalo žalobcovi (napr. úmrtie), musela by sa súdiť s dcérou žalobcu. Darovacou zmluvou z 22. 10. 2014 žalobca daroval svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej, čím sa táto stala ich výlučnou vlastníčkou a v roku 2015 uzavrel so žalovanou manželstvo. Žalobca v žalobe uviedol, že po uplynutí obdobia asi dvoch rokov od darovania sa výrazným spôsobom zmenilo správanie žalovanej vo vzťahu k mal. Z. G., D.. XX. XX. XXXX - dcére darcu z predchádzajúceho manželstva, ktoré vzhľadom na okolnosti daného prípadu možno podľa žalobcu považovať za neprípustné a spoločensky neakceptovateľné. V dôsledku uvedenej skutočnosti došlo k narušeniu vzájomných vzťahov medzi žalovanou, žalobcom a jeho dcérou. K zásadnej zmene okolností došlo dňa 7. 9. 2016, kedy žalovaná zbalila osobné veci dcéry žalobcu nachádzajúce sa v priestoroch bytu žalovanej a tieto odniesla k bývalej manželke žalobcu na adresu G. X, N., miesto pobytu O.. Z.. Žalovaná opakovane vyslovene odmietala, aby sa dcéra žalobcu zdržiavala v priestoroch bytu s odôvodnením, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dcéra žalobcu zdieľala so žalovanou priestory jej bytu, žalovaná si rovnako neželala, aby sa osobné veci dcéry žalobcu nachádzali v priestoroch tohto bytu. O uložení osobných vecí dcéry žalobcu žalovaná informovala žalobcu prostredníctvom elektronickej správy v ten istý deň ako k uvedenej udalosti došlo. V tejto správe žalovaná oznámila žalobcovi, že v prípade, ak žalobca osobné veci maloletej Z. prinesie naspäť do priestorov bytu žalovanej, žalovaná bude kontaktovať políciu a za prítomnosti príslušníkov vyhodí tieto osobné veci na ulicu, vyslovila zákaz, aby dcéra žalobcu vstúpila bez súhlasu žalovanej do priestorov jej bytu. Žalovaná opodstatnenosť svojho konania odôvodnila správaním žalobcu, ktorý podľa nej zapríčinil celú túto situáciu ohľadom dcéry žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany dcéry žalobcu nedošlo voči žalovanej k správaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že dňa 1.1.2015 sa žalovaná dopustila správania, ktorým hrubo urazila dcéru žalobcu, kedy v rámci elektronickej komunikácie so žalobcom použila na adresu mal. Z. hanlivé označenie, pričom sa vulgárne vyjadrovala tiež o ďalších členoch rodiny žalobcu. Dňa 25.1.2016 žalovaná hrubým spôsobom ponížila maloletú dcéru žalobcu, ako aj samotného žalobcu tým, že výsmešne spochybnila otcovstvo žalobcu k mal. Z., pričom pripojila fotografiu muža, ku ktorému sa snažila naznačiť jeho podobu k mal. Z. a ktorý v danom čase žil v domácnosti s maloletou dcérou žalobcu ako partner matky maloletej dcéry žalobcu. Dňa 26.1.2016 žalovaná pokračovala v útokoch na mal. Z., kedy sa vyjadrila v tom zmysle, že mal. Z. „dá pocítiť, aká je v spoločnej domácnosti na návšteve žiadaná“ ako aj, že si „nebude dávať servítku na hubu keď „Z. (Z.) príde“, žalovaná sa pritom opätovne vo vzťahu k mal. Z. vyjadrila vulgárnym spôsobom. Dňa 11. 6. 2016 bola žalobcovi doručená elektronická správa z ktorej vyplynulo, že žalovaná si neželala, aby žalobca zabezpečoval mal. Z. a tým „ukrajoval“ z toho, čo majú mať spoločné so žalobcom (majetok, ich spoločný čas a čas s mal. W.) a žalobcu na túto skutočnosť upozornila, žalovaná nikdy nemala v úmysle pomôcť žalobcovi so starostlivosťou o mal. Z.. Ospravedlnenie žalovanej za výrok, ktorým odmietla prítomnosť mal. Z. v spoločnej domácnosti, považoval žalobca za účelové a špekulatívne konanie zo strany žalovanej. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca výzvou z 8. 9. 2016 (č. l. 27) vyzval žalovanú na vrátenie daru a táto výzva bola žalovanej doručená dňa 14. 9. 2016. 3. Žalovaná uvedené tvrdenia žalobcu poprela. Uviedla, že mal. Z. - dcéru žalobcu z predchádzajúceho manželstva, v živote žalobcu akceptovala. Skutočnosť, že žalobca má dcéru z predchádzajúceho manželstva, bola žalovanej známa a žalovaná uzavrela manželstvo so žalobcom s vedomím existencie mal. Z. a s úmyslom pomôcť žalobcovi so starostlivosťou o ňu. Maloletá Z. v domácnosti žalobcu a žalovanej trávila čas pravidelne, v predmetnom byte mala vlastnú izbu. Žalovaná bola ochotná a pripravená participovať na osobnej starostlivosti o mal. Z., keďže žalobca vykonával prácu denne do neskorých večerných až nočných hodín, ako aj počas víkendov, žalobca však vlastným rozhodnutím upustil od zámeru podieľať sa na starostlivosti o mal. Z. formou striedavej starostlivosti. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázal. V tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, podaným žalobným návrhom sa domáhal vrátenia daru od žalovanej ako obdarovanej, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností na U. Č.. XXXX, U. Č.. XXXX, U. Č.. XXXX D. Z. S. P. Z., P. F., G. Ú. F.. Obdarovaná na základe výzvy na vrátenie daru zo dňa 8. 9. 2016 odmietla darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností. Medzi stranami sporu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, darca môže uplatniť svoj nárok na vrátenie daru na súde, určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv ( právnych vzťahov ) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ 5. K veci samej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Občiansky zákonník nevymedzuje pojem dobrých mravov. Zo zákona však vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecné platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujem, spoločenská dohoda ich rešpektovať. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou kategóriou. O tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi, nerozhoduje názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. V konaní mal súd z výsluchu žalovanej preukázané, že mal. Z. G., dcéru žalobcu z prvého manželstva akceptovala. Žalovaná uzavrela manželstvo so žalobcom, snažila sa pomôcť žalobcovi so starostlivosťou o mal. Z., ktorá mala v byte vlastnú izbu, žalobca vykonával prácu do neskorých večerných hodín, mal. Z. ich navštevovala asi raz za mesiac, mali dobrý vzťah, boli spolu aj na dovolenkách. Žalovaná mal. Z. nič neurobila a nič zlé nepovedala. V emočnom vypätí vyvolanom prístupom žalobcu vo vzájomnej komunikácii, keď bola za ním v práci a kedy ju vyhodil, žalovaná sa vyjadrila dňa 5.9.2016 s uvedením, že „Z. nemôže prekročiť prah môjho domu“. Za to sa však žalobcovi v e-mailovej správe ospravedlnila dňa 8. 9. 2016 a uviedla, „., chcem sa ti hlboko ospravedlniť za to, že som povedala, že Z. nemôže prekročiť prah môjho domu. Nemyslela som to vážne, prepáč. Samozrejme, že môže. Iba Ťa prosím, aby nemala u nás osobné veci, nakoľko je v starostlivosti matky a tá ju ma vždy chystať na návštevu u otca. Ďakujem a ešte raz sa ospravedlňujem.“ Vyjadrenia ohľadne dcéry žalobcu uviedla žalovaná predovšetkým v komunikácii so žalobcom v rámci manželskej hádky a nedorozumení v manželstve. K nezhodám medzi žalobcom a žalovanou došlo aj z dôvodu plánovanej rekonštrukcie detskej izby asi v apríli 2016, ktorú chceli zväčšiť, mal. W. mal v tomto období šesť mesiacov, preto potrebovali väčšiu izbu, ktorá mala byť spoločná pre W. a pre Z.. V auguste bolo potrebné izbu vypratať a žalovaná žiadala žalobcu, aby odviezol veci mal. Z., čo však žalobca nespravil, preto žalovaná dňa 7. 9. 2016 zbalila osobné veci mal. Z. (niektoré aj nepotrebné) a odniesla ich bývalej manželke žalobcu do W. S. N., žalobca s uvedeným konaním žalovanej nesúhlasil. Žalovaná sa za to žalobcovi ospravedlnila v e-mailovej správe dňa 8. 9. 2016, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil vo výpovedi. Následne na druhý deň žalobca priniesol niektoré osobné veci mal. Z. späť do rodinného domu, asi dve vrecia a dal ich do detskej izby, voči čomu žalovaná nemala námietky, navrhla ich uložiť do skrine, žalobca však nemal záujem a veci opätovne odniesol, napokon sa rekonštrukcia detskej izby neuskutočnila. Súd pri posudzovaní správania sa obdarovanej vzal do úvahy aj správanie sa darcu, ktorý v konaní tvrdil, že žalovaná hrubo porušovala dobré mravy tým, že dňa 1. 1. 2015 urazila dcéru žalobcu v rámci elektronickej komunikácie so žalobcom o ktorej sa vulgárne vyjadrovala, za čo sa žalobcovi ospravedlnila, o niekoľko dní v G. dňa 6. 2. 2015 žalovaná po hádke so žalobcom odišla v nočných hodinách taxíkom. K uvedenému správaniu sa žalovanej došlo v období pred uzavretím manželstva, žalobca však napriek správaniu sa obdarovanej následne so žalovanou uzatvoril manželstvo dňa 11. 5. 2015, preto uvedené skutkové tvrdenia žalobcu súd považoval za protirečivé a účelové. Žalobca tvrdenie, že dňa 3. 5. 2015 povedala žalovaná mal. Z., keď boli v rodinnom dome v F., kde mala zariadenú detskú izbu „toto nie je tvoja izba“, v konaní nepreukázal, žalovaná poprela tvrdenie žalobcu a uviedla, že osobne povedala mal. Z., že izba bude spoločná pre ňu a pre W..“ 6. Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a zamietnutie žaloby odôvodnil nasledovne: „Súd prihliadol na tú skutočnosť, že správanie sa darcu a obdarovanej vyplývalo predovšetkým z nehôd medzi nimi v manželstve ako aj v súvislosti so starostlivosťou o mal. Z., dcéru žalobcu z prvého manželstva, ktorú skutočnosť mal preukázanú z e- mailovej komunikácie medzi stranami sporu. Žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie, že sa žalovaná ako obdarovaná hrubým spôsobom správala voči maloletej Z., že by ju osobne urážala, nevhodne sa voči nej správala, že by ju osobne vyhadzovala z bytu, že by sa dopustila porušenia hrubých mravov vo vzťahu k darcovi alebo k členovi jeho rodiny. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v dôsledku nezhôd v manželstve v apríli 2017 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ako manželia neobnovili manželské spolužitie, žalobca podal návrh na rozvod manželstva. Ide teda o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú nemožno charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného a pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. V danom prípade neboli splnené zákonné dôvody na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ 7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa správala k nemu a k jeho dcére tak, že tým hrubo porušila dobré mravy. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správanie sa žalovanej nesprávne vyhodnotil iba ako spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi ním ako darcom a medzi žalovanou ako obdarovanou. Žalobca svoje tvrdenia podporil listinnými dôkazmi prevažne v podobe elektronickej komunikácie. Žalovaná sa ospravedlnila za svoje správanie ( konkrétne za vyhodenie mal. Z. a jej vecí z domu ), čím potvrdila, že sa takto voči maloletej Z. správala. Mal. Z. žalovanej nikdy neublížila a svojím správaním nedala žalovanej zámienku, aby sa voči nej správala v rozpore s dobrými mravmi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie zistil také správanie sa žalobcu, resp. jeho dcéry k žalovanej, ktoré by bolo príčinou nevhodného správania sa žalovanej voči nemu a voči jeho dcére. V prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že žalovaná označila mal. Z. za „malú usoplenú piču“. Nezhody medzi stranami ohľadom manželského spolužitia podľa žalobcu nezakladajú dôvod na to, žalovaná vulgárne urážala jeho dcéru, ktorá v tom čase mala 9 - 10 rokov. O tom, že žalovaná nekonala v emočnom vypätí, ale jej konanie bolo vopred zamýšľané a cielené, svedčí to, že dňa 5. 9. 2016 sa pred kolegyňami vyjadrila, že maloletá Z. neprekročí prah jej domu. Túto skutočnosť žalovaná potvrdila v e-mailovej správe, ktorú dňa 8. 9. 2016 zaslala žalobcovi. Dňa 7. 9. 2016 žalovaná odniesla veci maloletej Z. k jej matke a dňa 8. 9. 2016 v elektronickej správe oznámila žalobcovi odnesenie vecí maloletej s tým, že odmieta, aby boli v jej dome. Zároveň žalobcu upozornila, že ak príde domov a budú tam veci maloletej, zavolá políciu. 9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. 11. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo púhy nevďak, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie dobrých mravov a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Musí ísť o také správanie sa obdarovaného, ktoré možno objektívne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Okamihom správania sa obdarovaného, ktorým voči darcovi a členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Ak darca toto právo využije, zaniká darovací vzťah okamihom, keď jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Týmto okamihom sa ruší darovacia zmluva, obnovuje sa pôvodný právny vzťah, t. j. obnoví sa vlastníctvo darcu k veci ex nunc a obdarovaný, ktorý sa stal neoprávneným držiteľom, je povinný vec mu vydať. Nárok na vrátenie daru treba na súde uplatniť so zreteľom na to, čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Darca môže uplatniť svoje právo žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, prípadne žalobou o určenie vlastníckeho práva k veci, ktoré sa obnovilo. 12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v tomto ohľade sa stotožňuje v odôvodnením napadnutého rozsudku (viď ods. 25.). 13. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, správanie sa žalovanej, ktoré žalobca považuje za dôvod vrátenia daru, je vymedzené vo výzve na vrátenie daru z 8. 9. 2016. V nej sa uvádza, že skutok, ktorý predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov, spočíva v tom, že žalovaná dňa 5. 9. 2016 žalobcovi oznámila, že od tejto chvíle maloletá Z. „neprekročí prah“ jej domu a dňa 7. 9. 2016 žalovaná zbalila osobné veci maloletej Z. nachádzajúce sa v priestoroch predmetného domu, resp. bytu a odniesla ich bývalej manželke žalobcu. O tom žalobcu informovala v ten istý deň e-mailovou správou, v ktorej mu zároveň oznámila, že ak osobné veci maloletej prinesie naspäť do predmetného bytu, zavolá príslušníkov policajného zboru a za ich prítomnosti tieto veci vyhodí na ulicu. Tieto tvrdenia žalobcu uvedené vo výzve na vrátenie daru potvrdzuje prepis e-mailových správ nachádzajúci sa na č. l. 23, 24 14. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku nemožno akceptovať záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná nevhodne správala k maloletej Z.. Odvolací súd je toho názoru, že správanie sa žalovanej popísané v predchádzajúcom odseku treba vyhodnotiť ako správanie sa hrubo porušujúce dobré mravy a to tak vo vzťahu k maloletej Z., ako aj vo vzťahu k žalobcovi ako k jej otcovi. Predsa z morálneho hľadiska nie je prípustné a obhájiteľné, aby sa manželka týmto spôsobom správala k dieťaťu manžela z predchádzajúceho manželstva (o to viac, že mal. Z. mala legitímne právo zdržiavať sa v priestoroch predmetného bytu v rámci realizácie dohodnutého styku so svojím otcom - žalobcom). O žiadnom „emočnom vypätí“ na strane žalovanej, ktoré by snáď mohlo jej správanie ospravedlniť, tu nemožno hovoriť. To, že manželstvo strán bolo neusporiadané a že medzi nimi vznikali nedorozumenia a hádky, ešte neznamená, že by žalovaná bola oprávnená sa hrubo správať predovšetkým k maloletej Z., ktorá mimochodom mala v roku 2016 desať rokov. Treba tiež súhlasiť so žalobcom v tom, že zo spisu nevyplýva žiadne také správanie sa žalobcu voči žalovanej, z ktorého by bolo možné urobiť záver, že jej správanie sa bolo iba reakciou na správanie sa žalobcu. Okrem toho, žalovaná v podstate zneužívala to, že žalobca má dcéru z prvého manželstva na to, aby v rámci manželských hádok útočila práve na dcéru žalobcu. Vzťah žalovanej k mal. Z. dokresľujú aj ďalšie okolnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania a ktoré žalovaná nepoprela. Napr. v e-maile z 8. 9. 2016 žalovaná žalobcovi napísala, že podnikne kroky proti Z. prítomnosti s tým, že to žalobcovi povedala pred kolegyňami a že sa vyjadrila v tom zmysle, že od tejto chvíle „Z. neprekročí prah môjho domu“ (viď zápisnica o pojednávaní z 15. 2. 2018 na č. l. 139 - 148). O prístupe žalovanej k mal. Z. vypovedajú e-mailové správy žalovanej adresované žalobcovi. Ide napr. o e-mailové správy z 26. 1. 2016 (č.l. 77) v ktorých žalovaná uviedla, že: „Ty sa pekne ďalej Z. a ja vám vrátim požičané. Tiež jej dám pocítiť, aká je tu na návšteve žiadaná. Už si nebudem ani ja dávať servítku pred hubu, keď Z. príde. Teším sa...a teba nech to bolí koľko chce...Mufinka bude odtiaľto chodiť s plačom a písať naopak maminke, ako je tu na piču...V mojich očiach robíš všetko pre to, aby si zabezpečil Z. a tým si myslíš, že jej z hlavy zmažeš, ako si jej doj* život. Si naivný. Ja toto s tebou zdieľať nechcem a nebudem. Na toto má mater a celú rodinu, ktorá sa ide z nej posrať a ktorá jej dá všetko iba preto, že nežuje v normálnej rodine. Chudatko=všetci jej všetko dajú a Z. to krásne vie zneužívať, lebo to už pochopila. Kľudne ju zabezpečuj ďalej. Na toto ale manžela nepotrebujem. Aby ukrajoval z toho, čo máme mať spoločné my dvaja (či majetky, či čas či W. čas ). A rada pre teba ? Jedine ako naozaj dokážeš pomôcť Z., je vrátiť sa k tej tvojej piči G. a začať žiť ako manželia. Iba tak pomôžeš milej Z.....“ Treba v tejto v tejto súvislosti zmieniť aj to, že žalovaná spochybnila otcovstvo žalobcu k mal. Z., čo ani ona sama nepoprela. 15. Možno teda zhrnúť, že v konaní bola preukázaná skutková podstata vrátenia daru v zmysle § 630 Obč. zák. Bolo teda preukázané, že žalovaná sa správala k žalobcovi a k jeho dcére Z. tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobe vyhovel. 16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: roti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).