Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/38/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316216588 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316216588.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : B. M., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XXX, K., zastúpená SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, proti žalovanej : Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00 151 653, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 5. 2019 č.k. 7C/225/2016 - 184, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej domáhala vylúčenia z exekúcie vedenej u súdnej exekútorky L.. G. R., Exekútorský úrad v Bratislave pod sp. zn. EX 213/2015 finančné prostriedky vo výške 35.000 € a prizná jej tiež nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na ust. § 118 Obč. zák., na to, že pojem vec v právnom zmysle vytvorila právna teória a prax, pretože zákon neobsahuje jej legálnu definíciu. Vecou je každý ovládateľný hmotný predmet alebo ovládateľná prírodná sila za predpokladu, že slúžia ľudským potrebám. Záver, že ide o vec v právnom zmysle, možno modifikovať aj tým, že veci sa členia podľa rôznych kritérií, napr. na veci hnuteľné a nehnuteľné, individuálne a druhovo určené, hromadné, deliteľné a nedeliteľné, zastupiteľné a nezastupiteľné a pod. Predmetom občianskoprávneho vzťahu môže byť aj právo, a to za predpokladu, že to pripúšťa jeho povaha. Z tohto dôvodu je najčastejším predmetom občianskoprávnych vzťahov pohľadávka. Možno ju postúpiť, zabezpečiť, založiť, započítať a pod. Ďalej uviedol, že za vec sa považujú aj peniaze; v ich prípade ide o vec hnuteľnú, zastupiteľnú a druhovo určenú. Napr., pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Obč. zák. veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu. Poskytnutím peňažnej pôžičky, a to aj v hotovosti, sa však poskytovateľ peňazí stáva veriteľom a voči dlžníkovi má len majetkové právo - pohľadávku. Obdobné platí aj pri zmluve o bežnom účte. Po vložení hotovosti na bankový účet alebo po bezhotovostnom pripísaní peňažnej sumy na bankový účet, má majiteľ účtu voči banke len pohľadávku. 2/ Vzhľadom na to bola správna argumentácia žalovaného v tom, že je potrebné odlišovať vec od pohľadávky, a taktiež rozlišovať vzťah medzi X. M. a žalovaným (bankou) a vzťah medzi žalobkyňou a X. M.. V dôsledku toho žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa vylúčenia pohľadávky povinnej voči žalovanému ako banke. Žalobkyňa nie je vlastníčkou žiadnej veci, ani peňažnej sumy 35.000 €, ktorá bola pripísaná na bankový účet povinnej X. M.. Predmetom exekúcie nebude žiadna vec, patriaca žalobkyni. Predmetom exekúcie bude len pohľadávka, ktorá patrí povinnej. Podľa § 55 Exekučného poriadku nie je možné vylúčiť z exekúcie výnos z predaja majetku tretích osôb, pripísaný na bankový účet. Nakoniec aj z komentára prof. U. k § 55 Exekučného poriadku, ktorý citovala žalobkyňa, vyplýva, že žalobou podľa tohto ustanovenia sa chránia len práva k veci, a to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2014, na ktorý poukazovala žalobkyňa, sa týkal prípadu, ktorý sa nedá porovnávať s predmetným sporom. Závery najvyššieho súdu sa môžu vzťahovať len na systematickú nekonformnosť dvoch ustanovení toho istého, daňového zákona. Ustanovenia Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku si navzájom neodporujú, Exekučný poriadok zrozumiteľne stanovuje, že z exekúcie sa môžu vylúčiť iba veci. Akceptovaním názoru žalobkyne by sa vniesla značná právna neistota do postavenia oprávnených v exekúcii. V tej súvislosti súd prvej inštancie ešte uviedol, že hoci sa žalobkyňa domáhala ochrany, vôbec hodnoverne nevysvetlila jej vzťah s X. M., ktorá ju zastupovala pri predaji jej nehnuteľnosti. Nebolo zrejmé, prečo sa kúpna cena platila na účet povinnej, aký bol zmysel (hospodársky účel) celej tejto transakcie. Tiež nebolo zrejmé, akú pohľadávku, a či vôbec nejakú, má žalobkyňa voči povinnej. Keďže návrh nebol zákonný, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, ďalej § 118 ods. 1, § 488, § 489 Obč. zák. 3/ Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 4/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu. Odvolanie podala z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní zopakovala, že v konaní bola nesporná skutočnosť, že medzi žalobkyňou a p. U. Š., trvale bytom Š. XXX, XXX XX K., bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku evidovaného Okresným úradom U., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres U., obec K., kat. úz. K., druh pozemku orná pôda, parc. č. XXX/XX, o výmere XXX U.X z výlučného vlastníctva žalobkyne do výlučného vlastníctva U.. Š.. Pri uzatváraní kúpnej zmluva bola žalobkyňa zastúpená na základe udelenej plnej moci svojou matkou - X. M.; pri podpisovaní kúpnej zmluvy tak X. M. nekonala vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale v mene a na účet žalobkyne. Finančné prostriedky uhradené kupujúcim U.. Š. bola X. M. podľa dohody so žalobkyňou povinná odovzdať žalobkyni, keďže, založeným výlučným vlastníkom prevádzaných pozemkov bola žalobkyňa. X. M. tak nikdy nevzniklo vlastnícke právo k finančným prostriedkom vo výške 35.000 €; vlastnícke právo k predmetným finančným prostriedkom patrí žalobkyni. V zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku má byť oprávnený uspokojený výlučne z majetku povinného; exekúcia tak môže byť vedená len proti povinnému a len z majetku povinného ju možno vykonať. Oprávnený si teda nemôže uspokojovať svoju pohľadávku z majetku, ktorý nepatrí povinnému. Účelom ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku je nepochybne ochrana tretej osoby, ktorá má právo na vec, ktorá nepripúšťa exekúciu. Žalobkyňa trvala na tom, že v konaní preukázala, že finančné prostriedky v sume 35.000 € uložené na účte povinného sú jej výlučným vlastníctvom, teda k nim preukázala právo, ktoré nepripúšťa vykonať na nich exekúciu. Žalobkyňa pre úplnosť dodala, že jej matka ju na základe splnomocnenia zastupovala pri predaji nehnuteľnosti z dôvodu, že ona, žalobkyňa sa dlhodobo zdržovala v zahraničí. Žalobkyňa navrhovala odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej žalobe vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 5/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že predmetný rozsudok považuje za v celom rozsahu správny, a preto ho navrhovala potvrdiť. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval a interpretoval príslušné hmotnoprávne normy. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie vo svojom rozsudku nevysporiadal. Žalobkyňa v odvolaní naďalej účelovo zamieňa vonkajší vzťah založený plnomocenstvom udeleným žalobkyňou ako splnomocniteľom X. M. - povinnej ako splnomocnencovi, s vnútorným vzťahom, ktorý je založený dohodou o plnomocenstve uzatvorenou medzi žalobkyňou ako splnomocniteľom a X. M. - povinnou ako splnomocnencom. Obsah vnútorného vzťahu medzi žalobkyňou a X. M. nie je medzi stranami sporu sporný a jeho obsahom bola povinnosť X. M. - povinnej, poukázať žalobkyni uhradenú kúpnu cenu vo výške 35.000 €, pričom tejto povinnosti zodpovedala pohľadávka (právo) žalobkyne žiadať od povinnej poukázanie uvedenej kúpnej ceny. Predmetná pohľadávka žalobkyne nie je predmetom exekúcie sp. zn. EX 213/2015. Predmetná pohľadávka z titulu dohody o plnomocenstve je zároveň úplne odlišnou pohľadávkou od pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie sp. zn. EX 213/2015. Predmetom exekúcie je totiž pohľadávka X. M. voči banke (žalovanej) na vyplatenie peňažných prostriedkov z titulu vedenia bežného účtu. Pohľadávka X. M. voči banke vznikla bezhotovostným pripísaním prostriedkov vo výške 35.000 € na bankový účet vedený bankou v prospech žalobkyne. Žalobkyňa nemá žiadnu aktívnu vecnú legitimáciu k tomu, aby sa domáhala vylúčenia tejto pohľadávky povinnej z exekúcie cestou podanej žaloby. Žalovaná vo vyjadrení ďalej trvala na tom, že v zmysle ust. § 55 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 3. 2017 sa nemožno domáhať vylúčenia veci vo vzťahu k peňažným prostriedkom vedeným v prospech akéhokoľvek povinného na účte v banke. Žalovaná navrhovala tiež priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 6/ Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa písomným vyjadrením (č.l. 212 a nasl. spisu), v ktorom zopakovala v celom rozsahu svoju argumentáciu v odvolaní. 7/ Rovnako vo vyjadrení žalovanej, ktorá reagovala na vyjadrenie žalobkyne, boli uvedené argumenty, uvádzané žalovanou už v jej predchádzajúcich ústnych či písomných vyjadreniach. 8/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP; vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 9/ Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 10/ V predmetnej právnej veci sa žalobkyňa domáhala vylúčenia veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. V exekučnom konaní má donucovanie zásadne postihnúť len povinného, nemožno však vylúčiť, že niekedy faktický výkon rozhodnutia postihne aj tretie osoby. V takom prípade sa tretia osoba, t.j. osoba rozdielna od oprávneného a povinného, môže brániť len vylučovacou (excindačnou) žalobou a tým zabrániť porušovaniu práv k veci, ktorá je postihnutá exekúciou. Pod právami k veci je nutné rozumieť akékoľvek vecné právo, a to predovšetkým vlastnícke právo, právo toho, kto podľa zákona požíva ochranu ako vlastník (§126 ods. 2 Obč. zák.), právo držby (§ 129, § 13 ods. 1 Obč. zák.). V danom prípade navrhovala žalobkyňa vylúčiť z exekúcie sumu vo výške 35.000 €, ako peňažné plnenie poskytnuté titulom kúpnej ceny, ktorá bola uložená na účte X. M. (matky žalobkyne), ktorý účet je vedený u žalovanej. Voči X. M. je ako povinnej vedené exekučné konanie (súdny exekútor L.. G. R., Exekútorský úrad Bratislava, EX 213/2015) na návrh oprávnenej (Slovenskej sporiteľne, a.s.). Žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že peňažné prostriedky vo výške 35.000 € boli síce poukázané na bankový účet jej matky X. M., avšak ide o jej (t.j. žalobkyne) výlučné vlastníctvo, t.j. že tieto nie sú vlastníctvom jej matky X. M. (ktorej patrí účet, na ktorý boli pripísané jej peniaze - kúpna cena za predaj nehnuteľnosti. 11/ Účet v banke nie je pojmovo vecou. Peniaze sú tzv. zastupiteľnými vecami, pričom momentom pripísania na účet sa stávajú vlastníctvom banky, ktorá účet vedie, preto ani zostatok na účte nie je vecou patriacou tzv. majiteľovi účtu. Uvedený zostatok predstavuje len nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie aktívneho zostatku. Exekúcii podlieha a predmetom tohto spôsobu exekúcie podľa § 94 Exekučného poriadku je preto len tento nárok. Peňažný ústav zriaďuje účet pre jeho majiteľa spravidla na základe zmluvy o bežnom účte. Na základe zmluvy o bežnom účte je banka povinná prijať na účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, kto je majiteľom finančných prostriedkov, ktoré sa takto na účet vkladajú. Majiteľovi účtu potom prináleží oprávnenie, aby mu boli vyplatené peňažné prostriedky z účtu prípadne aktívny zostatok účtu. Nároky majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu predstavujú tzv. „pohľadávku z účtu v banke“, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia, pričom je irelevantné, koho boli prostriedky vložené na účet. Okamihom pripísania finančných prostriedkov na účet osoby, ktorá je v exekučnom konaní povinnou osobou, stratila žalobkyňa k týmto finančným prostriedkom akékoľvek majetkové právo, pretože hodnota týchto prostriedkov sa stala majetkom banky; z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa nemôže na základe ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku úspešne domáhať vylúčenia týchto prostriedkov z exekúcie. 12/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 13/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).