Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/108/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316218603 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316218603.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Freight consulting s. r. o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 204 052, zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava 811 05, IČO: 47 232 757 proti žalovanému: GAS product & services a.s., Tuhovská 1, 831 07 Bratislava-Vajnory, IČO: 46 662 073, zast. JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie sumy 1.074,30 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/394/2016-76 zo dňa 11.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/394/2016-76 zo dňa 11.4.2018 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.074,30 eur spolu s 8 % p.a. úrokom z omeškania od 28.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.074,30 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 25.2.2015 vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny vzťah. Predmetom tohto vzťahu bolo poskytovanie zľavy pri odbere pohonných hmôt (ďalej PHM), konkrétne motorovej nafty na čerpacej stanici GAS Stará Vajnorská 39, Bratislava. Túto zľavu žalobca uplatňoval prostredníctvom tzv. tankovacích kariet. Bolo dohodnuté aj základné pravidlo odberu PHM, najmä povinnosť žalobcu ohlásiť žalovanému poznávaciu značku vozidla, do ktorého sa má tankovať a povinnosť žalovaného vydať žalobcovi kreditné karty na tankovanie a umožniť tak uplatňovanie zľavy. Maximálna úroveň ochrany zákazníka mala byť zabezpečená prostredníctvom osobitného dokumentu zo dňa 15.1.2015 s názvom „Ochrana zákazníka firmy GAS pred možným únikom, manipuláciou s pohonnými látkami pri čerpaní v sieti čerpacích staníc“, kde je podrobne opísaný priebeh čerpania PHM a s tým súvisiace povinnosti sporových strán. V zmysle tohto dokumentu mal byť žalobca chránený pred prípadným zneužitím tankovacích kariet jeho zamestnancami. Žalobca zamestnáva niekoľko vodičov nákladných vozidiel, pričom každé vozidlo má pridelené vlastné tankovacie karty. K nákladnému vozidlu s poznávacou značkou L. boli pridelené karty s číslami 534724 a 534331. Žalobca zamestnal nového vodiča (O. Ď.), ktorému bolo zverené uvedené nákladné vozidlo, vrátane predmetných tankovacích kariet. Tento vodič však na služobnej ceste v Prahe auto odstavil, opustil pridelené nákladné vozidlo a tankovacie karty, ktoré mu boli pridelené k vozidlu zneužil. Žalobca akonáhle sa dozvedel, že vodič opustil vozidlo, požiadal žalovaného o zablokovanie tankovacích kariet. Medzičasom však už tento vodič uskutočnil čerpanie PHM na čerpacej stanici žalovaného, kde natankoval spolu 1.070 litrov PHM v hodnote 1.074,30 eur. Podľa informácií malo byť tankovanie vykonané do motorového vozidla - dodávky s poznávacou značkou okresu Pezinok, a to na dvakrát, pričom pri prvom tankovaní bolo natankovaných 493,10 litrov a pri druhom o 10 minút neskôr 576,92 litrov. Skutočnosť, že PHM neboli čerpané do vozidla žalobcu so značkou L. vyplýva z priloženého prehľadu jázd, podľa ktorého sa toto vozidlo v čase neoprávneného čerpania nachádzalo v Prahe. Postup pri čerpaní PHM bol medzi sporovými stranami dohodnutý jasne. Vodič nákladného auta bol povinný nahlásiť obsluhe čerpacej stanice názov firmy, spôsob platby a evidenčné číslo vozidla spolu s príslušnou tankovacou kartu. Až potom, so súhlasom obsluhy čerpacej stanice, bolo možné začať tankovať. Okrem toho bolo zakázané tankovať do rôznych kanistrov a prídavných nádob. Vodič bol navyše povinný nahlásiť svoje meno a vlastným podpisom potvrdiť odobraté množstvo PHM na kópii pokladničného dokladu, ktorý zostal u obsluhy čerpacej stanice. Vyššie popísané podmienky však boli porušené, keďže obsluha čerpacej stanice žalovaného neskontrolovala, či sa poznávacia značka na tankovacej karte zhoduje s poznávacou značkou na samotnom vozidle, do ktorého sa tankuje. Obsluha čerpacej stanice ďalej zanedbala svoje povinnosti tým, že neskontrolovala, či sa tankuje priamo do vozidla alebo do nádob. Najvýraznejším zanedbaním povinnosti však bolo to, že obsluha čerpacej stanice ignorovala fakt, že vodič mal tankovať do klasickej dodávky viac ako 1.000 litrov nafty. Dodávka dokonca ani nákladné motorové vozidlo, nedisponuje tak veľkou palivovou nádržou, a preto ak by zamestnanec čerpacej stanice dodržal svoje povinnosti, respektíve by zachoval aspoň bežnú opatrnosť, všimol by si, že vodič tankuje v rozpore s dohodnutými podmienkami, teda do zakázaných nádob. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rozpore s podmienkami nepostupoval, nepoužil maximálnu ochranu, vznikla žalobcovi škoda, ktorá zodpovedá odobratému množstvu PHM. Žalovaný v konaní spochybnil platnosť Zmluvy - Kredit zo dňa 25.2.2015, v mene žalovaného ju neuzatvorila osoba oprávnená konať v mene spoločnosti. Ďalej namietal, že neporušil zmluvnú povinnosť, namietal výšku úroku z omeškania, začiatok omeškania a nárok na paušálnu náhradu nákladov. 3. Prvoinštančný súd k platnosti zmluvy zo dňa 25.2.2015 uviedol, že žalovaný nemôže namietať a spochybňovať platnosť uzatvorenej zmluvy. Zmluvu sám pripravoval, koncipoval, sám si určil svoje povinnosti, ktoré mu z nej plynú, a preto konajúci súd obranu žalovaného o neplatnosti zmluvy považoval za účelovú. Ďalej uviedol, že z názvu Ochrana zákazníka firmy GAS je zrejmé, že mala slúžiť na ochranu zákazníkov žalovaného. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že vodič žalobcu spolu s ďalšou osobou vykonal čerpanie PHM do vozidla Citroen Jumper striebornej farby EČV J.N.. Z analýzy kamerového systému vyplýva, že došlo k tankovaniu aj do nádob umiestnených vo vnútri vozidla. Vodič pred čerpaním PHM oznámil svoj úmysel obsluhe a ak by neoznámil, obsluha čerpacej stanice mu nemala umožniť vykonať úhradu prostredníctvom kariet. Žalovaný nepreukázal ako zamestnanci čerpacej stanice postupovali, preverili do ktorého auta sa čerpajú PHM, preverili ŠPZ. V prejedávanom prípade žalobca spochybnil dodržanie zmluvných podmienok žalovaným. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že dôkazná povinnosť bola na žalovanom, on disponuje záznamom, on má preukázať, že sa čerpalo do auta, ktorému boli pridelené karty, že pracovník žalovaného si preveril ŠPZ auta, či preveril, že sa nečerpá do iných nádob ako do nádrže. Konajúcemu súdu z vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa nenachádza kamerový záznam, nie je možné zistiť, či pracovník pumpy vizualizáciou preveril povinnosti v zmysle Ochrany. Podľa zmluvy sa mohlo natankovať na jeden odber max. 1.000 litrov. V konkrétnom prípade sa jedná o dva odbery, spolu 1.070 litrov, avšak s odstupom 10 minút do toho istého auta. Už tu mohol mať pracovník žalovaného oprávnenú pochybnosť. Žalobca dôkazom, do akého auta sa čerpalo, nemôže disponovať, preto s ohľadom na skutkové okolnosti - vodič žalovaného po krátkom čase na inej čerpacej stanici tankoval do iného auta a do prídavných nádob. Žalobca vychádza oprávnene z predpokladu, že žalovaný nevenoval náležitú pozornosť, porušil ustanovenia zmluvy o Ochrane. Výška škody zodpovedá odobratému množstvu PHM. Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie žalobe vo veci samej vyhovel a v časti príslušenstva pohľadávky zamietol. 5. Proti tomuto rozsudku, proti zaväzujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Zdôraznil, že v konaní nenamietal platnosť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 25.2.2015, ale platnosť listiny Ochrana zákazníka datovanej dňa 15.1.2015, pričom uviedol, že zmluvy ako aj dodatky k zmluvám uzatvárali v mene žalovaného riaditelia, ktorí na jednej strane disponujú generálnymi plnomocenstvami na uzatváranie záväzkových vzťahov a na druhej strane vykonávanie takýchto úkonov patrí medzi obvyklé činnosti, ku ktorým sú pri prevádzkovaní podniku poverení. Ďalej žalovaný uviedol, že listinu Ochrana zákazníka podpísala za žalovaného osoba, ktorá pracovala vo funkcii manažér predaja PHM, ktorej náplňou práce bolo okrem iného vyhľadávanie a oslovovanie zákazníkov, spracovávanie finančných reportov, ale v žiadnom prípade nemala táto osoba ústne, ani písomné poverenie akýmkoľvek spôsobom zaväzovať žalovaného, táto osoba vo svojej funkcii neuzatvárala žiadne zmluvné vzťahy za žalovaného a takéto poverenie nevyplývalo ani z jej funkčného zaradenia. Navyše, listina Ochrana zákazníka bola podpísaná ešte pred samotným uzatvorením zmluvy dňa 25.2.2015. Z uvedeného vyplýva, že uzatváranie zmluvných vzťahov za žalovaného nepatrí medzi obvyklé činnosti osoby, ktorá za žalovaného podpísala listinu Ochrana zákazníka a žalobca si nemal dôvod myslieť opak, nakoľko zmluvu zo dňa 25.2.2015, ako aj dodatok k tejto zmluve za žalovaného podpísal riaditeľ spoločnosti a zároveň listina Ochrana zákazníka bola podpísaná ešte pred uzatvorením zmluvy, teda pred začatím faktickej spolupráce medzi stranami sporu. 6. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca sa iba domnieva, že ku škode došlo tak, ako to tvrdí, teda porušením povinnosti žalovaného, ale nevie to preukázať žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaný predložil kamerový záznam orgánom činným v trestnom konaní a iným záznamom nedisponuje, preto nie je možné žalovanému ukladať predložiť dôkaz, ktorým nedisponuje ani presúvať na neho dôkazné bremeno tak, že má produkovať neexistujúce dôkazy, resp. dokazovať opak toho, čo nevie preukázať ani sám žalobca. Presunúť dôkazné bremeno na žalovaného by bolo možné v prípade, ak by z kamerového záznamu jednoznačne vyplynulo, že zamestnanec žalobcu vykonal tankovanie nie do vozidla, ku ktorému boli pridelené tankovacie karty, ale do iného vozidla, resp. do nádob. Ďalej žalovaný poukázal na to, že príbeh žalobcu o zanechaní motorového vozidla vodičom žalobcu v Prahe a tankovanie na čerpacej stanici žalovaného do nádob vyznieva veľmi nepravdepodobne, pretože podľa Prehľadu jázd vozidla s EČV L., ktorý priložil žalobca k žalobe, vodič svoju jazdu ukončil dňa 23.8.2016 o 16:03 v Prahe a na nasledujúci deň 24.8.2016 o 16:46 ten istý vodič opäť viedol motorové vozidlo po Prahe. Vodič by sa teda v priebehu 24 hodín musel vrátiť z Prahy do Bratislavy bez motorového vozidla, nakoľko toto podľa Prehľadu jázd ostalo v Prahe a následne do druhého dňa sa opäť bez motorového vozidla z Bratislavy musel vrátiť späť do Prahy a opäť viesť predmetné motorové vozidlo. Z časového rozhrania vyplýva, že vozidlo s EČV L. sa mohlo okolo 22 hodiny (kedy došlo k tankovaniu na čerpacej stanici žalovaného) nachádzať na čerpacej stanici žalovaného a žalobca nepreukázal opak. S touto námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 7. Žalovaný vytýkal tiež súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s námietkou, že podľa tvrdenia žalobcu mal neoprávnené tankovanie PHM uskutočniť O. Ď., avšak v zmysle Prehľadu jázd toto vozidlo dňa 23.8.2016 o 16:03 v Prahe odstavil L. L. a nasledujúci deň 24.8.2016 o 16:46 ten istý vodič opäť viedol motorové vozidlo po Prahe. 8. Žalovaný ďalej namietal, že v uvedenej veci sa viedlo, resp. pravdepodobne aj vedie trestné konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave III, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Nové Mesto - východ, ČVS: S.-L.-S.-XX-XXX/XXXX, a preto by žalobca nemal svoj nárok na náhradu škody uplatňovať voči žalovanému, ale voči svojmu zamestnancovi, ktorý sa dopustil nezákonného konania, ktorým vznikla žalobcovi škoda. Ani s touto námietkou žalovaného sa súd nevysporiadal. 9. Podľa názoru žalovaného je žalobca povinný preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním a vzniknutou škodou, čo do dnešného dňa nepreukázal. Žalobca tiež nepreukázal, že k škode došlo odcudzením GAS karty a nie jej stratou. Žalovaný opätovne poukázal na § 376 Obchodného zákonníka, podľa ktorého poškodený nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej osoby bolo spôsobené konaním poškodenej strany. 10. Žalovaný tiež namietal dôvodnosť paušálnej náhrady nákladov a priznanie tejto náhrady prvoinštančný súd odôvodnil nedostatočne. Účelom normy § 369c Obchodného zákonníka je náhrada nákladov pri oneskorených platbách. Predmetom tohto sporu však nie je oneskorená platba, ale náhrada škody, pričom žalovaný sa nemohol dostať do omeškania skôr, ako právoplatný rozsudok určí zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, teda nemohol vzniknúť ani nárok na paušálnu náhradu nákladov. 11. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.7.2018 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka. Súd aplikáciu ustanovenia § 15 náležite odôvodnil a nad rámec zákonnej požiadavky svoju argumentáciu oprel aj o citovanú judikatúru. Súd ustanovenie nielen správne aplikoval, ale aj ho správne interpretoval. Zo samotného názvu pozície „manažér predaja PHM“ osoby, ktorá podpísala listinu Ochrana zákazníka vyplýva, že táto osoba musí byť oprávnená uzatvárať zmluvy týkajúce sa predaja PHM. Akýkoľvek iný výklad by bol absurdný a nelogický. 13. Rovnako má žalobca za to, že podpis listiny Ochrana zákazníka uskutočnený pred podpisom samotnej zmluvy je logickým marketingovým ťahom žalovaného. Ďalej má za to, že táto skutočnosť je pre posúdenie tohto sporu právne irelevantná. Žalovaný sa zrejme podpisom listiny Ochrana zákazníka pred podpisom samotnej zmluvy snaží motivovať zákazníkov k uzatvoreniu zmluvy o čerpaní PHM. V listine Ochrana zákazníka totiž žalovaný deklaruje a zaväzuje sa k tomu, že bude chrániť svojich zákazníkov pred tým, čo sami nedokážu ustrážiť, a to neoprávnené čerpanie PHM ich zamestnancami - vodičmi nákladnej dopravy. Účelový výklad žalovaného neguje podstatu a zmysel tejto listiny, ktorý je zrejmý každému už zo samotného názvu listiny. Súd posúdil túto listinu správne vecne i právne. 14. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam. Tie v priebehu súdneho konania a ani v podanom odvolaní žiadnym relevantným spôsobom žalovaný nevyvrátil. Prvoinštančný súd prihliadol pritom aj na spôsob čerpania PHM na stanici SHELL, pričom vychádzal z dostupných dôkazov (nakoľko žalovaný nepredložil v súdnom konaní celý záznam). Komplexne posúdil predložené a vykonané dôkazy. Súd sa správne, v súlade s právnou doktrínou, ale i ustálenou rozhodovacou praxou vysporiadal s prenesením dôkazného bremena (podrobne odôvodnené v bode 13. odôvodnenia rozsudku). Súd svoj právny názor podporil aj odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Takisto podrobne odôvodnil, prečo mal v tejto časti niesť dôkazné bremeno žalovaný. Nakoľko žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal iné skutkové okolnosti, súd z nich správne vychádzal. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 16. Žalovaný vo svojej replike zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedených v podanom odvolaní. 17. Žalobca sa v písomnom stanovisku pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. 18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 20. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tankovaním pohonných hmôt v rozpore s podmienkami dohodnutými so žalovaným. 21. Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie platnosti listiny Ochrana zákazníka, keď mal za to, že v jeho mene dotknutú listinu podpísala osoba, ktorá na to nemala oprávnenie (manažér predaja PHM). Odvolací súd poukazuje na bod 9. napadnutého rozsudku a uvádza, že prvoinštančný súd aplikáciu ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka náležite odôvodnil a svoju argumentáciu oprel aj o citovanú judikatúru. Odvolací súd sa s posúdením platnosti listiny Ochrana zákazníka a s použitou argumentáciou konajúceho súdu stotožňuje, pričom poukazuje tiež na skutočnosť, že zo samotného názvu pozície „manažér predaja PHM“ možno mať za to, že táto osoba je oprávnená uzatvárať zmluvy týkajúce sa predaja PHM. Ďalej odvolací súd uvádza, že podpísanie listiny Ochrana zákazníka pred podpisom samotnej zmluvy, je pre posúdenie sporu irelevantná. 22. Žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na § 376 Obchodného zákonníka a tvrdil, že žalobca nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnej osoby bolo spôsobené konaním poškodenej strany, teda žalobcu. 23. Odvolací súd má za to, že na predmetný zodpovednostný vzťah žalobcu a žalovaného sa aplikácia vyššie uvedeného § 376 Obchodného zákonníka nevzťahuje. Citované ustanovenie predpokladá také konanie poškodenej strany, ktoré spôsobí, že povinný poruší záväzok zo zmluvy, v dôsledku čoho vznikne oprávnenému škoda. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v listine Ochrana zákazníka boli stanovené povinnosti tak na strane vodičov vozidiel, ako aj na strane obsluhy čerpacej stanice, a to bez vzájomnej korelácie, to znamená, že obsluha čerpacej stanice bola povinná splniť uložené povinnosti bez ohľadu na splnenie povinností uložených vodičom vozidiel. Medzi povinnosti obsluhy čerpacej stanice patrilo (o.i.) po príchode vodiča si overiť názov firmy, spôsob platby, vizuálne EČV vozidla a jemu prislúchajúcu kartu; obsluha dohliadne na priebeh čerpania PHM, v prípade manipulácie s PHM (čerpanie do kanistrov, iných nádob, čerpanie do ďalšieho vozidla) okamžite hlási telefonicky na centrálu firmy, a hneď ako je to možné, urobí písomný alebo fotografický zápis, sken pokladničného dokladu, záznam video zariadenia a pod. Na základe uvedeného možno mať za to, že prípadné konanie poškodeného (žalovaného) v danom prípade neznemožnilo splnenie povinnosti povinným (žalobcom), a preto nie je namieste obrana prostredníctvom ustanovenia § 376 Obchodného zákonníka. 24. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobca nemal svoj nárok na náhradu škody uplatňovať voči nemu, ale voči svojmu zamestnancovi, ktorý sa dopustil nezákonného konania, ktorým vznikla žalobcovi škoda. 25. K uvedenej argumentácii odvolací súd uvádza, že ak mal žalobca za to, že sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu jednak u vodiča dotknutého vozidla, ako aj u žalovaného, bolo na jeho úvahe, voči ktorému z nich, prípadne obom si bude uplatňovať svoj nárok. Pokiaľ na základe hmotného práva je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, tak potom pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (totožne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp.zn. 6 Cdo 544/2015). 26. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).