Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/125/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220196 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316220196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. Ž., X. G. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. Ž., X. G. XX.XX.XXXX, L.: M. XX, L., zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom: Klincová 35, Bratislava a otec - H. Ž., X. G. XX.XX.XXXX, L. G. S. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. februára 2019, č. k. 38P/348/2016 -171, takto, r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. februára 2019, č. k. 38P/348/2016 -171 vo výroku o zamietnutí návrhu matky, p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. februára 2019, č. k. 38P/348/2016 -171 vo výroku o určení bežného výživného mení tak, že odvolací súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H. Ž., X. G. XX.XX.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 16.12.2016. III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. februára 2019, č. k. 38P/348/2016 -171 vo výroku o učení zročného výživného na maloletú H. mení tak, že otec H. Ž., X. G. XX.XX.XXXX je povinný uhradiť zročné výživné na maloletú H. za obdobie za obdobie od 16.12.2016 do 14.02.2019 vo výške 1.636,16 eur , ktorá suma sa povoľuje otcovi splácať v 100,- eur mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. IV. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 38P/348/2016 -171, zo dňa 14.02.2019 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej H. Ž., X.. XX.XX.XXXX zo sumy 130,- EUR mesačne na sumu 200 EUR mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2017. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2017 do 14.02.2019 vo výške 1.040 Eur zaviazal otca uhrádzať formou mesačných splátok, vo výške 100 Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Súd prvej inštancie zároveň upravil styk otca s maloletou. Vo zvyšku bol návrh matky zamietnutý. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/71/2011 zo dňa 15.08.2011 v časti výroku o výživnom na maloletú a úpravy styku otca s maloletou. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného voči maloletej H. zo sumy 130 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2014. Zároveň sa rovnakým návrhom domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou. 3. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, v tejto časti dospeli rodičia počas konania ku konsenzu a predniesli zhodný návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a upravil styk otca s maloletou v súlade s týmto návrhom. 4. V časti návrhu na zvýšenie výživného súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností voči maloletej H. upravovaný rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.08.2011, č. k. 19C/71/2011 - 47, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu v sume 130 Eur mesačne, a zároveň bol upravený jeho styk s maloletou. Otec od apríla 2018 prispieva na výživu maloletej v sume 150 Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázanú zmenu pomerov, keď od poslednej úpravy výživného do rozhodnutia súdu ubehlo časové obdobie viac než 7 rokov, za ktoré došlo na strane maloletej H. k výraznej zmene pomerov. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že v čase posledného rozhodovania bola maloletá v predškolskom veku, v priebehu konania navštevovala prvý stupeň ZŠ a následne nastúpila na osemročné gymnázium, v súvislosti s čím vznikli a následne sa priamo úmerne zvýšili aj náklady na zabezpečenie školskej dochádzky a vzdelávacieho procesu. Poukázal na to, že na strane maloletej H. je taktiež prítomná organizovaná mimoškolská činnosť, ktorej sa venuje - gymnastika, tanečná, hra na klavír a anglický jazyk, a ktorá je spojená s hradením príslušných poplatkov, pričom za predpokladu, že na strane rodičov sú k tomu dané podmienky, považuje sa mimoškolská činnosť dieťaťa za jeho odôvodnenú potrebu. Zohľadnil pri určení výživného aj existenčné náklady matky v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletej, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, či zdravotnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrývalo pomernú časť týchto nákladov. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 250 Eur mesačne však vyhodnotil ako čiastočne neadekvátny. Niektoré matkou uvádzané náklady na starostlivosť o maloletú súd prvej inštancie nevzal do úvahy v plnej výške (napr. náklady na školu, náklady na ošatenie a obuv), nakoľko mal za to, že sú matkou nadhodnotené. Pri určovaní výživného súd prvej inštancie obligatórne prihliadol aj na to, že otec prispieva na výživu maloletej nad rámec súdom stanoveného výživného, keď mal zo strany otca nesporne preukázané vecné a aj iné plnenia vo vzťahu k maloletej, ktorých rozsah nebol zanedbateľný. Okrem uvedených skutočností súd prvej inštancie prihliadol aj na pravidelný kontakt otca s maloletou, a to aj počas prázdnin a sviatkov, pričom otec je tým rodičom, ktorý s dcérou športuje a trávi čas aktívne, k čomu i zakupuje maloletej potrebné vybavenie (lyže, bicykel, ďalšiu športovú výbavu a pod.), tzn. trávením voľného času s maloletou má otec pravidelné náklady. Životnú úroveň na strane oboch rodičov vyhodnotil súd prvej inštancie ako v zásade rovnakú. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej H., sú zamestnaní s približne rovnakými príjmami (matka - cca 1. 100,- Eur netto mesačne, otec - netto cca 950,- Eur mesačne) a obaja vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej i bývajú. Súd prvej inštancie nezhliadol na strane ani jedného z rodičov dôvod, pre ktorý by mal byť otec zaťažený výživným v rozsahu, aký žiada matka, keďže toto nezodpovedalo pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej v spojení s celkovými pomermi na strane rodičov. Zdôraznil, že od povinného rodiča nemožno požadovať akékoľvek výživné dôvodiac tým, že zodpovedá vyčísleným potrebám a záujmom dieťaťa, ak sa jedná o potreby a záujmy, ktoré nie je potrebné u dieťaťa vynakladať bez toho, že by to malo akýkoľvek negatívny dosah na jeho celkový vývin. V danom prípade súd prvej inštancie poukázal na to, že hoci otec doposiaľ výslovne záujmovú činnosť maloletej nenamietal, je zrejmé, že táto je pomerne nákladná, keďže maloletá sa venuje niekoľkým činnostiam (gymnastika, tanečná, klavír, anglický jazyk). Súd prvej inštancie pri vyčíslení nákladov na výživu maloletej H. zohľadnil celkové mesačné náklady na maloletú vo výške 428,- Eur (v členení: náklady na bývanie 75,- Eur, električenka 13,- Eur, stravné v škole 27,- Eur, školské a drobné aktivity 11,- Eur, ošatenie a obuv 30,- Eur (keďže tieto zakupuje maloletej aj otec), doučovanie 35,- Eur, krúžková činnosť 64,- Eur, strava v domácom prostredí 130,- Eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť a lieky 43,- Eur), popri ďalších výdavkoch, ktoré nie je možné exaktne vyčísliť. Poukázal tiež na skutočnosť, že otec riadne participuje na starostlivosti maloletej a tiež na jej výžive nad rámec výživného hradeného k rukám matky. Výživné na maloletú zvýšil súd prvej inštancie na sumu 200,- Eur mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného od podania návrhu, nakoľko v tom čase maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy a súd mal za to, že v tom čase hradené výživné zo strany otca spolu s vecnými plneniami a participovaním na starostlivosti o maloletú, bolo postačujúce na krytie odôvodnených potrieb maloletej. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že na strane maloletej došlo ku dňu 01.09.2017 k podstatnej zmene pomerov, pričom otec začal od apríla 2018 prispievať na výživu maloletej k rukám matky 150,- Eur mesačne, ktorá čiastka však nebola postačujúca, a to ani s prihliadnutím k plneniu si vyživovacej povinnosti nad rámec súdom stanoveného výživného. Zročné výživné vyčíslil súd prvej inštancie v sume 1 040,- Eur (za obdobie od 01.09.2017 do 14.02.2019 otec hradil výživné 130,- Eur mesačne a od 04/2018 výživné 150 Eur mesačne), ktorú čiastku povolil otcovi splácať v 100 Eur mesačných splátkach. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov o výživnom a zamietnutí zvyšku návrhu matky podala matka maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie, keď má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a výživné zvýšiť na 250,- Eur, počnúc dňom 16.12.2016 a priznať zročné výživné v zodpovedajúcej výške. Matka v odvolaní argumentuje skutočnosťami, že s pribúdajúcim vekom sa podstatne zvýšili nároky maloletej a okrem štandardnej zmeny pomerov v súvislosti s nástupom na plnenie školskej dochádzky sa u maloletej objavili i zdravotné problémy, ktoré sa odzrkadľujú vo zvýšených mesačných nákladoch (alergiologická, ortopedická ambulanciu, atopický ekzém, zvýšené zápalové ochorenia chrupu). V septembri 2017 nastúpila maloletá na druhý stupeň ZŠ a v septembri 2018 na osemročné gymnázium. Matka má za to, že nebol dôvod, aby súd prvej inštancie nepriznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 16.12.2016, nakoľko z návrhu, jej vyjadrení a ňou predložených dokladov o nákladoch na maloletú H. jednoznačne vyplýva, že k významnej zmene pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo, keď už v čase podania návrhu na zvýšenie výživného v decembri 2016 predstavovali náklady na maloletú cca 800 Eur mesačne, pričom otec sa na nákladoch maloletej podieľal výživným vo výške 130,- Eur. Vo vyčíslených nákladoch pritom neboli započítané jednorazové náklady, ako napríklad kúpeľná liečba vo výške 500,- Eur, náklady na tábory, či dovolenka. Matka predložila v odvolaní vyčíslenie mesačných nákladov na maloletú, pričom namieta, že súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní o výživnom náklady spojené s bývaním len v sume 75,- Eur mesačne a nezobral do úvahy pôžičku matky na zabezpečenie bývania, ktorú spláca mesačne v sume 300,- Eur. Nesúhlasí tiež s výškou nákladov na školu, ktorú súd prvej inštancie nezohľadnil v plnej výške. Rovnako argumentuje, že zvýšené náklady maloletej na ošatenie a obuv vo výške 90,- Eur mesačne zodpovedajú realite (z dôvodu ortopedických problémov vyžaduje maloletá kvalitnú drahšiu obuv) a z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti nevyplýva, akou matematickou operáciou súd prvej inštancie prišiel k výsledku 30,- Eur mesačne na ošatenie a obuv. Matka nespochybňuje, že otec pre maloletú zabezpečuje i vecné plnenie v tomto smere, avšak otcom zakúpené oblečenie, či športové potreby si maloletá nemôže od otca vziať k matke a môže ich užívať len v čase, kedy je u otca. Matka rovnako nesúhlasí výškou mesačných nákladov na stravu maloletej, ktoré súd prvej inštancie zohľadnil len v rozsahu 130,- Eur a nie v matkou deklarovanej výške 200,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie rovnako sa absolútne nevysporiadal s výdavkom na liečebný pobyt, ktorý maloletá absolvuje každoročne (cca 500,- Eur za pobyt) a tento v pravidelných nákladoch na maloletú nezohľadnil, rovnako ako nezohľadnil náklady na kozmetiku, či drogériu vo výške 25,- Eur mesačne. Opodstatnené náklady na maloletú, ktoré každomesačne musí matka vynaložiť, ak by nebrala do úvahy náklady na voľný čas, záujmové krúžky, či náklady na chalupu v Dolných Orešanoch, predstavujú sumu vo výške 788,- Eur. Súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 200,- Eur teda nepredstavuje ani 1/3 nákladov matky na maloletú Michaelu. Matka v odvolaní rovnako nesúhlasí s vyhodnotením životnej úrovne oboch rodičov, ktorú súd prvej inštancie považoval v zásade za rovnakú. Namieta, že otcom deklarovaný príjem nezodpovedá skutočnosti. Prikladá pracovné ponuky z portálu profesia.sk v oblasti, v ktorej otec vykonáva prácu. Prácou vodiča, či vodiča kamiónu je možné si zarobiť mesačne až sumu 1.400 - 2.500 Eur, čo zodpovedá aj príjmu, ktorý dosahoval otec maloletej v minulosti v čase spoločného spolužitia s matkou maloletej. Otec sa tohto zamestnania vzdal a zamestnal sa u zamestnávateľa, u ktorého zarába sumu 950,- Eur. Matka poukazuje aj na majetkové pomery otca, ktoré nasvedčujú tomu, že jeho životná úroveň je vyššia ako životná úroveň matky. Otec užíva nehnuteľnosť s rozlohou 200 m2 a veľkým pozemkom, disponuje autom a troma motorkami, s maloletou otec chodieva lyžovať do zahraničia, s priateľmi pravidelne absolvuje výlety na motorkách. Otcom deklarovaný príjem vo výške 950,- Eur mesačne je podľa názoru matky účelový a s prihliadnutím na nim deklarovane náklady a na jeho životný štýl neobhájiteľný. Otec sám na pojednávaní dňa 14.02.2019 uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na sumu 220,- Eur avšak až od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Matka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/236/2018, v zmysle ktorého je nevyhnutné aplikovať vo veciach výživného princíp potencionality príjmov. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Matka má za to, že súd musí prihliadať na skutočnosť, že otec je schopný zamestnať sa u zamestnávateľa, u ktorého bude vykonávať rovnaký druh práce, akú vykonáva v súčasnosti a zarobí raz toľko ako zarobí v súčasnosti. 6. Otec maloletej s tvrdeniami a dôvodmi matky uvádzanými v odvolaní nesúhlasil. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Otec poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodoval a vydal napadnutý rozsudok v intenciách spoločnej rodičovskej dohody, a preto mu nie je zrejmé odvolanie matky a prečo poukazuje na to, kde všade pri riešení súdneho sporu súd prvej inštancie pochybil, a čo posudzoval neobjektívne, keď s rodičovskou dohodou súhlasila. V súvislosti s určením výšky výživného otec má za to, že matka účelovo navyšuje náklady na maloletú a snaží sa maximalizovať výšku výživného. Výška výživného 250,- Eur na maloleté dieťa vo veku 11 rokov je pre bežne zarábajúcich rodičov privysoká. Stotožňuje sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý taktiež spochybňoval náklady na domácnosť predkladané matkou, keď uvedenú výšku nákladov by musela matka uhradiť, aj keby žila v domácnosti sama bez maloletej H.. Poukazuje na to, že strava na maloletú H. je po odrátaní 5 dní z mesiaca, ktoré trávi v prítomností otca, pričom v škole ma zabezpečenú stravu formou obedov, a vychádza približne 8,- Eur na deň a to na raňajky a na večeru. Čo sa týka krúžkov, má za to, že maloletej H. postačí jeden krúžok, pričom aktivita na každý deň je pre maloletú vyčerpávajúca a náročná. Financovanie krúžkov na každý deň je finančné náročné aj pre rodiny fungujúce spolu, pričom dieťa nemá dostatok odpočinku po škole a hry s priateľmi. Svoju životnú úroveň opísal otec ako štandardnú, ale nie takú priaznivú, ako to opisuje matka maloletej dcéry. Žije v rodinnom dome, ktorý zdedil po rodičoch, pričom polovica domu a záhrady je v podielovom spoluvlastníctve sestry otca maloletej dcéry. Vlastní 16 ročné motorové vozidlo najnižšej triedy, ktoré má najazdené 300 000 km, motorku po dedovi otca maloletej H., ktorá nie je v najlepšom technickom stave a taktiež 14 ročnú motorku. K príjmom uvádza, že vyšší plat zarábal počas manželstva v Írsku. Sumu 2 500,- Eur ponúkajú firmy vodičovi, avšak len medzinárodnej kamiónovej dopravy, pričom je v prvom rade nutné odísť z domu na min. 4 až 6 mesiacov, čím viac mesiacov, tým sa zvyšuje výška zárobku a v druhom rade vodič musí byť flexibilný. Otec poukázal tiež na skutočnosť, že v zime 2017/2018 čerpal PN trikrát v rozsahu 2 týždňov a v zimu 2018/2019 päť týždňov nepretržite. Otec absolvuje časté vyšetrenia a kontroly v Národnom Onkologickom Ústave, kde bol operovaný a liečený chemoterapiou v trvaní pol roka. Počas tejto doby a polročného PN so zlomeným zápästím, otec výživné vždy platil riadne a včas aj napriek psychickej a finančnej situácií, ktorá nebola priaznivá. Na porovnanie uvádza, že úroveň matky je omnoho lepšia ako otcova. Matka má v Bratislave priestranný byt, vlastní garáž, ktorú prenajíma a kúpila si nové auto. Vlastní zrekonštruovaný rodinný dom v Dolných Orešanoch, do ktorého otec počas manželstva investoval finančné prostriedky a svoj voľný čas. K domu patrí veľká záhrada a pozemky. Matka trávi každoročne dovolenku v All inclusive dovolenkách ako Zanzibar, predtým Kalábria, Azorské ostrovy, Paríž a iné. 7. Na vyjadrenie otca k odvolaniu matka uviedla, že k uzatvoreniu rodičovskej dohody dospeli rodičia len v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou, takže otcove vyjadrenie, v zmysle ktorého mali rodičia uzatvoriť rodičovskú dohodu i v časti výživného, nie je pravdivé a je účelové a zavádzajúce. Matka ďalej uviedla, že má za to, že ňou uvedený rozpis nákladov na maloletú obsahuje opodstatnené a riadne odôvodnené náklady. Tieto nie sú, ako otec uvádza, neprimerane a účelovo navýšené s cieľom maximalizovať výšku výživného. Otec má podľa matky skreslené predstavy o výške opodstatnených a odôvodnených nákladov na maloleté dieťa vo veku H.. Matka má za to, že maloletá je vo veku, kedy jej začína puberta, chce sa páčiť, zaujíma sa o svoj zovňajšok. Má za to, že náklady vo výške cca 800 Eur mesačne na dieťa vo veku 11 rokov (dnes 12,5 ročné) sú bežné náklady rodičov so životnou úrovňou obdobnou životnej úrovni matky i otca. Zotrváva na svojom návrhu v časti určenia momentu, od ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletej H., počnúc dňom podania návrhu, t. j. dňom 16.12.2016, nakoľko už v tom čase došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, spočívajúcich najmä v uplynutí dlhého časového obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej práve od tohto dátumu. Otec vo svojom vyjadrení neuviedol jediný relevantný argument, ktorým by odôvodnil, prečo nesúhlasí s priznaním zvýšeného výživného na maloletú, počnúc dňom podania návrhu matky. Svoj nesúhlas odôvodnil jedine tým, že priznanie zročného výživného od dňa 16.12.2016 by bolo pre neho likvidačné. Otec vo svojom vyjadrení okrem toho spochybňuje náklady na bývanie. K uvedenej argumentácii matka opakovane uviedla, že postup súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil pomernú časť splátky pôžičky vo výške 150,- Eur mesačne, ako opodstatnený náklad maloletej na bývanie, nebol správny a nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Čo sa týka nákladov na krúžkovú činnosť, matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že svoj názor ku krúžkom maloletej dcéry vyjadril otec prvýkrát až v rámci odvolacieho konania. Takýto úkon otca považuje opätovne za účelový. Matka ďalej uviedla, že otec počas konania pred súdom prvej inštancie, ani v rámci odvolacieho konania, nepredložil jediný doklad preukazujúci jeho zdravotný stav, eventuálne absolvovanú operáciu alebo chemoterapiu. Nemá vedomosť o tom, že by otec podstúpil operáciu, či podstupoval chemoterapie. K príjmovým možnostiam otca uviedla, že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej deklaroval otec svoj príjem zo zamestnania - šofér medzinárodnej dopravy, vo výške 2.500,- Eur mesačne netto. Tvrdenia otca o tom, že pre dosiahnutie takéhoto príjmu je potrebné, aby vodič odišiel z domu na 4-6 mesiacov a aby bol flexibilný, nie sú pravdivé a ide opäť len o účelové tvrdenia. Aktuálne otec pracuje v spoločnosti Ingsteel, spol. s r.o. ako vodič dodávky. Okrem príjmu zo zamestnania si otec zabezpečuje i príjem cestou bývalých zamestnávateľov, pre ktorých jazdí na kamióne. Súd prvej inštancie tento príjem otca nijakým spôsobom neskúmal a uspokojil sa len s príjmom zo zamestnania. K vlastným majetkovým pomerom matka uviedla, že rodinný dom v Orešanoch je chalupa, ktorá nie je určená na trvalé bývanie. Zdedila ju matkina matka. Na úhradu nákladov na dovolenku pre maloletú H. matke prispievala jej matka. Životná úroveň matky nie je nadštandardná tak, ako uvádza otec vo svojom vyjadrení. K aktuálnym pomerom matka uvádza, že od pojednávania otec na výživu maloletej H. prispieva iba bežným výživným. Nad rámec súdom ustanoveného výživného neprispieva, s výnimkou toho, že v októbri 2019 maloletej H. zakúpil nový mobil v hodnote 650,- Eur. Mesačné náklady sa od rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenili, sú cca. 790,- Eur mesačne. V súvislosti s tanečným krúžkom matka mala jednorazový náklad na súťaž vrátane prípravy predstavujú v sume 120,- Eur. Otec sa na výžive maloletej podieľa len úhradou bežného výživného, nepodieľa sa na záujmovej činnosti maloletej, o túto sa nezaujíma, nepodieľa sa ani na úhrade poplatkov za liečenie maloletej a nákladoch súvisiacich so zdravotným stavom maloletej dcéry, eventuálne mimoriadnymi výdavkami. Tieto náklady znáša matka s výnimkou sumy 200 Eur, ktorú poukazuje otec k jej rukám v rámci bežného výživného určeného súdom prvej inštancie. Matka zotrváva na svojom odvolaní a skutočnostiach v ňom uvedených a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti zvýšenia výživného a v časti zročného výživného tak, že zvýši výživné na maloletú H. na sumu 250 Eur mesačne, počnúc dňom 16.12.2016 a prizná zročné výživné v prislúchajúcej výške. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie a nevyžaduje to dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne ustálil skutočný stav veci. Odvolací súd len dospel k inému právnemu záveru pokiaľ ide o dátum, od ktorého bolo dôvodné zvýšiť výživné, k čomu nebolo potrebné dokazovanie opakovať. Odvolací súd teda dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné len čiastočne a to pokiaľ ide o dátum, od kedy bolo dôvodné priznať zvýšenie výživného. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne zákonným spôsobom upovedomení (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). 9. Matka podala návrh na súd dňa 16.12.2016. Súd prvej inštancie priznal zvýšenie výživného až odo dňa 01.09.2017, teda odo dňa nástupu maloletej na druhý stupeň základnej školy. Podľa ust. § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine možno právo na výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Priznať zvýšenie výživného možno od zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Matka v odvolaní uvádza, že neboli dané dôvody k tomu, aby nebolo výživné zvýšené od podania návrhu na súd, ale až odo dňa 01.09.2017. Odvolací súd dospel k záveru, že už v čase podania návrhu na súd prvej inštancie tu bola zmena pomerov na strane maloletej odôvodňujúca zvýšenie výživného, ktorá spočívala už len v uplynutí času od poslednej úpravy a nárastu veku maloletej, s čím nepochybne došlo aj k nárastu jej nákladov. V čase posledného rozhodnutia, to je august 2011 mala maloletá 4 roky a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného v decembri 2016 mala 9 rokov. Nepochybne už v čase podania návrhu vzhľadom na uplynutie 5 rokov od poslednej úpravy, došlo ku zmene pomerov na strane maloletej, ktoré znamenali nárast jej nevyhnutných nákladov. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o dátum, od kedy je dôvodné zvýšiť výživné a to tak, že zvýšenie priznal už odo dňa podania návrhu na súd prvej inštancie, teda odo dňa 16.12.2016. Pokiaľ ide o určenie výšky zvýšenia výživného odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výškou, akú ustálil súd prvej inštancie a s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov ustálenia sumy výživného odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Je nepochybné, že u maloletej nastala zmena pomerov od poslednej úpravy, ktorá odôvodňuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej. Ako pri určení výživného, tak aj pri zvyšovaní výživného treba vychádzať z oprávnených nákladov na maloleté dieťa a možností a schopností rodičov, ako aj ich životnej úrovne. Všetky tieto faktory musia byť pri určení výživného zohľadnené. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k tomu, že vzhľadom na oprávnené náklady na maloletú, a možnosti a schopnosti otca je dôvodné zvýšiť výživné zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Otec je riadne zamestnaný a dosahuje príjem adekvátny k jeho vzdelaniu. Matka v odvolaní poukazuje na to, že v jeho možnostiach je maž vyšší príjem, keď by mohol pracovať ako vodič medzinárodnej prepravy, kde by mal vyšší príjem , ako dosahuje vo svojom zamestnaní. Odvolací súd však podotýka, že takto nazerať na možnosti nie je správne, nakoľko vždy sa dajú nájsť vhodné pracovné pozície, kde je ponúkaný vyšší plat, ako dosahuje rodič. Dôležité je pre posúdenie možností a schopností rodiča to, či reálne aj pracuje a v akom zamestnaní, či zodpovedá jeho vzdelaniu. Otec je riadne zamestnaný, a to na pozícii, ktorá zodpovedá jeho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam, a preto nie je možné uvádzať, že je v jeho schopnostiach mať podstatne vyšší príjem. Navyše otec dosahuje príjem, ktorý zodpovedá priemernému platu v hospodárstve. Otcovmu príjmu zodpovedá aj jeho životná úroveň. Odvolací súd má taktiež za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal nákladmi na maloletú a zvýšil výživné primerane k nim. Náklady na maloletú nepochybne vzrástli od poslednej úpravy, avšak aj náklady treba prispôsobiť možnostiam a majetkovým pomerom rodičov, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie. Matka namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie nebral do úvahy náklady na liečenie maloletej, avšak z vyčíslených nákladov v odôvodnení vyplýva, že bral do úvahy súd prvej inštancie matkou vyčíslené výdavky na odborné vyšetrenia, liečenia a lieky vo výške 43,- eur mesačne. Odvolací súd poukazuje i na to, že suma životného minima, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa je stanovená zákonom na sumu 98,08 eur mesačne, teda ak má otec určené výživné v sume 200,- eur mesačne, táto suma pokryje nevyhnutné oprávnené potreby maloletej. 11. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd priznal zvýšenie výživného odo dňa 16.12.2016, prerátal odvolací súd sumu zročného výživného. Odvolací súd vychádzal z toho, že otec do 03/2018 platil výživné v sume 130,- eur mesačne, od 04/2018 platil výživné v sume 150,- eur mesačne a odo dňa predbežnej vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie platí na výživu 200,- eur mesačne. Potom suma zročného výživného odo dňa 16.12.2016 do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, to je do dňa 14.02.2019 činí sumu 1.636,16 eur. Od 01.09.2017 do 14.02.201 to je suma 1.040,- eur, ako správne určil súd prvej inštancie a za obdobie pod 16.12.2016 do 31.08.2017 to je suma 596,16 eur (za 16 dní mesiaca december 2016 je to suma 36,16 eur /70:31x 16/ a za 8 mesiacov - január až august 2017 suma 560,- eur /70 x 8/). Sumu zročného výživného odvolací súd povolil otcovi hradiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, tak ako to určil aj súd prvej inštancie a to vzhľadom na pomery otca, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že voči plateniu zročného výživného v splátkach matka v odvolaní nemala výhrady. 12. Odvolací súd v predmetnej veci uvádza, že napriek tomu, že došlo týmto rozsudkom k čiastočnej zmene rozsudku súdu prvej inštancie pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať, nakoľko odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočného stavu riadne zisteného súdom prvej inštancie, pričom zmeny týkajúce sa rozsudku súdu prvej inštancie boli takpovediac iba výpočtové, respektíve týkajúce sa určenia času začiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti. Keďže v danej veci s poukazom na ustanovenie § 385 Civilného sporového poriadku nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a takisto si ho nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, odvolací súd z týchto dôvodov predmetné pojednávanie vo veci nenariaďoval. 13. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).