Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/166/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201706 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317201706.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Meilleurs, s.r.o., Riazanská 683/70, 831 03 Bratislava, IČO: 47 477 822, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV Rybničná 61/ B, 831 07 Bratislava, IČO: 31 811 434, zastúpeného JUDr. Ľubicou Vachálkovou, advokátkou, Kultúrna 20, 821 04 Bratislava, o zaplatenie 8.650,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/36/2017-246 zo dňa 16. 1. 2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/36/2017-246 zo dňa 16. 1. 2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou zo dňa 08.02.2017 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 8.650,- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 03. 01. 2014 bola uzatvorená Zmluva o vedení účtovníctva a administratívnych prác (ďalej len ,,zmluva“) medzi žalovaným ako odoberateľom a žalobcom ako dodávateľom, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu viesť podvojné účtovníctvo vlastníkov bytov a vykonávať administratívne práce pre žalovaného na základe jeho daných požiadaviek v danom období. Žalobca sa v zmysle zmluvy zaviazal spravovať účtovníctvo na počítači, ktorý vlastní žalovaný a v kancelárii žalovaného. Žalovaný sa za tieto služby zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 950,- Eur mesačne, a to za vedenie podvojného účtovníctva sumu 300 Eur,- mesačne a za výkon administratívnych prác sumu 650,- Eur mesačne. Žalovaný sa zmluvne dohodnutú sumu za vyššie uvedené služby žalobcu zaviazal v zmysle čl. III zmluvy uhradiť žalobcovi na základe vystavených faktúr žalobcu, a to najneskôr v deň splatnosti uvedenom na každej faktúre. Dňa 30.04.2016 bola vystavená faktúra č. 001/2016 s dátumom splatnosti dňa 10.05.2016 vo výške 3.900,- Eur žalovanému žalobcom na základe zmluvy za administratívne práce za mesiac júl až december 2015, každý mesiac po 650,- Eur, doteraz neuhradená časť 3.900,- Eur. Dňa 30. 04. 2016 bola vystavená faktúra č. 002/2016 s dátumom splatnosti dňa 10. 05. 2016 vo výške 3.800,- Eur žalovanému žalobcom na základe zmluvy za účtovnícke práce za mesiac január 2016 až apríl 2016, každý mesiac po 300,- Eur a za administratívne práce za mesiace január 2016 a apríl 2016, každý mesiac po 650,- Eur, doteraz neuhradená časť 3.800,- Eur. Dňa 31. 05. 2016 žalobca vystavil žalovanému na základe zmluvy faktúru č. 004/2016 s dátumom splatnosti dňa 10. 06. 2016 vo výške 950,- Eur za účtovnícke práce za mesiac máj 2016 vo výške 300,- Eur a za administratívne práce za mesiac máj 2016 vo výške 650,- Eur, doteraz neuhradená časť 950,- Eur. Záväzok žalovaného z faktúry č.1, faktúry č. 2 a faktúry č. 3 predstavuje spolu sumu vo výške 8 650,- Eur. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že je nesporné, že dňa 03. 01. 2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva, v ktorej boli dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán. V máji 2015 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená ústna dohoda o tom, že žalobca už nebude vykonávať vedenie účtovníctva ani administratívne práce, čo žalobca rešpektoval a od júla 2015 administratívne práce nevykonával ani nefakturoval. Od mája 2015 vedenie účtovníctva a administratívne práce vykonával predseda spoločenstva vlastníkov bytov. Žalovaný k faktúre č. 001/2016 uviedol, že faktúra bola vystavená až dňa 30.04.2016, v ktorej boli vyfakturované práce za obdobie júl - december 2015, avšak účtovné práce v tejto faktúre neboli uvedené, preto nebolo žalovanému známe, z akého dôvodu si žalobca vyúčtoval len časť prác. K faktúre č. 002/2016 žalovaný uviedol, že aj táto faktúra bola vystavená až dňa 30. 04. 2016, v ktorej boli vyfakturované už aj účtovné a administratívne práce za obdobie január - apríl 2016. K faktúre č. 004/2016 žalovaný uviedol, že aj v tejto faktúre žalobca vyfakturoval okrem administratívnych prác aj účtovné práce. Žalovaný ku všetkým vyššie uvedeným faktúram uviedol, že žalobca účtovnícke a administratívne práce v období uvedenom na faktúrach nevykonával, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca mesačne služby nefakturoval. Žalovaný bol toho názoru, že dôkazné bremeno spočívajúce v predložení dôkazov o tom, že žalobca služby žalovanému dodal, je na žalobcovi. V zmysle čl. II zmluvy sa žalobca zaviazal viesť podvojné účtovníctvo vlastníkov bytov a vykonávať administratívne práce pre žalovaného na základe jeho konkrétnych požiadaviek a spravovať na počítači žalovaného, a to v kancelárii žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca od uvedenej kancelárie nemal kľúče, preto sa do nej nemal ako dostať, taktiež ani používať predmetný počítač, z čoho vyplýva, že žalobca nemal ako fakturované práce vykonať. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle zákona o účtovníctve bol žalobca povinný vyhotoviť účtovný doklad - faktúru bez zbytočného odkladu po vykonaní služby a doručiť ju žalovanému, preto žalovaný nerozumel z akého dôvodu žalobca vystavil faktúry dňa 30. 04. 2016 za obdobie 9 mesiacov a nie mesačne ako je obvyklé a tak, ako to robil dovtedy. Podľa čl. VII. bod 1 zmluvy sa doklady nachádzali priamo u odberateľa, v prípade ukončenia zmluvy dodávateľ mal odovzdať všetky účtovné výkazy odoberateľovi až po vyrovnaní všetkých finančných záväzkov týkajúcich sa ich zmluvných vzťahov. Žalobca v liste zo dňa 30. 04. 2016 adresovanom žalovanému konštatoval, že mu nevznikla povinnosť vrátiť žalovanému doklady v zmysle vyššie uvedeného Čl. VII. bod 1 zmluvy, a to z dôvodu, že všetky doklady sa nachádzali u žalovaného. Tým podľa názoru žalovaného žalobca preukázal, že žiadne účtovné doklady za fakturované obdobie sa u neho nenachádzali, pretože ich mal odovzdať žalovanému až po vyrovnaní všetkých finančných záväzkov. Teda, ak sa všetky doklady nachádzajú u žalovaného, tak sa má za to, že medzi zmluvnými stranami sú všetky záväzky vyrovnané. 4. Žalobca k veci ešte uviedol, medzi žalobcom a žalovaným k žiadnej ústnej dohode nedošlo. Napriek uvedenému mal však žalobca za to, že aj keby nedochádzalo k vykonávaniu vedenia účtovníctva a administratívnych prác, uvedené by nemalo vplyv na nárok žalobcu žiadať zaplatenie sumy vo výške 950,- Eur mesačne, nakoľko táto suma bola dohodnutá v paušalizovanej výške mesačne bez ohľadu na množstvo reálne vykonaných prác. Avšak práce zo strany žalobcu boli vykonávané. Administratívne práce neboli fakturované z dôvodu žiadosti žalovaného, ktorý žiadal, aby tieto práce boli vyfakturované až na konci účtovného obdobia, pričom žalobca nemal dôvod vzhľadom na vtedy dobré obchodné vzťahy žiadosti nevyhovieť. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že práce v zmysle zmluvy zo dňa 03. 01. 2014 od mája 2015 vykonával predseda spoločenstva vlastníkov bytov, je nepravdivé, čo je zrejmé aj z rôznych skutočností. Napríklad z účtu žalobcu bolo zrejmé, že žalovaný až do dňa 04. 01. 2016 uhrádzal žalobcovi sumu vo výške 330,- Eur pripadajúcu na práce za vedenie podvojného účtovníctva. Ak by mal žalovaný za to, že si práce vedenia podvojného účtovníctva robí sám, rozhodne by takéto práce žalobcovi nevyplatil. V zmysle ústnej dohody mali byť zvyšné práce účtované až na konci účtovného obdobia. K faktúram č. 002/2016 a 004/2016 treba uviesť, že sa dofakturovali vykonané práce podľa zmluvy a pri faktúre č.004/2016 išlo o práce počas výpovednej doby. Žalobca taktiež uviedol, že všetky práce vykonávané pre žalovaného boli vykonávané výlučne v priestoroch žalovaného a výlučne na počítači žalovaného, vždy za prítomnosti predsedu spoločenstva vlastníkov bytov. Žalobca ďalej uviedol súdu, že žalobca až do dňa 29. 02. 2016 disponoval kľúčom k predmetným priestorom. Žalobcovi nikdy nevznikla povinnosť vrátiť doklady, nakoľko sa nikdy z priestorov žalovaného, v ktorých sa práce vykonávali, nevyniesli žiadne účtovné doklady, na čom trval predseda vlastníkov bytov, preto vo výpovedi žalobca pre každý prípad uviedol, že nemal aké dokumenty vracať. 5. Žalovaný poukázal na čl. II. zmluvy, v ktorom sa dodávateľ zaviazal viesť podvojné účtovníctvo vlastníkov bytov a vykonávať administratívne práce pre objednávateľa na základe jeho konkrétnych požiadaviek v danom období. V zmluve nebolo žiadne ustanovenie, v ktorom by sa uvádzalo, že žalobca má nárok žiadať zaplatenie sumy aj v prípade, že žiadne práce nevykoná. Podľa žalovaného nebolo pravdou, že nedošlo k ústnej dohode medzi ním a žalobcom a taktiež, že administratívne práce neboli fakturované z dôvodu žiadosti žalovaného, ktorý žiadal, aby tieto administratívne práce boli vyfakturované až na konci účtovného obdobia. Ak žalobca akceptoval žiadosť žalovaného a vyhovel jej, tak došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca fakturoval zvýšenú sumu na 330,- Eur a žalovaný ju svojou pečiatkou, podpisom a dátumom odobril, došlo k zhode medzi stranami. Žalovaný k faktúre č. 001/2016 uviedol, že ak sa práce vykonali v roku 2015, faktúra musí mať číselný rad roku 2015 a v účtovníctve sa to eviduje ako záväzok voči dodávateľovi. K faktúram č. 002/2016 a č. 004/2016 žalovaný uviedol, že tieto práce žalobca nevykonal, a to ani účtovné, ani administratívne. Žalovaný taktiež žiadal, aby žalobca predložil súdu dôkazy preukazujúce skutočnosť, že žalovaný žiadal žalobcu o výkon prác. 6. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 03. 09. 2018 uviedol, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že akceptovaním žiadosti o nefakturovanie administratívnych prác došlo k dohode o ukončení zmluvy v časti administratívnych prác. Akceptovanie žiadosti o nefakturovanie administratívnych prác nebolo možné považovať za uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy v časti administratívnych prác. Práve naopak z obsahu vyplývalo, že ak sa raz odkladá fakturácia, tak je zrejmé, že tieto práce sa vykonávali, len ich fakturovanie sa uskutoční neskôr. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o odklade fakturácie vyplýva aj z výsluchu svedka p. I.. Uvedené závery o neuzavretí ústnej dohody boli zrejmé aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní zo dňa 14. 05. 2018. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal za to, že vyvrátil tvrdenia žalovaného o ukončení zmluvy ústnou dohodou či už v rozsahu administratívnych prác, tak aj účtovných prác, mal žalobca za to, že mal nárok na vyplatenie odmeny dohodnutej v zmluve až do času uplynutia výpovednej doby v zmysle výpovede zmluvy zo dňa 30.04.2016, a preto mal žalobca nárok na vyplatenie odmeny v zmysle vystavených faktúr. 7. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že paušálna odmena bola dohodnutá v čl. III predmetnej zmluvy, čo znamená, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu aj za taký mesiac, za ktorý nezadal žalobcovi žiadnu požiadavku na vykonanie prác. Uvedenému zodpovedá i skutočnosť, že prílohou faktúr nebol súpis vykonaných prác a faktúry boli napriek tomu zaplatené žalovaným za mesiace, ktoré sporné neboli, ako to potvrdil v konaní aj žalovaný. Žalobca mal za to, že neprišlo k ústnej dohode o ukončení zmluvy, pričom poukázal i na rozporné tvrdenia žalovaného, ktorý pôvodne tvrdil, že prišlo k dohode o ukončení celej zmluvy a až neskôr po výpovedi svedkyne H. tvrdil, že prišlo k dohode o ukončení zmluvy v časti vykonávania účtovných služieb. Žalovaný pritom v konaní vo svojich vyjadreniach potvrdil, že predložil žalobcovi žiadosť o nefakturovaní administratívnych prác, čo však nemohlo byť chápané ako dohoda o ukončení zmluvy v tejto časti a ak áno, tak by mala byť posudzovaná ako neplatná pre jej neurčitosť. Svedok I. potvrdil, že počul o dohode o odložení fakturácie administratívnych prác, pričom potvrdil, že všetky dohody mu boli doručované písomne. 8. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že v konaní vypočutí svedkovia uviedli, že nikdy nevideli konateľku žalobcu pracovať v kancelárii žalovaného a ak potrebovali nejaké doklady, vystavil im ich štatutár žalovaného. Svedkyňa H. videla síce konateľku žalobcu v kancelárii žalovaného, ale iba v súvislosti s problémami s upratovaním, ktoré vykonávala iná spoločnosť, kde je konateľka žalobcu. Niektorí svedkovia dokonca konateľku ani nepoznali. V čl. 2 bod 1 predmetnej zmluvy medzi stranami boli uvedené výslovné povinnosti žalobcu a v čl. 3 tejto zmluvy bola dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za vykonané práce stanovenú odmenu. V zmluve teda nebola dohodnutá paušálna odmena žalobcu ani žiadna takáto dohoda zo zmluvy nevyplýva. Pravidelné mesačné faktúry prestal žalobca vystavovať až na základe mailu zo dňa 29.04.2016. Svedok Stančík ani konateľka žalobcu nevedeli uviesť dôvod, prečo prišlo k zmene účtovania zo sumy 300,- Eur na 330,- Eur. Účtovné závierky predložené žalobcom boli podľa názoru žalovaného chybné, pretože predchádzajúce účtovné obdobie nezačína januárom ale októbrom, vo faktúre v roku 2015 boli uvedené ako iné pohľadávky, ale pokiaľ neboli vystavené nemohli byť uvedené medzi pohľadávkami a tak isto bolo nesprávne uvedenie obdobia vystavených faktúr. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci, že vykonával účtovné služby v prospech žalovaného. 9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu a predsedníčky žalovaného a svedkov D. I., S. K., O. Q., U. J., K. T., A. H., S. K., N. K. a JUDr. C. D., ďalej prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvou o vedení účtovníctva a administratívnych prác zo dňa 03. 01. 2014, faktúrami žalobcu č. 006/2015, č. 007/2015, č. 008/2015, č. 009/2015, č .010/2015, č. 011/2015, č. 012/2015, č. 013/2015, č. 001/2016, č. 002/2016, č. 004/2016, e-mailovou komunikáciou strán, protokolom o odovzdaní kľúčov, ukončením zmluvy o vedení účtovníctva a administratívnych prác zo dňa 30. 04. 2016, výpisom z účtu žalovaného za obdobie 01. 08. 2015 - 30. 06. 2016, podnetom na prešetrenie faktúr firmy Meilleurs real s.r.o., zmluvou o dielo zo dňa 03. 03. 2014, správou daňového úradu zo dňa 22. 03. 2018, zmluvou o dielo zo dňa 29. 02. 2016, zápisnicou zo zhromaždenia Spoločenstva zo dňa 21. 04.2 015, prezenčnou listinou zo stretnutia rady dňa 19. 10. 2015, registračným listom FO v Sociálnej poisťovni zo dňa 10.07.2015, výpisom z hlavnej knihy analyticky za rok 2015, potvrdením o zdaniteľných príjmoch FO - štatutára žalovanej, dohodu o vedení podvojného a mzdového účtovníctva zo dňa 02. 01. 2016, faktúrou č. 40160028 za kurz podvojného účtovníctva, faktúrou č. 2016020005 zo dňa 08. 02. 2016, účtovnými závierkami zostavenými ku dňu 31. 12. 015 s poznámkami k nim, výpismi z obchodného registra spoločností strán sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení skutkového stavu. 10. Zo zmluvy o vedení účtovníctva a administratívnych prác zo dňa 03. 01. 2014 vyplývalo, že v čl. II. ods.1 sa žalobca zaviazal viesť podvojné účtovníctvo vlastníkov bytov a vykonávať administratívne práce pre žalovaného na základe jeho konkrétnych požiadaviek v danom období. Podľa čl. II. ods. 2 zmluvy žalobca spravoval účtovníctvo na počítači so softwarom, ktorý vlastnil žalovaný a taktiež v kancelárii žalovaného. Podľa čl. II ods. 3 zmluvy mal žalobca pre žalovaného mesačne spracúvať účtovné doklady a viesť účtovné knihy a evidenciu, vyhotovovať mesačné účtovné závierky a prehľady, zúčastňovať sa spolu so žalovaným prípadných daňových kontrol, robiť ročnú účtovnú uzávierku a podklady pre daňové priznanie. Podľa čl. III sa žalovaný zaviazal platiť za vedenie podvojného účtovníctva sumu 300,- Eur mesačne a za výkon administratívnych prác sumu 650,- Eur mesačne, spolu 950,- Eur mesačne. Podľa čl. III ods. 3 zmluvy dojednaná cena sa mohla zmeniť na základe obojstrannej dohody pri zmene rozsahu uvedených činností, a to od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zmena rozsahu požadovaných činností nastala. Zmena ceny mala dojednať písomným dodatkom k tejto zmluve. Podľa čl. VIII. ods. 1 zmluvy vo veciach touto zmluvou neupravených platia ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. 11. Z faktúry č. 001/2016 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 30.04.2016 s dátumom splatnosti dňa 10. 05. 2016 s tým, že žalobca ňou fakturoval žalovanému za mesiace júl až december 2015 odmenu za vykonanie administratívnych prác za jednotlivé mesiace v sume 650,- Eur. Celková suma na uhradenie predstavovala sumu 3.900,- Eur bez DPH. Z faktúry č. 002/2016 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 30. 04. 2016 s dátumom splatnosti 10.05.2016, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiace január - apríl 2016 odmenu za vykonanie administratívnych prác za jednotlivé mesiace v sume 650,- Eur a účtovníckych prác za jednotlivé mesiace v sume 300,- Eur. Celková suma na uhradenie predstavovala sumu 3.800,- Eur bez DPH. Z faktúry č. 004/2016 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 31. 05. 2016 s dátumom splatnosti 10.06.2016, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac máj 2016 odmenu za vykonanie administratívnych prác v sume 650,- Eur a účtovníckych prác v sume 300,- Eur. Celková suma na uhradenie predstavovala sumu 950,- Eur bez DPH. Z faktúry č. 008/2015 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 30.07.2015 s dátumom splatnosti 10. 08. 2015, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac júl 2015 odmenu za vykonanie účtovníckych a administratívnych prác v sume 330,- Eur. Z faktúry č. 009/2015 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 31. 08. 2015 s dátumom splatnosti 10. 09. 2015, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac august 2015 odmenu za vykonanie účtovníckych a administratívnych prác v sume 330,- Eur. Z faktúry č. 010/2015 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 30. 09. 2015 s dátumom splatnosti 10. 10. 2015, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac september 2015 odmenu za vykonanie účtovníckych a administratívnych prác v sume 330,- Eur. Z faktúry č. 011/2015 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 31. 10. 2015 s dátumom splatnosti 10. 09. 2015, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac október 2015 odmenu za vykonanie účtovníckych a administratívnych prác v sume 330,- Eur. Z faktúry č. 012/2015 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 30. 11. 2015 s dátumom splatnosti 10. 12. 2015, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac november 2015 odmenu za vykonanie účtovníckych prác v sume 330,- Eur. Z faktúry č. 013/2015 vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 31.12.2015 s dátumom splatnosti 10. 01. 2016, pričom ňou žalobca fakturoval žalovanému za mesiac december 2015 odmenu za vykonanie účtovníckych prác v sume 330,- Eur. Z výpisu z účtu žalobcu vyplývalo, že žalovaný uhradil za poskytnuté služby žalobcovi za apríl sumu 950,- Eur, za máj sumu 950,- Eur, za jún sumu 950,- Eur a za júl až za december sumu 330,- Eur. 12. Z prezenčnej listiny zo dňa 19. 10. 2015 vyplývalo, že v bode 2. programu sa rada dohodla, že ukončí spoluprácu s konateľkou žalobcu. Z výpisu bankového účtu predsedníčky žalovaného vyplývalo, že odo dňa 01. 03. 2016 jej bola okrem výplaty predsedníčky vyplácaná odmena aj za vedenie účtovníctva, čo vyplývalo i z informácii pre príjemcu. Z hlavnej analytickej knihy za rok 2015 vyplývalo, že od júla do decembra 2015 bol obrat v sume za každý jeden mesiac 330,- Eur. Z dohody o vedení podvojného a mzdového účtovníctva vyplývalo, že dňa 02. 01. 2016 bola medzi Spoločenstvom vlastníkov a predsedníčkou žalovaného uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bol záväzok predsedníčky žalovaného vykonávať pre Spoločenstvo vlastníkov podvojné a mzdové účtovníctvo bytového domu. Zo zápisnice zo dňa 21. 04. 2015 vyplývalo, že sa dohodol spôsob vyplácania odmien predsedníčky za administratívne práce. 13. Svedok D. I. uviedol, že v rámci bytového domu sa pravidelne pohybovala i konateľka žalobcu, ktorá pomáhala s technickými vecami, upratovaním, pričom mala na starosti aj iné administratívne práce. Svedok stretával konateľku žalobcu v kancelárii pravidelne, a to aj spolu s predsedníčkou spoločenstva. Svedok mal vedomosť o tom, že predsedníčka spoločenstva vykonávala všetky veci v uvedenej miestnosti spolu s konateľkou žalobcu, pričom svedok konateľku žalobcu nevidel nikdy v miestnosti osamote. Svedok ďalej uviedol, že pre obyvateľov domu bol vymedzený čas na riešenie chodu domu od 17:00 do 19:00 hod., pričom v tomto čase bola v kancelárii predsedníčka spoločenstva sama. Po rozhovore s oboma stranami mal svedok informácie o dohode o odložení fakturácii. Svedok nevedel uviesť, či existovala ústna dohoda medzi stranami sporu o zúžení rozsahu predmetu činností, ale konštatoval, že každá zmena mu bola oznámená písomnou formou, na základe čoho sa domnieval, že k akýmkoľvek zmenám malo dôjsť písomne. Svedok bol splnomocnený konateľkou žalobcu na podpisovanie faktúr, čomu predchádzalo ich odosielanie mailom, a tlačenie u neho alebo u predsedníčky žalovaného. Svedok sa vyjadril i k skutočnosti, že sa fakturovali sumy v dvoch čiastkach, pričom jedna čiastka bola neskôr zvýšená na žiadosť žalovaného. Svedok vystavoval faktúry v roku 2015, pričom ich aj podpisoval, a to s vedomím žalobcu. 14. Svedkyňa K. T. uviedla, že v roku 2013 do odovzdania uzávierky v marci do roku 2014 viedla účtovníctvo pre žalovaného. Po dvoch rokoch sa stretla s predsedníčkou spoločenstva, ktorá ju požiadala o kontrolu účtovníctva za rok 2014, nakoľko sa predsedníčke pokazil notebook. Nakoľko svedkyňa mala dáta za rok 2013 zálohované, tak ich pomohla predsedníčke nahodiť. V roku 2013 svedkyňa pracovala s notebookom žalovaného, ktorý bol už ale v roku 2015 pokazený a p. Knausová mala nový notebook. Svedkyňa počas vykonávania svojej činnosti nebola oslovená nájomcom ani nájomníkom bytu o vystavenie akéhokoľvek potvrdenia, ona iba spracovávala účtovníctvo a dávala p. Knausovej podklady na spracovanie nájomného pre nájomníkov. 15. Svedkyňa A. H. uviedla, že je členkou rady od roku 2015, kontrolovala účtovné doklady žalovaného za rok 2014. Svedkyňa mala kľúče od kancelárie, bývala v kancelárii i s predsedníčkou spoločenstva, za ktorou chodili ľudia. Do kancelárie chodila i konateľka žalobcu, pretože ju tam volali kvôli problémom s upratovaním na základe sťažností vlastníkov. Svedkyňa vždy videla konateľku žalobcu v súvislosti s upratovaním. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca robil pre žalovaného okrem upratovacích prác v roku 2014 i administratívne práce a účtovníctvo, v roku 2015 do polovice roka administratívne práce a po celý tento rok účtovnícke práce a v roku 2016 neboli žalobcom vykonávané žiadne činnosti. Svedkyňa bola toho názoru, že došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným o ukončení prác. V apríli alebo v máji 2015 bola schôdza, kde sa odsúhlasilo, že predsedníčka spoločenstva bude od 01. 07. 2015 vykonávať administratívne práce ako zamestnanec, správca. Svedkyňa si myslela, že prišlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným, že už žalobca nebude poskytovať účtovné práce, pričom tomuto nepredchádzala schôdza, ale rozhodlo sa o tom na rade. Svedkyňa popísala i postup na schôdzi, vrátane prezencie zúčastnených a spísanie zápisnice o priebehu. Ďalej uviedla, že si nepamätá kto mal zabezpečiť zimnú údržbu. 16. Svedok S. K. uviedol, že jeho firma vykonáva pre žalovaného údržbu bytového domu od apríla 2016. Svedkovi meno konateľky žalobcu nič nehovorí, nemá vedomosť kto vykonával účtovnícke práce, administratívne záležitosti týkajúce sa jeho osoby riešil so žalovaným. 17. Svedkyňa Mgr. C. D. uviedla, že býva v predmetnom dome, je členkou rady od marca 2015, rady sa zúčastňovala a taktiež vykonávala kontrolu účtovných dokladov za predchádzajúce účtovné obdobie. Nepamätala si, či v roku 2015 prebehla schôdza vlastníkov ani či na schôdzi bola uzavretá dohoda o nevykonávaní administratívnych prác akejkoľvek spoločnosti žalobcu. 18. Svedok N. K. uviedol, že pomáha otcovi s údržbou v dome, od roku 2016 je členom rady. Konateľku žalobcu nepoznal, taktiež nemal vedomosť o tom, kto viedol účtovníctvo pre žalovaného, avšak zimnú údržbu pre dom vykonával jeho otec od marca alebo apríla 2016 od uzavretia zmluvy. 19. Konateľka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že hocikedy, keď bola na dome, tak ju predsedníčka žalovaného odchytila a požiadala, aby išla s ňou do kancelárie, kde začala pracovať na účtovníctve, pričom niekedy ju nevidela aj tri mesiace. V mesiacoch júl - december 2015 konateľka žalobcu vyberala schránku, kontrolovala poštu, odnášala odoslanú poštu, roznášala oznamy na nástenky a konkrétne v januári 2016 robila odpočet vodomerov a chodila na poštu do Vajnor. Uvedené práce boli administratívne práce a robila ich popri upratovaní. Účtovníctvo robila nárazovo, kedy ju o to požiadala predsedníčka. Konateľka žalobcu nevedela uviesť dokedy a za aké mesiac presne účtovníctvo viedla, pretože všetko vykonávala nárazovo na základe aktuálnych požiadaviek žalovaného. Taktiež si nepamätala počet účtovných závierok, ktoré pre žalovaného robila, konkrétne si spomenula na účtovníctvo k daňovému priznaniu za rok 2014 a nebola informovaná o zmene vyplácania predsedníčky žalovaného, nepamätala si konkrétny dôvod prečo prišlo k zmene účtovania zo sumy 300,- Eur na 330,- Eur ani čo bolo obsahom mailu zo dňa 29 .04. 2016 a nevedela uviesť ani dôvod, pre ktorý sa na účtovných dokladoch za rok 2016 objavilo písmo a podpis predsedníčky žalovaného. Konateľka žalobcu ďalej uviedla, že dofaktúrovanie sporných faktúr za rok 2015 prebehlo koncom apríla 2016. Vystavila faktúru dňa 30. 04. 2016 a účtovníctvo nerobila preto, pretože ju predsedníčka žalovaného nezavolala. Konateľka žalobcu zmluvu nakoniec vypovedala, nakoľko zo strany predsedníčky žalovaného nebola voči nej žiadna komunikácia. K účtu žalovaného alebo k vykonávaniu platieb nemala žiaden prístup, vykonávala len to, čo jej bolo zadané. 20. Predsedkyňa žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že výkon práce mal byť realizovaný na jej pokyn, pričom v zmluve nemali nikde uvedené, že o paušálnu odmenu aj v prípade, ak by práce neboli vykonávané. Táto skutočnosť vyplýva aj z mailu zo dňa 08. 02. 2016. Svedkyňa telefonicky komunikovala s konateľkou žalobcu cca 5x, pričom prevažne komunikovala s p. I.. Predsedníčka žalovaného poukázala na bod 2 prezenčnej listiny zo stretnutia rady zo dňa 19.10.015, v ktorom sa rada rozhodla, že ukončí spoluprácu s konateľkou žalobcu, a to službu vedenia účtovníctva ku dňu 31. 12. 2015, nakoľko administratívne práce nevykonávala na základe zápisnice zo dňa 21. 04. 2015. Na základe tejto zápisnice bolo žalobcovi oznámené, že sa ním ukončuje spolupráca na vedenie administratívnych prác v máji, pričom po uplynutí výpovednej doby sa od júla predsedníčka prihlásila za účelom odvodov do sociálnej poisťovne aj do zdravotnej. Predsedníčka žalovaného poukázala na listinné dôkazy ako výpis z účtu osvedčujúci platbu dane zo mzdy od júla 2015 do marca 2016, taktiež preukazujúci odvod do sociálnej poisťovne a ďalším listom bol odvod do zdravotnej poisťovne, taktiež výpis z účtu preukazujúci vyplatenie odmeny za mzdy a účtovníctvo v sume 330,- Eur, pričom táto suma bola v súlade so zápisnicou zo dňa 21. 04. 2015, pričom táto suma bola zvýšená o mzdy a iné. Predsedníčka žalovaného ďalej poukázala na mailovú komunikáciu zo dňa 30. 04. 2016, kedy boli práce za rok 2015 za všetky mesiace vyfakturované v jednej faktúre a následne bola zo strany žalobcu ukončená zmluva. 21. Súd I. inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka ust. § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka. 22. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 03. 01. 2014 uzavretím zmluvy o vedení účtovníctva a administratívnych prác (ďalej len „zmluva“) podľa ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka obchodno-záväzkový vzťah, ktorý súd podľa obsahu uzatvorenej zmluvy posúdil v súlade s ust. § 566 Obchodného zákonníka ako mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu ako mandatára poskytovať pre žalovaného ako mandanta služby vedenia podvojného účtovníctva vlastníkov bytov a výkon administratívnych prác pre žalovaného, ktoré boli špecifikované v čl. 2 ods. 3 zmluvy a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za poskytovanie služieb dohodnutú odmenu. V zmysle uvedeného žalobca vystavil žalovanému dňa 30.04.2016 faktúru č. 001/2016 s dátumom splatnosti dňa 10. 05. 2016 vo výške 3.900,- Eur na základe zmluvy za administratívne práce za mesiac júl až december 2015, každý mesiac po 650,- Eur, pričom doteraz neuhradená časť predstavovala 3.900,- Eur. Dňa 30. 04. 2016 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 002/2016 s dátum splatnosti dňa 10. 05. 2016 vo výške 3.800,- Eur na základe zmluvy za účtovnícke práce za mesiac január 2016 až apríl 2016, každý mesiac po 300,- Eur a za administratívne práce, za mesiac január 2016 a apríl 2016, každý mesiac po 650,- Eur, doteraz neuhradená časť 3.800,- Eur. Dňa 31. 05. 2016 žalobca vystavil žalovanému na základe zmluvy faktúru č. 004/2016 s dátumom splatnosti dňa 10.06.2016, vo výške 950,- Eur za účtovnícke práce za mesiac máj 2016 vo výške 300,- Eur a za administratívne práce za mesiac máj 2016 vo výške 650,- Eur, doteraz neuhradená časť 950,- Eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (nevyplatenie faktúr) aj napriek mailovým výzvam žalobcu zo dňa 16. 05. 2016 a 15. 06. 2016, adresovaných žalovanému na úhradu zmluvného záväzku zaplatiť odplatu za prijaté plnenia žalobcovi v zmysle zmluvy. Žalobou uplatnený nárok teda predstavoval žalovaným neuhradenú odplatu žalobcovi za poskytnuté služby, a to administratívne práce za mesiace júl 2015 až máj 2018 a vedenie účtovníctva za január 2016 až máj 2016. 23. Súd I. inštancie uviedol, že predmetom zmluvy bol na jednej strane záväzok poskytovateľa - žalobcu poskytovať pre objednávateľa - žalovaného vedenie účtovníctva a administratívnych služieb, ktoré boli špecifikované v čl 2. ods. 3 zmluvy, a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za poskytovanie týchto služieb dohodnutú odplatu. Z uvedeného vyplývalo, že plnenie jednej zmluvnej strany (žalovaného) bolo podmienené plnením druhého účastníka zmluvy (žalobcom). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Obo 1056/2004 z 15. marca 2005 jedinou podmienkou pre vznik nároku mandatára na odplatu, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, je ním riadne vykonaná činnosť. Mandatár má právo na odplatu len za riadne uskutočnenú činnosť. Z vyššie uvedených dôvodov nemohla obstáť argumentácia žalobcu, že prílohami faktúr neboli súpisy vykonaných prác, ktoré by preukazovali vykonanie prác potrebných na to, aby vznikol nárok na zaplatenie odmeny v zmysle zmluvy, pretože zo zmluvy jednoznačne vyplýval okruh služieb, ktoré mal žalobca vykonať v mene žalovaného a na základe jeho požiadaviek. Súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal poskytnutie služieb žalovanému spočívajúcich vo vedení administratívnych prác v mesiacoch júl 2015 až máj 2016 a vo vedení účtovníctva v mesiacoch január až máj 2016, ktoré boli špecifikované v čl. 2 ods. 3 zmluvy. Z výpovede konateľky žalobcu mal súd za to, že sama konateľka žalobcu nevedela presne uviesť dokedy a za aké mesiace viedla účtovníctvo. Taktiež si nepamätala počet účtovných závierok, ktoré pre žalovaného robila okrem účtovníctva k daňovému priznaniu za rok 2014, ani čo bolo obsahom mailu zo dňa 29. 04. 2016 a nevedela uviesť ani dôvod, pre ktorý sa na účtovných dokladoch za rok 2016 objavilo písmo a podpis predsedníčky žalovaného. Konateľka žalobcu ďalej uviedla, že faktúru vystavila dňa 30. 04. 2016 a účtovníctvo nerobila preto, pretože ju predsedníčka žalovaného nezavolala. Skutočnosť, že žalobca od januára 2016 neviedol účtovníctvo žalovaného, vyplývala aj z prezenčnej listiny zo stretnutia rady žalovaného dňa 19. 10. 2015, na ktorej sa rozhodlo o ukončení spolupráce žalovaného so žalobcom ku dňu 31. 12. 2015, ako aj z výpisu účtu predsedníčky žalovaného, ktorej od 01. 03. 2016 bola vyplácaná odmena aj za vedenie účtovníctva žalovaného. Pokiaľ žalobca popieral pravosť vyššie uvedenej prezenčnej listiny, bol súd toho názoru, že mal navrhnúť zabezpečenie zvukového záznamu zo stretnutia rady, čo však žalobca neurobil. V prípade administratívnych prác mal súd z viacerých svedeckých výpovedí ako napr. svedeckej výpovede A. H., S. K.Ú. alebo K. T. preukázané, že administratívne práce v uvedenom období už nevykonávala konateľka žalobcu, ale predsedníčka žalovaného sama. Súd bol toho názoru, že nie je podstatné sa v predmetnom konaní zaoberať otázkou či bola uzatvorená ústna dohoda medzi stranami sporu o ukončení administratívnych prác, nakoľko už samotné nevykonanie služieb v predmetných mesiacoch, ktoré sú špecifikované v čl. 2. ods. 3 zmluvy malo za následok, že žalobca nemal nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny za mesiace, v ktorých neboli poskytnuté služby. Žalobca v konaní ďalej nepreukázal, že fakturácia administratívnych prác bola odložená až na apríl 2016, a to na pokyn žalovaného. Z tvrdení žalobcu vyplývalo, že žalovaný aj žalobca boli toho názoru, že každá zmena, prípadne nová dohoda medzi zmluvnými stranami by mala mať písomnú formu, pričom na dohode o odložení fakturácie sa podľa tvrdení žalobca dohodli ústne, a teda k platnej dohode o odložení fakturácie nemohlo prísť, pričom tento záver podporuje aj ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní poskytnutých služieb tykajúcich sa administratívnych prác a vedenia podvojného účtovníctva za obdobie júl 2015 až máj 2016, súd žalobu, spočívajúcu v nároku žalobcu na odplatu za vykonanie administratívnych prác za mesiace júl 2015 až máj 2016, ako aj nároku za vedenie účtovníctva za mesiace január 2016 až máj 2016 nepovažoval za dôvodnú, a preto ju ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol, keďže jedinou podmienkou pre vznik nároku žalobcu ako mandatára na odplatu bolo riadne a včasné vykonanie činností v zmysle uzavretej zmluvy, čo však žalobca v konaní nepreukázal. 24. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 C.s.p. a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.. 25. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Uviedol, že má za to, že medzi stranami bola odmena v zmysle zmluvy dohodnutá ako paušálna odmena, na ktorú nárok vzniká bez ohľadu na množstvo reálne vykonaných prác. Zdôraznil, že súd I. inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, ktorú bol povinný zaplatiť a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. Je teda zrejmé, že súd mal za to, že strany sa v Zmluve v otázke vzniku nároku na odmenu neodchýlili od ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca má však za to, zo Zmluvy vyplýva, že strany medzi sebou dohodli paušálnu odmenu, čím súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že je pravdou, že Zmluva neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by explicitne uvádzalo, že nárok na odmenu v zmysle Zmluvy vzniká aj v prípade, ak žalobca nevykoná činnosť, je teda zrejmé, že súd mal za to, že strany sa v Zmluve v otázke vzniku nároku na odmenu neodchýlili od ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak žalobca mal za to, zo Zmluvy vyplýva, že strany medzi sebou uzatvorili paušálnu odmenu, čím súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka. 26. Poukázal na čl. III. Zmluvy, v zmysle ktorého sa odberateľ za tieto služby zaväzuje zaplatiť: - za vedenie podvojného účtovníctva sumu 300,- Eur mesačne - za výkon administratívnych prác sumu 650,- Eur mesačne - spolu 950,- Eur mesačne. Žalobca má za to, že v zmysle vyššie uvedenej formulácie odmeny mali strany v čase uzavretia Zmluvy záujem o uzavretie paušálnej odmeny, čo vyplýva z nižšie uvedených dôvodov. V ďalšom žalobca poukázal na ust. § 266 ods. 1 a § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka a mal za to, že v prípadoch keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, sa vykladá prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. 27. Žalobca má za to, že ustanovenie čl. III Zmluvy je potrebné podrobiť výkladu prejavu vôle strán, t. j. zistiť skutočný obsah vôle strán pri dohodnutí odmeny v zmysle Zmluvy, nakoľko vyjadrenie odmeny v zmysle, že za služby v zmysle Zmluvy sa bude mesačne uhrádzať určitá suma (300 Eur + 650 Eur, t. j. 950 Eur), t. j. na báze mesačnej periodicity, podľa názoru žalobcu naznačuje, že uvedená mesačná odmena je paušálnou odmenou, na ktorú nárok vzniká bez ohľadu na množstvo vykonaných prác v tom- ktorom mesiaci. Mal za to, že žalovanému musel byť úmysel žalobcu dohodnúť odmenu v Zmluve ako paušálnu odmenu známy, čo vyplýva z ustanovení Zmluvy, tak aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného v konaní, ako aj celkovo z vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že ide o paušálnu odmenu je najviac zreteľný v následnom správaní strán, nakoľko išlo o dlhšie trvajúci vzťah, v ktorom správanie strán objasňuje skutočný zámer strán pri vzniku Zmluvy. Žalobca má za to, že takéto správanie strán v dlhšie trvajúcich vzťahoch môže objasniť skutočný zámer strán pri vzniku Zmluvy, pretože aj správanie, ktoré nasleduje po uzavretí Zmluvy, môže túto Zmluvu, prípadne jej obsah správne kvalifikovať. Uviedol, že ak strany určitý čas plnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a niektorá zo strán neskôr začne namietať neplatnosť zmluvy, takéto následné správanie strán je významnou skutočnosťou objasňujúcou úmysel strán. Pokiaľ ide o prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj o následné správanie strán, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v nespornom období nevznikala otázka, či je dohodnutá odmena paušálnou odmenou alebo nie. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaný uhrádzal žalobcovi odmenu aj v mesiacoch, kedy pre žalovaného nevykonal nič, nakoľko práce v zmysle Zmluvy sa vykonávali nárazovo a nepravidelne. 28. Napriek rozdielnemu výkladu prejavu vôle žalovaného počas súdneho konania sám žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14. 5. 2018 potvrdil, že až na jednu faktúru boli žalobcovi vyplatené všetky faktúry. Poukázal tiež na logiku mechanizmu určovania výšky odmeny v prípade, ak by sa vzťahovala len na vykonanú službu. V prípade, ak by mali strany záujem o uzavretie odmeny, ktorá sa bude odvíjať od riadne vykonanej práce, potom by dohodnutá odmena bola značne zmätočná vzhľadom na to, akým spôsobom boli služby vykonávané. Mal za to, že paušálna odmena je dohodnutá tak, že žalobcovi patrí právo na vyplatenie odmeny bez ohľadu na reálne vykonané množstvo prác, pričom však na druhej strane ráta s tým, že žalobca môže v určitom období od žalobcu požadovať zvýšené množstvo prác, ktorých hodnota by reálne presiahla dohodnutú odmenu, čo sa však vykrýva obdobiami, kedy žalobca pre žalovaného nevykonáva žiadnu činnosť. V ďalšom zdôraznil, že súd I. inštancie nedal dostatočnú odpoveď prečo odmenu medzi stranami neposúdil ako paušálnu odmenu, keďže táto skutočnosť bola žalobcom v konaní tvrdená a podľa žalobcu aj preukázaná. 29. Žalobca zdôraznil, že samostatné prípadné rozhodnutie rady žalovaného o tom, že sa má ukončiť spolupráca so žalobcom v rozsahu účtovaných prác ešte nepreukazuje, že k takejto dohode o ukončení prác došlo, nakoľko pre dohodu o ukončení prác je potrebný relevantný prejav vôle zmluvných strán. To znamená, že v konaní by muselo byť preukázané, že medzi stranami došlo k takejto dohode, t. j., že predseda žalovaného ako štatutárny orgán uzatvoril so žalobcom dohodu o ukončení spolupráce. Iný spôsob ukončenia zmluvy v rozsahu účtovaných prác v konaní tvrdený nebol. Avšak žalovaný do konania doložil aj rozhodnutie rady, ktorej prejav vôle ukončiť so žalobcom spoluprácu nie je prejavom vôle, ktorý by zaväzoval žalovaného. Uvedený listinný dôkaz by mohol mať podporný charakter, avšak v konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o ukončení spolupráce v rozsahu účtovaných prác. Súd zdôraznil, že nemožno tvrdiť, že by v tomto rozsahu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že k ukončeniu spolupráce nedošlo, nakoľko ide o negatívnu skutočnosť, ktorú žalobca nedokáže preukázať, a teda bolo práve na žalovanom, aby existenciu takejto dohody preukázal. 30. Uviedol, že rozhodnutie rady predstavuje súkromnú listinu, čo znamená, že ak žalobca relevantne spochybnil pravosť tejto listiny, táto listina nie je pravá, ale svoje tvrdenie podložil aj relevantnými argumentami, ktoré vyplývajú zo všetkých súvislostí konania. Dôkazné bremeno o pravosti tejto listiny je na strane, ktorá zo skutočností uvedených v listine vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Ďalej zdôraznil, že pokiaľ súd I. inštancie uviedol, že na základe viacerých svedeckých výpovedí ako napr. svedeckej výpovede A. H., S. K. alebo K. T. mal za preukázané, že administratívne práce v období júl 2015 až máj 2016 už konateľka žalobcu nevykonávala, ale ich uskutočňovala predsedníčka žalovaného, uvedené skutkové závery sú v celom rozsahu nesprávne. V bode IV. odvolania sa podrobne venoval žalobca skutočnostiam, ktoré vyplynuli z dokazovania, pričom sú tam uvedené relevantné skutočnosti, ktoré spochybňujú tvrdenia p. Hučkovej. Žalobca má za to, že aj samotný žalovaný potvrdil, že došlo k odloženiu fakturácie a to napríklad svojim vyjadrením v podaní zo dňa 14.06.2017, kde reagoval na vyjadrenie žalobcu o odložení fakturácie a kde uviedol, že nie je pravda ako tvrdí žalobca, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k žiadnej ústnej dohode. Žalovaný sa v tomto vyjadrení snaží navodiť dojem, že akceptovaním predmetnej žiadosti o nefakturovanie administratívnych prác došlo k dohode o ukončení Zmluvy v časti administratívnych prác. Žalobca má za to, že žalovaný svojim vyjadrením potvrdil, že voči žalobcovi vzniesol takúto požiadavku o nefakturovaní administratívnych prác. Akceptovanie žiadosti o nefakturovanie administratívnych prác nie je možné považovať za uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy v časti administratívnych prác. 31. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný sa v konaní snaží preukázať, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o ukončení Zmluvy, a to tak, že administratívne práce sa od júla 2015 nevykonávali a od januára 2016 sa nevykonávali ani účtovnícke práce. Zdôraznil, že samotný žalovaný svojim vyjadrením potvrdil, že voči žalobcovi vzniesol požiadavku o nefakturovaní administratívnych prác. Akceptovanie žiadosti o nefakturovanie administratívnych prác nie je možné považovať za uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy v časti administratívnych prác. Je zrejmé, že buď žalovaný zle vykladá dohodu o nefakturovaní medzi žalobcom a žalovaným alebo úmyselne súd zavádza v otázke skončenia zmluvy, nakoľko podľa vykonaných dôkazných prostriedkov je zrejmé, že k dohode neprišlo a neuvedomujúc si dôsledky svojich vyjadrení, žalovaný vo svojich vyjadreniach potvrdzuje, že ku skončeniu zmluvy nedošlo. 32. Zdôraznil, že až na základe výsluchu p. H.J. začal žalovaný tvrdiť, že o ukončení Zmluvy v rozsahu administratívnych prác bolo rozhodnuté na zhromaždení žalovaného dňa 21.04.2015, nakoľko p. H. uviedla, že v apríli alebo máji 2015 bola schôdza, kde sa odsúhlasilo, že p. Knausová, štatutárny orgán žalovaného bude od 1.7.2015 vykonávať administratívne práce sama a ona ich začala aj k tomu dátumu sama vykonávať ako zamestnanec alebo správca. Taktiež až na základe výsluchu p. H. sa prvýkrát uviedlo, že malo prísť k rozhodnutiu o ukončení účtovných prác na stretnutí rady žalovaného. Účtovnícke práce sa mali podľa výsluchu p. H. vykonávať do konca roka 2015 a v roku 2016 sa už nevykonávali žiadne práce. Poukázal na to, že z výsluchu p. D. na pojednávaní dňa 07.03.2018 je zrejmé, že táto nemala vedomosť, kto vykonával účtovnícke práce pre žalovaného, a že táto nemala vedomosť, že by sa na akomkoľvek zhromaždení žalovaného hovorilo o uzavretí dohody o nevykonávaní administratívnych prác akejkoľvek firmy pre žalovaného, nakoľko uviedla, že si nepamätá od kedy je členkou rady, kto vykonával pre žalovaného účtovníctvo. Zdôraznil, že p. D. sa zúčastnila zhromaždenia žalovaného dňa 21.04.2015, čo vyplýva z podpisu na prezenčnej listine, na ktorom sa údajne malo rozhodnúť o ukončení Zmluvy v rozsahu administratívnych prác. Napriek tomu táto nemá vedomosť, že by sa na akomkoľvek zhromaždení žalovaného hovorilo o uzavretí dohody o nevykonaní administratívnych prác akejkoľvek firmy pre žalovaného. 33. Ďalej poukázal na to, že na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že ani jeden zo svedkov - p. H., p. D., p. K. S. a p. K. N. neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali ukončenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, práve naopak má za to, že ich výpovede v spojení s ostatnými listinnými dôkazmi preukazujú, že k takejto dohode neprišlo. Pokiaľ ide o výsluch ostatných svedkov, žalobca má za to, že ich výsluch musel byť pred pojednávaním ovplyvnený žalovaným, nakoľko títo vo svojej výpovedi nevedeli ani uviesť, kto je žalobca, prípadne ani nevedeli, že žalobca vykonával administratívne a účtovnícke práce. Ak by uvedené bolo pravdou, nie je žalobcovi zrejmé, prečo by takýchto svedkov vôbec predvolával. Poukázal tiež na to, že v zmysle mailu zo dňa 08.02.2016 doloženého žalovaným je zrejmé, že žalobca aj v roku 2016 vykonával pre žalovaného práce, nakoľko tento mail je datovaný ku dňu 08.02.2016, a teda je zrejmé, že všetky práce nemohli byť ukončené ku koncu roka 2015 ako tvrdila p. H.. Predseda žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.05.2018 namietal správanie žalobcu, ktorý za práce mal dostávať 950,- Eur, keď žalovanému neoznámil, akým spôsobom zabezpečí zazmluvnené práce, keďže mal konateľ žalobcu potrhané väzy a na základe uvedeného žalovaný jednoznačne potvrdil, že ešte vo februári 2016 mal žalobca vykonávať práce za odmenu vo výške 950,- Eur , teda v čase, kedy tvrdí, že so žalobcom už bola zmluva ústne ukončená, pričom odmena 950,- Eur bola dohodnutá ako za administratívne práce, tak aj za účtovné práce, a teda je zrejmé, že sú nepravdivé tvrdenia žalovaného o ukončení Zmluvy, a táto bola ukončená až výpoveďou žalobcu zo dňa 30.04.2016. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ žalovaný doložil dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú, že z odmeny predsedu žalovaného boli odvádzané zdravotné odvody, sociálne odvody a daň podľa Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch Union zdravotná poisťovňa, a.s., Výpisy z účtu žalovaného za august 2015 - jún 2016, Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2015, uvedené dôkazné prostriedky žiadnym spôsobom nepotvrdzujú, že by medzi žalobcom a žalovaným existovala akákoľvek dohoda o ukončení Zmluvy v rozsahu administratívnych prác a neskôr účtovných prác. 34. Mal za to, že aj Dohoda o vedení podvojného a mzdového účtovníctva zo dňa 02.01.2016, podpísaná za žalovaného p. Knausovou a mohla byť vyhotovená dodatočne. Aj v zmysle ďalších dôkazných prostriedkov je zrejmé, že od tohto dátumu nemohol žalovaný vykonávať účtovné práce, nakoľko len v období od 01.02.2016 do 16.02.2016 v zmysle faktúry č. 40160028 vyhotovenej spoločnosťou EDU- LAND SK s.r.o. mal údajne absolvovať kurz podvojného účtovníctva, a teda k 02.01.2016 nemohol byť spôsobilý vykonávať účtovné práce pre žalovaného. 35. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 8.650,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.900,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia a zo sumy 3.800,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 950,- Eur od 11.06.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 0,005 % zo sumy 3.900,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia a zo sumy 3.800,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 950,- Eur od 11.06.2016 do zaplatenia na bankový účet žalobcu. Žalobca si taktiež uplatňoval voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré žiadal priznať žalobcovi. 36. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhol rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2017 svedkovia p. J., p. Q.W. a p. K. zhodne vypovedali, že konateľku žalobcu nevideli pracovať v kancelárii predsedu Spoločenstva vlastníkov, ako aj skutočnosť, že vždy keď potrebovali doklady súvisiace s bývaním vždy im ich vystavila predsedníčka spoločenstva p. Knausová. Svedkyňa Q. výslovne uviedla, že konateľku žalobcu v kancelárii predsedu spoločenstva vlastníkov nikdy nevidela pracovať a uviedla, že ju nepozná ani z videnia. Poukázal tiež na to, že na pojednávaní konanom dňa 07.03. 2018 boli vypočutí ďalší svedkovia, a to p. D., p. H.J., p. T. a svedkovia N. a S. K.. Zdôraznil, že svedkyňa H. uviedla, že konateľku žalobcu stretla v kancelárii predsedu spoločenstva z dôvodu problémov s upratovaním, zhodne vypovedala aj svedkyňa Brezovská, ktorá uviedla, že s konateľkou žalobcu riešili iba problémy s upratovaním. Uviedla, že nikdy nevidela konateľku žalobcu pracovať s PC a ani svedok K., ako sa vyjadril, konateľku žalobcu nepozná. 37. Žalovaný zdôraznil, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o vedení účtovníctva a administratívnych prác, v ktorej boli dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán. Poukázal na článok II., bod 1 predmetnej zmluvy, podľa ktorej sa dodávateľ zaväzuje viesť podvojné účtovníctvo vlastníkov bytov a vykonávať administratívne práce pre objednávateľa na základe jeho konkrétnych požiadaviek v danom období. 38. Taktiež poukázal na článok III predmetnej zmluvy, kde bola výslovne dohodnutá odmena za vedenie účtovníctva v sume 300,- Eur mesačne a za výkon administratívnych prác v sume 650,- Eur mesačne. Teda cena za služby je dohodnutá v tom prípade, ak odberateľ zadá požiadavku dodávateľovi. Zdôraznil, že v zmluve nie je uvedené, že odberateľ zaplatí dodávateľovi aj vtedy, keď tento žiadne služby nevykoná. Ak žalobca tvrdí, že bola dohodnutá paušálna odmena, tak by to v zmluve muselo byť zadefinované, t. j., že odmena je myslená paušálne bez ohľadu na skutočnosť, že či vôbec dôjde k nejakému dodaniu či už administratívnych alebo účtovníckych prác. Žalovaný zdôraznil, že faktúry, ktoré boli pravidelne mesačne vystavované prestal vystavovať sám žalobca, nápravu neurobil ani ku koncu roku, ale faktúry vystavil až po doručení emailu zo dňa 29.04.2016, v ktorom žalovaná uviedla, že nie je ukončené účtovníctvo z predchádzajúceho roku. Ani svedok Stančík, ktorý vystavoval faktúry nevedel vysvetliť z akého dôvodu sa zmenila suma z 300,- Eur na 330;- Eur. Toto si nepamätala ani konateľka žalobcu, ktorá vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že si nepamätá konkrétny dôvod z akého došlo k zmene účtovania. Konateľka žalobcu nevedela uviesť za aké mesiace a dokedy viedla účtovníctvo, nepamätala si ani počet účtovných závierok ktoré pre žalovaného robila. 39. Poukázal na rozpor vo výpovediach svedka I. a konateľky žalobcu. Svedok I. uviedol, že videl konateľku žalobcu v kancelárii spoločenstva pravidelne aj s predsedníčkou spoločenstva, avšak konateľka žalobcu uviedla, že sa spolu nestretli aj niekoľko mesiacov. 40. Čo sa týka účtovných závierok, ktoré konateľka žalobcu založila do súdneho spisu uviedol, že sú chybné. Predchádzajúce účtovné obdobie nezačína januárom ale až októbrom a v uzávierke za rok 2015 sú faktúry uvedené ako iné pohľadávky. Pokiaľ neboli vystavené faktúry, tak tam nemôžu byť pohľadávky zahrnuté. Pri účtovaní od júla 2015 bolo zrejmé, že sa začala vyplácať odmena predsedníčke spoločenstva, a to v sume ako boli vyhotovované faktúry za administratívu - vo výške 650,- Eur. S tým súviseli všetky odvody a výkazy odvodov boli mesačne zasielané dotknutým orgánom. Žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o tom, že vykonával pre žalovaného práce v zmysle Zmluvy o vedení účtovníctva a administratívnych prác a táto skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďami svedkov. V nadväznosti na uvedené je nepochybné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení smerujúcich k preukázaniu vykonávania prác v zmysle Zmluvy. 41. K stanovisku žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca má za to, že žalovaný sa k podanému odvolaniu relevantne nevyjadril. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, že žalobca pre žalovaného práce v zmysle Zmluvy nevykonával nikdy, avšak poukazuje na to, že predmetom konania je len časť obdobia, pričom nežalované obdobie nie je medzi stranami sporné. 42. Vyjadrenie žalobcu k stanovisku žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 18. 7. 2019, avšak k tomuto už žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. 43. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na webovej stránke príslušného súdu v lehote päť dní pred jeho vyhlásením. 44. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 45. Odvolací súd má za to, že súd I. inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. 46. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o vedení účtovníctva a administratívnych prác v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu I. inštancie, že v danom prípade išlo o mandátnu zmluvu. 47. V čl. II predmetnej zmluvy sa žalobca ako dodávateľ zaviazal viesť pre žalovaného podvojné účtovníctvo vlastníkov bytov a vykonávať administratívne práce pre objednávateľa na základe jeho konkrétnych požiadaviek v danom období. Dodávateľ podľa bodu 2) čl. II Zmluvy mal spracovať účtovníctvo na počítači a softwére, ktorý vlastní objednávateľ, t. j. žalovaný a taktiež v kancelárii objednávateľa. V bode 3) predmetného článku bolo dohodnuté, že pre odberateľa, t.j. pre žalovaného bude mesačne spracovávať účtovné doklady a viesť účtovné knihy a evidenciu, vyhotovovať mesačné účtovné závierky a prehľady, zúčastňovať sa spolu s odberateľom prípadných daňových kontrol a robiť ročnú účtovnú závierku a podklady pre daňové priznanie. 48. V článku III bola dohodnutá cena služieb, kde sa odberateľ, t. j. žalovaný za tieto služby zaviazal zaplatiť za vedenie podvojného účtovníctva sumu 300,- Eur mesačne, za výkon administratívnych prác 650,- Eur mesačne, t. j. spolu 950,- Eur mesačne, pričom v bode 2) bolo dohodnuté, že dohodnutá cena bude uhradená na základe vystavených faktúr a to najneskôr v deň splatnosti, uvedenom v každej faktúre. V čl. IV v bode 1) sa žalovaný ako odberateľ zaviazal poskytnúť dodávateľovi potrebnú súčinnosť, hlavne bol povinný odovzdávať všetky podklady a doklady k zúčtovaniu do desiateho dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac. Povinnosťou dodávateľa podľa čl. V bolo vykonávať podľa platných zákonov, hlavne zákona o účtovníctve, osnov pre vedenie účtovníctva, zákona o daniach z príjmov všetky činnosti pre odberateľa. Z uvedených článkov je zrejmé, že práce mali byť vykonávané mesačne vždy do desiateho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac, čo vyplýva aj z čl. IV, kedy mal žalovaný poskytnúť dodávateľovi potrebnú súčinnosť a hlavne odovzdať všetky doklady a zúčtovanie do desiateho dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac. 49. Z uvedených ustanovení zmluvy nevyplýva tak ako sa mylne domnieva žalobca, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá paušálna odmena za poskytovanie služieb pre žalovaného, t. j., že nárok na predmetnú odmenu mal žalobca bez ohľadu na to, či práce za daný mesiac alebo za dané obdobie vykonal alebo nevykonal. Odvolací súd poukazuje zhodne ako súd I. inštancie na skutočnosť, že podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odmenu. 50. Podľa ust. § 566 ods. 2 Obch. zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. 51. Podľa ust. § 567 ods. 1 Obch. zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obch. zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitostí a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. 52. Podľa ust. § 571 ods. 2 Obch. zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu len keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. 53. Odvolací súd má za to, že z uzatvorenej zmluvy tak ako je uvedené vyššie, nevyplýva, že by vznikol nárok žalobcovi na odmenu, resp. by bol dohodnutý takýto nárok na odmenu bez ohľadu na to, či danú činnosť vykoná alebo nevykoná. 54. Žalobou uplatnený nárok predstavoval žalovaným neuhradenú odplatu žalobcovi tak ako je uvedené vyššie za poskytnuté služby a to administratívne práce za mesiace júl 2015 až máj 2016 a za vedenie účtovníctva za január 2016 až máj 2016. Odvolací súd zhodne ako súd I. inštancie vyslovuje právny záver, že zmluvný vzťah strán sporu mal synalagmatickú povahu. Dlžník a veriteľ sú v prípade vzájomných záväzkov voči sebe navzájom v postavení veriteľov a dlžníkov, pretože majú povinnosť navzájom si plniť a zároveň majú právo voči sebe navzájom plnenie požadovať. Predmetom zmluvy bol teda na jednej strane záväzok poskytovateľa žalobcu poskytnúť pre objednávateľa žalovaného vedenie účtovníctva, administratívnych prác, ktoré boli špecifikované v čl. II ods. 3) Zmluvy a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnutie týchto služieb dohodnutú odplatu. Plnenie jednej zmluvnej strany, teda žalovaného bolo podmienené plnením druhej zmluvnej strany, teda žalobcom a bolo podmienkou pre vznik nároku mandatára na odplatu, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, je ním riadne vykonávaná činnosť. 55. Odvolací súd zhodne ako súd I. inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal poskytnutie služieb žalovanému, spočívajúcich vo vedení administratívnych prác v mesiaci júl 2015 - máj 2016 a vo vedení účtovníctva v mesiac január - máj 2016. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na svedeckú výpoveď samotnej konateľky žalobcu, ktorá nevedela presne uviesť dokedy a za aké mesiace viedla účtovníctvo. Nepamätala si počet účtovných závierok, ktoré pre žalovaného urobila okrem účtovníctva k daňovému priznaniu za rok 2014, ani čo bolo obsahom mejlu zo dňa 29. 4. 2016 a nevedela uviesť ani dôvod, pre ktorý sa na účtovných dokladoch za rok 2016 objavilo písmo a podpis predsedníčky žalovaného. Konateľka žalobcu tiež uviedla, že faktúru vystavila dňa 30. 4. 2016 a účtovníctvo nerobila preto, že ju predsedníčka žalovaného nezavolala. Skutočnosť, že žalobca od januára 2016 neviedol účtovníctvo žalovaného vyplýva aj z prezenčnej listiny zo stretnutia Rady žalovaného zo dňa 19. 10. 2015, na ktorej sa rozhodlo o ukončení spolupráce žalovaného so žalobcom ku dňu 31. 12. 2015 ako aj z výpisu účtu predsedníčky žalovaného, podľa ktorého jej od 1. 3. 2016 bola vyplácaná odmena za vedenie účtovníctva žalovaného. Námietka žalobcu, že žalovaný mal až v období od 1. 2. 2016 od 16. 2. 2016 absolvovať kurz vedenia podvojného účtovníctva je v kontexte uvedených okolností irelevantná, keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané, že účtovníctvo viedol v mesiaci január - máj 2016, a že v tomto období vykonával práce týkajúce sa vedenia účtovníctva. Taktiež bolo zo strany svedeckých výpovedí A. H., S. K. alebo K. T. preukázané tak ako je uvedené v rozhodnutí súdu I. inštancie, že v rozhodnom období v mesiaci júl 2015 - máj 2016 neboli zo strany žalobcu realizované ani administratívne práce a tieto neboli z jeho strany ani fakturované. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu I. inštancie, že je irelevantné, či medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna alebo písomná dohoda o ukončení administratívnych prác, nakoľko už samotné nevykonanie služieb v predmetných mesiacoch, ktoré sú špecifikované v Čl. II ods. 3 Zmluvy malo za následok, že žalobca nemal nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny za mesiace, v ktorých neboli poskytnuté služby, keďže vyslovil právny záver, že v danom prípade nešlo o dohodu o paušálne odmeny za vykonanie prác. Žalobca v konaní nepreukázal, že fakturácia administratívnych prác bola odložená až na apríl 2016 a to na pokyn žalovaného. Z tvrdenia žalobcu vyplývalo, že žalovaný aj žalobca boli toho názoru, že každá zmena prípadne nová dohoda medzi zmluvnými stranami by mala mať písomnú formu, pričom na dohode o odložení fakturácie sa podľa tvrdení žalobcu dohodli ústne a teda k platnej dohode o odložení fakturácie nemohlo prísť, pričom tento záver podporuje aj ust. § 272 ods. 1 Obch. zákonníka tak ako to uviedol súd I. inštancie. 56. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že od júla 2015 vykonávala administratívne práce pre žalovaného predsedníčka žalovaného, za čo jej bola vyplácaná odmena, od januára 2016 účtovné práce žalobca nevykonával, účtovné práce začala vykonávať predsedníčka žalovaného, ktorej začala byť vyplácaná odmena za tieto účtovné práce od 1. 3. 2016. Odvolací súd poukazuje aj na dohodu uzatvorenú medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov Rybničná 61/B Bratislava a Máriou Knausovou, z ktorej je zrejmé, že Mária Knausová sa zaviazala vykonávať účtovné práce pre žalovaného od 2.1.2016, kedy bola podpísaná zmluva o vykonávaní týchto prác. Z tohto listinného dôkazu aj z ostatných listinných dôkazov je zrejmé, že zo strany žalobcu k vykonávaniu účtovných prác ani administratívnych prác v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje zaplatenie týchto prác nedošlo. Prihliadnuc k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 57. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a ich náhradu priznal žalovanému, lebo mal v spore plný úspech. 58. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).