Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/158/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203852 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317203852.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. 8, B. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava v konaní o zaplatenie 200,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 12.12.2017, č.k. 24Csp/32/2017-52, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 12.12.2017, č.k. 24Csp/32/2017-52 p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,- eur , spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- eur od 20.12.2016 do zaplatenia a zároveň vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 200,- eur z dôvodu, že na základe žiadosti žalobcu, žalovaná schválila žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou 18,08% a s ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 26,10%. Súd prvej inštancie uviedol, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2014. V bode 6 zmluvy je uvedený aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 2.142,06 eur, výška mesačnej splátky 47,43 eur, počet splátok 42 a výška mesačnej splátky, vrátane platby podľa dohody o poskytovaní služieb, vo výške 81,99 eur. 3. Žalovaný so žalobcom uzatvoril popri zmluve aj dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX. V zmysle článku 7.1 dohody sa žalobca zaviazal platiť žalovanému za uzatvorenie dohody odplatu vo forme pravidelných mesačných splátok, každá vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru. Žalobca v dobrej viere až do septembra 2016 pravidelne mesačne splácal sumu vo výške 81,99 eur, celkovo zaplatil žalovanému sumu 1.721,79 eur. Žalobca sa dostal do omeškania až s platením 22 splátky. V zmluve, na základe ktorej žalobca plnil a žalovaný prijímal plnenie, absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dňa 5.12.2016 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby do 14 dní od doručenia výzvy vydal bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka predstavuje sumu 371,79 eur. 4. Žalobca uviedol, že v zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti a absentuje aj RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN. Žalovaný do výpočtu RPMN nezarátal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, čím umelo znížil hodnotu RPMN z reálnej výšky 36,34% na 26,10%. V dôsledku chýbajúcich zákonných náležitostí sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň pokiaľ v zmluve 7.1. dohody je uvedená mesačná odplata vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru, takýto poplatok je považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúži spotrebiteľovi a jeho záujmom. Žalovaný pred uzatvorením zmluvy neposkytol žalobcovi formulár, ktorý obsahuje štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, čím svoju informačnú povinnosť zanedbal. 5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, mal za to, že súčasťou zmluvy je oznámenie veriteľa o schválení úveru, v ktorom je uvedený termín splatnosti úveru, zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Žalovaný poukázal prílohu č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorej sa vychádza pri výpočte RPMN, ako aj na smernicu Rady 2008/48. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 OZ, keď zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu, a poskytnutý úver považoval za spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, bola súčasťou zmluvy o úvere. Z toho dôvodu musela byť odplata podľa tejto dohody zahrnutá do RPMN, ktorá je pre spotrebiteľa dôležitý údaj, z ktorého vychádza pri rozhodnutí uzavrieť zmluvu. Údaj o RPMN si spotrebiteľ môže pri uzatváraní porovnávať s priemernou hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebných úverov, keďže aj tento údaj je povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 7. Uviedol, že je irelevantné, či dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá na osobitnom formulári, dojednaná individuálne, alebo či bola alebo nebola podmienkou poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalovaný uzavrel so žalobcom aj dohodu o poskytovaní služieb, bolo povinnosťou žalovaného zohľadniť túto skutočnosť a jasne uviesť, že v dôsledku poskytnutia doplnkových služieb je RPMN nie 26,10%, ale v skutočnosti minimálne o ďalších 30% vyššia (2,56% x 12 mesiacov), hoci priemerná RPMN spotrebiteľských úverov bola v tom čase 36,30%. Správny údaj o výške RPMN mal byť uvedený tak v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 12.12.2014, keďže dohodu žalobca podpísal súčasne so žiadosťou, ako aj v oznámení o schválení úveru zo dňa 15.12.2014. 8. Do výpočtu RPMN sa majú zahrnúť všetky náklady, vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, aj náklady na doplnkové služby. Služby, za ktoré mal podľa dohody žalobca platiť, sú bežné služby spojené s úverom, a ako také mali byť zohľadnené pri výpočte RPMN. Keďže žalovaný to neurobil, údaj o RPMN je zjavne nesprávny, a neprípustným spôsobom spotrebiteľa zavádza. Otázkou platnosti dohody sa však súd podrobnejšie nezaoberal, lebo pre rozhodnutie sporu postačovalo zistenie, že údaj o RPMN vo výške 26,10% bol v zmluve uvedený nesprávne. Preto podľa § 11 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Preto poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutý úver bez poplatkov, t.j. aj bez poplatku za jeho poskytnutie, predstavuje sumu 1.350,- eur (1.500 eur mínus 150 eur). Žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 1.721,79 eur, to znamená o 371,79 eur viac, ako bol povinný. 9. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, sumu vo výške 341,79 eur žalobca zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na jeho úrok bezdôvodne obohatil. Žalobca požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 5.12.2016 so 14 dňovú lehotu na zaplatenie. Žalovaný bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, t.j. dňa najneskôr 19.12.2016 nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania a o toho dňa je povinný platiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v uplatnenej zákonnej výške 5% ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. 10. K námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že táto nebola zo strany žalovaného dôvodná, keď žalobca platil žalovanému splátky prevyšujúce istinu úveru až od mája 2016. Žalobu žalobca doručil dňa 10.03.2017, t.j. v rámci dvojročnej subjektívnej, resp. trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107 od. 1,2 OZ. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí námietka žalovaného, že neexistuje právna norma na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v petite. Táto námietka nie je dôvodná, keď žalobca sa nedomáhal určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ale podal žalobu na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP. 11. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď žalobca mal vo veci plný úspech, a preto má nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. 12. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 13. Žalovaný považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov za nesprávny z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení ku dňu 15.12.2014, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 14. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že nie všetky náklady spotrebiteľa sú súčasťou celkových nákladov. Žalovaný mal za to, že náklad v podobe platby za služby a podľa dohody o poskytovaní služieb, ktorá nebola podmienkou pre vznik úverovej zmluvy, nie je podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch súčasťou celkových nákladov, a preto nejde ani o súčasť celkovej čiastky, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto je záver súdu o tom, že aj náklady podľa dohody o poskytovaní služieb mali byť zahrnuté do RPMN odporujú zákonu. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoR/5/2016 ohľade dohody o poskytnutí služby a toho, že platba podľa nej nie je súčasťou celových nákladov. V tomto konaní vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici z bodu 8 zmluvy poskytnutí služby vyplýva, že bola dohodnutá odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 168,17 eur, pričom v ďalšom bode 8.6. veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a zároveň, že dlžník vyhlásil, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Pretože išlo o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto bola tiež zahrnutá do ročnej priemernej miery nákladov (RPMN). 15. Odvolanie žalovaného bolo doručené k rukám žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 20.03.2018, žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, keď nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho žiadne vady, ktorá by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej sa v celom rozsahu po skutkovej, ale právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. 20. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Naopak nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií právna za zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepožil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 21. V danej veci súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval za spotrebiteľskú zmluvu a poskytnutý úver zo strany žalovaného za úver spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z .z.. Následne správne konštatoval, že pokiaľ sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov túto musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, a to v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tiež správne súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola súčasťou zmluvy o úvere, preto odplata podľa tejto dohody mala byť zahrnutá do ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže ide o jeden z podstatných údajov, ktorý má vplyv pri rozhodovaní, či spotrebiteľ predmetnú spotrebiteľskú zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Navyše správne súd prvej inštancie uviedol, že nie je rozhodné a ani dôležité, či predmetná dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá na osobitnom formulári a či bola alebo nebola podmienkou v súvislosti s poskytnutím úveru. Žalovaný mal postupovať o to transparentnejšie vo vzťahu k žalobcovi a jednoznačne jasne upraviť v spotrebiteľskej zmluve, že priemerná hodnota RMPN bude omnoho vyššia. Následne preto súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď poukázal na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že do výpočtu je potrebné zahrnúť všetky náklady, vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu a teda aj náklady na doplnkové služby, ktoré mali byť rozhodne zohľadnené v súvislosti s výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ žalobca zaplatil žalovanému o 371,79 eur viac ako bol povinný, v súlade s ust. § 451 OZ sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. 22. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, neobstojí ani táto odvolacia námietka, pretože súd prvej inštancie správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na žalobu žalobcu, v ktorej žalobca označil a spolu s ňou aj predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere č. 8500096337, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, dohodu o poskytnutí služieb, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom súd prvej inštancie správne na základe predložených listinných dôkazov v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav tento jasne, stručne vyhodnotil a správne subsumoval pod príslušnú právnu normu. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý poukázal na rozhodnutie Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoR/5/2016, v súvislosti s dohodou o poskytnutí služby s tým, že platba podľa nej nie je súčasťou celkových nákladov, odvolací súd uvádza, nie je viazaný právnym záverom iného odvolacieho súdu a preto pri preskúmaní odvolacej námietky žalovaného, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie najmä so záverom, že účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a úverov je v prvom rade ochrana spotrebiteľa, nie poskytovateľov úverov. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul všetky náklady, v danom prípade nezahrnul dohodu o poskytovaní služieb, čo bolo povinnosťou žalovaného, keďže išlo o službu za ktorú mal podľa dohody žalobca platiť, a táto služba bola službou, ktorá bola spojená s úverom, a preto mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Pokiaľ podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov RPMN je náležitosťou, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, ročná percentuálna miera nákladov na základe vykonaného dokazovania v zmluve uvedená vo výške 26,10% bola uvedená nesprávne, keďže v dôsledku poskytnutia doplnkových služieb zo strany žalovaného táto ročná percentuálna miera nákladov mala byť omnoho vyššia, mesačne navýšená o 2,56%. 23. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a nevyhnutá. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil a na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdeniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).