Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215459 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317215459.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: D. E., F.. XX. X. XXXX, T. J. Č.. XX, zast. Odborovým zväzom KOVO, Miletičova ul. č. 24, Bratislava, proti žalovanej: C. S. Cargo Slovakia, a. s., Mliekárenská ul. č. 10, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Legal Art, spol. s r. o., Michalská ul. č. 14, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. októbra 2019 č. k. 24Cpr/19/2017-301, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a . Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď žalovanej zo dňa 14. 3. 2017 daná a doručená žalobcovi dňa 21. 3. 2017, je neplatná. Žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol zamestnaný u žalovanej za základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2005 na pozícii vodič kamiónovej prepravy. Dňa 18.11.2014 začala u žalovanej pôsobiť odborová organizácia, Základná odborová organizácia Odborového zväzu KOVO C.S. CARGO Slovakia a žalobca je od začiatku jej predsedom. Dňa 15.12.2016 žalovaná prvýkrát upozornila žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 10.2.2017 žalovaná požiadala ZO OZ KOVO o prerokovanie výpovede a udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru. Dňa 16. 2. 2017 odborová organizácia neudelila súhlas na skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Listom zo dňa 14. 3. 2017 dala žalovaná žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že žalobca počas trvania pracovného pomeru u žalovanej napriek dvom upozorneniam z 22. 12. 2016 a z 28. 12. 2016 vykonával inú zárobkovú činnosť v spoločnosti Esa Logistika, spol. s r. o., ktorá má k predmetu činnosti žalovanej konkurenčný charakter. Vo výpovedi žalovaná uviedla, že ku dňu dania výpovede neeviduje žiadnu žiadosť žalobcu o súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 ods.1 Zák. práce. Vo výpovedi tiež žalovaná poukázala na čl. IX. ods. 1 pracovnej zmluvy. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 21.3.2017. Pracovný pomer žalobcu v spoločnosti Esa Logistika, s.r.o. bol skončený v skúšobnej dobe ku dňu 25.2.2017. 3. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol v čase dania predmetnej výpovede predsedom výboru ZO OZ KOVO a preto sa na neho vzťahovalo ust. § 240 ods. 9, 10 Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede. ZO OZ KOVO pôsobiaca u žalovanej listom zo 16. 2. 2017 neudelila súhlas na skončenie pracovného pomeru so žalobcom a tento list bol žalovanej doručený dňa 20. 2. 2017. 4. Žalobca uvádzal, že v spoločnosti Esa Logistika, spol. s r. o. vykonával tiež prácu vodiča a to len v snahe uživiť svoju rodinu, keďže žalovaný mu od decembra 2016 riadne neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdila aj kontrola vykonaná Inšpektorátom práce v Trenčíne. Žalobca mal za to, že čl. IX. ods. 1 pracovnej zmluvy je dojednaním, ktoré je v rozpore s § 83 Zák. práce. Zdôraznil, že jeho činnosť pre inú spoločnosť nielenže nebola vo vzťahu k žalovanému konkurenčná, ale v čase uplatnenia výpovede ani nebola zo strany žalobcu vykonávaná. Predmetná výpoveď je podľa žalobcu neplatná aj z dôvodu, že odborová organizácia nedala súhlas na skončenie pracovného pomeru, že skutkové vymedzenie výpovede nekorešponduje s obsahom žiadosti žalovanej o prerokovanie výpovede, resp. v žiadosti skutkové vymedzenie úplne chýba, ako aj to, že výpoveď bola žalobcovi doručená až po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej subjektívnej lehoty. Žalovaný sa o skutočnosti, že žalobca vykonáva inú zárobkovú činnosť dozvedel dňa 12. 12. 2016, lehota preto uplynula dňom 12. 2. 2017. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že vzhľadom na všetky okolnosti nemožno porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu považovať za závažné. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd ani po doplnení dokazovania nezistil dostatočné dôvody pre záver, že od žalovaného nie je spravodlivo možné požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Žalovaný uviedol množstvo dôvodov, pre ktoré je výpoveď podľa neho platná - výpoveď a žiadosť o jej prerokovanie spĺňali formálne zákonné náležitosti, porušovanie pracovnej disciplíny bolo dlhodobé a pokračujúce, na možnosť skončenia pracovného pomeru bol žalobca vopred upozornený, pracovný pomer skončila ESA LOGISTIKA, nie žalobca. Žalovaný však neuviedol presvedčivé a konkrétne dôvody, pre ktoré by nebolo možné požadovať od neho ďalšie zamestnávanie žalobcu. Ani všetky argumenty odôvodňujúce platnosť výpovede nepredstavujú spravodlivý dôvod, zakladajúci platnosť výpovede, na čo poukázal aj odvolací súd. Z výsluchu generálneho riaditeľa žalovaného nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo usudzovať, že žalobca ako predseda odborov neprípustným spôsobom ohrozoval podnikanie žalovaného alebo zneužil nejaké informácie. Zo strany žalovaného išlo len o domnienky, prečo neuspel v tendri. Týmto dôkazom nebol preukázaný ani vznik škody, ktorá by mala žalovanému vzniknúť. V tej súvislosti je treba znovu zdôrazniť, že dôvodom výpovede bolo uzavretie iného pracovného pomeru bez súhlasu žalovaného, nie to, že by žalobca po výzve nenastúpil do práce. Ako súd uviedol už v zrušenom rozhodnutí, zvýšená pracovnoprávna ochrana odborových funkcionárov pri skončení pracovného pomeru vyplýva z toho, že presadzujú záujmy zamestnancov a často sa preto dostávajú do konfliktu so zamestnávateľom. Z toho hľadiska sa argumentáciu žalovaného, že žalobca mal byť vzorom pre ostatných zamestnancov, nedala prijať. Tento argument nemôže podporovať záver, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať jeho ďalšie zamestnávanie. Úlohou odborov je hájiť a presadzovať záujmy zamestnancov, nie zamestnávateľa. Podľa článku 4 základných zásad Zákonníka práce zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, že by informoval ZO OZ KOVO o tom, že sa bude končiť spolupráca so zákazníkom TESCO a dôjde k zrušeniu strediska 721 v Beckove, a najmä, že žalobca neprípustne zneužil tieto informácie vo svoj prospech a na škodu žalovaného. Iba skutočnosť, že žalobca druhú pracovnú zmluvu uzavrel už dňa 30.11.2016 neznamená, že ho žalovaný informoval o skončení spolupráce. Súd pri opätovnom rozhodnutí bral do úvahy aj okolnosti, ktoré sprevádzali ukončenie prevádzky žalovaného a ktoré boli predmetom kontroly inšpektorátu práce. Inšpektori dospeli k záveru, že žalovaný od januára 2017 znemožnil vodičom vstup na miesto výkonu práce, nevytvoril im podmienky na plnenie pracovných úloh a že žalovaný zároveň nepreukázal, že sa s kontrolovanými vodičmi písomne dohodol na zmene miesta výkonu práce. Tento dôkaz považoval súd za dôležitý práve pri posudzovaní otázky, či bolo od žalovaného možné požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu. Ak sa žalovaný s niektorými vodičmi dohodol na zmene pracovnej zmluvy (miesta výkonu práce) alebo na skončení pracovného pomeru, mal takto postupovať aj voči ostatným, vrátane žalobcu. Predovšetkým ich mal včas informovať o predpokladanom zrušení strediska v Beckove. Keďže skončenie pracovného pomeru výpoveďou nebolo v súlade s § 240 ods. 9 a 10 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a určil, že predmetná výpoveď je neplatná. 6. Súd prvej inštancie úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že počas trvania pracovného pomeru žalobcu so žalovaným v zmysle pracovnej zmluvy bol žalobca videný pri nákladke tovaru a riadení vozidla, ktorým disponuje spoločnosť ESA LOGISTIKA, s.r.o. Následne pracovníci spoločnosti ESA LOGISTIKA žalovanej potvrdili, že žalobca je v uvedenej spoločnosti zamestnaný na hlavný pracovný pomer, za ktorý riadne poberal mzdu. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a ESA LOGISTIKA dňa 30.11.2019 vyplýva, že pracovný pomer sa zakladá touto zmluvou a vzniká dňom 1.12.2016, ktorý je zároveň dňom nástupu do práce. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.9.2019 žalobca však tvrdil, že do práce v ESA nastúpil až dňa 12. 12. 2016, čo je však v rozpore s predloženou pracovnou zmluvou. Žalobca sa u žalovanej dopúšťal závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to tým, že počas trvania pracovného pomeru u žalovaného vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá je konkurenčná vo vzťahu k činnosti vykonávanej žalovaným, čím zo strany žalobcu dochádzalo k porušovaniu pracovnej zmluvy, ako aj Zákonníka práce. Upozornením žalovanej ako zamestnávateľa na závažné porušovanie pracovnej disciplíny a na možnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 15. 12. 2016 a upozornením žalovanej na závažné porušovanie pracovnej disciplíny a na možnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.12.2017, ktoré boli riadne doručené žalobcovi, žalovaná vyjadrila svoj výslovný nesúhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti žalobcu pre iného zamestnávateľa (spoločnosť ESA LOGISTIKA) a vyzvala žalobcu, aby pracovný pomer u iného zamestnávateľa bezodkladne skončil. Žalobca klamlivo uvádzal, že k výkonu takejto činnosti mal ústny súhlas žalovanej, ale toto svoje tvrdenie nepreukázal. Keďže uvedené konanie žalobcu predstavovalo tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že v danom prípade nebolo možné od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, dal žalovaný žalobcovi dňa 14. 3. 2017 výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods.1, písm. e/ Zák. práce a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla: „Žalovaný sa pridŕža svojich predchádzajúcich vyjadrení a tvrdí, že u žalobcu sa jednalo o problémového zamestnanca, ktorý si bol vedomý svojej pozície predsedu odborovej organizácie, a preto si z titulu tejto svojej pozície dovolil dopustiť sa aj tak závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako bolo uzavretie iného pracovného pomeru bez súhlasu žalovaného. Súd vydaným Rozsudkom aproboval správanie žalobcu, ktoré vykazuje znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to tak s ohľadom na charakter tohto porušenia, ako aj jeho trvanie, čím absolútne poprel zmysel ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Zo strany žalobcu sa jednalo o vedomé, zavinené porušenie povinností, ktoré mu vyplývali nielen z pracovnej zmluvy, ale aj zo Zákonníka práce a toto porušovanie trvalo takmer 3 mesiace, kým konkurenčná spoločnosť ESA sama iniciatívne neskončila pracovný pomer so žalobcom v skúšobnej dobe. Ba čo viac, žalobca bol na skutočnosť, že sa dopúšťa protiprávneho konania opakovane upozornený a bol upovedomený o tom, že žalovaný môže z tohto dôvodu pristúpiť k skončeniu pracovného pomeru, čo však žalovaný ignoroval a o výkon práce pre žalovaného dlhodobo neprejavoval záujem až do momentu, keď s ním ESA skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe. Takéto konanie žalobcu považujeme za neseriózne, špekulatívne, ziskuchtivé a za konanie, ktoré je v rozpore nielen s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti zároveň zdôrazňujeme, že žalobca ako predseda odborovej organizácie si dlhodobo riadne neplnil ani povinnosti, ktoré mu vyplývali z tejto funkcie. Obsahom kolektívneho pracovného práva je súbor práv a povinností, ktoré sú vymedzené príslušnými pracovnoprávnymi predpismi (právo na kontrolu, právo na prerokovanie, právo na informácie a i.), pričom primárnym cieľom odborovej organizácie má byť ochrana zamestnancov, vyjednanie lepších pracovných a mzdových podmienok pre zamestnancov a presadzovanie záujmov zamestnancov. V tejto súvislosti konštatujeme, že odborová organizácia, ktorej predsedom bol a je žalobca je dlhodobo nefunkčnou organizáciou, ktorá sa nezaujíma o zamestnancov, ich práva a podmienky, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že platnosť poslednej kolektívnej zmluvy skončila v roku 2014 a odvtedy nebol zo strany odborovej organizácie predložený žiadny relevantný návrh na uzavretie novej kolektívnej zmluvy, a teda odborová organizácia je takmer nefunkčná a nesnaží sa o zlepšenie pracovných, mzdových a sociálnych podmienok zamestnancov žalovaného. Možno konštatovať, že Odborová organizácia zastúpená žalobcom z dlhodobého hľadiska neplní na pracovisku žalovaného ako zamestnávateľa žiadnu funkciu. Žalovaný v konaní tiež opakovane uvádzal, že existuje niekoľko ďalších zamestnancov, ktorí po dobu trvania pracovného pomeru u žalovaného uzavreli pracovnú zmluvu s ESA, a to konkrétne E.F. P., E. E., H. A., Ľ. C., a tiež ďalší zamestnanci, ktorí uzavreli pracovný pomer s inou spoločnosťou, pričom k takémuto konaniu ich primäl, resp. nabádal práve žalobca, ktorý uvádzal, že žalovaný nedisponuje dostatkom práce pre svojich zamestnancov a práve v dôsledku takéhoto nepravdivého tvrdenia žalovaný postupne stratil desiatky zamestnancov. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že nemal záujem na zrušení strediska (TESCO) v Beckove, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že k jeho zrušeniu došlo až po tom, čo väčšina zamestnancov, ktorí mali stredisko Beckov dojednané ako miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, odmietli opakovane nastúpiť do práce (napr. z dôvodu existencie iného pracovného pomeru), a teda žalovaný ďalej nemal prostredníctvom akých zamestnancov zabezpečovať činnosť tohto strediska a musel pristúpiť k jeho zrušeniu. CS CARGO a TESCO boli dlhodobo obchodnými partnermi a TESCO bolo jedným z najvýznamnejších zákazníkov CS CARGO. Vzhľadom na skutočnosť, že CS CARGO ako žalovaný sa od tretích osôb dozvedela o pripravovanom tendri TESCO, do ktorého CS CARGO ako dlhodobý partner TESCO nebola pozvaná a okolnosti týkajúce sa vyhlásenia tendra vykazovali znaky neštandardného postupu, CS CARGO sa z dôvodu týchto podozrení rozhodla sama iniciatívne pristúpiť k ukončeniu trvania zmluvy s TESCO, ku ukončeniu ktorej došlo na základe výpovede CS CARGO. V prípade, že by žalovaný nedisponoval dostatkom iných pracovných príležitostí, nikdy by sám iniciatívne nepristúpil k predčasnému skončeniu zmluvy s TESCO. Nakoľko teda žalovaný mal dostatok práce na projektoch iných zákazníkov, nemal dôvod stredisko Beckov rušiť a vo výkone činností v tomto stredisku plánoval ďalej pokračovať. Vzhľadom na skutočnosť, že veľká časť zamestnancov daného strediska odmietla nastúpiť do práce a niektorí - ako napríklad žalobca - začali popri pracovnom pomere u žalovaného vykonávať aj inú zárobkovú činnosť, došlo tak k úplnému znefunkčneniu daného strediska a to práve z dôvodov na strane zamestnancov a jeho následnému zrušeniu, a to rozhodnutím zamestnávateľa ku dňu 30. 6. 2017. Navyše, nakoľko žalobca mal ako miesto výkonu práce dojednané práve toto stredisko, nie je ďalej možné ho zamestnávať v tomto mieste prácami podľa pracovnej zmluvy.“ K záveru súdu prvej inštancie, že porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nemožno považovať za závažné, žalovaná v odvolaní uviedla: „K uvedenému odôvodneniu súdu žalovaný uvádza, že žalobca sa svojím konaním dopustil porušenia ust. 81 písm. e) Zákonníka práce, a to nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a tiež porušenia ust. § 83 Zákonníka práce. Takéto správanie žalobcu ako zamestnanca je nelojálne a konkurenčné vo vzťahu k činnosti spoločnosti žalovaného ako zamestnávateľa a hrubo poškodzuje jeho záujmy. Ustanovenie § 83 Zákonníka práce stanovuje povinnosť zamestnanca písomne oznámiť zamestnávateľovi, že chce vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a to ešte pred začatím predmetnej zárobkovej činnosti. Nezáleží na tom, či iná zárobková činnosť zamestnanca, ktorú chce zamestnanec vykonávať, je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, alebo je obdobná predmetu činnosti zamestnávateľa, podstatné je, že môže mať konkurenčný charakter. Zákon nežiada pri budúcej zárobkovej činnosti zamestnanca ani skutočnú už danú konkurenčnú činnosť, ale stačí aj potenciálna danosť konkurenčného charakteru inej zárobkovej činnosti zamestnanca. O konkurenčnú činnosť ide v zásade vtedy, ak by zamestnanec vykonával takú zárobkovú činnosť, ktorá by potenciálne ohrozovala ekonomický prospech zamestnávateľa. Je pochopiteľné, že zamestnávateľ má záujem na tom, aby zamestnanec svoje znalosti, schopnosti, know-how a kvality využíval predovšetkým a pokiaľ možno výhradne práve v jeho prospech, a tak mu poskytoval výhodu pred konkurenciou. Využívaním skúseností v prospech konkurencie znižuje zamestnávateľovi možnosť zisku. Ustanovenie § 81 písm. e/ Zákonníka práce ukladá zamestnancovi o. i. povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, pričom ide o základnú zásadu, ktorá sa prelína všetkými povinnosťami zamestnanca v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Umožňuje tak zamestnávateľovi postihovať zamestnanca aj v prípade iných aktivít, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Zákonník práce podmieňuje výkon inej zárobkovej činnosti zo strany zamestnanca počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa súhlasom zamestnávateľa. Ak aj je tento súhlas daný, zamestnanec musí túto činnosť vykonávať tak, aby neohrozovala jeho trvajúci pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa, t. j. aby zamestnanec mohol riadne vykonávať prácu pre svojho zamestnávateľa. Žalobca do dnešného dňa nevysvetlil, ako plánoval rovnako svedomito plniť povinnosti vyplývajúce z oboch pracovných pomerov. Jediný argument, ktorý žalobca uviedol na pojednávaní dňa 13. 9. 2019 je, že ako predseda (odborovej organizácie) mal nárok na 134 hodín voľna mesačne, čo je takmer celý mesačný fond pracovného času, a preto je zrejmé, že žalobca plánoval na výkon činnosti pre zamestnávateľa ESA využívať odborárske voľno u zamestnávateľa CS CARGO. Je zrejmé, že s ohľadom na skutočnosť, že žalobca disponoval informáciou o ukončení spolupráce s TESCO, kalkuloval, u ktorého zamestnávateľa bude mať lepšie podmienky práce, a preto uzavrel popri pracovnom pomere u žalovaného aj ďalší pracovný pomer u priameho konkurenta žalovaného a čakal, ako sa situácia vyvinie. Po celú dobu, po ktorú žalovaný vyzýval žalobcu na skončenie výkonu tejto inej zárobkovej činnosti žalobca nejavil záujem o spoločnosť žalovaného a nenastúpil ani na výkon práce, pričom opätovne začal v tejto veci žalovaného kontaktovať až keď s ním ESA skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe. Napokon žalovaná v odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že porušil jej právo na spravodlivý proces a v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedla: „Žalovaný má za to, že v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby tento uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí žalovaný v tom, že došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, pričom rozhodnutie je prekvapivé a konanie súdu, ktoré vyhláseniu rozhodnutia predchádzalo vykazuje znaky ľubovôle súdu, ktorý sa navyše náležite nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Takéto konanie súdu predstavuje pochybenie súdu, pričom dosahuje takú intenzitu, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Uvedené spočíva najmä v tom, že súd nepripustil vykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov, že bez ďalšieho spochybnil vyjadrenia žalovaného a tieto považoval za nepravdivé, resp. nedostatočné. Súd prvej inštancie svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, a to vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré nebolo vzhľadom na povahu veci dôvodné očakávať. Legitímne očakávanie môžeme všeobecne vymedziť ako právom chránený nárok fyzickej alebo právnickej osoby počítať s udržaním určitého právneho vzťahu a nárok na ochranu proti akejkoľvek zmene tohto stavu, ktorý žalovaný v tomto prípade nemohol očakávať. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na povahu veci žalovaný dôvodne očakával, že o veci bude rozhodnuté obdobne ako obvykle vo veciach skutkovo a právne podobných. Vzhľadom k uvedenému sa žalovanému celé konanie javí ako nespravodlivé.“ 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. 10. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 29.3.2019 č. k. 6CoPr/2/2019-262 okrem iného uviedol: „Členovi príslušného odborového orgánu možno dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom tohto odborového orgánu a ak odborový orgán odmietne súhlas udeliť, je výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná; ak sú však ostatné podmienky výpovede splnené a súd v spore podľa § 77 Zák. práce zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď platná. Účelom tohto zákonného ustanovenia je teda zvýšenie pracovnoprávnej ochrany odborového funkcionára takým spôsobom, že v jeho prípade pre vyslovenie platnosti výpovede (a teda pre zamietnutie žaloby) nepostačuje iba jej právna bezvadnosť, ale musí byť súčasne splnená podmienka spočívajúca v tom, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby tohto zamestnanca naďalej zamestnával. Tento samotný fakt spôsobuje predbežne neplatnosť predmetnej výpovede s tým, že táto výpoveď by bola platná iba v prípade, že a/ je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi tento právny úkon (t. j. bola daná písomne, bola riadne doručená zamestnancovi, dôvod výpovede je v nej vymedzený tak, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom), b/ skutok, v ktorom žalovaná ako zamestnávateľ vidí porušenie pracovnej disciplíny, sa stal a možno ho vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, c/ od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Možno zhrnúť, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru bude platná a žalobu teda bude treba zamietnuť za predpokladu, že tento právny úkon netrpí žiadnou vadou a že v konaní bude preukázané, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Dôkazné bremeno v tomto ohľade zaťažuje zamestnávateľ - žalovanú. To samozrejme znamená, že akonáhle sa v konaní zistí vada predmetnej výpovede spôsobujúca jej neplatnosť, výpoveď treba vyhodnotiť ako neplatnú bez toho, aby bolo potrebné preukazovať, či od žalovanej (ne)možno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Predmetná výpoveď bola žalobcovi daná písomne, bola mu riadne doručená a skutok, v ktorom žalovaná vidí porušenie pracovnej disciplíny, bol v nej riadne špecifikovaný. Žalovaná vo výpovedi poukazuje na písomné upozornenia adresované žalobcovi na „závažné porušovanie pracovnej disciplíny“ a vo výpovedi doslova uviedla: „Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že takýmto Vaším konaním ste sa dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny, od ktorého ste neupustili ani napriek opakovaným písomným a ústnym výzvam zamestnávateľa. Nakoľko takéto Vaše konanie predstavuje tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby Vás ďalej zamestnával, dávame Vám týmto výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.“ Tieto formulácie podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčujú tomu, že žalovaná dala žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce veta pred bodkočiarkou v spojení s § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede. Bude treba v konaní zistiť, či to, že žalobca pracoval v spoločnosti Esa Logistik, spol. s r. o. predstavuje porušenie ust. § 83 ods. 1 Zák. práce, teda či vôbec ide o porušenie pracovnej disciplíny a ak áno, či toto porušenie pracovnej disciplíny možno charakterizovať ako závažné (teda napr. či v dôsledku tohto porušenia pracovnej disciplíny vznikla žalobcovi určitá majetková škoda alebo či bola ohrozená podnikateľská činnosť žalovanej, prípadne či došlo k zníženiu pracovnej morálky a pod. ). Ak súd prvej inštancie zaujme stanovisko, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď bude treba považovať za platnú, t. j. perfektnú po právnej stránke a bude na žalovanej, aby preukázala, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Samotné konštatovanie žalovanej vo výpovedi, že dôvodom, pre ktorý od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala, je to, že závažne porušil pracovnú disciplínu, nemožno považovať za preukázanie toho, že zamestnávanie žalobcu od nej nemožno spravodlivo požadovať. K čl. IX ods. 1. pracovnej zmluvy odvolací súd uvádza, že tento článok pracovnej zmluvy paušálne zakazujúci žalobcovi všetky pracovné aktivity bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovanej je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 83 ods. 1 Zák. práce a je teda neplatný. 11. Odvolací súd na týchto záveroch trvá, pretože sa nezmenili skutkové okolnosti, za ktorých ich vyslovil. Predmetná výpoveď z pracovného pomeru netrpí žiadnou takou vadou, ktorá by mala za následok jej neplatnosť, bola daná písomne, žalobcovi bola riadne doručená a skutok, v ktorom žalovaná vidí porušenie pracovnej disciplíny, v nej bol riadne špecifikovaný. Keďže žalobca bol predsedom odborového orgánu, v zmysle § 240 ods. 9 Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede bol potrebný predchádzajúci súhlas tohto odborového orgánu, pričom tento odborový orgán nevyslovil s výpoveďou súhlas. V zmysle § 240 ods. 10 veta pred bodkočiarkou to má za následok neplatnosť predmetnej výpovede z pracovného pomeru. Táto výpoveď sa však považuje za platnú za predpokladu, že ostatné podmienky výpovede sú splnené a že sa preukáže, že od zamestnávateľa - žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca - žalobcu naďalej zamestnávala. 12. Súd prvej inštancie neplatnosť výpovede založil na závere, že porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nemožno považovať za závažné. Odvolací súd s týmto bližšie neodôvodneným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí. V konaní bolo preukázané, že žalobca bez súhlasu žalovanej ako svojho zamestnávateľa vykonával zárobkovú činnosť v spoločnosti Esa Logistika, spol. s r. o., ktorá je konkurenčnou spoločnosťou žalovanej. Obe tieto spoločnosti totiž majú v predmete činnosti nákladnú cestnú dopravu a v konaní bolo preukázané, že si navzájom aj reálne konkurovali, čo vyplýva napr. z výpovede štatutárneho zástupcu žalovanej O.. O. P., ktorú súd prvej inštancie citoval v ods. 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pritom po celú dobu výkonu práce pre spoločnosť Esa Logistika, spol. s r. o. žalobca neprejavoval záujem o výkon práce u žalovanej, teda o plnenie pracovných povinností u žalovanej a to až do momentu, keď s ním Esa Logistika, spol. s r. o. skončila pracovný pomer. Je teda nepochybné, že žalobca porušil ust. § 83 ods. 1 prvá veta Zák. práce a teda porušil pracovné povinnosti. Tvrdenie žalobcu, že jeho práca vodiča pre spoločnosť Esa Logistika, spol. s r. o. nemá konkurenčný charakter, nie je právne významné. Nejedná sa tu o konkurenčnosť práce vodiča, ale právne významný je konkurenčný charakter činnosti žalovanej a spoločnosti Esa Logistika, spol. s r. o. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu odvolací súd je toho názoru, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca totiž pracoval pre spoločnosť Esa Logistika, spol. s r. o. dlhšiu dobu (od 1. 12. 2016 do 25. 2. 2017) a neprestal v tejto spoločnosti pracovať ani napriek dvom výzvam zo strany žalovanej, ktoré mu boli doručené dňa 28. 12. 2016, resp. dňa 10. 1. 2017. Pri hodnotení závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nemožno ponechať bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom na prácu v spoločnosti Esa Logistika, spol. s. r.o. môže u žalovanej pracovať iba určitý počet hodín, čo samotný žalobca odôvodnil tým, že ako predseda odborového orgánu má nárok na 134 hodín voľna mesačne (viď výpoveď štatutárneho zástupcu žalovanej O.. O. P. na pojednávaní dňa 13. 9. 2019 a prednes žalobcu na tom istom pojednávaní ). Žalobca teda nielenže pracoval pre konkurenčnú spoločnosť, čím porušil ust. § 83 ods. 1 Zák. práce, ale súčasne prestal plniť pracovné povinnosti u žalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že si je vedomý toho, že žalovaná dala žalobcovi výpoveď z dôvodu porušenia ust. § 83 ods. 1 Zák. práce a nie z dôvodu neplnenia pracovných povinností u žalovanej, resp. z dôvodu absencie. Vyššieuvedené skutočnosti však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno odignorovať pri hodnotení všetkých okolností prípadu. Vzhľadom na tento postoj žalobcu k oprávneným podnikateľským záujmom svojho zamestnávateľa a tiež vzhľadom na to, že žalobca sa takto správal napriek tomu, že bol predsedom odborovej organizácie a tým aj určitým zástupcom zamestnancov žalovanej, je odvolací súd toho názoru, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Žalovaná predsa nemôže naďalej zamestnávať človeka, ktorý v pozícii predsedu odborového orgánu koná v priamom rozpore s jej záujmami, čím nepochybne vplýva aj na správanie sa iných zamestnancov. 13. Možno teda zhrnúť, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru je platným právnym úkonom z hľadiska ust. § 240 ods. 10 veta za bodkočiarkou Zák. práce. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamietol. 14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu týchto trov konania v plnom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).