Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/178/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217402 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317217402.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: K. H., R.. XX.X.XXXX, D. J. XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: AUTOGRAND, a.s., so sídlom Vajnorská č. 167, Bratislava, IČO: 34 109 986, zastúpeného: JUDr. Slávka Gajdošová, advokátka, so sídlom Májkova č. 1, Bratislava, IČO: 31 814 174, o zaplatenie 12 991,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7.2.2019, č.k. 11C/98/2017-196, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1 V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 12 991,35 eur s príslušenstvom a s použitím § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške. 2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 499, § 510 , § 597 ods.1 , 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), keď v spore nebolo sporné, že strany sporu dňa 12.9.2013 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo K. P.-X, E.: D.-XXX A., že záručná doba vozidla skončila dňa 8.5.2015 a dňa 4.7.2016 došlo na vozidle ku poruche, pri ktorej zhasol motor a žalobca vozidlo už nenaštartoval, že príčinou poškodenia motora vozidla bolo roztrhnutie článkovej reťaze náhonu olejového čerpadla (ako to vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobcom) a že na reťazi bol roztrhnutý jeden vonkajší článok. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v priebehu výsluchu uviedol, že servisné intervaly dodržiaval, vozidlo používal na osobné účely a jazdil viacmenej po diaľnici. Znalec X.. J. uviedol, že vykonal ohliadku vozidla, demontáž olejovej vane a stav popísal v Znaleckom posudku zo dňa 13.4.2017. Pri demontáži nenašiel žiadne cudzie teleso, uviedol, že spôsob jazdy nemal vplyv na funkčnosť článkovej reťaze, reťaz by mala byť funkčná pokiaľ sa dodržiavajú intervaly výmeny oleja. Potvrdil, že na jednu položenú otázku nebol oprávnený odpovedať. Žalobca v spore tvrdil, že zodpovednosť žalovaného za škodu na vozidle je v priamej príčinnej súvislosti s výrobnou vadou, ktorá mala sa na vozidle žalobcu vyskytnúť už v čase jeho odovzdania a za ktorú zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Ako dôkaz predložil súdu Znalecký posudok X.. J., ktorý v bode 3. posudku konštatoval, že sa jedná o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu článku článkovej reťaze. Tento záver znalca žalovaný namietal a ako prostriedok procesnej obrany predložil súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý na otázku, či príčinou roztrhnutia reťaze bola výrobná vada, resp. skrytá vada materiálu uviedol, že na základe vykonaných meraní ako aj zistených skutočností je možné konštatovať, že príčinou roztrhnutia reťaze nebola výrobná vada reťaze, ani skrytá vada materiálu reťaze. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 132 C.s.p. uviedol, že citované zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že on je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu. V danej veci bolo povinnosťou žalobcu, aby v spore preukázal skutkové tvrdenia, to znamená, aby preukázal, že vozidlo v čase odovzdania žalobcovi malo skrytú vadu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Žalobca to preukazoval znaleckým posudkom X.. N. J., ktorý tvrdil existenciu výrobnej vady. Žalovaný spochybnil a následne vyvrátil záver znalca X.. N. J.. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že práve znaleckým posudkom znaleckého ústavu bola vyvrátená odôvodnenosť uplatneného nároku v plnom rozsahu. Znalecký ústav jednoznačne uviedol, že príčinou roztrhnutia danej reťaze nebola výrobná vada ani skrytá vada materiálu reťaze. Konštatoval, že dôvodom, pre ktorý nemal pochybnosti o záveroch znaleckého posudku znaleckej organizácie bola skutočnosť, že X.. J. sa ku otázke či sa jedná o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu reťaze vyjadroval ako znalec, ktorá nebol oprávnený odpovedať na položenú otázku. Znalec v tejto časti vykonal znalecký úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný v zozname znalcov a túto skutočnosť potvrdilo vo vyjadrení aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako orgán dohľadu nad znaleckou činnosťou ktoré uviedlo, že znalec nebol oprávnený uzavrieť, že sa jedná o výrobnú vadu alebo skrytú vadu materiálu v článku reťaze a že znalec tým prekročil svoje znalecké oprávnenie, keďže otázka posudzovania materiálových vlastností jednotlivých článkov reťaze a ich prípadných vád spadá do znaleckého odboru a odvetvia strojárstvo a nie do odvetvia technický stav motorových vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel. Podľa názoru súdu prvej inštancie Znalecký posudok č. 38/2017 bol v časti vypracovaný znalcom, ktorý nebol oprávnený na položenú otázku odpovedať, čo potvrdil aj znalec vo výpovedi pred súdom. Na základe uvedeného dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, ktorý v spore nepreukázal, že vozidlo malo v čase odovzdania skrytú vadu, za ktorú by zodpovedal žalovaný ako predávajúci. K tvrdeniu žalobcu, že v súdnom spore nebol predložený relevantný dôkaz, ktorý by bez pochybnosti preukazoval čo bolo skutočnou príčinou roztrhnutia reťaze (a teda poškodenia vozidla ) uviedol, že nebolo povinnosťou žalovaného predkladať v tomto spore dôkazy na zisťovanie skutočnej príčiny roztrhnutia reťaze a brániť sa v súdnom konaní nad rámec skutkových tvrdení žalobcu. Bolo úlohou žalobcu, aby v spore preukázal svoje tvrdenie, že príčinou škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle bola vada, ktorá existovala už v dobe prevzatia motorového vozidla žalobcom od žalovaného, čo však v spore nepreukázal. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobe vyhovel. Podľa názoru odvolateľa, pre uplatnenie nároku postačovali technické závery X.. N. J., znalca z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel v Znaleckom posudku č. 38/2017 zo dňa 13.4.2017 , ktorý bol v rámci svojho odvetvia oprávnený vyjadriť sa k príčine poškodenia motora motorového vozidla. Žalovaný nespochybnil príčinu poškodenia motorového vozidla, pričom poukázal iba na závery Znaleckého posudku č. 226/2018 zo dňa 16.10.2018 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej „ÚSI Žilina„), ktorý zameral svoj odborné skúmanie na kvalitatívne vlastnosti reťaze a nie na dôvody jej roztrhnutia. Hoci konajúci prvoinštančný súd argumentuje stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 18.1.2018 , v ktorom orgán dohľadu nad výkonom znaleckej činnosti o.i. konštatoval, že znalec bol oprávnený na prijatie objednávky zadávateľa, vrátane zodpovedania č.2 (kedy dospel k záveru, že príčinou poškodenia motora motorového vozidla bolo roztrhnutie článkovej reťaze - náhonu olejového čerpadla), ako aj č.3 ( kedy dospel k čiastkovému zdôvodnenému záveru vylučujúcemu opotrebenie ako jednu z možných príčin) je potom logické, že ak sa reťaz roztrhla z iného dôvodu než preto, že bola opotrebovaná, tak sa muselo jednať o vadnú súčiastku v motorovom vozidle. Odvolateľ vyslovil názor, že v súdnom konaní uniesol dôkazné bremeno , nakoľko dostatočne preukázal zodpovednosť žalovaného. S poukazom na § 499, § 510, § 600 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že zo strany žalovaného išlo o nesporne vadné plnenie, pretože roztrhnutie reťaze nemalo súvis s opotrebovaním, a napriek tomu došlo k jej pretrhnutiu. S odkazom na obsahové vymedzenie pojmu vada právnou doktrínou odvolateľ uviedol, že motorové vozidlo , resp. súčiastka nesplnila jeho očakávania ako spotrebiteľa a je neprijateľné, aby pri bežnom používaní motorového vozidla , po relatívne krátkom čase od jeho uvedenia do prevádzky, došlo k totálnemu poškodeniu motora a v súdnom konaní je následne prijatý záver, že sa údajne nemá jednať o vadné plnenie. Naviac, zodpovednosť za vady je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a žalovaný sa jej nemôže zbaviť poukazom na to, že vadu nezavinil, prípade že jej výskytu nemohol zabrániť alebo že o vade nevedel. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že žalobca v podanom odvolaní neuvádza nič, čo by už neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu v sporovom konaní bolo predpokladaným spôsobom dokázať svoje vlastné skutkové tvrdenie, že na vozidle sa v čase jeho odovzdania žalobcovi ako kupujúcemu vyskytovala konkrétna výrobná vada, za ktorú právne zodpovedá žalovaný. V písomných podaniach a Znaleckom posudku č. 38/2017 žalobca opakovane tvrdí existenciu jedinej výrobnej vady - skrytej materiálovej vady článku reťaze náhonu olejového čerpadla , inú výrobnú vadu neoznačoval a neoznačuje. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mu k tomuto skutkovému tvrdeniu strany navrhli strany sporu, keď proti sebe stoja dva dôkazné prostriedky, a to Znalecký posudok č. 38/2017 IR.. N. J. a Znalecký posudok č. 226/2018 vypracovaný ÚIS ako najvyššou znaleckou autoritou, ktorý ku skutkovému tvrdeniu žalobcu jednoznačne uvádza, že príčinou roztrhnutia reťaze nebola výrobná vada reťaze ani skrytá vada materiálu reťaze. Predložením Znaleckého posudku č. 226/2018 žalovaný vyvrátil rozhodujúce skutkové tvrdenie žalobcu a Znaleckého posudku č. 38/2017 o tom, že príčinou roztrhnutia reťaze bola výrobná vada alebo skrytá vada materiálu reťaze. Nebolo a nie je povinnosťou žalovaného v tomto konaní predkladať dôkazy na zistenie skutočnej príčiny roztrhnutia reťaze a ani to, že v konaní predložený Znalecký posudok č. 226/2018 tieto príčiny neskúma. S ohľadom na kvalitu, jednoznačnosť a komplexnosť dôkazu predloženého žalovaným, nebolo potom nevyhnutné a ani dôvodné, aby súd aj bez návrhu vykonával akýkoľvek iný ďalší dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, a zároveň sám tento dôkaz obstarával alebo zabezpečoval. Žalovaný napokon upriamil pozornosť na to, že žalobca ako vlastník vozidla pravidelne porušoval povinnosti spojené s pravidelnou, výrobcom predpísanou údržbou, nezabezpečoval riadny a včasný výkon pravidelnej údržby, t.j. nedodržiaval servisný interval, čím porušoval podmienky kúpnej zmluvy a najmä záručné podmienky. V uvedenej súvislosti sa mohla reťaz na vozidle roztrhnúť práve v súvislosti s porušovaním povinnosti žalobcu ako kupujúceho. 6. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení konštatoval, že sa pridržiava svojej argumentácie prezentovanej nielen v odvolaní zo dňa 1.4.2019, ale aj v ústnych prednesoch a písomných podaniach doručených súdu prvej inštancie . Zo strany konajúceho súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu a následne tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. K poukazu žalovaného na pravidelné porušovanie povinností spojených s pravidelnou údržbou motorového vozidla na strane žalobcu, odvolateľ odkázal na vyjadrenie znalca X.. N. J., ktorý vylúčil, aby oneskorené servisné prehliadky mali vplyv na funkčnosť motora. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcom. 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 9. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 12 991,35 eur s príslušenstvom, v ktorom dostatočne, presvedčivo a zrozumiteľne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému výroku vo veci samej, ktoré odvolateľ zopakoval v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V záujme dôsledného vyporiadania sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi udáva nasledovné. 10. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 11. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . V danej veci, v ktorej súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a X.. N. J. a oboznámením sa s obsahom stranami doložených listinných dôkazov (vrátane Znaleckého posudku č. 38/2017 X.. N. J. a Znaleckého posudku č. 226/2018 vypracovaného ÚIS) a ich vyhodnotením dospel ku skutkovým záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, namietaná vada nebola odvolacím súdom zistená. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 12. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní (kde strany sporu stoja navzájom v protichodnom postavení a každá háji svoj záujem) súd nezisťuje všetky skutkové okolnosti prípadu, ale len tie, ktoré strany sporu svojimi návrhmi (na dokazovanie) urobia predmetom konania (dokazovania). V takomto konaní súd takéto skutočnosti ani nesmie vlastnou iniciatívou zisťovať. Ak teda takéto skutočnosti v konaní nebudú predmetom dokazovania, napriek tomu, že sú pre rozhodnutie dôležité, súd musí aj tak rozhodnúť vo veci, lebo mu to zákon ukladá. Súd nemôže odmietnuť vo veci rozhodnúť napr. preto, že všetky okolnosti veci (skutočný stav veci) neboli zistené, pretože by išlo o tzv. „odmietnutie spravodlivosti“, alebo tiež denegatio iustitiae. Na tieto účely, t.j. na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť, aj keď sú účastníci konania nečinní (neoznačujú a nepredkladajú dôkazy o tvrdených skutočnostiach) slúži dôkazné bremeno, pričom vo svojej podstate ide o ťarchu (preto pojem „bremeno“) pre stranu sporu dokázať to, čo tvrdí. 13. V danej veci žalobca v priebehu konania tvrdil existenciu výrobnej vady - skrytej materiálovej vady článku reťaze náhonu olejového čerpadla (podloženej v k žalobe doloženom Znaleckom posudku č. 38/2017 vypracovanom X.. N. O. J., súdnym znalcom v odbore doprava cestná, odvetvie posudzovanie technického stavu motorových vozidle), čím došlo k prerušeniu mazania klzných ložísk kľukového hriadeľa a ďalších súčiastok , ktorá sa mala na vozidle vyskytovať už v čase odovzdania vozidla a za ktorú mal zodpovedať žalovaný ako predávajúci. Tvrdenie žalobcu v spore namietol žalovaný a ako prostriedok procesnej obrany doložil Znalecký posudok č. 226/2018 vypracovaný ÚSI a Stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 18.1.2018, č. 53747/2017/153. 14. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. 15. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno k svojmu skutkovému tvrdeniu o výrobnej vade reťaze existujúcej v čase odovzdania vozidla žalobcovi žalovaným, ktorého odôvodnenie zrozumiteľne a jasne prezentoval v ods. 20 - 25 napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu ku ktorému nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo). S poukazom na závery Znaleckého posudku č. 226/2018 vypracovaného ÚSI, zaujaté znaleckým ústavom v nadväznosti na zadanie znaleckej úlohy zadávateľom ( odvíjajúcej sa od skutkového odôvodnenia žaloby ) o tom, že „ príčinou roztrhnutia reťaze nebola výrobná vada reťaze a ani skrytá vada materiálu“, nie je možné potom priznať úspech námietke žalobcu o tom, že „ak X.. J. v odpovedi na otázku č. 3 v Znaleckom posudku č. 38/2017 vylúčil opotrebenie ako príčinu roztrhnutia reťaz, je logické, že ak sa reťaz roztrhla z iného dôvodu než preto, že bola opotrebovaná, tak sa muselo jednať o vadnú súčiastku v motorovom vozidle.“ 16. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd dáva v nadväznosti na odvolacie námietky odvolateľovi do pozornosti, že aj keď zodpovednosť za vady je svojim charakterom objektívnou zodpovednosťou, aj v tomto prípade sa vyžaduje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vyskytnutou vadou. V danej veci však nebolo porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným odovzdať vec (motorové vozidlo) bez vady preukázané. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa § 387 ods. 2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).