Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/143/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218540 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317218540.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: X. X., N. F. XX.XX.XXXX P. T. X., N. F. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, so sídlom: ul. Krátka č. 1, Senec, deti rodičov: matka - J. X., N. F. XX.XX.XXXX, A.: A. W. XXX, XXX XX S. W., zastúpená: Advokátska kancelária Záhradníkova. SK, s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava a otec - V.. T. X., N. F. XX.XX.XXXX, A.: W. B. W. XX, A., zastúpený: Verita, s.r.o., so sídlom: Miletičova 5B, Bratislava, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k. 37P/324/2017-336, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2019, č. k. 37P/324/2017-336, vo výroku o zverení maloletej T. X., N. F. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti k maloletej T., vo výroku o zročnom výživnom, vo výroku o úprave styku otca s maloletou a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil striedavú starostlivosť voči maloletej T. a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/107/2016-46 zo dňa 07.06.2016 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej T., p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 28.02.2019, č. k. 37P/324/2017-336, zveril maloletú T. X., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. mesačne sumou 200,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 28.09.2018. Zročné výživné na maloletú za obdobie od 28.09.2018 do 28.02.2019 v sume 1.020,- eur povolil otcovi splácať mesačne sumou 30,- eur, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.03.2019 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletou upravil súd prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy si otec maloletú vždy vyzdvihne a odovzdá späť matke v mieste jej bydliska. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca zamietol. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zrušil striedavú osobnú starostlivosť voči maloletej T. a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/107/2016-46 zo dňa 07.06.2016, v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinnosti voči maloletej T.Z.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom podaným na súd dňa 29.11.2017, doplneným dňa 22.01.2018 a dňa 8.03.2018 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom, s odôvodnením, že naposledy súdom určená striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti neplní svoj účel a nie je vhodná pre maloleté deti, a najmä vo vzťahu k maloletej T. stratila svoj zákonný, morálny a mravný význam a nie je naďalej v jej záujme. Matka poukázala na to, že rodičia po rozvode nekomunikovali spolu ohľadne striedania maloletých detí. Často krát otec požiadal matku, keď mu to nevyhovovalo, aby si deti nechala u seba a rodičia sa ani raz nedohodli na finančných výdajoch na maloleté deti. Otec si svoj životný štýl prispôsobil novej partnerke, kvôli ktorej opustil rodinu a deti sú nepriamo nútené s ňou dobre vychádzať. U maloletej nastalo výrazné zhoršenie správania a prospechu v škole. Matka teda žiadala zveriť maloletú T. do svojej osobnej starostlivosti, styk otcovi s maloletou dcérou neupraviť, otca zaviazať platením výživného na maloletú v sume 300,- eur mesačne a otca zaviazať platením výživného aj na maloletého X. v sume 150,- eur mesačne. Na záverečnom pojednávaní matka uviedla, že maloletá je v jej starostlivosti a otca navštevuje každý druhý víkend, pričom sama sa vyjadrila, že jej to tak vyhovuje. Otec žiadal návrh matky zamietnuť. Poukázal na to, že starostlivosť o maloletú zo strany matky je zlá, nevhodná. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že po pohovore s deťmi bolo zistené, že maloletá T. sa bojí otcovi povedať, že chce byť zverená mame, nakoľko otec na ňu často kričí, matka s maloletou navštevuje psychológa. Odporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť na maloletú v sume 250,- eur mesačne a otcovi upraviť styk s maloletou. 3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že naposledy boli upravované práva a povinnosti voči obom maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/107/2016-46 zo dňa 07.06.2016, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia maloleté deti zastupujú a spravujú ich majetok. V tom čase otec dosahoval príjem 800,- eur mesačne a matka 1.000,- eur mesačne. Maloletý X. mal 14 rokov a maloletá T. bola vo veku 10 rokov. Od posledného rozhodnutia matka zmenila osobný stav, keď dňa 07.01.2017 uzatvorila ďalšie manželstvo, je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný netto príjem 1.000,- eur, poberá rodinné prídavky v sume 48,- eur mesačne a jej manžel dosahuje priemerný mesačný netto príjem 1.462,- eur. Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav. Je spoločníkom a konateľom Beteko, s.r.o. a Bytoservis spol., s.r.o. Na pojednávaní otec uviedol, že mal podľa daňového priznania nulový príjem, bol v strate. Z podnikania v Beteko, s.r.o. mal mesačný netto príjem cca 500,- eur, z prenájmu bytu v Senci, ktorý vlastní, príjem cca 100,- eur mesačne. Je aj zamestnaný v Bytoservise, s.r.o. s priemerným mesačným netto príjmom 990,- eur. Vlastní rodinný dom v Tomášove a pozemok. Nevyhnutné mesačné výdavky otca na byt sú 160,- eur mesačne, na rodinný dom 180,- eur mesačne, strava 250,- eur mesačne. Otec vlastní strelné zbrane, je držiteľom zbrojného preukazu. Maloletý X. na pojednávaní uviedol, že chce zostať v striedavej osobnej starostlivosti, vyhovuje mu táto forma starostlivosti. Maloletá T. je žiačkou 7. triedy ZŠ Senec, Tajovského, kde dosahuje slabý študijný prospech, je zdravá. Uviedla, že obaja rodičia sa s ňou učia, na obedy chodí v škole, venovala sa gymnastike. Vo voľnom čase pozerá videá na mobile a chodí von s kamarátkami. Nemá záujem zostať v striedavej osobnej starostlivosti, chce zostať u mamy a k otcovi chodiť. Uviedla, že má dobrý vzťah s obomi rodičmi, aj s bratom. 4. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného stavu veci z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým je čiastočne dôvodný. Poukázal na zistenie, že od poslednej úpravy práv a povinností nesporne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí i rodičov, kedy bolo zistené, že striedavá osobná starostlivosť u maloletej T. sa neosvedčila a je v rozpore s jej záujmami, nakoľko sa nachádza v období dospievania a jej školské výsledky a správanie v škole si vyžadujú aj návštevu psychológa, pričom maloletá opakovane deklarovala nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie poukázal na zhoršené školské výsledky maloletej T., ako aj samotné jej nevhodné správanie v škole, pričom maloletá opakovane vyslovila, že sa bojí otcovho kriku. Súd prvej inštancie skonštatoval, že maloletá T. sa doposiaľ nevyrovnala s rozvodom rodičov, výsledky a správanie v škole sú ovplyvnené jej emočným prežívaním, vyplývajúcim z nestabilného rodinného prostredia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa 22.06.2018 vyplynulo, že maloletá T. je v období dospievania, kedy všetko veľmi intenzívne prežíva a dlhodobo stresujúce prostredie môže viesť k rizikovému duševnému vývinu. S prihliadnutím na túto správu, ako aj samotné vyjadrenie maloletej T., ktorá uviedla, že nemá záujem zostať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a chce zostať v starostlivosti mamy a k otcovi chodiť na návštevy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že maloletá napriek tomu, že má dobrý vzťah s obomi rodičmi aj s bratom, v tomto období dospievania vyžaduje iný výchovný prístup, najmä zo strany otca, a preto bolo potrebné maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, s ktorou má bližší vzťah, a zároveň zrušiť striedavú osobnú starostlivosť. Súd prvej inštancie zároveň určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru v sume 200,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, nakoľko takto určené výživné súd prvej inštancie považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej, ako aj primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Zároveň upravil styk otcovi s maloletou dcérou v rozsahu, ktorý je podľa jeho názoru v záujme maloletej. Vo zvyšku návrh matky zamietol, nakoľko nezistil dôvod na zmenu výchovného prostredia u maloletého X., ktorý so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí naďalej. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výrokoch o zverení maloletej T. X., narodenej dňa 30.06.2006 do osobnej starostlivosti matky, o určení vyživovacej povinnosti k maloletej T., o zročnom výživnom, o úprave styku otca s maloletou a do výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil striedavú starostlivosť voči maloletej T. a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/107/2016-46 zo dňa 07.06.2016 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej T. podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP a § 62 ods. 1 CMP a navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, prípadne aby odvolací súd rozsudok zmenil a rozhodol, že návrh matky sa v celom rozsahu zamieta. Otec namieta, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 28.02.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby v súlade s § 182 CSP vyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Súd prvej inštancie tým znemožnil otcovi maloletej vyjadriť sa k dokazovaniu ako celku, poukázať na závažné nezrovnalosti v okolnostiach preukazovaných matkou maloletej a poukázať súdu na opodstatnenosť výchovy zo strany otca maloletej odkazom na skutočnosti preukazované počas dokazovania, čím bolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec v odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov v celom rozsahu k nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcim sa odôvodnenosti výlučnej osobnej starostlivosti matky maloletej T., nevyhodnotil správne vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že nesporne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí i rodičov, kedy bolo zistené, že striedavá osobná starostlivosť u maloletej T. sa neosvedčila a je v rozpore s jej záujmami. Otec poukazuje na skutočnosť, že zhoršené školské výsledky, ako aj samotné nevhodné správanie v škole je následkom narušenia striedavej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením súdu, ktorým bola zverená maloletá T. do osobnej starostlivosti matky a práve prístup matky maloletej k jej výchove vytvára nepriaznivé prostredie. Matka podľa názoru otca sama nezvláda výchovu maloletej. Otec poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa odvoláva na vyjadrenie maloletej T., že nemá záujem zostať v striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom neberie do úvahy predložené dôkazy, kde sama maloletá vyjadrila svoju vôľu ostať v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Maloletá si prirodzene dostatočne neuvedomuje potrebu vyváženej výchovy oboch rodičov a v priamej konfrontácii si vyberá vždy ľahšiu cestu benevolentnejšieho a o to nevhodnejšieho výchovného prístupu matky. Avšak maloletá T. má dobrý vzťah s otcom a sama si je vedomá, že otec sa o ňu vie postarať a môže jej poskytnúť aj mimoškolské záujmové aktivity, ktoré momentálne vôbec nevykonáva, čo je nepriaznivé na vývoj dospievajúceho dieťaťa, ktoré trávi všetok svoj voľný čas na mobilnom telefóne, alebo počítači. Otec odvolaním zároveň napadol výrok o výživnom, nakoľko má za to, že matkou predložené nevyhnutné výdavky na maloletú považuje za premrštené a neopodstatnené. Poukazuje na skutočnosť, že maloletá nemá žiadne zvýšené nároky na ošatenie, alebo iné bežné výdavky, spojené s každodenným životom a tiež nevykonáva žiadne športové, vzdelávacie, alebo iné záujmové aktivity. 6. Matka na odvolacie námietky otca uviedla, že na pojednávaní dňa 28.02.2019 sa otec maloletej obsiahlym spôsobom vyjadroval ku skutočnostiam obsiahnutým v celom spise, pričom rovnaký priestor mal aj na predchádzajúcich pojednávaniach. V rámci výstupu otca, ktorý by naplnil znaky záverečnej reči, neboli uvedené také nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie následne oboznámil obsah spisu a dopytoval sa na ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom ani jedna strana žiadny návrh na doplnenie dokazovania nemala, t.j. ani otec maloletej a ani jeho právny zástupca. Prítomný právny zástupca otca sa na pojednávaní pred vyhlásením dokazovania za skončené nevyslovil, že by chcel k prejednávanej veci niečo uviesť, ani že by mal nové návrhy na doplnenie dokazovania, preto využitie opomenutia výzvy súdu na záverečnú reč považuje matka len za tendenčnú snahu o získanie odvolacieho dôvodu. Ani v samotnom odvolaní otec priamo nenavrhuje ďalšie dokazovanie ani nepredkladá nové dôkazy. Súd prvej inštancie náležíte zistil skutočný stav, prihliadol na názor maloletého dieťaťa a nestranných odborníkov, otec mal možnosť počas celého konania navrhovať doplnenie dokazovania a využitie jeho procesných práv mu nebolo počas konania zo strany súdu prvej inštancie nikdy odopreté. K námietke otca, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa odôvodnenosti výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletú T., matka uviedla, že súdu prvej inštancie boli predložené dôkazy, že na strane maloletej došlo k zásadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu formy starostlivosti a rozhodol spôsobom, ktorý zohľadňuje záujem a názor maloletej. Matka poukazuje na to, že maloletej sa zhoršili známky a správanie počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o ňu a nie po zverení do osobnej starostlivosti matke. Nie je jej zrejmé, akým konkrétnym prístupom k maloletej vytvára pre maloletú nepriaznivé prostredie, ktoré by malo vplývať na jej emočné prežívanie. Poukazuje na to, že maloletej sa tento stav nezhoršil zo dňa na deň a pretrvával aj v čase, kedy otec zabezpečoval starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako matka. Matka sa snaží maloletej vytvoriť prostredie, kde je rešpektovaný jej názor a jej záujmy, pristupovať k jej učeniu motivačne a priateľsky bez zbytočného kriku, podporovať jej sebadôveru. Maloletá sa matke zdôverila s tým, že otec na ňu pri učení kričí a miesto motivovania nevhodne komentuje jej výkony. K poukazovaniu otca na zanedbávanie maloletej a nevhodný prístup zo strany matky táto uviedla, že to bola práve matka, ktorá začala problémy maloletej riešiť, aktívne komunikovala so školou a vyhľadala pomoc psychológov. Otec intenzívne začal riešiť vzniknutú situáciu až po tom, čo zistil, že matka podala návrh na súd. K ďalším námietkam otca matka uviedla, že správa z centra Kory a rovnako aj správa z Centra pedagogicko - psyhologického poradenstva a prevencie zo Senca zo dňa 22.06.2018 (časový odstup 3 mesiace), na ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení poukazuje, obsahuje zachytenie jednoznačného vyjadrenia názoru maloletej, že nechce zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti. Matka v konaní nikdy nepoprela, že by maloletá nemala k otcovi vybudovaný vzťah, ale tvrdí, že forma striedavej osobnej starostlivosti nie je pre maloletú vyhovujúca. Maloletá kontinuálne zreteľne a jasne vyjadrovala vôľu zostať u matky a práve z tohto dôvodu považuje jej názor v prospech výlučnej starostlivosti matky za relevantný. Maloletá má aktuálne 12 rokov a je vo veku, kedy už dokáže vyjadriť svoj názor, najmä pokiaľ ide o veci, ktoré sa jej bytostne dotýkajú. Aktuálne nastavenie formy výlučnej osobnej starostlivosti s rešpektovaním vôle maloletej ísť k otcovi v podstate kedykoľvek, maloletej po psychickej stránke iba prospelo, čo si všimla aj kolízna opatrovníčka. Aj pri témach týkajúcich sa starostlivosti o ňu a rodinných vzťahov už nie je plačlivá, je viac komunikatívna a zvláda sa k týmto témam sama vyjadriť. Otcovi nie je bránené vo vytváraní spoločných aktivít s maloletou, ani v jej vedení k mimoškolským aktivitám. Nie je pravdou tvrdenie otca, že maloletá by všetok svoj voľný čas venovala iba mobilnému telefónu alebo tabletu. V minulosti navštevovala rôzne mimoškolské aktivity, chodila napríklad na gymnastiku. Aktuálne jej však zo športových aktivít a telesnej výchovy oslobodená v dôsledku jej zdravotných komplikácií s kolenami. Otec si však pod mimoškolskými aktivitami predstavuje v podstate len športové aktivity, a keďže tieto predstavy otca nie sú naplnené, opätovne z toho viní matku. K odvolacej námietke otca vo vzťahu k výške výživného matka uviedla, že aktuálne súdom určené výživné nepokrýva ani polovicu nákladov na maloletú. Náklady na oblečenie a obuv sú zvýšené z dôvodu, že maloletá rýchlo rástla, a preto bolo potrebné často obmeniť aj jej šatník. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zjavné, že na tento mesačný náklad súd neprihliadol v celom rozsahu, a teda zjavne vychádzal zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. V ostatných mesačne vyčíslených položkách týkajúcich sa nákladov na maloletú išlo o primerané, bežné náklady na maloleté dieťa vo veku 12 rokov. Matka poukazuje aj na skutočnosť, že mesačné náklady na maloletú vo výške 640,- eur pri matkinej osobnej starostlivosti otec rozporuje ako nadhodnotené a neprimerané, ale sám vynakladá na syna, ktorý je v pomernej striedavej starostlivosti mesačne sumu vo výške 413,- eur (bez zahrnutia nákladu na bývanie), a pritom syn trávi polovicu mesiaca v starostlivosti matky. Matka v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaniach navrhoval určiť výživné na maloletú vo výške 250,- eur. Matka má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď prihliadol na opakovane vyslovený názor maloletej T. nezostať v striedavej osobnej starostlivosti, pričom mal za dôvodne preukázané správami odborníkov, že správanie a prospech maloletej je pravdepodobne do značnej miery ovplyvnený nespokojnosťou maloletej s formou starostlivosti, vôľou maloletej ustáliť si jeden domov, jej negatívnym vnímaním prístupu otca k aktuálne vzniknutej problematickej situácii, a zároveň jeho prístupu k rešpektovaniu názoru maloletej. Maloletá dospela do veku a životnej etapy, kedy sama v súčasnosti pociťuje väčšiu potrebu matky, čo však neznamená, že by otca nemilovala a nechcela sa s ním stretávať, čo jej bude umožňovať aj zverenie osobnej starostlivosti matke. Matka má za to, že ponechanie striedavej osobnej starostlivosti by nerešpektovalo názor maloletej. V súčasnej situácii sú potreby maloletej najlepšie zabezpečené osobnou starostlivosťou matky, a preto matka navrhuje odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.) a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom. 8. Otec v odvolaní namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie po tom, čo vyhlásil dokazovanie za skončené opomenul vyzvať účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Odvolací súd po preštudovaní celého spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 67 CMP, podľa ktorého na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dané ustanovenie znamená, že odvolací súd k vadám konania môže prihliadnuť len vtedy , ak majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, t.j. ak ich existencia je v príčinnej súvislosti s nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Uvedený postup súvisí s hospodárnosťou konania a povinnosťou súdu postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. (viď Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2017, 225 s.). Opomenutie súdu prvej inštancie postupovať podľa ust. § 182 CSP znamená vadu konania pred súdom prvej inštancie. Táto vada však v danom prípade nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd na túto vadu neprihliadol. Navyše z konania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že otec bol opakovane vypočutý, mal možnosť a aj sa vyjadroval k priebehu a výsledkom dokazovania priebežne počas celého konania a taktiež mal poskytnutý priestor vyjadriť sa aj na poslednom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. V neposlednom rade už samotné odvolanie sanuje absenciu záverečnej reči, keď v odvolaní otec hodnotí celkové vykonané dokazovanie a právnu stránku veci. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru, že bolo dôvodné vyhovieť návrhu matky na zmenu striedavej starostlivosti u maloletej T.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. 9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že maloletá je vo veku, kedy je schopná sa vyjadriť k predmetu konania a bolo správne, keď súd prvej inštancie pri rozhodnutí prihliadol a vychádzal i z názoru maloletej. V tomto smere odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa čl. 12, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom, alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Dieťa má teda podľa Dohovoru právo vyjadriť slobodne svoj názor a jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti, alebo postupne, ktoré sa ho týkajú. Maloletá sa počas konania opakovane vyjadrila, že chce bývať s matkou a s otcom sa stretávať, teda maloletá opakovane, či pred kolíznym opatrovníkom a aj pred samotným sudcom uviedla, že jej striedavá starostlivosť nevyhovuje a chce byť v starostlivosti matky s tým, že sa bude pravidelne a často stretávať s otcom. Otec namieta v odvolaní, že maloletá sama vyjadrila vôľu ostať v striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo má vyplývať z dôkazov na č.l. 233, 234 a 237 spisu. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že na č. l. 233 spisu sa nachádza uznesenie o neodkladnom opatrení a na č. l. 237 doloženie zdravotných správ matkou, teda nie je odvolaciemu súdu zrejmé, aké dôkazy má otec na mysli, z ktorých by mal vyplývať názor maloletej, že chce zotrvať v striedavej starostlivosti. Odvolací súd naopak poukazuje na správu z diagnostického vyšetrenia maloletej zo dňa 04.04.2018, v závere ktorej je uvedené, že pri rozhovore maloletá T. udáva, že by chcela zrušiť striedavú starostlivosť. V správe je síce uvedené, ako uvádza aj otec v odvolaní, že maloletá pre správne fungovanie potrebuje oboch rodičov, preto pri zrušení striedavej starostlivosti odporučil psychológ a špeciálny pedagóg naďalej rozvíjať vzťah otca s maloletou. Nebolo teda skonštatované v danej správe, že pre správne fungovanie maloletá potrebuje striedavú starostlivosť, ale že i v prípade zrušenia striedavej starostlivosti je potrebné jej stretávanie sa s otcom, čo je plne zabezpečené aj po zmene striedavej starostlivosti na osobnú starostlivosť matky. Ďalej odvolací súd poukazuje na vyjadrenie maloletej uskutočnené pred kolíznym opatrovníkom dňa 23.04.2018, a pred sudcom na pojednávaní dňa 28.06.2018. Z oboch záznamov z výsluchu maloletej vyplýva, že prejavila názor zmeniť striedavú starostlivosť tak, že by ostala bývať u matky a s otcom by sa stretávala, koľko bude chcieť. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď bral do úvahy opakovanie vyjadrený názor maloletej a na tento prejavený názor v záujme maloletej pri rozhodnutí prihliadol. Otec ďalej namieta, že výsledky v škole sa u maloletej od nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky zhoršujú, čo poukazuje na skutočnosť, že matka sama nezvláda výchovu maloletej. Odvolací súd nie je názoru, že zhoršené školské výsledky maloletej súvisia s osobnou starostlivosťou matky. Zo spisového materiálu vyplýva, že zhoršenie správania v škole a výsledkov nastalo koncom školského roka 2016, teda v období, kedy došlo k rozvodu rodičov. Čiže príčina zhoršeného správania maloletej v škole môže súvisieť práve s rozchodom rodičov, keď jej správanie a výsledky sa nezlepšili ani počas trvania striedavej starostlivosti, ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie. Z dokazovania nevyplynuli žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by spochybňovali kompetenciu matky poskytovať maloletej riadnu osobnú starostlivosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke neznamená, že otec nemá právo podieľať sa na výchove maloletej, ako sa otec snaží dané rozhodnutie interpretovať. 10. Otec odvolaním napadol aj výrok o určení výživného. Uvádza, že maloletá nemá žiadne zvýšené nároky na ošatenie, alebo iné bežné výdavky spojené s každodenným životom a matkou uvedené náklady sú premrštené. Otec v odvolaní neuviedol konkrétne, ktoré výdavky namieta. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pre určenie sumy výživného vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil pomery rodičov a náklady na maloletú a výživné určil podľa zásad určených zákonom pre stanovenie vyživovacej povinnosti. Maloletá je dospievajúce dievča, ktorá má nevyhnutné výdavky ako na stravu, ošatenie, hygienu, vzdelanie, záujmovú činnosť a voľnočasové aktivity. Má taktiež právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vychádzajúc z veku maloletej a pomerov na strane jej rodičov je určená suma 200,- eur mesačne od otca na výživné primeraná na uspokojenie nevyhnutných potrieb maloletej. U matky bolo potrebné prihliadnuť aj k tomu, že výživné k maloletej si plní aj výkonom osobnej starostlivosti. 11. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vykonal vo veci potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a správne rozhodol, keď na základe zisteného skutočného stavu veci, zhodnotenia dôkazov jednotlivo, ak aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadnuc k názoru a záujmu maloletej pristúpil ku zmene striedavej starostlivosti a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zároveň určil styk otca s maloletou. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 12. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). 13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).