Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/67/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218647 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317218647.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: Y. R., C. XX, Ž., zastúpenej advokátom N.. I. Y., Y. XX, H., proti žalovanému: V. Č., U. XX, H., o zaplatenie 1.100 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.07.2019, č.k. 17C/163/2017-48, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 04.12.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.100 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že so žalovaným uzavrela dňa 28.09.2017 nájomnú zmluvu, na základe ktorej jej prenajal dvojizbový byt č. XXX, na X. C. bytového domu na ulici U. XX D. H. (ďalej len „byt“), na dobu určitú od 01.11.2017 do 31.10.2019. Pri podpise nájomnej zmluvy žalobkyňa uhradila žalovanému peňažnú zábezpeku vo výške 1.100 eur. Dňa 02.11.2017 žalobkyňa vypovedala nájomnú zmluvu z dôvodu hrubého porušenia podmienok stanovených v nájomnej zmluve zo strany žalovaného, ktorého sa dopustil tým, že ku dňu 02.11.2017, kedy mala začať bývať v prenajatom byte, tento neuvoľnil. Neodovzdaním predmetu nájmu žalobkyni sa žalovaný dopustil porušenia článku VI., bod 1 nájomnej zmluvy, čo malo za následok, že žalobkyňa byt nemohla užívať. Na tomto základe sa domáhala vrátenia peňažnej zábezpeky ako plnenia poskytnutého z právneho dôvodu, ktorý odpadol. 3. Súd prvej inštancie s odvolaním sa na ustanovenie § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) nenariadil na prejednanie veci verejné pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000 eur. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa článku V., bod 6 nájomnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že nájomca (žalobkyňa) zaplatí prenajímateľovi (žalovaný) peňažnú zábezpeku vo výške 1.100 eur pri podpise zmluvy. Peňažná zábezpeka mala slúžiť na úhradu prípadných nedoplatkov nájomcu alebo na úhradu škôd spôsobených v dobe nájmu na predmete nájmu alebo na jeho vybavení a zariadení nájomcom alebo osobami, ktoré s ním predmet nájmu alebo jeho vybavenie a zariadenie užívali. Žalovaný podpisom nájomnej zmluvy potvrdil prevzatie zábezpeky. Žalobkyňa listom s názvom výpoveď zmluvy o nájme zo dňa 02.11.2017 vypovedala nájomný vzťah s okamžitou platnosťou z dôvodu hrubého porušenia nájomnej zmluvy, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že byt neuvoľnil k dátumu 01.11.2017, ktorý je ako dátum odovzdania bytu uvedený v nájomnej zmluve. Predmetný list súd prvej inštancie posúdil podľa obsahu ako odstúpenie žalobkyne od nájomnej zmluvy, čo malo za následok jej zrušenie a povinnosť účastníkov vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali v zmysle ustanovenia § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalovaný nereagoval na list žalobkyne zo dňa 20.11.2017, ktorým ho žiadala o vrátenie zábezpeky v sume 1.100 eur, najneskôr do piatich dní od obdržania výzvy, pričom nereagoval ani na výzvy konajúceho súdu, nepreberal súdne zásielky; preto súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, za použitia § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1 až 3 a § 459 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na vrátenie zaplatenej zábezpeky v sume 1.100 eur. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd prehodnotil jeho závery. Podotkol, že aktuálne žije v zahraničí, a preto nevedel o prebiehajúcom konaní. Podľa jeho mienky žalobkyňa zavádzala konajúci súd, keď ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla, že jej neumožnil užívať byt k prvému dňu v mesiaci november 2017, nakoľko prostredníctvom sms správ sa dohodli, že sa nasťahuje až cez víkend, keďže do Prahy mal odcestovať až dňa 03.11.2017. Žalovaný potvrdil, že v prenajatom byte v rozhodnom čase bývala tretia osoba, jeho kamarát z H., C.. Z. H., ktorý prevzal i obálku s výpoveďou nájomnej zmluvy od žalobkyne, ktorý postup žalovaný hodnotil ako neštandardný. V ten istý deň ako mu žalobkyňa doručila výpoveď nájomnej zmluvy, s výpovednou lehotou 3 mesiace, s ním komunikovala i cez e-mail ohľadne jej mačiek a iných „emočných hlúpostí“, z čoho žalovaný vyvodil, že skutočným dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany žalobkyne bolo to, že byt nemohla užívať spolu s mačkami. Žalovaný uzavrel, že si nie je vedomý toho, že by sa na úkor žalobkyne obohatil; vzhľadom na to, že byt ostal jeden mesiac prázdny, de facto prerobil sumu 550 eur zodpovedajúcu sume mesačného nájomného. 7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je a rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2020 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 9. Preskúmaním súdneho spisu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobkyni do užívania byt na dobu určitú počnúc od 01.11.2017. Predmetná zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu (ďalej len „zákon č. 98/2014 Z.z.“). Nebolo sporné, že zmluvné strany sa dohodli na peňažnej zábezpeke, ktorú v sume 1.100 eur žalobkyňa odovzdala žalovanému na účely úhrady prípadných nedoplatkov alebo na úhradu škôd spôsobených na predmete nájmu. Žalobkyňa listom s názvom „výpoveď zmluvy o nájme bytu nájomcom“ zo dňa 02.11.2017, ktorý podľa obsahu konajúci súd posúdil ako odstúpenie od zmluvy, odstúpila od nájomnej zmluvy ku dňu 02.11.2017; na odstúpenie od nájomnej zmluvy bola žalobkyňa pritom oprávnená v zmysle § 6 písm. d) v spojení s § 7 ods. 5 zákona č. 98/2014 Z.z., nakoľko v konaní nebolo sporné, že predmet nájmu jej žalobca v dohodnutý deň (01.11.2017) neodovzdal v stave spôsobilom, tak aby ho mohla nerušene užívať. Nájomná zmluva sa v dôsledku jednostranného právneho úkonu, ktorým žalobkyňa od nej odstúpila, zrušila okamihom jeho doručenia žalovanému; v konaní nebolo sporné, že k jeho doručeniu došlo dňa 02.11.2017. Vzhľadom na to, že žalovaný nevrátil žalobkyni prevzatú peňažnú zábezpeku, vznikol na jeho strane majetkový prospech v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, na vydanie ktorého ho súd prvej inštancie správne zaviazal vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. 10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že sa so žalobkyňou dohodli na odovzdaní bytu až dňom nasledujúcim po 03.11.2017 a v tomto smere poukázal na listinný dôkaz - výtlačok e-mailovej komunikácie zo dňa 02.11.2017, odvolací súd udáva, že tieto skutočnosti a dôkazy žalovaný nenamietal a nepredložil v konaní na súde prvej inštancie v rámci procesnej obrany proti nároku žalobkyne, a preto ich posúdil ako novoty, na ktoré však nemohol prihliadnuť, nakoľko na ich pripustenie neboli splnené predpoklady v zmysle § 366 C.s.p. V tomto smere považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie, vychádzajúc správne z ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., považoval za nesporné tak okolnosti týkajúce sa uzavretia nájomnej zmluvy, poskytnutia peňažnej zábezpeky, ako aj odstúpenia od nájomnej zmluvy z dôvodov tam uvedených. V civilnom súdnom konaní, ovládaného zásadou kontradiktórnosti, je kladené bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na strany sporu, a preto pokiaľ tieto nevyužijú dostupné prostriedky procesného útoku, resp. v danom prípade procesnej obrany, nemôžu v odvolacom konaní, bez tvrdenia a preukázania splnenia predpokladov podľa § 366 C.s.p., namietať také okolnosti, ktorými mohli argumentovať v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd pritom z obsahu súdneho spisu zistil, že konajúci súd doručoval žalobu žalobkyne zo dňa 30.11.2017 spolu s prílohami a platobným rozkazom zo dňa 15.03.2018, č.k. 17C/163/2017-22, žalovanému na adresu U. XX, H., ktorá podľa údajov v Registri obyvateľov Slovenskej republiky je adresou trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa z predmetnej adresy vrátila súdu prvej inštancie späť s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd prvej inštancie uskutočnil šetrenie na zistenie skutočného pobytu žalovaného (§ 116 ods. 1 C.s.p.), pričom nezistil inú adresu trvalého pobytu žalovaného, a preto následne postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu; uvedené malo za následok uplatnenie fikcie doručenia žaloby žalovanému uplynutím 15 dní od zverejnenia tohto oznámenia, a to i keď sa o tom žalovaný nedozvedel. Žalovaný sa k žalobe (ktorá mu bola doručená v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p.) písomne nevyjadril a neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, ktorými by prípadne vyvrátil dôvodnosť nároku uplatneného zo strany žalobkyne. Za tohto stavu, keď skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe neboli žalovaným výslovne popreté, považoval ich súd prvej inštancie správne za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.) a mohol z nich vychádzať. 11. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal voči žalovanému, ktorý úspech nemal, nárok na ich náhradu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).