Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/14/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010308 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318010308.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovanej Y. V. (predtým N.), pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 3T/36/2018-166 z 08. októbra 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. mája 2020, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej Y. V., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom Z. - X. I. O., adresa na doručovanie písomností Z., B. 8, u k l a d á podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/122/2016 zo dňa 20.03.2017, právoplatný dňa 05.04.2017 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/36/2018 z 08.10.2019 bola obžalovaná Y. N. (teraz V.) uznaná vinnou z prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že v čase od 16.03.2016 do 20.3.2016 v hoteli Z. apartments na M. ulici č. 6/B v Bratislave uviedli pracovníkov hotela do omylu tak, že dňa 16.03.2016 približne o 14.30 hod. sa spolu s maloletou osobou S.K., nar.: 14.7.2014 ubytovali v uvedenom hoteli v izbe č. 6 na 3 dni/2 noci bez zaplatenia vopred a dňa 19.03.2016 po žiadosti o predĺženie pobytu o 1 deň vyzvaní na zaplatenie ubytovania a spotrebovaného tovaru v minibare, pričom odsúdený B. Z. na recepcii uviedol, že nemá finančné prostriedky na úhradu a prisľúbil úhradu vo večerných hodinách dňa 19.3.2016, následne obaja obvinení aj s maloletou osobou odišli na neznáme miesto a nevrátili sa uhradiť sumu za ubytovanie a spotrebovaný tovar, pričom takto svojim konaním súčasne zabránili ubytovaniu inej osobe v predmetnej izbe do 20.3.2016, čím spôsobili svojim konaním spoločnosti O., s.r.o., so sídlom na Medenej ul. č. 5 v Bratislave škodu vo výške 311,58 Eur. Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bola postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uloženom obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/122/2016 zo dňa 20.03.2017 právoplatný dňa 05.04.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 ods. 1 Trestného poriadku, podala obžalovaná odvolanie, ktoré odôvodnila a písomné podanie súdu doručila dňa 31.12.2019. V dôvodoch odvolania požiadala, aby jej bol uložený podmienečný trest, alebo domáce väzenie. Prehlásila, že svoj dlh vyplatí v splátkach. Ozrejmila, že je tehotná, pred 5 mesiacmi jej zomrela dcéra, z ktorého dôvodu sa zdravotne necíti dobre. Trestná vec obžalovanej bola odvolaciemu súd predložená predkladacou správou dňa 11.02.2020. Preskúmavaný rozsudok napadla odvolaním len obžalovaná Y. V. (predtým N.) a vo vzťahu k obžalovanému B. Z. rozhodnutie, ktorým bol uznaný vinným a bol mu uložený trest, nadobudlo právoplatnosť. Je nutné dať do pozornosti, že pred samotným vykonaním verejného zasadnutia, v priebehu konania pred odvolacím súdom, vyšlo najavo, že obžalovaná sa od 31.01.2020 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci (sp. zn. 1T/24/2016) do 31.03.2020, kedy nastúpila výkon trestu odňatia slobody vo veci sp. zn. 2T/122/2016. Vzhľadom na uvedené vznikol dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, z ktorého dôvodu bol obžalovanej prostredníctvom programového prostriedku vygenerovaný obhajca, ktorý bol ustanovený opatrením sp. zn. 3To/14/2020, dňa 29.04.2020. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ h) spáchal viac trestných činov,... m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať,... Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. (4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (1)Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. (2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku (1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo... (3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovanej uviedol: „podľa nášho názoru je v danom prípade aplikácia ustanovení neprimerane prísna, súd a ani prokurátor neskúmali, či je možné postupovať podľa trestného práva a dostatočným spôsobom nezobrali do úvahy ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukázaním na okolnosti, ale aj motív prečo sa k takémuto konaniu moja klientka uchýlila, zdôrazňujúc to, že hotel poskytol ubytovanie zjavným bezdomovcom, bez dostatočnej obozretnosti, keď od týchto pred samotným ubytovaním nežiadal ani zálohu, prípadne inú zábezpeku, ak by tak aj urobil po prvom dni ubytovania nedošlo by k trestnému činu. Zdôrazňujem, že moja klientka bola v danom čase vo vysokom stupni tehotenstva, nemali kde prespať aj s maloletým dieťaťom a preto sa uchýlili k takémuto neštandardnému konaniu. Ja toto správanie neschvaľujem, len som toho názoru, že nie je tu taká spoločenská nebezpečnosť ako sa pri trestnom čine vyžaduje a teda je možná aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona. Ja dávam na zváženie použitie tohto ustanovenia a následne oslobodenie mojej klientky spod obžaloby.“ Zástupkyňa krajskej prokuratúry považujúc rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne vo všetkých jeho výrokoch a uložený trest za trest primeraný, navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaná záverečným návrhom predniesla: „ja som si vedomá tohto trestného činu, ľutujem ho, ja som to robila hlavne kvôli malému synovi, s ktorým som nemala kam ísť, ja už by som teraz chcela ísť domov. Ja sa pripájam aj k prednesu obhajcu.“ Teda na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Z predloženej trestnej veci odvolací súd zistil, že Okresnou prokuratúrou Bratislava III bola na obžalovanú Y. N., teraz V., a spoluobžalovaného B. Z. podaná, pod č.k. 3Pv 385/16/1103-31, dňa 10.04.2018, obžaloba pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 § 221 ods. 1 Trestného zákona. Dokazovanie pred súdom prvého stupňa bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej, za splnenia zákonných podmienok na takýto postup (§ 252 Trestného poriadku). Boli vykonané dôkazy prečítaním výpovede obžalovanej, výsluchom poškodeného R.. G. O., prečítaním výpovede svedkov M. Z., W. Q., oboznámením spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn.2T/122/2016, spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/24/2016, odpisu z registra trestov, prečítaním a oboznámením ostatných listinných dôkazov a rozsudok súd odôvodnil nasledovne: „Obžalovaná Y. N. spáchanie trestnej činnosti kladenej jej obžalobou za vinu priznala, usvedčovaná je i výpoveďami poškodeného, svedkov ako i listinnými dôkazmi, ktoré obžalovanú jednoznačne usvedčujú zo spáchanej trestnej činnosti, Okrem toho súd poukazuje i na tú skutočnosť, že vykonanie predmetného skutku je úplne totožný so skutkom, akého sa obžalovaná spolu s už odsúdeným B. Z. dopustila dňa 18.4.2015 v hoteli B.. Obžalovaná Y. N. tým, že spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu, naplnila všetky zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona po objektívnej a subjektívnej stránke.“ Odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnemu posúdeniu konania obžalovanej ako prvostupňový súd, pretože na základe vykonaných dôkazov možno vyvodiť jasný a ničím nespochybnený záver o vine obžalovanej Y. V.. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a v dostatočnom rozsahu a následne tieto boli i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Teda okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Obžalovaná Y. V. spáchanie žalovaného prečinu podvodu priznala, na svoju obranu v prípravnom konaní potvrdila, že v hoteli s B. Z. a maloletým dieťaťom prespali, priznala, že na zaplatenie peniaze nemali. Ozrejmila, že v danom čase bola vo veľmi zlej a ťažkej situácii, keď bola tesne pred pôrodom, mala malé dieťa a vonku bola zima a nemali kde prespať. Svoje konanie oľutovala a prejavila ochotu škodu uhradiť. Zo spáchania prečinu je usvedčovaná výpoveďou svedka R.. G. O., ktorý na hlavnom pojednávaní dosvedčil, že v hoteli prespali muž a žena (obžalovaní), ktorí mali so sebou malé dieťa a prespanie nezaplatili, v hotelovej izbe zanechali starý kočík a ďalšie nepotrebné a bezcenné veci. Protiprávne konanie obžalovanej Y. V. dosvedčili tiež svedkyne M. Z. a W. Q. ako aj oboznámené listinné dôkazy. Teda okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe týchto rozhodol napadnutým rozsudkom. V odôvodnení, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej Y. V. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým, správne a zodpovedne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu (str. 4). Súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom v rovine procesnej, dôkazno-hodnotiacej i v rovine právnej kvalifikácie. Odvolací súd k naznačenému uzatvára, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu - pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 Trestného zákona, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Súd prvého stupňa rozhodnutie o druhu a výmere trestu odôvodnil nasledovne: „Pri hodnotení osoby obžalovanej súd zistil, že táto bola doteraz 2 krát súdne trestaná. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške vychádzal súd z ustanovení § 34 Trestného zákona. Súd pri tom prihliadol na jednej strane na skutočnosť, že obžalovaná sa v podstate k trestnej činnosti priznala na druhej strane súd však prihliadol na skutočnosť, že obžalovaná bola súdne trestaná. Obžalovaná sa predmetnej trestnej činnosti dopustila v súbehu s trestnou činnosťou, pre ktorú už bola právoplatne odsúdená a preto súd pri ukladaní trestu postupoval podľa pravidiel platných pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona. Súd obžalovanej uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/122/2016 zo dňa 20.3.2017. Pre výkon trestu súd obžalovanú zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“ Čo sa týka výroku o uloženom treste, odvolací súd zaznamenal pochybenie okresným súdom a to v dvoch rovinách. - neposúdenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a nesprávne zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, pričom úvahy okresného súdu o uložení súhrnného trestu je nutné považovať za správne. Teda z pohľadu naznačeného nesprávne postupoval prvostupňový súd, keď v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery neprihliadol, čo je jeho povinnosťou zo zákona, na pomer a mieru závažnosti všetkých zistených a ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V súvislosti s prechodom na primárne formálne chápanie trestného činu a súčasné vypustenie materiálneho korektívu „stupňa spoločenskej nebezpečnosti spáchaného činu“ oproti predchádzajúcej právnej úprave, najmä poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ich vzájomný pomer a miera závažnosti v konkrétnej veci budú najdôležitejšími faktormi, ktoré musí vziať súd do úvahy pri rozhodovaní o uloženom treste a jeho výmere. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že bude potrebné, aby v iných rozhodnutiach v prejednávaných trestných veciach okresným súdom, vo výroku rozsudku presne citoval aj príslušné písmená ustanovení § 36 a § 37, aby bolo už z tohto výroku zrozumiteľné a jasné, ktoré konkrétne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v konkrétnom prípade považoval za skutočne preukázané, a na základe ktorých potom aj následne upravoval trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. V konkrétnom prejednávanom prípade okresný súd tak, ako je vyššie uvedené nepostupoval a krajský súd u obžalovanej Y. V. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale dospel k záveru, že mali byť priznané dve priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona (podľa písm. m/ - bola už za trestný čin odsúdená a podľa písm. h/ - spáchala viac trestných činov, keďže bol ukladaný súhrnný trest). Uvedené pochybenie, nepriznanie dvoch priťažujúcich okolností, odvolací súd nemohol napraviť, pretože absentovalo odvolanie podané prokurátorom v neprospech obžalovanej. V odvolacom konaní totiž platí obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Teda zo strany okresnej prokuratúry nebolo podané odvolanie v neprospech obžalovanej a práve priznanie dvoch priťažujúcich okolností, by rozhodne bolo v neprospech obžalovanej Y. V. a teda v rozpore s ustanovením § 322 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku - podľa ktorej: „V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného;...“ (zákaz reformatio in peius). Ako už bolo vyššie naznačené správne bol ukladaný súhrnný trest (postupom podľa § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona) k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 2T/122/2016, ktorý spis mal odvolací súd pripojený, a to z nasledovných dôvodov: v preskúmavanej trestnej veci (sp. zn. 3T/36/2018) obžalovaná skutok spáchala dňa 20.03.2016 a skutku vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/122/2016 sa dopustila dňa 03.09.2016, z čoho je zreteľne zistiteľný súbeh trestných činov: Z doteraz platnej judikatúry vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi súhrnný trest za všetky trestné činy, ktoré boli spáchané skôr než bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin páchateľa (NR St 27/1962), pričom viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich, nebol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok/oznámený trestný rozkaz (stanovisko NS SR č. 59 publikované v zbierke č. 7/2018 a primerane jud. 8/1974). V prejednávanej veci tak mohol byť uložený súhrnný trest, pretože medzi spáchaním časovo prvého z trestných činov dňa 20.03.2016 - náš prejednávaný skutok a skutku zo dňa 03.09.2016, pre ktorý bola odsúdená vo veci sp. zn. 2T/122/2016, nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci rozsudok (v poradí prvý bol vyhlásený tj. oznámený trestný rozkaz až dňa 06.01.2017 vo veci sp. zn. 2T/122/2016) tj. obžalovaná, v období medzi spáchaním týchto dvoch trestných činov, nebola varovaná vyhlásením odsudzujúceho rozsudku/oznámením trestného rozkazu a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu za viacčinný súbeh, nakoľko o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhoduje v spoločnom konaní. V nadväznosti na uvedené, pri záveroch vyhodnotenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže prvostupňový súd žiadne nezistil, ktorý záver z pohľadu už vyššie rozvedeného musel akceptovať aj krajský súd, pristúpil k posúdeniu primeranosti uloženého trestu, berúc do úvahy obhajobné argumenty obžalovanej, ale aj jej obhajcom na verejnom zasadnutí, ktorý konštatoval, že uložený trest vnímajú ako neprimerane prísny. K tomu zdôraznil motív obžalovanej k takémuto konaniu, najmä že obžalovaná bola v danom čase vo vysokom stupni tehotenstva, nemali s maloletým dieťaťom kde prespať a preto zvolili takého správanie. Podľa názoru obhajcu nie je daná taká spoločenská nebezpečnosť ako sa pri trestnom čine vyžaduje, k čomu upozornil na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona domáhajúc sa jeho zváženia a prípadnej aplikácie. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Je pravdou, že obžalovanej bol uložený súhrnný trest k predchádzajúcemu odsúdeniu (tiež pre majetkový trestný čin) a v prejednávanej trestnej veci sa tiež dopustila trestného činu majetkovej povahy, ale súd prihliadol na dôvody obhajoby (potvrdené aj spoluobžalovaným B. Blažekom), že obžalovaná bola vo vysokom stupni tehotenstva, s maloletým dieťaťom (v danom čase vo veku 2 roky), v ešte zimnom období a zjavne nemali kde prespať, čím odvolací neschvaľuje spôsob riešenia danej situácie obžalovanou, len prihliada na motív konania obžalovanej berúc do úvahy jej ťaživú situáciu a ostatné okolnosti, ktoré ju primäli konať protiprávne. Z uvedených dôvodov potom odvolací pristúpil k modifikácii výmery trestu a tento, pri absencii poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností (pretože tieto súd prvého stupňa nezistil), dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovanej bude stačiť trest nižšej výmery a preto jej uložil súhrnný trest vo výmere 6 mesiacov. Keďže zároveň ukladal súhrnný trest, v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste v odsúdení Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/122/2016, ako aj rozhodnutia na tento zrušený výrok nadväzujúce. V ďalšom zistil pochybenie ohľadne zaradenia obžalovanej na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu a to nasledovne: Prvostupňový súd obžalovanú na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorý záver je nesprávnym. Totiž obžalovaná sa skutku dopustila dňa 20.03.2016, pričom z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody a preto správnym je jej zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktoré pochybenie tiež odvolací súd napravil a to v prospech obžalovanej tak, že ju na výkon uloženého súhrnného trestu vo výmere 6 mesiacov zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak ako je citované vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.