Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7CoCsp/34/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204078 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318204078.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej: U. F., A.. XX.X.XXXX, S. W. W.-Q., W. III, adresa na doručovanie: O. X, XXX XX W., o zaplatenie 1 452,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.11.2019, č.k. 45Csp/44/2018-69, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 452,29 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 452,29 eur od 1.9.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Z.o.s.ú.“) a vecne tým, že zo zmluvy o poskytnutí pôžičky mal za preukázané, že bola uzavretá písomnou formou, obsahovala podstatné náležitosti stanovené zákonom a to výšku poskytnutého úveru v sume 6 540,31 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 37 mesačných splátkach v sume 258,98 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci, počínajúc od 20.7.2014, s ročnou úrokovou sadzbou 29,40%, RPMN predstavovala 29,40%, priemerná hodnota RPMN 12,60%, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý v 07/2018, celková suma pôžičky bola vo výške 9 582,26 eur. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, ktorý riešil otázku „bezúročnosti“ úveru v prípade absencie niektorých náležitostí zmluvy, pričom dovolací súd eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Z.o.s.ú. dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa Z.o.s.ú. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Dôvodil, že predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 1 452,29 eur, bez zmluvnej pokuty, pričom z prehľadu splátok a úhrad dlžníka mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že neuhradené splátky úveru boli 8 248,62 eur, zmluvná pokuta v sume 310,56 eur, náklady na vymáhanie v sume 115,80 eur a uhradené splátky dlžníkom boli v sume 6 912,13 eur. Právny predchodca žalobcu v predžalobnej upomienke zo dňa 20.6.2015 upozornil žalovanú na nedoplatok v splátkach ako aj na predčasnú splatnosť úveru, pokiaľ neuhradí splátky do 5.8.2015. Žalobca dňa 19.5.2015 úver zosplatnil a v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovanou zaplatiť žalobcovi celkový dlh spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1 452,29 eur. Mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlhu 1 452,29 eur, nakoľko na predžalobnú upomienku ani na oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti nereagovala, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení zákonný aj ročný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 1 452,29 eur od 1.9.2015 až do zaplatenia s poukazom na § 3 ods. l Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pričom žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná odôvodňujúc ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovanej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v rozsudku v bode 4., kde súd uvádza, že jej doručil žalobu oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, nakoľko nemá adresu v registri obyvateľov. Poukázala na to, že ten istý súd už vie, že jej adresa je O. X, W.. Mala za to, že ide o pošliapanie jej ľudských práv, nakoľko sa pred súdom nemohla obhájiť. Súd prvej inštancie jej rozsudok bez problémov doručil na adresu U. F., O. X, XXX XX W.. Poukázala na to, že vo Q. má poštový priečinok, ktorý si mesačne platí a na ktorý jej prichádza pošta, resp. korešpondencia. Z dôvodu, že žalobca ignoroval jej adresu, neumožnil jej obhajobu pred súdom a nahliadnutie do spisu na príslušnom súde. Na zmluve korešpondenčná adresa bola uvedená, navyše do 31.3.2020 pravidelne odvádzala vymáhačskej firme peniaze, pričom mali aj telefón aj korešpondenčnú adresu. Týmto spôsobom tak obmedzil úmyselne jej práva, ktoré jej plynú z Ústavy SR. Nemala dôvod skúmať, čo sa deje na webových stránkach, resp. na tabuliach. Zároveň zrážky pravidelne splácala aj tento rok 2020. Dôvodila, že s rozsudkom nebol žiaden problém a bol jej zaslaný na adresu: U. F., O. X, XXX XX W.. Dala súdu na zreteľ, že to bol úmysel žalobcu, aby sa nedostavila na súd a považuje to za porušenie jej ľudských práv a vyvodí z toho dôsledky. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, a to konkrétne § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 s poukazom na bod 6 rozsudku. Ročná úroková sadzba za poskytnutie úveru bola 29,40%, priemerná hodnota RPMN 12,60%, pričom odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V predmetnej úverovej zmluve bola úroková sadzba 29,40 % prevyšovala dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN 12,60%. Túto skutočnosť právnik nesprávne posúdil a priznal žalobcovi nárok v rozpore s § 1 ods. 4 a § 1a ods. nariadenia 87/1995. Namietala správnosť sumy 1 452,29 eur, keďže teraz nie je možné, aby podklady o splácaní mohla odsúhlasiť, alebo prekontrolovať s firmou cez ktorú spláca pohľadávku a žiadala súd aby jej to bolo umožnené. Dôvodila, že je karanténa a aj keď sa dostala k rozsudku bola karanténa a úraduje sa obmedzene. Žaloba jej nebola doručená žalobcom a nemohla sa pripraviť, bolo jej odopreté žalobcom obhajovať sa na súde, preto žiada súd aby jej to bolo umožnené. Uviedla, že si potrebuje preštudovať, čo je v súdnom spise, čo by jej bolo umožnené správnym doručením žaloby na jej korešpondenčnú adresu, ktorá bola uvedená v zmluve ako aj vo vymáhačskej firme, kde boli telefónne čísla. Žiadala ctený súd, aby tieto skutočnosti objektívne zhodnotil. Preto navrhla, aby po preskúmaní horeuvedených skutočností bol rozsudok zrušený, prípadne aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne. 5. K podanému odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo podané dôvodne. 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.6.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 452,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 1.9.2015 do zaplatenia, zároveň povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a náklady právneho zastúpenia vo výške 193,39 eur. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca označil bydlisko žalovanej O. X, W. (č.l. 3). Zo žalobcom predloženej doručenky (č.l. 29) vyplýva, že žalovaná dňa 26.6.2015 prevzala listinu adresovanú žalobcom na O. X, XXX XX W. (č.l. 29). Súd prvej inštancie na lustráciu žalovanej v SP, dostal odpoveď, kde bola ako adresa žalovanej uvedená O. X, W. (č.l. 38). Podľa lustrácie v Registri obyvateľov bola žalovaná prihlásená na trvalý pobyt odo dňa 20.2.2017 v obci W. - Q., E. W. G. (č.l. 40). Na základe šetrenia pobytu Obvodným oddelením Policajného zboru Bratislava Rača žalovanej na adrese Koncová 2, bolo zistené, že sa na tejto adrese nenachádza zvonček ani schránka na toto meno, pričom náhodní obyvatelia uviedli, že uvedenú osobu nepoznajú (č.l. 48). Súd prvej inštancie po šetrení miesta pobytu žalovanej následne zverejnil oznámenie o doručovaní žaloby spolu s prílohami, poučením a výzvou žalovanej na úradnej tabuli a zverejnením na webovej stránke súdu (č.l. 52). Zároveň súd prvej inštancie žiadal miestny úrad W. Q. o doručenie písomností žalovanej, a to postupom podľa § 5 posledná veta zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Mestská časť W. - Q. listom zo dňa 28.5.2019 oznámila súdu prvej inštancie, že nemá vedomosť, kde sa v súčasnosti žalovaná nachádza a že vykonala doručenie úradnej zásielky formou verejnej vyhlášky, a to vyvesením na úradnej tabuli mestskej časti W.-Q. (č.l. 58). Súd prvej inštancie následne predvolanie na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.11.2019 doručoval žalovanej oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie opätovne doručoval vyvesením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Zároveň o doručenie písomného vyhotovenia rozsudku žalovanej požiadal súd listom zo dňa 12.12.2019 Mestskú časť Bratislava Q.. Mestská časť W.-Q. oznámila súdu prvej inštancie, že nemá vedomosť, kde sa v súčasnosti menovaná zdržuje, vykonala doručenie úradnej zásielky formou verejnej vyhlášky, a to vyvesením na úradnej tabuli mestskej časti W.-Q.. Následne súd prvej inštancie doručoval rozsudok zo dňa 14.11.2019, sp. zn. 45Csp/44/2018 žalovanej na adresu O. X, W., ktorý žalovaná prevzala dňa 16.3.2020 (č.l. 97). Žalovaná proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osobne na súd prvej inštancie dňa 30.3.2020. 8. Podľa § 105 ods. 1 C.s.p., súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 105 ods. 2 C.s.p., ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. 10. Podľa § 105 ods. 3 C.s.p., ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu. 11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. 12. Podľa § 107 ods. 1 C.s.p., doručujúcim orgánom je a) poštový podnik, b) súdny doručovateľ. 13. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. 14. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 15. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a). 16. Podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana aj na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť. 17. Podľa bodu 16.1. Poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s., Všeobecná časť, Vnútroštátny styk, účinných od 1.1.2020, SP zabezpečuje dodávanie zásielok nasledujúcimi spôsobmi: a) doručovaním - všeobecné podmienky doručovania zásielok definuje bod 17. týchto poštových podmienok, konkrétne podmienky doručovania jednotlivých druhov zásielok definujú osobitné poštové podmienky. SP doručí zásielku na odovzdávacie miesto podľa adresy uvedenej na zásielke, pričom odovzdávacím miestom je: - pre zásielky, pri ktorých SP nepožaduje potvrdenie prevzatia - funkčná domová listová schránka, - pre zásielky adresované fyzickej osobe, pri ktorých SP požaduje potvrdenie prevzatia - napr. rodinný dom, byt v bytovom dome, - pre zásielky adresované organizácii, vrátane tých pri ktorých SP požaduje potvrdenie prevzatia - napr. podateľňa, recepcia, vrátnica, kancelária, predajňa. b) iným spôsobom na základe dohody medzi adresátom a SP. Konkrétne podmienky definujú príslušné obchodné podmienky a/alebo poštové podmienky, ktoré sú k dispozícii na poštách, na www.posta.sk a na požiadanie na Zákazníckom servise SP. Odovzdávacím miestom zásielok môže byť: - P.O.BOX, Out BOX, BalíkoBOX, - priehradka pošty (Post BOX, zásielky adresované poste restante, zásielky adresované „Na poštu“). 18. Odvolací súd vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Za porušenie práva na spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, ktorým sa znemožnila, odňala alebo sťažila realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkovi civilného súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím bola zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tomto zmysle sa pod postupom súdu myslí nielen postup sudcu a senátu (predsedu senátu), ale aj úkony iných pracovníkov súdu, pokiaľ sa tento nesprávny postup následne prejavil v nesprávnom rozhodnutí súdu tak, že súd nesprávny postup vyhodnotí ako porušenie práva na spravodlivý proces. 19. Z obsahu podaného odvolania žalovanej odvolací súd posúdil ako podstatnú argumentáciu žalovanej, že jej nebol doručený žalobný návrh na adresu Koncová 2, Bratislava. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žaloba sa doručuje na vyjadrenie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (príp. na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky). Ak žalobca uvedie adresu žalovaného priamo v žalobe, odporúča sa rešpektovať žalobcom označenú adresu, keďže sa vychádza z predpokladu, že žalobca miesto pobytu žalovaného pozná. Ak zlyhá doručovanie žaloby týmto postupom, je súd povinný doručiť žalobu na vyjadrenie na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. Ak sa ani takýmto postupom nepodarí žalobu doručiť, je súd povinný uskutočniť vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Pôjde o úkony dopytu na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody a pod. Ďalší postup sa bude odvíjať od výsledku vyšetrovacích úkonov, pričom v prípade, ak sa súdu uvedeným vyšetrovacím postupom podarí zistiť skutočný pobyt žalovaného doručuje mu všetky ďalšie písomnosti na adresu, ktorá zodpovedá takto zistenému skutočnému pobytu. Naopak, ak sa uvedeným postupom súdu skutočný pobyt žalovaného zistiť nepodarí, zverejní sa oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke príslušného súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia nastáva uplynutím 15-tich dní od zverejnenia tohto oznámenia. Všetky ďalšie písomnosti však súd doručuje na adresu uvedenú v § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. s následkom fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 C.s.p. (pozri: Š. a kol., Civilný sporový poriadok, nakladateľstvo C. H. Beck, 2016). 20. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie uskutočňoval úkony smerujúce k zisteniu pobytu žalovanej ako aj úkony smerujúce k doručeniu rozhodných písomností. Tieto úkony však podľa názoru odvolacieho súdu neboli úplné, nakoľko súd prvej inštancie, napriek tomu, že žalobca označil v žalobe adresu žalovanej ako O. X, W., pričom mohol mať vedomosť zo spisu, že na tejto adrese žalovaná preberá aj zásielky, nepokúsil sa doručiť jej žalobný návrh na túto adresu. Takto označená adresa žalovanej zároveň vyplývala aj z Odpovede na lustráciu v SP, ktorú mal súd prvej inštancie k dispozícii už pred zisťovaním pobytu žalovanej prostredníctvom OO PZ. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal prvotne pokúsiť doručovať žalobu na adresu O. X, W. a až v prípade neúspešného doručenia žalobného návrhu na túto súdu známu adresu žalovanej, vykonávať vyšetrovacie úkony vo vzťahu k pobytu žalovanej. Súd prvej inštancie prešetroval pobyt žalovanej na adrese O. X, W. prostredníctvom Policajného zboru s výsledkom, že na predmetnej adrese sa nenachádza zvonček a ani schránka na meno žalovanej. Opomenul však, že zo záväzných vyššie uvedených poštových podmienok vyplýva aj možnosť doručovať zásielky špeciálnym spôsobom prostredníctvom poštového priečinka umiestneného na pošte, ktorý podľa tvrdenia žalovanej mala zriadený a na ktorom preukázateľne poštu preberala aj s poukazom na úspešné doručenie napadnutého rozsudku žalovanej na adresu O. X, W. (č.l. 97). 21. Odvolací súd tak dospel k názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa nepokúsil doručiť žalobu žalovanej na adresu, ktorú mal možnosť zistiť z obsahu žaloby, resp. ktorú zistil postupom podľa § 116 ods. 1 C.s.p. od Sociálnej poisťovne. Doručenie žaloby žalovanej má odvolací súd za podstatnú okolnosť aj z dôvodu, že žalovaná o prebiehajúcom súdnom spore nemala preukaznú vedomosť, keď súdne písomnosti jej boli doručované výlučne prostredníctvom zákonnej fikcie doručenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že systém doručovania v Civilnom sporovom poriadku je založený na pomerne tvrdom uplatňovaní fikcií doručenia, preto však postup pri doručovaní najzásadnejšieho procesného úkonu - žaloby má určitú výnimku a súd by mal vyvinúť všetku možnú snahu, aby žalobný návrh žalovaná skutočne prevzala. 22. Odvolací súd tak, má za to, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym postupom, t.j. riadnym nedoručovaním žaloby na súdu známu adresu, bolo žalovanej následne znemožnené v konaní najmä vyjadriť sa k žalobnému návrhu a k predloženým dôkazom, uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, uviesť skutkové tvrdenia a predložiť príslušné dôkazy, zároveň jej bolo znemožnené zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Preto odvolací súd dospel k záveru, odvolateľka opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko znemožnenie realizácie práv žalovanej dosiahlo takú intenzitu odôvodňujúcu záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 23. Odvolací súd záverom uvádza, že s poukazom na uvedené, odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie považoval za včasne podané, keď rozsudok považoval za procesne správnym postupom doručovaný až doručovaním na adresu žalovanej na O. X, W.. Zásielku obsahujúcu napadnutý rozsudok žalovaná prevzala dňa 16.3.2020 a v zákonnej 15 dňovej lehote podala proti nemu odvolanie osobne na súd prvej inštancie, a to dňa 30.3.2020. 24. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, nakoľko nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu preto bude žalovanej doručiť žalobu a ostatné súdne písomnosti na adresu zistenú v súlade s § 116 C.s.p. a znova konať a rozhodnúť v danej veci a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. 25. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).