Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/140/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203736 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319203736.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Anny Kašajovej, v spore žalobkyne: K. A. S., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, L., zastúpenej advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 31796737, proti žalovanému: F.. O. A., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, L., zastúpenému advokátkou: JUDr. Viera Kubicová, so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 11802090,o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04. augusta 2020, č.k. 17C/58/2019-273, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh žalobkyne, podaný v priebehu konania o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa stavebných a búracích zásahov do nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese N., Q. L., H. Ú. L.X., na X. I. Č.. XXXX M.: V. O. N. N.. Č.. XXX, K. na K. Č.. XXXX/XXX, A. N. N. Č. XXX, K. na K. Č.. XXXX/XXX, K. K. V. ". K.. Č.. XXXX/XXX, Q. I. XXX S., O. K. Q. K., K.. Č.. XXXX/XXX, Q. I. XXX S., O. K. L. K. M. J., K.V.. Č.. XXXX/XXX, Q. I. XXX S., O. K. L. K. M. J. M. K.M.. Č.. XXXX/XXX, o výmere 47 m2, druh pozemku ostatná plocha, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila konaním žalovaného, ktorý jej dňa 30.06.2020 oznámil, že počnúc mesiacom august 2020 bude v ich rodinnom dome, v ktorom po rozvode býva žalobkyňa spolu s deťmi X. a N., vykonávať stavebné práce. Rodinný dom si pritom žiadne stavebné, rekonštrukčné a žiadne iné práce podobného druhu nevyžaduje. Je udržiavaný, žalobkyňa sa o neho riadne stará. Je dispozične riešený tak, že akýkoľvek zásah v obytnej zóne, ktorá je najväčšia, limituje užívanie nehnuteľnosti ako celku. Na jej otázku žalovanému, o aké práce pôjde, ju žalovaný informoval len stroho, že "inak to nejde". Domnieva sa, že týmto spôsobom ju chce donútiť opustiť nehnuteľnosť tvoriacu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bez ohľadu na skutočnosť, že nemá kam odísť, nevlastní inú nehnuteľnosť, nepredala v krátkej minulosti žiadnu nehnuteľnosť. Môže spolu s deťmi bývať iba v danej nehnuteľnosti. Žalovaný svojím konaním znemožňuje pokojné užívanie spoločného majetku žalobkyňou a ich spoločnými deťmi žijúcimi so žalobkyňou, hoci sám v danej nehnuteľnosti alebo domácnosti nežije. Nehnuteľnosť v H., na adrese ktorej sa zdržiava, užíva spolu so svojou priateľkou, ktorá od neho danú nehnuteľnosť odkúpila, a to aj napriek tomu, že daná nehnuteľnosť je poznámkou na liste vlastníctva vedená ako predmet konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa je presvedčená, vzhľadom na všetky doterajšie aktivity žalovaného, ktoré za posledné obdobie vykonal (scudzil ich byt I. H., predal motorové vozidlo značky S., ktoré v zmysle ich dohody počnúc jeho nadobudnutím užívala výlučne žalobkyňa pre účely zabezpečovanie potreby rodiny), že môže reálne naplniť svoje vyhrážky, spočívajúce vo výkone búracích, stavebných či iných úkonov v rodinnom dome. Žalovaný sa neštíti žalobkyni a deťom povedať, že do nehnuteľnosti nasťahuje Rómov či svoj podiel predá. Žalobkyňa je presvedčená, že na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov svojich detí jej nezostala iná možnosť, ako požiadať tunajší súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému zakázala zdržať sa akýchkoľvek zásahov do tejto nehnuteľnosti. Ak by došlo k naplneniu týchto hrozieb zo strany žalovaného, rodinný dom by sa stal pre žalobkyňou a jej deti neobývateľným a boli by ohrozené základné životné potreby. Na základe uvedeného dospel s poukazom na ust. § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. k záveru, že v danom prípade je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné, pričom sa v celom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu, keď žalobkyňa dostatočne preukázala nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré odôvodňuje nutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu v priebehu súdneho konania. V tomto prípade žalovaný už scudzil byt v H. patriaci do BSM, predal osobné motorové vozidlo zn. S., a preto, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie, vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovaného by hrozilo znemožnenie užívania predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku stavebných úprav žalobkyni a deťom. Považoval preto nariadenie neodkladného opatrenia za jediný možný spôsob, ako zabezpečiť nezmenené právne postavenie strán sporu do skončenia konania vo veci samej a zabezpečiť žalobkyni a deťom strán sporu nerušené bývanie ako jedno zo základných ľudských práv. Záverom poukázal na to, že o trovách konania bude rozhodnuté spolu s rozhodnutím vo veci samej. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, keď neosvedčila existenciu bezprostrednej naliehavej potreby upraviť pomery strán sporu, pričom neboli osvedčené žiadne jeho stavebné úpravy, ktoré by spôsobovali nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalujúcej strany, k značnej nerovnováhe strán sporu a bolo by mu zabránené nielen vo výkone jeho práv ale aj vo výkone jeho povinností vyplývajúcich z vlastníckeho práva, ktoré im aktuálne patrí podľa stavu v katastri nehnuteľností v rovnakom podiele. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia každého neodkladného opatrenia o nariadenie ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny pohľad na vec požiada, by došlo k suplovaniu riadneho procesného nástroja ochrany už porušených práv a to žaloby, doručením ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku. Konštatoval, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne a je zmätočné, pretože okresný súd napadnutým uznesením vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby vysvetlil, na akom základe dospel k záveru, že tu existuje potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba opísal návrh žalobkyne a stotožnil sa s ním. Žalobkyňa odôvodnila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia jeho údajným konaním, keď jej mal podľa jej tvrdení oznámiť dňa 30.06.2020, že počnúc mesiacom august 2020 bude v ich spoločnom rodinnom dome vykonávať stavebné práce. Toto svoje klamlivé a nepravdivé tvrdenie ničím nepodložila a neosvedčila, práve naopak, predložené dôkazy a listiny k návrhu sú zavádzajúce a nepravdivé, ako aj tvrdenia o jeho arogantnom správaní. Pre pokoj v spoločnej domácnosti sa tam pritom snaží zdržiavať čo najmenej aby nevznikali zo strany žalobkyne a detí ktoré k takémuto správaniu žalobkyňa nabáda, zbytočné strety. Pre tento účel a pre nerušený výkon vlastníckeho práva, ktoré má chránené aj on v rovnakej miere ako žalobkyňa, chcel urobiť iba výmenu dverí na spálni a tým oddelenie jednej izby a sociálneho zariadenia k spálni, ktorú by užíval nerušene od zvyšnej časti domu pre svoje potreby. Žiadne stavebné, búracie ani iné práce sa nechystal podniknúť, ale chcel iba svoj majetok užívať nerušene a oddelene od ostatnej časti rodinného domu, nakoľko si potrebuje zabezpečiť pre seba bývanie v blízkosti Bratislavy, keďže má pracovné povinnosti v Bratislave. Žiadnym spôsobom by nedošlo k stavebným zásahom do stavby rodinného domu, ktoré v zmysle stavebného zákona podliehajú stavebnému konaniu. Jednoduchým úkonom, a to výmenou dverí na spálni č. 3 (označených na výkrese, ktorý predložil spolu s odvolaním), by došlo k oddeleniu súkromia, na ktoré má bezpochyby právo ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v rovnakom pomere ako žalobkyňa. Žalobkyni sa však samozrejme nepáči, že sa domáha práva užívať svoj majetok rovnako ako má právo ho užívať žalobkyňa, preto sa snaží klamlivými informáciami a zavádzaním súdu toto jeho právo obmedziť. Poukázal na to, že vykonal ohliadku predmetného rodinného domu za účasti odborníka z oblasti stavebníctva, na odporúčanie ktorého by podľa priloženého jednoduchého nákresu ako vlastník urobil výmenu dverí do spálne 3, kde sa nachádzajú dvere presklené, za dvere plné s novým zámkom, s oddelením kúpeľne a WC, čím by si zabezpečil nerušený a pokojný výkon vlastníckeho práva, na ktorý má plné a rovnocenné právo, tak ako aj žalobkyňa, ktorá nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III došlo k narušeniu princípu proporcionality, keď strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Cob/6/2016, zo dňa 27.01.2016). Žalobkyňa sa návrhom na neodkladné opatrenie jednoznačne snaží získať viac práv, než jej ako podielovému spoluvlastníkovi prináleží, a to užívať vec - predmetný rodinný dom s príslušenstvom v celosti bez obmedzení na jeho úkor, hoci svojim konaním nijakým spôsobom nenarúša jej právo vlastníka, ale iba uplatňuje v časti svoje právo spoluvlastníka. Žalobkyňa k návrhu predložila dôkazy (bianco Zmluvu o výkone funkcie člena dozornej rady spoločnosti NDS) a tiež Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, ktorým súd zamietol jej návrh na neodkladné opatrenie, ktorým by súd určil, že žalobca je oprávnený užívať motorové vozidlo S. G. S. XXX, D.: XXXDC do vyporiadania BSM vo veci samej č.k. 17C/58/2019-46, ktoré nesúvisia s predmetom tohto konania, a napriek všetkým skutočnostiam sa snaží vykresliť ho ako agresívneho a arogantného človeka, zavádzaním súdu nepresnými a nepravdivými informáciami, hoci jej niekoľkokrát veľkoryso ponúkal dohodu o vyporiadaní BSM (dôkazy založené v spise). S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť. 3. Žalobkyňa možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného nevyužila. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2, písm. c/, d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 11. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a ňou doposiaľ predložených listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnom spore skutkový stav veci v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňoval. Žalobkyňa sa totiž podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa stavebných a búracích zásahov do nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese N., Q. L., H. Ú. L.X., H. V. O. N. N.. Č.. XXX, A. N. N. Č.N. XXX, a súvisiacich pozemkov, v zaniknutom a zatiaľ nevyporiadanom BSM sporových strán, pričom však nepredložila žiadnu listinu ani iný dôkaz (napr. záznam o účasti príslušníkov policajného zboru, ktorí podľa jej tvrdenia v návrhu mali byť prítomní pri prezentovaní úmyslu žalovaného vykonať stavebné a búracie práce), z ktorých by mohol čo i len nepriamo vyplývať úmysel žalovaného uskutočniť v najbližšom období stavebné a búracie zásahy do týchto nehnuteľností a neosvedčila ani uskutočnenie konkrétnych aktivít žalovaného, ktoré by k tomu mohli smerovať. Na tom nič nemení ani žalovaným v odvolaní deklarovaný úmysel výmeny interiérových dverí na prízemí predmetného rodinného domu, keďže žalovaný ako spoluvlastník disponuje vo vzťahu k nemu právom ho užívať, a to v rovnakom rozsahu, ako žalobkyňa, pričom výmenu interiérových dverí za stavebný či búrací zásah nepochybne nemožno považovať. Za daného stavu, keď žalobkyňa doposiaľ ničím neosvedčila existenciu hrozby takého správania žalovaného, ktoré by mohlo mať za následok zhoršenie postavenia žalobkyne či iný neprípustný nepriaznivý následok na predmet konania vo veci samej, prípadne takého jeho správania, ktoré by mohlo mať za následok ohrozenie vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, je celkom nepochybné, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 C.s.p. 12. Odvolací súd preto, keď žalobkyňa v danej veci ničím neosvedčila splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. 13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keď o nich rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).