Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/22/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203752 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319203752.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu 1): W.. O. G., L.. X.X.XXXX, J. X. XXX/XX, XXX XX T., G. J. G.T. XX, W. G. K., a žalobcu 2) patent & trademark s.r.o., Puškinova 19, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 975 164, proti žalovanému: W.. I. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, XXX XX W. G. K., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/154/2019-42 zo dňa 11.07.2019,takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/154/2019-42 zo dňa 11.07.2019 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Žalovanej priznáva voči žalobcom v 1.a 2. rade náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že ukladá žalovanej W.. I. G., L. XX.XX.XXXX, J. G. XX, XXX XX W. G. K., ako konateľke spoločnosti patent & trademark s.r.o., so sídlom Puškinova 19, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 975 164, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 39115/B do troch pracovných dní od doručenia tohto uznesenia, povinnosť previesť sumu 20.000,- Eur z pokladne spoločnosti na účet spoločnosti žalobcu 2), č. účtu IBAN SK3311000000002623044228. Súd zároveň priznal žalobcom spoločne a rozdielne, voči žalovanej, náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca 1) ako spoločník a žalovaná v súčasnej dobe vlastnia každý 50%-ný obchodný podiel v spoločnosti, pričom každý z nich je aj konateľom spoločnosti oprávnený konať samostatne. V roku 2017 bolo manželstvo žalobcu 1) a žalovanej rozvedené, pričom aj v súčasnosti vládnu medzi nimi hlboké vzájomné rozpory. S návrhom žalobcu 1) na odkúpenie obchodného podielu žalovanej za sumu 10.000,- Eur táto nesúhlasila. Žalovaná v spoločnosti vykonáva činnosť, najmä vystavuje faktúry za vykonané služby žalobcu 1), uhrádza faktúry, vykonáva platby z firemných účtov a prijíma objednávky, a to často bez priamej kontroly alebo odsúhlasenia žalobcom 1). Žalobca 1) sa o uhradených a vystavených účtovných dokladoch dozvedá oneskorene, a to z pohybov na bankových účtoch spoločnosti. V dňoch 7.2.2019 a 8.2.2019 si žalovaná na svoj osobný účet previedla sumu 40.420,- Eur, čo preukazujú výpisy z účtu spoločnosti (žalobcu 2) od 04.02.2019 - 19.02.2019 a ako platobný titul uviedla údaje, z ktorých sa dá predpokladať, že sa jedná o platbu jej faktúr - vystavených žalovanou, o ktorých nemá žalobca 1) žiadnu vedomosť a nikdy ich nevidel ani neschválil. Zároveň si žalovaná v dňoch 7.2.2019 a 8.2.2019 vybrala z účtu spoločnosti sumu 20.000,- Eur ako dotáciu pokladne spoločnosti, ktoré fyzicky nikdy nevložila do pokladne v sídle alebo v prevádzke spoločnosti. Tieto pohyby na účte si žalobca 1) všimol náhodne a s oneskorením a žalobca 1) si nie je vedomý výdavkov spoločnosti, ktoré by odôvodňovali takýto vysoký hotovostný výber. Žalovaná si teda okrem prostriedkov na vlastný účet vo výške 40.420,- Eur vybrala hotovosť z účtu spoločnosti do pokladne vo výške 20.000,- Eur (vo výpise žalovaná ako účel hotovostného výberu uviedla „dotácia pokladne“). Táto „pokladňa“ je vo výlučnej dispozícii žalovanej bez toho, aby žalobca 1) a 2) mali akúkoľvek dispozíciu s ňou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná disponuje minimálne peňažnými prostriedkami spoločnosti vo výške 20.000 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko žalovaná dlhšiu dobu uhrádza neodôvodnene vysoké faktúry za služby žalovanej v prospech žalovanej, dochádza k poškodzovaniu záujmov žalobcu 1), ako aj záujmov spoločnosti, žalobca 1) sa svojim podaním z 18.03.2019 na tunajšom súde (sp.zn. 25Cb/67/2019) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovaná mala zdržať nakladania s majetkom spoločnosti a disponovania s peňažnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 500,- Eur bez súhlasu žalobcu 1), pričom uznesením z 26.03.2019 bol predmetný návrh na neodkladné opatrenie zamietnutý. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. Uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla, dočasná úprava právnych a faktických pomerov strán sporu a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie danosti práva. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z podmienky potreby naliehavosti a dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, pričom osvedčiť takúto hrozbu, je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 4. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že v spoločnosti žalobcu 2) dlhodobo pretrvávajúce vzájomné rozpory oboch konateľov (bývalých manželov) vyústili do zlej finančnej a teda žalobcu 2) poškodzujúcej situácie. Evidentnú neschopnosť oboch konateľov spoločnosti, konkrétne žalobcu 1) a žalovanej, vzájomne komunikovať dokresľuje konanie v právnej veci vedenej na súde pod sp. zn. 25Cb 67/2019, kde žalobca 1) ako spoločník žiada súd o zrušenie svojej účasti v spoločnosti žalobcu 2). Obava žalobcu, že žalovaná ako konateľka spoločnosti žalobcu 2) viacerými prevodmi peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu 2), bez zdôvodnenia a vedomosti žalobcu 1) ako druhého konateľa spoločnosti, uviedla žalobcu 2) do náročnej, a z hľadiska plnenia daňových povinností žalobcu 2), nevyhovujúcej finančnej situácie, je podľa názoru súdu dôvodná. Súd uviedol, že sa domnieva, že na základe v návrhu uvedených skutočností, má spoločnosť (žalobca 2) dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie daňových povinností, pričom je však potrebné, aby prostriedky z pokladne spoločnosti, ktorými v súčasnosti disponuje žalovaná, boli žalovanou vložené na bankový účet spoločnosti. Uvedeným prevodom financií by blížiaca sa preddavková povinnosť žalobcu 2), cca 12.000,- Eur, bola vyrovnaná. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 6. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že po rozvode manželstva medzi ňou a žalobcom 1/ ostali obaja vykonávať činnosť pre obchodnú spoločnosť. Vzhľadom na radikálne zhoršenie vzájomnej komunikácie sa so žalobcom dohodli na ukončení jej činnosti v obchodnej spoločnosti. Začiatkom februára 2019 sa so žalobcom 1 dohodli na tom, že dokončí všetky činnosti pre obchodnú spoločnosť, oznámi všetkým obchodným partnerom a klientom, aby komunikovali výlučne so žalobcom 1/, uhradí všetky faktúry, ktoré vystavila v minulosti za svoju činnosť pre obchodnú spoločnosť a ktoré sú riadne zaevidované v účtovníctve a obchodná spoločnosť daruje ich spoločným deťom sumu 20 000,00 Eur (rovnako ako v r. 2016). Dohodli sa so žalobcom 1/ takto z dôvodu, že spoločným deťom bol ochotný dať sumu väčšiu, akoby dal jej za prevod obchodného podielu. Z uvedeného dôvodu vybrala z účtu obchodnej spoločnosti dňa 07. a 08.02.2019 spolu sumu 20 000,00 EUR, ktorú na základe darovacích zmlúv odovzdala deťom. Nakoľko jej Okresný súd Bratislava III uložil povinnosť previesť peňažné prostriedky z pokladne (kde však už v tom čase neboli) na účet spoločnosti, musela z dôvodu, aby sa vyhla prípadnej exekúcií zo strany žalobcov, vyžiadať od detí darované peniaze, tieto vložiť dňa 22.07.2019 na účet spoločnosti a následne ich previesť na základe nových darovacích zmlúv na bankové účty detí. 7. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 8. K odvolaniu žalovanej zaslali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej iba žalobca) písomné vyjadrenie. Podľa žalobcu uviedla žalovaná vo svojom odvolaní klamstvá a s ohľadom na rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a žalovanej navrhol, aby odvolací súd vykonal dôkaz výsluchom žalovanej. Popísal počiatok spoločnosti a vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovanej, že všetky činnosti, ktoré vykonávala, boli na príkaz resp. na základe dohody so žalobcom. Ďalej žalobca vo vyjadrení popísal situáciu po rozvode s tým, že vzťahy medzi nimi sú rozvrátené, čo svedčí o tom, že nemohlo ísť medzi nimi o žiadne dohody. Uviedol, že sa dôrazne bráni proti klamstvám žalovanej vo veci údajných darov v hodnote 20.000,- Eur. Poukázal na to, že žalovaná previedla uvedené peniaze na účty deťom až 22.7.2019, teda až v reakcii na nariadené neodkladné opatrenie, dovtedy tieto peniaze, spolu s ďalším peniazmi vyvedenými z firmy, mala na svojom termínovanom účte. Žalovaná poukazuje na darovanie peňazí v minulosti, v roku 2016. Vtedy toto darovanie malo povahu prevodu priamo na účty detí, nie hotovostného výberu a aj vtedy toto „darovanie“ malo len za úlohu obísť platenie daní a žalobca s ním nesúhlasil. Žalovaná si od právoplatnosti rozvodu podľa výpisov z účtu spoločnosti preukázateľne previedla, vybrala alebo inak využila prostriedky spoločnosti najmenej vo výške 134.668,- Eur a k prevodu obchodného podielu sa rozhodla až v situácii, kedy už nie je čo vybrať. Žalovaná nie je teda bez prostriedkov, v žiadnej krajnej núdzi, ktorá by mohla jej klamstva morálne vyvažovať. Celé konanie žalovanej voči spoločnosti sa bude dať zdokumentovať až po získaní kompletného účtovníctva. Uviedol, že tvrdenia žalovanej o existencii 90.000 Eur v pokladni spoločnosti sú účelovým klamstvom. Má za to, že nie je žiaden dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Skutkový stav podľa návrhu žalobcu bol náležité preukázaný a nepravdivé tvrdenia žalovanej tento stav nevyvracajú. 9. Žalobca svoje vyjadrenie doplnil písomným podaním zo dňa 21.07. a 2.10.2019. Zdôraznil, že sa ohradzuje proti nepravde, že žalovaná peňažné prostriedky vo výške 20.000,- Eur darovala deťom po dohode so žalobcom v prvom rade. Žalobca nielenže nesúhlasil s prevodmi 40.420,- Eur na účet žalovanej a jej výbermi 20.000,- Eur v hotovosti (v dňoch 7.2.2019 a 8.2.2019), ale ani o nich dopredu nevedel. Má za to, že žalovaná sa po rozvode so žalobcom snaží priviesť spoločnú firmu na hranicu úpadku a tak ju prenechať žalobcovi, ktorý sa už predtým snažil zrušiť svoju účasť v spoločnosti súdnym návrhom. Žalobca v druhom rade je v súčasnej situácií v kritickom finančnom stave. Od daňového úradu dostal oznámenie o požadovaných platbách a nie je schopný ich uhradiť. Toto konanie žalovanej je súčasťou vopred premysleného plánu vo vzťahu k vysporiadaniu BSM. Ďalej uviedol, že žalovaná bola odvolaná z funkcie konateľky nie na základe údajnej dohody o svojom odchode zo spoločnosti, ale rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 24.05.2019. Na toto valné zhromaždenie bola pozvaná a nezúčastnila sa ho. Poukázal na to, že žalovaná pred OS BA III tvrdí, že došlo k dohode o odchode zo spoločnosti a pred OS BA I tvrdí, že k žiadnemu zrušeniu funkcie konateľky nedošlo. Naopak, žalovaná sa opakovanými podaniami snaží spochybniť rozhodnutie valného zhromaždenia, ktoré ju odvolalo. 10. K vyjadreniu ako aj doplneniu vyjadrenia žalobcov sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 4.11.2019, v ktorom poukázala na to, že z vyjadrení jej bývalého manžela je zrejmé, že nie je vyrovnaný s rozpadom manželstva a jeho správanie považuje za iracionálne. Uviedla, že komplexné účtovníctvo majú k dispozícii žalobcovia a zrejme aj externá spoločnosť. Nakoľko jej bývalý manžel - žalobca 2/ v rozpore s dohodou ako aj so znením spoločenskej zmluvy, sám rozhodol o zániku jej funkcie konateľa spoločnosti, nemá v súčasnej dobe možnosť vyžiadať od externej spoločnosti účtovné doklady. Skutočnosť, že k dohode o prevode daru vo výške 20.000,00 EUR na spoločné deti z spoločnej obchodnej spoločnosti - žalobcu 1, naozaj došlo, svedčí podľa nej aj nasledovné správanie žalobcu 2, ktorý prestal posielať dohodnuté výživné na spoločný účet na spoločné deti (na ktorý prispievali obaja po 400,00 EUR mesačne). 11. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia písomným podaním zo dňa 1.12.2019. Žalobca opakovane navrhol výsluch žalovanej pre jej údajné klamstvá a upozornil, že žalovaná používa deti ako zbraň a snaží sa vyvolať súcit. Uviedol, že dňa 22.11.2019 previedol žalobca z účtu dvoch maloletých detí celkom sumu 10.000,- Eur na účet spoločnosti a bezodkladne zaplatil na účet daňového úradu sumu 9.924,85 Eur dlžnú k 31.10.2019. Následne tiež žalobca dňa 25.11.2019 vložil sumu 500,- Eur v hotovosti na účet a zaplatil DPH vo výške 383,17 Eur. Napriek uvedenému zaplateniu preddavkov naďalej pretrváva naliehavý stav, ktorý odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia. Ako vyplýva z oznámenia Daňového úradu má spoločnosť zaplatiť ešte preddavky v piatich splátkach. V súčasnosti spoločnosť nemá na zaplatenie preddavkov dostatok prostriedkov, na účte v Tatrabanke má 349,31 Eur, na účte vo Fio banke má 7.044,78 Eur, pritom spoločnosť bude musieť doplatiť penále daňovému úradu. 12. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 13.1.2020, v ktorom opätovne poukázala na iracionálne správanie žalobcu 1/, keďže sa dohodli že mu prevedie obchodný podiel, nakoľko jedinou činnosťou obchodnej spoločnosti je činnosť patentových zástupcov a len žalobca 1/ má oprávnenie na výkon tejto činnosti a žalobca 1/ v tej istej dobe požiadal súd o zrušenie jeho účasti ako spoločníka. Následne bez jej vedomia ju odvolá z funkcie konateľky. Chce zobrať údajne úver na spoločnú obchodnú spoločnosť a na druhej strane si rozšíri predmet podnikania vo svojej vlastnej obchodnej spoločnosti a prevádza obchodných partnerov do tejto spoločnosti. Z uvedených dôvodov trvá na svojom odvolaní. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný žalobcom v 1. rade ako fyzickou osobou, ktorá je spoločníkom a konateľom žalobcu v 2. rade a žalobcom v 2. rade, ktorý je obchodnou spoločnosťou. Žalovaná je spoločníčkou žalobcu v 2. rade, do 5.8.2019 bola aj konateľkou spoločnosti a vzhľadom na obsah písomných podaní sporových strán je potrebné zdôrazniť, že aj bývalou manželkou žalobcu v 1.rade a matkou ich spoločných detí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaná poškodzuje záujmy spoločnosti ako aj záujmy žalobcu 1. rade. Spoločnosť má účtovne aj fyzicky v pokladni dostatok finančných prostriedkov za zaplatenie daňových povinností spoločnosti, s ktorými však disponuje žalovaná. Podľa žalobcov na preklenutie zlej finančnej situácie spoločnosti s ohľadom na nedostatok finančných prostriedkov na účte spoločnosti na úhradu preddavkov na daň postačuje, aby prostriedky z pokladne spoločnosti boli žalovanou vložené na účet spoločnosti, k čomu smeruje neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a neodkladné opatrenie v znení, aby žalovaná ako konateľka previedla 20.000,- EUR z pokladne spoločnosti na účet spoločnosti t.j. žalobcu v 2. rade, vyhovel. 15. Z ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Pri rozhodovaní súd vychádza z listinných dôkazov, iné dokazovanie spravidla nevykonáva v záujme efektívneho dosiahnutia sledovaného účelu. Dokazovanie má povahu osvedčenia tvrdených skutočností. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom. Súd teda predovšetkým skúma, či existuje právny vzťah medzi stranami a určí tak i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Skúmaniu týchto všeobecných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia predchádza vždy preskúmanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho obsahu, t.j. či sa navrhovateľ domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladaných opatrení. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., podľa ktorého možno strane uložiť, aby niečo vykonal. 16. Pokiaľ ide o znenie neodkladného opatrenia tak, ako bolo navrhnuté žalobcami, odvolací súd je toho názoru, že takémuto návrhu nie je možné vyhovieť, pretože obsahovo nespĺňa náležitosti návrhu neodkladného opatrenia. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobcovia sa domáhajú uloženia povinnosti, aby žalovaná previedla finančné prostriedky z pokladne na účet spoločnosti z dôvodu, že žalovaná svojimi neoprávnenými výbermi poškodzuje spoločnosť. Žalobcovia teda tvrdia, že žalovaná ako konateľka porušila svoje povinnosti a domáhajú sa splnenia peňažného záväzku, čo v rámci neodkladného opatrenia nie je možné. Svojim obsahom predstavuje navrhované neodkladné opatrenie návrh na zaplatenie finančnej čiastky, keďže žalovaná má previesť finančné prostriedky zo svojej dispozície do dispozície žalobcu v 2. rade. Skutočnosť, že finančné prostriedky sú v pokladni spoločnosti z návrhu nevyplýva, naopak z návrhu je zrejmé, že s týmito už žalovaná disponovala či už v mene vlastnom alebo spoločnosti. V prípade, že žalovaná porušila svoje povinnosti ako konateľka a výberom financií poškodila spoločnosť, možno sa voči nej domáhať nárokov titulom zodpovednosti za škodu pri výkone svojej pôsobnosti. Prípadné porušenie povinností žalovanou ako konateľkou nie je možné navrhovaným spôsobom riešiť nariadením neodkladného opatrenia. Podľa obsahu ide o nárok spoločníka a spoločnosti o zaplatenie peňažnej sumy. 17. Ako vyplýva z návrhu ako aj písomných podaní sporových strán, medzi žalobcom v 1.rade a žalovanou existujú rozpory nielen v obchodnej spoločnosti, ale predovšetkým v ich osobnom živote. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou reagovať na skutočnosti, ktoré sa netýkajú predmetu sporu a riešiť v rámci konania o neodkladnom opatrení, týkajúceho sa majetkových pomerov v spoločnosti, ich osobné konflikty a rodinné vzťahy. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh neodkladného opatrenia zamietol. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).