KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava26. 5. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/47/2020 z 26. 5. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2020, sp. zn. 20CoP/47/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1319205274.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/47/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205274
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319205274.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloletého: Y. M., A.
T. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - maloletá B. M., A. T.
XX.XX.XXXX, W.: Na F. XX, I. L., zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,, a otec - C. W.D., A. T. XX.XX.XXXX, W.: Na F. XX,
I. L., o návrhu starej matky T. P., A. T. XX.XX.XXXX, W.: Na F. XX, I. L., o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie starej matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20.decembra
2019, č.k. 37P/254/2019 - 35, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20.decembra 2019, č.k. 37P/254/2019
- 35, mení tak, že stará matka - T. P., A. T. XX.XX.XXXX je oprávnená stretávať sa s maloletým Y. M., A.
T. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v roku, v stredu od 16.00 hod do 18.00 hod., a každý
nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 16.00 hod do 18.00 hod. Stará matka T. P. si maloletého
Y. prevezme v mieste jeho bydliska a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jeho bydliska.

II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave styku starej matky
s maloletým vnukom vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 37P/254/2019.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 20.12.2019, č.k. 37P/254/2019 - 35, zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že návrhom, podaným na súde
prvej inštancie dňa 26.09.2019 sa stará matka maloletého Y., T. P., domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by bol upravený jej styk s maloletým.

3. Svoj návrh odôvodnila tým, že je matkou otca maloletého, pričom ich rodina má od narodenia
maloletého Y. problém sa s ním kontaktovať a zúčastňovať sa na jeho výchove, keďže poručníčka
maloletého (jeho stará matka zo strany matky) sa správa, ako by sa jednalo o jej dieťa. Problém bol
už pri uznaní otcovstva k maloletému Y., kde dochádzalo zo strany matky a poručníčky maloletého
k obštrukciám, nakoľko počas tehotenstva matka maloletého Y. pretrhla všetky väzby s rodinou otca
maloletého a uvedené pretrváva doposiaľ. Od narodenia maloletého jeho otec a aj navrhovateľka
ako jeho stará matka, mali záujem zabezpečovať starostlivosť o neho, uvedené sa však nestretlo
v rodine matky maloletého s pozitívnou odozvou, matka maloletého opakovane odkázala otca na
súdne konanie, resp. na ich právničky. Formálne síce matka maloletého a jej rodina deklarujú



snahu sa dohodnúť a umožniť riadny kontakt otca a jeho rodiny s maloletým, praktická realizácia
však zlyháva, čo navrhovateľka podrobnejšie popísala v návrhu. Poručníčka maloletého Y. odmieta
akceptovať postavenie otca v živote maloletého, ako aj tú skutočnosť, že ako plnoletý disponuje
rodičovskými právami a aj povinnosťami vo vzťahu k maloletému, na rozdiel do matky maloletého, ktorá
je maloletá. Matka a poručníčka maloletého neposkytujú otcovi žiadne informácie o maloletom, ani o
jeho zdravotnom stave a v čase jeho ochorenia odmietajú umožniť otcovi zúčastniť sa s maloletým
na lekárskom vyšetrení. Vo svojom návrhu tiež podrobnejšie popísala, ako prebiehal vzťah rodičov
maloletého pred otehotnením matky s tým, že maloletá B. trávila v zásade všetok čas v rodine a
domácnosti otca maloletého, jej matka si všimla, že je maloletá B. tehotná až keď bola v 7. mesiaci
tehotenstva a od tohto obdobia sa matka maloletého prestala s otcom a jeho rodinou kontaktovať. V tejto
súvislosti navrhovateľka poukázala na ich celkové osobné a rodinné pomery a uviedla, že na strane otca
a jeho rodiny nie sú prítomné žiadne také okolnosti, ktoré by boli závadné pre výkon realizácie styku,
či starostlivosti o maloletého Y.. Otec však môže maloletého Y. vídať len v dome matky maloletého, do
ktorého však navrhovateľka nemôže vstúpiť, hoci v SMS komunikácii poručníčka maloletého tvrdí, že
rodina otca je u nich vítaná a môžu za maloletým kedykoľvek prísť, následne však koná presne opačne.
Navrhovateľka sa tak styku s maloletým Y. bez súdnej úpravy nedomôže. Je pritom v záujme maloletého,
aby si na ňu zvykol, nakoľko sa môže stať, že bude potrebovať jej starostlivosť. Taktiež je potrebné
prihliadnuť na to, že je jeho stará matka a zdieľa spoločnú domácnosť s jeho otcom. Záverom poukázala
na to, že ako rodina plne rešpektujú maloletú B. a jej starostlivosť o maloletého Y., avšak je zrejmé, že
maloletá B. urobí len to, čo jej prikáže jej matka, čo je v jej životnej situácii pochopiteľné, avšak postoje
jej matky ako poručníčky maloletého pochopiteľné nie sú. Na základe uvedeného mala navrhovateľka
za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celosti vyhovel.

4. Súd prvej inštancie požiadal orgán sociálnoprávnej ochrany detí o prešetrenie pomerov na strane
maloletého Y. a jeho rodiny, o čom založil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci písomnú správu. V
záveroch svojej správy uviedol, že na základe pohovoru s rodičmi maloletého a starými matkami mal za
to, že dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka ako stará matka maloletého domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, nepreukazujú odôvodnenú potrebu bezodkladnej úpravy styku. Maloletý je zastabilizovaný
v domácnosti matky, avšak vzťahy medzi rodičmi maloletého sú narušené, čím je ovplyvnený aj vzťah
a komunikácia medzi členmi širšej rodiny maloletého. Na základe uvedeného odporučil súdu prvej
inštancie návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.11.2019 sa matka maloletého a stará matka
maloletého Y.- B. M. (označovaná ako poručníčka maloletého Y.) vyjadrili k návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom ktorého sa oboznámili nahliadnutím do súdneho
spisu. Okrem iného v celosti odkázali aj na obsah svojho vyjadrenia k návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré je vedené na súde prvej inštancie, a ktoré
pripojili ako prílohu svojho vyjadrenia. Návrh starej matky maloletého na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhli zamietnuť ako nedôvodný, keďže navrhovateľka neosvedčila potrebu upraviť styk
s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením. Podaním, doručeným súdu dňa 05.12.2019 oznámili,
že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci sa uskutočnila prípadová konferencia, na ktorej
bol rodičom maloletého Y. predstavený odborný tím, ktorý má s nimi pracovať. Cieľom je pomoc pri
obnovení rodičovských zručností a schopností formou terénnej sociálnej práce, pravidelné sociálne a
psychologické poradenstvo obom rodičom a psychologické poradenstvo, s cieľom riešiť neefektívnu
komunikáciu medzi oboma rodičmi. Obaja rodičia maloletého a jeho poručníčka súhlasili so spoluprácou
s Centrom pre deti a rodiny v Bernolákove. Predpokladaný rozsah plánovanej pomoci a poradenstva
bol predbežne stanovený na 40 hodín.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods.1, 325 ods. 1,2,
písm. d) § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods.1, 2 § 331 ods.1, 2 CSP, § 2 ods.1 CMP, a vecne tým, že
v danom prípade nevzhliadol dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu urýchlene konať a autoritatívnym
rozhodnutím dočasne upraviť styk starej matky s maloletým Y., a to aj s ohľadom na doterajší stav
konania, týkajúci sa maloletého. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné, že
situácia v rodine maloletého Y. je v súčasnosti napätá, je však zrejmé, že v zásadnom rozsahu za to
môže správanie a konanie jej členov, hoci oni sami nie sú schopní ani ochotní pripustiť, že každý z nich
prispieva k destabilizácii celkovej situácie, neuvedomujúc si, že tým znižujú reálnu možnosť dosiahnuť
adekvátnu nápravu, hoci všetci zúčastnení deklarujú, že práve to je ich cieľom. Nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by bol upravený styk starej matky zo strany otca s maloletým Y. by bolo za tejto situácie



kontraproduktívne, a to predovšetkým v nadväznosti na aktuálne narušené vzťahy medzi samotnými
rodičmi maloletého Y. a potrebu ich sanácie. Tento proces okrem iného vyžaduje aspoň minimálnu
úroveň stability situácie a zo strany rodičov potom značnú dávku trpezlivosti a realizáciu krokov, ktoré
budú pre nich v mnohých ohľadoch ťažké, a to predovšetkým s ohľadom na ich vzájomné hostilné
nastavenie. Vstupovať do súčasnej rodinnej situácie úpravou styku maloletého so starou matkou zo
strany otca by bolo z hľadiska záujmu maloletého nielen sporné, ale v zásade by sa tým negatívne
zasiahlo nielen do procesu samotnej sanácie vzťahov medzi rodičmi maloletého, v zmysle záverov
prípadovej konferencie, ktorá sa uskutočnila dňa 03.12.2019, ale aj do prežívania samotného maloletého
Y.. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemôže v tejto situácii opomínať tú skutočnosť, že medzi členmi
rodiny oboch rodičov maloletého sú v súčasnosti konfliktné vzťahy, čo je zrejmé aj z listinných dôkazov
založených v spisovom materiáli a v neposlednom rade to demonštrujú aj prebiehajúce konania o
návrhu otca maloletého na vyslovenie zániku poručníctva nad maloletým a o návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností. Problémy v realizácii výkonu rodičovských práv a povinností a konflikty
medzi rodičmi maloletého dieťaťa, však nemôžu byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by bol upravený styk starej matky zo strany otca s maloletým a dôvodom pre takéto rozhodnutie
nemôže byť ani snaha jeho prostredníctvom túto situáciu riešiť. Po posúdení a vyhodnotení záujmu
maloletého Y., v súvislosti s realizáciou takéhoto rozhodnutia, nemožno v žiadnom prípade dospieť k
záveru, že takéto rozhodnutie sleduje jeho záujem, skôr naopak. Takéto rozhodnutie totiž v sebe nesie
výrazný devastačný potenciál, vo vzťahu k aktuálnej rodinnej situácii na strane maloletého Y., jej sanácii
a predovšetkým vo vzťahu k očakávanej úspešnosti tejto sanácie, ktorá môže byť takýmto rozhodnutím
zmarená, resp. výrazne oslabená. Súd prvej inštancie po zohľadnení všetkých týchto skutočností
nevzhliadol ani na strane maloletého Y., a ani starej matky maloletého hrozbu nenapraviteľnej alebo
ťažko napraviteľnej ujmy na ich právach alebo právom chránených záujmoch v prípade, ak nebude ich
vzájomný styk upravený formou neodkladného opatrenia.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie stará matka maloletého Y. (navrhovateľka), ktorá v
rámci svojho odvolania uviedla, že návrh vo veci samej a návrh na vydanie neodkladného opatrenia
podala dňa 26.9.2019. Na rozhodnutie o neodkladnom opatrení je zo zákona určená 30 - dňová lehota.
Navrhovateľke bolo napadnuté uznesenie doručené 17.01.2020, čiže cca 4 mesiace po podaní návrhu.
Pokiaľ ide o vec samú, tam nebolo ešte urobené nič, nebolo vytýčené žiadne pojednávanie a pri tejto
rýchlosti bude mať Y. 5 rokov, kým sa záležitosť vyrieši. Potom súd prvej inštancie jej návrh na stretávanie
zamietne s odôvodnením, že ju dieťa nepozná. Podobne, ako už teraz argumentuje ÚPSVaR (že dieťa
je zastabilizované v domácnosti matky) a tak navrhujú jej návrh zamietnuť. Súd prvej inštancie podľa
navrhovateľky nekoná ani v iných veciach, týkajúcich sa Y.. Jeho otec (jej syn Filip) podal ešte v júni
2019 návrh na vyslovenie, že poručníctvo babky Y. S..U.. B. M.G., A.. XX.X.XXXX zaniklo zo zákona.
Je to jednoznačná právna otázka, na ktorú nie je prípustný žiadny iný výklad. Navrhovateľka má za to,
že plnoletosťou otca Y. zaniklo poručníctvo, pretože poručníka môže mať len dieťa, ktoré rodičia zomreli
(a), alebo boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností (b) alebo nemajú plnú spôsobilosť na
právne úkony (c) alebo im bol výkon rodičovských práv a povinností pozastavený (d). Navrhovateľka
má za to, že od plnoletosti C. zanikla funkcia poručníčky, a keďže pracovníčky ÚPSVaRu toto odmietali
pochopiť a odporúčali im (tradične) obrátiť sa na súd, lebo inak oni budú jednať len s pani M. Y. C. žiadne
otcovské práva priznané nemá (ako, kto a podľa čoho by mu ich mal priznať však už povedať nevedeli),
tak sa obrátila súd. Je dosť hrozné, že zákon o rodine nepoznajú pracovníčky sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Skutočnosť, že ho nepozná súd, konajúci vo veci starostlivosti o maloletých
(ktorý v napadnutom uznesení hneď v záhlaví stále odkazuje na poručníčku Y. F. M.), tak to už je podľa
navrhovateľky desivé. Zákon o rodine jednoznačne hovorí, že funkcia poručníka zaniká: a) dosiahnutím
plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou poručníka, d) zánikom dôvodu, pre ktorý bol
poručník ustanovený. Navrhovateľka má za to, že pani M. Y. B. (matka dieťaťa) robia všetko preto, aby ich
rodinu zo života Y. vylúčili. Súd prvej inštancie zamietnutím ich návrhu na neodkladné opatrenie vytvoril
len priestor na takéto nesprávne správanie a to s absurdným odôvodnením (že od decembra prebieha
psychologické poradenstvo rodičov a tak tento jej návrh nie je vhodný, ba dokonca nesie devastačný
potenciál). Navrhovateľka uviedla, že prečo môže súd po 3 mesiacoch vziať do úvahy psychologické
poradenstvo, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal rozhodnúť dva mesiace predtým?
Keby sa so synom neboli neustále domáhali na ÚPSVaRe pomoci a spolupráce, neboli by vydržali
všetky ich príkoria, odmietanie, ignoráciu sociálnych pracovníčok, a len by čakali a neprebiehalo by



nič. Konečne sa domohli aspoň toho, že sociálny úrad zorganizoval toto výchovné opatrenie, avšak
ono (hlavne s ohľadom na jeho priebeh) nemôže byť dôvodom na odmietnutie dočasnej ochrany. Za
neskutočné považuje navrhovateľka aj to, čo je uvedené v odseku 3. odôvodnenia uznesenia súdu
prvej inštancie, t.j. že ÚPSVaR sa vyjadril, že návrh treba zamietnuť. Pritom práve jeho pracovníčky jej
neustále hovorili, že treba vec riešiť súdne úpravou styku s dieťaťom. Tak isto babka pani M.G. odporúča
jej synovi riešiť styk s dieťaťom súdnou cestou, dovtedy dieťa vidieť nemôže. Sociálne pracovníčky
ešte svoje stanovisko odôvodnili tým, že „vzťahy medzi rodičmi maloletého sú narušené“. Nie je vôbec
zaujímavé, kto ich narúša? Že sa nevedia ani Filip ako otec, ani ona ako babka domôcť nijakým činom
hodinky s malým? Že rastie vo vedľajšom dome, stráži ho prastarý otec a cudzí ľudia a oni ho nesmú
ani vidieť? Toto súdu nestojí za ochranu a toto nestojí za ochranu ani orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí? Už teraz argumentujú, že Y. je zastabilizovaný v domácnosti matky a tak sa s navrhovateľkou
nemá stretávať. Podľa jej vedomostí je pani M.G. ich kolegyňa z oddelenia sociálnych dávok. Zrejme
preto tento postoj. Nechápe ale, prečo si svoju úlohu ochrany riadnej výchovy maloletého neplní aspoň
Okresný súd Bratislava III. V súčasnosti prebieha psychologické poradenstvo, na ktoré chodí jej syn
C.G. prevažne individuálne, avšak ani po piatich týždňoch sedenia sa kontakt s dieťaťom ešte nepodaril.
Y. už má viac než rok a tak B., ako aj jej matka ho učia, že C. ako otec o neho nemá záujem, pričom
opak je pravdou, ony dve robia všetko preto, aby záujem stratil. Navrhovateľka má za to, že sa chce
domôcť spravodlivosti zákonnými cestami, nechce robiť veci, ktoré by malého stresovali. Jednou zo
zákonných možností je práve neodkladné opatrenie, ktoré má riešiť podobné prípady. Dieťa rastie a oni
sú z jeho života úplne vylúčení. Na základe všetkých uvedených skutočností navrhuje, aby Krajský súd
v Bratislave zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III tak, že rozhodne, že stará matka T. P. je
oprávnená stretávať sa s maloletým vnukom Y. M., narodeným dňa XX.XX.XXXX každú stredu vždy od
16.00 hod. do 18.00 hod. a každú druhú sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. mimo domácnosti matky.

9. Otec sa vyjadril k odvolaniu starej matky a uviedol, že býva v rodinnom dome na Čiernej Vode na
rovnakej ulici, kde býva aj jeho syn Y.. Býva v spoločnej domácnosti s jeho mamou, ktorá podala návrh
na neodkladné opatrenie. Je absolvent gymnázia, zmaturoval a je prijatý na vysokoškolské štúdium na
univerzite v Bratislave. V súčasnosti nemá žiadny kontakt s jeho synom - maloletým Y. M., rovnako ani
nikto z jeho rodiny. V súčasnosti nevedie ani žiadne súdne konanie o úprave styku, nakoľko spor o styk
sa pokúšajú riešiť obnovou komunikácie pod vedením psychológov, ako im odporučila sociálna kuratela
v Senci,a to od 3. decembra 2019, zatiaľ však neúspešne. Komunikácia s matkou dieťaťa, maloletou B.
je ťažká, takmer nulová. Na jeho správy ohľadom Y., ako sa má, odpovedá vždy jednoslovne - "dobre".
Ak sa dožaduje viac informácií, vyhodnotí jeho tón ako arogantný a neodpovie. Zdôvodní to tak, že
„nebudem odpovedať na takéto arogantné spôsoby...“, „neprajem si, aby si sa so mnou bavil takýmto
arogantným tónom..“, pričom je mu jasné, že tieto odpovede na jeho správy stále odpisuje B. mama -
pani M.. Malého Y. - svojho syna naposledy videl v októbri 2019 v domácnosti p. M., potom už len chvíľu
na psychologickom sedení, ktoré práve absolvujú. Cieľom sedení má byť trénovanie komunikácie medzi
rodičmi maloletého Y., čiže ním a B., takisto "zvykanie si" jeho syna Y. na neho, aby sa ho "nebál" nakoľko
je pre neho "cudzí". Na prechádzku ho nemôže sám zobrať, ani v prítomnosti jeho matky. Stará mama Y.
F.. M.Č. X. T. B. sa ho snažia od narodenia Y. z jeho výchovy vylúčiť, stále uvádzajú nové dôvody, prečo
nemôže byť malý Y. s ním, či ísť do jeho domácnosti, k jeho mame, k jeho rodine. Y. sa ho však vôbec
nebojí, ako hovoria, ani na stretnutí u psychológa sa ho nebál, hrali sa spolu, psychológ takisto zhodnotil,
že žiadny strach u Y. nevidel. Emma však vyhodnotila stretnutie úplne opačne, že malého Y. uráža, keď
ho zavolal upratať hračky, ktoré v domove rozhádzal (hovoril: „Poď ty malý bordelár, upraceme to").
Uviedol, že to hovoril milo, s láskou a humorom. Tiež sa jej nepáčilo, keď mu ponúkol keksík, ktorý mu
priniesol, vraj on má svoje paličky. Tiež sa jej nepáčil spôsob, akým mu ich podal, vraj bol zosmiešňujúci a
urážlivý. Takisto obvinila jeho matku, že sa chovala k malému Y. zle, keď sa im ho podarilo raz na hodinu
mať u nich doma. Tiež povedala, že ho nechce dať do ich domácnosti preto, lebo by ho mohla jeho mama
biť, mohla by na neho kričať, takisto by ho mohla kŕmiť liekmi, lebo sa vraj hrá na lekárku a nedoštudovala
a B. vie veľmi dobre, ako to s tou školou bolo. Na sedeniach B. na konkrétne otázky neodpovedá, je
nervózna, prevracia očami, vzdychá, keď chce na niečo odpoveď povie, že na to kašle. Čokoľvek spraví
nevyhovuje jej ani on, ani jeho rodina ani ich dom nie je vyhovujúci pre dieťa. Y. už nevída. Súdne o
úpravu styku nežiadal, nakoľko Emma - matka maloletého Y. nebola a ešte nie je plnoletá. Takže on je
jediný zákonný zástupca dieťaťa, prakticky by mal o ňom rozhodovať on sám. Lenže dokonca kolízne
opatrovníčky nerozumejú zákonu o rodine a poučili ho, že zákonným zástupcom je babka pani M.. Pritom
jej poručníctvo zo zákona zaniklo jeho plnoletosťou. Radili sa o tejto otázke s doc. Pavelkovou, je
to mamina kamarátka. Na jej návrh podal aj nezmyselný návrh na potvrdenie, že poručníctvo zaniklo,
ktorým sa Okresný súd Bratislava III za rok nezaoberal. Nezaoberá sa ničím, žiadnym ich podaním, aj o



tomto neodkladnom opatrení rozhodol s dvojmesačným omeškaním. Pritom ich život plynie a nakoniec
im účasť na Y. výchove odoprú, lebo „prešla dlhá doba" a on nich nie je zvyknutý. psychológovia ich
vedú k dohode bez súdu, žiaľ neúspešne. Na sedenia otec chodil prevažne individuálne, keď bola B.
prítomná, chodila telefonovať von a radiť sa s jej mamou. Psychologická pomoc neviedla ku žiadnej
zmene situácie. Jeho syna Y. chodí varovať aj B. prastarý otec, chodí s ním sám na prechádzky - pritom
on, jeho otec nesmie, takisto nikto z jeho rodiny. Malý Y. jeho rodinu nepozná, pani M. Y. B. nedovolia,
aby ich poznal. Toto všetko však už opísal súdu pri podaní žiadosti o zrušenie poručníctva pre pani M. k
jeho synovi Y.. Čo sa týka neodkladného opatrenia a odvolania, ktoré podala jeho mama, súhlasí s ním,
nakoľko ona sa už vôbec nemôže stretávať s maloletým Y.. S jej tvrdeniami opísanými v spise súhlasí,
pri všetkom bol prítomný. Ju odohnali od dverí domu, keď jeho pustili dovnútra. Ale necítil sa bezpečne,
je jasné, že len číhajú na to, aby ho z niečoho obvinili a vylúčili aj s pomocou súdov zo starostlivosti
o Y.. Opatrenie malo zabrániť odcudzeniu a odlúčeniu malého Y. od ich rodiny, ktorého sa báli, a ku
ktorému nakoniec aj došlo. Nesúhlasí s tým, ako jeho syn Y. teraz vyrastá, vychovávaný babkou pani
M., ktorá o ňom plne rozhoduje tak, že malý Y. nesmie vídať jeho ani jeho rodinu. Dôvodom sú jeho vek,
vek maloletého Y., nesympatie voči nemu ako otcovi, voči jeho matke, ich domácnosti a tvrdenia pani
M., že B. si sama vyberie, keď bude staršia, s kým bude vychovávať malého Y.. Rovnaké skúsenosti
uviedol aj bývalý manžel pani M., ktorý ich navštívil a tvrdil, že zažíval roky to isté a vylúčila ho z výchovy
dcér. Styku s dcérami sa domáhal veľmi ťažko. Dohody menila, manipulatívne správanie, ktoré bohužiaľ
pani M. vyšlo. Jeho matka t.j. navrhovateľka, od narodenia maloletého Y. oznamovala situáciu a radila
sa so sociálnou kuratelou v Senci. Takisto spolupracujú so psychológmi a p. M.G. jej odpísala, že ak sa
im situácia nepáči, majú veci riešiť súdnou cestou. Sociálna kuratela vyhodnotila návrh jeho matky ako
autoritatívny a potencionálne ohrozujúci a nevhodný pre maloletého Y.. Jeho matka T. P.ková ho nevidela
vyše roka a od brány ju poslali preč, že si neželajú jej prítomnosť. Do ich domácnosti Y. tiež nedajú, čiže
nemá žiadnu možnosť ako dieťa vidieť. Naopak, potencionálne nebezpečné pre Y., jeho otcovi pripadá
správanie babky pani M., ktorá mu upiera druhú polovicu rodiny i otca samotného. Vychováva ho miesto
neho, rozhoduje o ňom, odpisuje mu v mene B. na jeho správy a obáva sa, že prenáša svoj osobný
odpor voči nemu a jeho rodine do jeho výchovy. Od narodenia Y.a sa vyhýbala uznaniu jeho otcovstva,
viedla konania ohľadne Y. o jej opatrovníctve, neskôr o starostlivosti o dieťa pre jej neplnoletú dcéru bez
toho, aby ho o niečom informovala. Až na nátlak maminej kamarátky právničky sa im podarilo prinútiť
B. urobiť tú najprirodzenejšiu vec na svete - uznať s ním, že je Y. otec. Tiež chce ešte uviesť, že im pani
M.G. klamala, že žiadne konania ohľadne Alexa sa nevedú, a potom tvrdila, že nemala, a že nemá dôvod
ho o ničom informovať. Na súde BA III mu však potvrdili, že konania boli. Manipuluje od začiatku celú
situáciu, vytvára zveličovaním kauzy z ničoho, vedie ho nenávistným spôsobom voči druhému rodičovi
a ochudobňuje jeho život o nové rozmery. Otec si myslí , že ich rodina môže byť maloletému Y. viac
než prospešná. Hovoria cudzími jazykmi, študujú aj s bratom na dobré známky. Otec sa venuje športu
a fotografiám. Chceli by Y. život obohatiť, ale zatiaľ na to vôbec nemajú priestor a súdnej ochrany sa
im teda práve nedostalo.

10. Kolízny opatrovník ako procesný zástupca maloletej matky v konaní sa vyjadril k odvolaniu starej
matky a uviedol, že rodičia maloletého Y. nadviazali dňa 03.12.2019 na základe odporúčania úradu
s Centrom pre deti a rodiny v Bernolákove. S maloletou matkou a otcom spolupracuje v rámci
psychologického poradenstva odborný tím na zefektívnenie komunikácie a spolupráce rodičov pri
výchove dieťaťa a pri realizácii pravidelného styku s otcom. Z dôvodu nariadenia a zabránenia šírenia
nákazy Covid 19 boli všetky pracovné stretnutia zrušené od marca 2020, prebiehalo medzi nimi len
telefonické poradenstvo. Dňa 06.05.2020 uskutočnili pohovor s maloletou matkou B. M., ktorá uviedla,
že komunikácia s otcom dieťaťa je narušená a otec o dieťa neprejavuje reálny záujem. Telefonicky ani
osobne ju nekontaktuje, aby sa informoval o jeho zdravotnom stave a tiež na potreby dieťaťa. Z pohľadu
matky sa otec reálne o dieťa nezaujíma, ale je to len iniciatíva jeho matky pani P.. Otec bol naposledy
v kontakte s maloletým synom vo februári 2020 v Centre pre deti a rodinu v Bernolákove, kedy sa
zúčastnil spoločného stretnutia. Matka spochybnila správanie pani P., ktoré je podľa nej náladové. Z
vyjadrenia matky vyplýva, že maloletý je stále dojčený a nemá vytvorené vzťahové väzby ani k otcovi
ani k jeho rodine. Procesný opatrovník v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že s rodičmi bude aj naďalej
pracovať odborný tím so zameraním na získanie rodičovských zručností otca a ich vzájomnej efektívnej
komunikácie. Na základe zistení a vykonaného pohovoru zároveň odporučili, aby odvolací súd upravil
styk starej matky s maloletým Y., narodeným dňa 22.10.2018 každý nepárny kalendárny týždeň v stredu
od 15.00 hod do 17.00 hod a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod do 17.00 hod.



11. K predmetnej veci sa bez výzvy súdu vyjadrila aj právna zástupkyňa B. M. starej matky maloletého Y.
zo strany matky, a zároveň matka maloletej matky B. M., a uviedla, že ako zákonnej zástupkyni maloletej
matky jej v tomto konaní nie sú doručované žiadne listiny, a súčasne nie je vyzývaná na vyjadrenia k
odvolaniu. Súčasne uviedla, že považuje za potrebné uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III, sp.zn. 38P/305/2018, zo dňa 12.02.2019, právoplatným 14.03.2019, súd priznal maloletej matke B.
M.Č. rodičovské práva a povinnosti k maloletému Y., a zároveň súd zveril maloletého Y. M.aka do osobnej
starostlivosti maloletej matke B.. Zároveň ustanovil maloletému Y. poručníka v osobe starej matky B. M.,
ktorá bude dohliadať na rozsah a spôsob starostlivosti o maloletého, bude ho zastupovať a spravovať
jeho majetok. Je nesporné, že týmto rozhodnutím súdu B. ako matka nadobudla rodičovské práva a
povinnosti. Je nesporné, že plnoletosť dosiahne o dva mesiace, a to 14.07.2020. Rozpor záujmov medzi
B. M. Y. B. M., a to ani potencionálny, nebol v tejto veci konštatovaný, a ani jednej z nich nebolo doručené
žiadne uznesenie, ktorým by súd rozhodol o ustanovení kolízneho opatrovníka v zmysle ust. § 31 ods. 2
Zákona o rodine. Zákonná zástupkyňa maloletej matky dala do pozornosti súdu, že B. M. bude plnoletá o
dva mesiace, je schopná pochopiť význam konania a dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci sa jej môžu
bytostne dotýkať. Podľa jej názoru jej mala byť zo strany súdu zaslaná obdobná výzva spolu s prílohami
tak, ako otcovi dieťaťa C. W.. Vzhľadom k veku, primeranej rozumovej vyspelosti a rodičovským právam
a povinnostiam, priznaným Okresným súdom Bratislava III mala byť matka B. M. obosielaná ako účastník
konania. Pre ten prípad, že by mal súd zato, že B. M. nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu, a teda nemôže byť sama účastníčkou tohto konania, malo byť konané s jej matkou, ako jej
zákonnou zástupkyňou. V rámci svojho vyjadrenia uviedla, že styk maloletého Y. s jeho otcom prebiehal
od narodenia, v pravidelných termínoch podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa, a to od narodenia
až do obdobia začiatku mája 2019, kedy bol v dôsledku iniciatívy starej matky pani P. - navrhovateľky v
tomto konaní - prerušený. Z ich strany navrhovali dohodu o úprave styku, avšak tá bola zo strany právnej
zástupkyne navrhovateľky zmarená ako nemožná, preto podaním zo dňa 28.06.2019 oslovili súd, aby
v zmysle Cochemskej praxe zapojil do riešenia tejto situácie odborníkov, ktorí dvom mladým ľuďom,
ktorým sa rozpadol vzťah, ale spolu majú vychovávať dieťa, pomohol. Následne, ako reakciu na tento
návrh otec dieťaťa začal dieťa opätovne navštevovať, a to v mesiaci august celkovo štyri krát (10.8.,
15.8., 21.8., 27.8.), po začatí školského roku návštevy prestali. Dňa 03.12.2019 sa za účasti všetkých
strán uskutočnila na ÚPSVaR Senec prípadová konferencia, na ktorej boli dohodnuté tieto odporúčania a
závery: pomoc pri obnovení rodičovských zručností a schopností formou terénnej sociálnej pracovníčky,
pravidelné sociálne a psychologické poradenstvo obom rodičom, psychologické poradenstvo s cieľom
riešiť neefektívnu komunikáciu medzi oboma rodičmi. Dňa 12.12.2019 bol vypracovaný plán opatrení,
na základe ktorého sa mali vyššie uvedené odporúčania a závery realizovať. Až do doby vyhlásenia
mimoriadnej situácie v súvislosti s COVID-19 bol tento plán realizovaný tak, ako bolo stranami dohodnuté
s tým, že z dôvodu mimoriadnej situácie bolo stretávanie prerušené. Stretávanie bude obnovené, B. M.
bola v posledných dňoch kontaktovaná a oboznámená s tým, že prišlo k zmene psychológa CDR, a
v krátkom čase ju bude kontaktovať nový psychológ, s ktorým budú v plnení odporúčaní pokračovať.
Situácia je taká, že psychológ spolupracuje buď s matkou, alebo s otcom, alebo s oboma, a niekoľkokrát
zorganizoval spoločné stretnutie rodičov s maloletým Alexom, a teda, uviedla, že maloletý Y. sa so
svojim otcom stretáva v rámci realizácie opatrení v zmysle dohodnutého Plánu odporúčaní. O stretnutia
naviac otec neprejavil záujem. Zákonná zástupkyňa maloletej matky uviedla, že k dnešnému dňu nemá
žiadnu vedomosť o tom, že by otec C. W. podal na súd návrh na úpravu styku a určenie výživného,
pred súdom sa takéto konanie nevedie. Podľa ich názoru je potrebné, aby obaja rodičia pokračovali v
stretávaní, v spolupráci so psychológom v zmysle dohodnutého Plánu, pretože si potrebujú dohodnúť
spôsob, ako budú oni sami komunikovať vo veci výchovy a starostlivosti o svojho syna, a naučiť sa
realizovať rodičovské zručnosti. Ich vzájomný partnerský vzťah sa rozpadol, ale ich vzťah ako rodičov
maloletého dieťaťa trvá, a preto je dobré, že sa realizuje aj náprava pod dohľadom odborníkov. Má za
to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj návrh na úpravu styku s vnukom považujú
za predčasný. V zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine platí: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ To
znamená, že zákon predpokladá, že najskôr je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností
k dieťaťu, a až následne, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine,
súd môže upraviť styk aj s blízkymi osobami dieťaťa. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa sa po ťažkom
období obnovila vzájomná komunikácia pod gesciou odborníkov - teda ich vzťah sa tvorí nanovo, a
veria, že výsledkom týchto stretnutí bude dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv. Preto



je podľa ich názoru potrebné počkať na výsledok tejto dohody, ktorá sa formuje, a až následne, bude
možné posúdiť, čo je potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ich názoru v záujme maloletého
dieťaťa je potrebné, aby komunikovali jeho rodičia, aby sa jeho rodičia vedeli dohodnúť na stretávaní
otca s dieťaťom a vedeli tento styk aj realizovať. Navrhovateľka je starou matkou dieťaťa, ale nie je jeho
blízkou osobou v tom zmysle, že by ju Y. poznal... ona sama sa rozhodla, že ho nebude navštevovať v
domácnosti M.h, bolo to jej slobodné a dobrovoľné rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa žije
v jednej domácnosti s navrhovateľkou, pomery v rodine nevyžadujú, aby bol samostatne upravený styk
s jeho matkou, za predpokladu, že bude rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Podľa zákonnej zástupkyne maloletej matky, návrh tak, ako je formulovaný, nie je v záujme maloletého
Y.. Navrhovateľka je starou matkou dieťaťa, ale nie je jeho blízkou osobou v tom zmysle, že by ju
Y. poznal, on navrhovateľku nepozná, je pre neho neznámou osobou.. Ona sama sa rozhodla, že ho
nebude navštevovať v domácnosti M., bolo to jej slobodné a dobrovoľné rozhodnutie. Umožniť jej styk
na tak dlhý čas, ako ona požaduje a to bez prítomnosti matky, je v rozpore so záujmami Y., ktorý
bude zmätený a frustrovaný. Je potrebné zdôrazniť, že to zapríčinila samotná navrhovateľka, ktorá
odmietla návštevu v domácnosti matky s odôvodnením, že sa nebude na Y. chodiť pozerať ako na
zvieratko do ZOO - neuviedla ale, ako si s ním chce potom vybudovať vzťah. Je nesporné, že tak, ako
navrhovateľka nerešpektuje postavenie svojho syna ako otca dieťaťa, tak nerešpektuje postavenie B.
ako matky. Ani jediný raz navrhovateľka matku Y. nekontaktovala, nežiadala o možnosť navštíviť svojho
vnuka. Je pravdou, že jeden krát, keď prišla na návštevu neohlásená, tak nebola pustená do domu, ale
to bolo preto, lebo jej návšteva bola neohlásená, nebola na nej s nikým dohodnutá. Právna zástupkyňa
uviedla, že tak stará matka ako aj maloletá matka rešpektujú právo styku, ale zároveň žiadajú, aby bolo
rešpektované aj ich súkromie. Zároveň uviedla, že nevie, čo je obsahom odvolania, ale už samotný
návrh obsahoval veľa neprávd, ku ktorým sa nechceli vyjadrovať preto, lebo nechceli zaťažovať súd. Z
ich strany platí to, čo uviedli v podaní z 18.12.2019: B. si uvedomuje svoju zodpovednosť za výchovu Y.,
a nie je jej to jedno. Jej rodičia si uvedomujú jej nadanie a dôležitosť vzdelania. Túto situáciu riešili tak, že
B. sa stará o Y. osobne, a zároveň pokračuje v štúdiu, kde má dohodnutý individuálny študijný plán tak,
aby gymnázium dokončila úspešne s maturitou. B. so svojim otcom normálnym spôsobom komunikuje
a stretáva sa s ním podľa dohody, B. otec pravidelne navštevuje B. aj svojho vnuka. Pani M. sa do
starostlivosti o malého Y. zapája v tom rozsahu, ako to B. a Y. potrebujú, pretože je zákonnou poručníčkou
a svoje povinnosti si uvedomuje. Tvrdenia navrhovateľky o jej osobe nie sú pravdivé. Ak budú v odvolaní
obsiahnuté nové tvrdenia, ku ktorým sa nevyjadrili v doterajších podaniach, urobia tak bez zbytočného
odkladu po jeho zaslaní. Poukázala na to, že Okresný súd Bratislava III, ako aj ÚPSVaR Senec, napriek
tomu, že nie sú priamo zapojení do projektu „Cochem“, napĺňajú zásady interdisciplinárnej spolupráce
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože na základe ich intervencie a odbornej pomoci sa obaja
rodičia, ktorí sú sami veľmi mladí, učia k vzájomnému rešpektu a spolupráci pri výchove svojho syna, a
to s odbornou pomocou psychológov. To, že sa už niekoľkokrát spolu so synom stretli v priestoroch CDR
ukazuje, že táto pomoc má zmysel. V súčasnej situácii nie je dôvod vstupovať do takto tvoriaceho sa
vzťahu neodkladným opatrením, naopak majú za to, že arbitrárne rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo
stretávanie maloletého Y. s navrhovateľkou, preňho neznámou osobou, by v tejto situácii bolo priamo v
rozpore s najlepšími záujmami maloletého Y.. Preto navrhujú, aby súd odvolanie navrhovateľky vo veci
vydania neodkladného opatrenia zamietol, pretože je nedôvodné a je v rozpore so záujmami dieťaťa.
Navrhovateľka neosvedčila potrebu upraviť styk s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením. Je
zrejmé, že táto situácia nie je jednoduchá, ale majú zato, že súd správnou aplikáciou základných zásad
rodinného práva môže pomôcť dvom mladým ľuďom vo výchove a starostlivosti o ich syna.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a
§ 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez
nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie starej matky je dôvodné a uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 C.s.p.).

13. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

14. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.



15. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

17. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,
že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

18. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej o
úprave styku starej matky - T. P. s maloletým vnukom Y., ktoré je vedené pod sp.zn. 37P/254/2019, a ktoré
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že maloletý Y. žije v domácnosti
s maloletou matkou B. M., ktorá žije v domácnosti so svojou matkou t.j. starou matkou maloletého Y., B.
M.. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že otcovstvo otca C. W. vo vzťahu k maloletému Y. bolo určené dňa
04.06.2019 pred Okresným súdom Bratislava III, v konaní vedenom pod sp.zn. 39Po/1/19. Maloletý Y.
sa narodil dňa 22.10.2018, pričom v čase jeho narodenia boli obaja rodičia maloletí, avšak otec 9 dní
po jeho narodení dosiahol plnoletosť (matka do dnešného dňa nie je plnoletá). Napriek plnoletosti otca
tento nebol do rodného listu maloletého zapísaný ako jeho otec. Z tohto dôvodu bolo začaté konanie o
ustanovenie poručníka maloletému Y., nakoľko maloletá matka bola evidovaná ako takpovediac jediný
rodič maloletého Y.. Následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.02.2019 sp.zn.
38P/305/2018 súd priznal maloletej matke B. M. rodičovské práva a povinnosti k maloletému Y. M.,
narodenému dňa XX.XX.XXXX. Zároveň súd zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti maloletej
matke. Za poručníčku maloletému Y. bola týmto rozsudkom ustanovená stará matka zo strany matky
t.j. B. M. Vzhľadom na uznanie otcovstva, ktoré však bolo realizované až dňa 04.06.2019 (v priebehu
konania) došlo s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine k zániku poručníctva
priamo zo zákona, a to konkrétne ku dňu zápisu otca do rodného listu maloletého Y. (pravdepodobne
ku dňu 12.06.2019). Teda maloletý Y. je v súčasnosti zastúpený plnoletým otcom ako osobou, ktorá má
všetky rodičovské práva a povinnosti.

19. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

20. Neodkladné opatrenie ako osobitný procesný inštitút je cielene určené na zabezpečenie rýchlej
úpravy pomerov účastníkov konania. Podmienkou jeho uplatnenia je existencia stavu vyžadujúce ho si
okamžitý zásah zo strany súdu. Pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla
dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie a pokiaľ ide o nariadenie
neodkladného opatrenia v priebehu konania, resp. po jeho skončení, z obsahu súdneho spisu, teda z
dôkazov vykonaných v meritórnom konaní a dôvodnosť jeho nariadenia musí byť zjavná zo samotného
návrhu, príp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.

21. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, pričom
neodkladné opatrenie má len dočasný, resp. provizórny charakter. V prípade maloletých detí je
prostriedkom ochrany ich zjavne ohrozených práv do doby nadobudnutia právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia vždy z
hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktorý je v takýchto konaniach prioritný. V prípade osvedčenia
bezprostredného ohrozenia záujmov dieťaťa, alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
neodkladným opatrením rozhodnúť ešte pred právoplatným rozhodnutím v merite veci. Stráca svoje
opodstatnenie, akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.

22. Pokiaľ ide o procesnú spôsobilosť matky maloletého Y., odvolací súd zdôrazňuje, že matka
maloletého Y. je maloletá. To znamená, že v konaní nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom daného
konania. Keďže na toto konanie sa nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedená v Civilnom mimosporom



poriadku ( § 88 CMP, § 138 ods. 2 CMP, § 239 CMP) je zrejmé, že v konaní súd prvej inštancie postupoval
(aj na pokyn odvolacieho súdu) aj s poukazom na ustanovenie § 9 CMP, podľa ktorého, ak to okolnosti
vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí
byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec,
v ktorej by mohol konať samostatne. Je teda nepochybné, že ide o procesnú podmienku na strane
účastníkov konania, ktorou je ich procesná spôsobilosť. Rozsah procesnej spôsobilosti vymedzuje
aj ustanovenie § 67 CSP, podľa ktorého, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v
akom má spôsobilosť na právne úkony. Fyzické osoby nadobúdajú plnú spôsobilosť na právne úkony
dosiahnutím plnoletosti. Je nepochybné, že maloletá matka nemá v tomto konaní procesnú spôsobilosť
t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania. Ochrana procesného postavenia účastníkov konania, ktorí
nemajú plnú procesnú spôsobilosť a u ktorých absentuje základná procesná podmienka, je daná tým,
že v rozsahu v akom túto spôsobilosť nemajú za nich koná ich zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník. Podľa § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže
samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca
nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. Uvedené ustanovenie rieši teda situáciu v prípade
nedostatku procesnej spôsobilosti, kedy sa preferuje zastúpenie zákonným zástupcom a iba v prípade,
ak fyzická osoba zákonného zástupcu nemá, prípadne ak z rôznych dôvodov podľa hmotného práva
zákonný zástupca za fyzickú osobu konať nemôže alebo ak síce konať môže, no nevyvíja dostatočnú
procesnú aktivitu na ochranu procesných práv fyzickej osoby, prípadne dochádza ku konfliktu záujmov,
súd ustanoví procesného opatrovníka na zastupovanie procesných práv a záujmov fyzickej osoby s
nedostatkom procesnej spôsobilosti. V danej veci však odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 69 CSP t.j. pri ustanovení procesného opatrovníka maloletej
matke správne zohľadnil aj tzv. kolíziu t.j. stret záujmov medzi zákonnou zástupkyňou maloletej matky
a maloletou matkou, nakoľko v danom konaní sa matka maloletej t.j. B. M., t.j. jej zákonná zástupkyňa,
označuje ako poručníčka maloletého Y. (napriek skutočnosti, že funkcia poručníka jej zanikla priamo zo
zákona), a súčasne sa zúčastňuje napríklad prípadovej konferencie na Úrade práce sociálnych vecí a
rodiny realizovanej za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, pričom v rámci svojich podaní sa
označuje stále ako zákonná poručníčka maloletého Y., a to napriek zániku jej poručníctva priamo zo
zákona. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, ak v konaní zohľadnil predmetné
skutočnosti a maloletej matke ustanovil s prihliadnutím na prípadnú kolíziu záujmov vo vzťahu k jej
zákonnej zástupkyni - B. M.G. procesného opatrovníka, ktorým je v tomto konaní Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec (§ 69 CSP v spojení s § 9 CMP). Dosiahnutím plnoletosti
maloletej matky - B. M. sa táto automaticky stane účastníčkou predmetného konania.

23. Odvolací súd v tejto situácii poukazuje na ojedinelosť situácie, t.j. že maloleté dieťa sa momentálne
nachádza v starostlivosti maloletej matky, pričom otec maloletého Y. je v súčasnosti jediný, kto je zo
zákona oprávnený maloletého zastupovať. Dokonca z opisu skutočného stavu vyplýva, že otcovi nie
je ani umožňovaný styk s maloletým synom, napriek tomu, že bývajú spolu s matkou maloletého Y.
takpovediac na rovnakej ulici. Rovnako nie je realizovaný styk navrhovateľky s maloletým Y.. Každá zo
strán takpovediac obviňuje druhú stranu z nezáujmu, alebo z neochoty umožniť styk navrhovateľky s
maloletým Y.. Odvolací súd udáva, že rodičia síce absolvujú v Centre pre deti a rodinu v Bernolákove
aj psychologické poradenstvo, ktorého cieľom je obnovenie rodičovskej komunikácie, a zlepšenie
rodičovských zručností, avšak toto bolo začaté dňa 03.12.2019, pričom v rodičovskej komunikácii
nenastal podľa vyjadrení maloletej matky zo dňa 06.05.2020 (nepriamo), ani podľa vyjadrenia kolízneho
opatrovníka, a dokonca ani podľa vyjadrenia otca žiaden posun. V živote malého dieťaťa, však nastávajú
veľké zmeny, takpovediac každý mesiac, a pokiaľ rodina zo strany otca nemá možnosť žiadnym
spôsobom participovať na výchove maloletého Y., napriek tomu, že otec spolupracuje od decembra
2019, je podľa názoru odvolacieho súdu potreba riešiť predmetnú vec aj prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia. Odvolací súd nespochybňuje, že obnovovanie komunikácie medzi rodičmi
bolo nepochybne spôsobené aj obmedzeniami, z dôvodu zastavenia šírenia nákazy Covid - 19, avšak
vzhľadom na postupnosť uvoľňovania opatrení je veľmi potrebné až žiadúce v tejto zložitej situácii
uvedenú spoluprácu obnoviť a medzi rodičmi nadviazať vzájomnú spoluprácu. Je nepochybné, že
maloletý Y. má momentálne rok a pol, a takpovediac svojho otca a rovnako starú matky zo strany otca
nevníma, ako súčasť svojej rodiny. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že v tejto
situácii, ako aj v tomto veku maloletého Y., kedy si dieťa vytvára vzťahové väzby k jednotlivým osobám je
potrebné, aby sa oboznamovalo a nadviazalo vzájomné vzťahy aj s rodinou zo strany otca. Vzhľadom na
to, že samotný otec spolupracuje pri obnove rodičovských kompetencií, avšak styk so svojim synom má
aj napriek tomu zo strany matky maloletého Y. (resp. zo strany starej matky B. M.) stále obmedzovaný,



respektíve okliešťovaný, pričom stará matka zo strany otca (T. P.) nemá možnosť realizovať styk v čase,
kedy by ho realizoval samotný otec (nakoľko k realizácii styku otca so synom nedochádza, respektíve
dochádza výlučne v domácnosti matky, kam starú matku zo strany otca odmietajú podľa jej vyjadrení
vpustiť), bolo potrebné uvedenú situáciu riešiť v zmysle nariadenia neodkladného opatrenia. Tvrdenia
právnej zástupkyne B. M. ohľadom skutočnosti, že stará matka - navrhovateľka sa sama rozhodla, že
maloletého navštevovať nebude a súčasne tvrdenia navrhovateľky, že rodina zo strany matky jej styk
s maloletým vnukom odmieta odvolací súd nevie objektívne vyhodnotiť, nakoľko ide o protichodné
tvrdenia, avšak musí zdôrazniť, že pokiaľ by navrhovateľka nemala záujem o styk s maloletým vnukom,
neiniciovala by podľa názoru odvolacieho súdu konanie o úpravu styku s maloletým vnukom. Otec v
rámci svojho vyjadrenia uviedol, že sa snaží spolupracovať od 12/2019, avšak vzhľadom na zložitú
situáciu, k styku otca s maloletým synom nedochádza, resp. dochádza veľmi ojedinele. Otec súčasne
uviedol, že od nového školského roku bude študentom vysokej školy, býva v domácnosti svojej matky, a
takpovediac ide rodiča, ktorý nie je schopný sám sa živiť, a teda výživou je odkázaný na svojich rodičov,
a preto aj vzhľadom na celú zložitú situáciu je potrebné, aby dochádzalo k stretávaniu maloletého Y.
aj s rodinou otca. Odvolací súd má za to, že rodičia maloletého Y. by sa mali snažiť spolu obnoviť
vzájomnú komunikáciu, mali by sa snažiť nadviazať vzájomný kontakt, a nepoukazovať na nedostatky
toho druhého. Je potrebné si uvedomiť, že maloletý Y. má aj rodinu zo strany otca, ktorú nie je možné
opomenúť, a preto je nutné postupne začať nadväzovať kontakt tejto rodiny zo strany otca s maloletým
Y., hlavne za situácie, že maloletý Y. sa so svojím otcom stretáva iba sporadicky (vzhľadom na špecifiká
danej situácie). Inak povedané, stará matka - T. P. nemá možnosť sa stretnúť so svojim vnukom, v čase,
kedy by prebiehal styk otca s maloletým synom, napriek tomu, že otec sa snaží a spolupracuje za účelom
vzniku dohody o úprave práv a povinností k maloletému, avšak jeho styk s maloletým synom prebieha
iba pri jednotlivých sedeniach, respektíve v domácnosti matky, avšak ani v jednom prípade nie je možné,
aby stará matka (navrhovateľka) bola súčasťou tohto styku otca s maloletým synom t.j., aby realizovala
styk s maloletým v čase, kedy ho realizuje otec. Právna zástupkyňa B. M. (starej matky), ktorá nie
je účastníčka tohto konania uviedla, že otcovi umožňujú stretávanie s maloletým synom, avšak iba v
domácnosti maloletej matky, respektíve pri jednotlivých sedeniach. Maloletá matka v rámci výsluchu pred
kolíznym opatrovníkom spochybnila schopnosti otca, ako aj starej matky zo strany otca o maloletého
Y. sa postarať, pričom otec sa rovnako vyjadril tak, že styk s maloletým synom mu umožňujú iba v
dome matky (sporadicky), avšak výlučne samotnému (bez jeho matky), pričom zároveň uviedol, že sa
tam necíti tak, aby mohol s maloletým synom nadviazať komunikáciu, hru, ani vzájomný vzťah, nakoľko
uvedenému bráni práve stará matka zo strany matky - B. M.. Naposledy takto videl maloletého v 10/2019
t.j. pred 7 mesiacmi. V tomto prípade má odvolací súd za to, že neexistuje dôvod, prečo by bolo nutné
vylúčiť rodinu otca zo života maloletého Y., pričom z jednotlivých podaní odvolací súd nadobudol dojem,
že nielen rodičia maloletého Y., ale aj ich rodiny t.j,. staré matky maloletého sú hostilne nastavené, a
preto odvolací súd vidí potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ohľadom úpravy styku maloletého
Y. so starou matkou zo strany otca T. P.ou, aspoň v mininálnom rozsahu, t.j. v rozsahu v akom navrhol
stretávanie maloletého Y. so starou matkou aj procesný opatrovník, ako zástupca maloletej matky v tomto
konaní, avšak s časovou úpravou. Odvolací súd má za to, že maloletý má svoj režim t.j. aj poobedný
spánok, po ktorom nasleduje olovrant, a preto bolo potrebné úpravu styku posunúť takpovediac po
poobednom spánku a následnom olovrante, aby dieťa pri styku nebolo nervózne a hladné, aby si mohlo
počas úpravy styku t.j. v časovom režime, každý párny kalendárny týždeň v roku, v stredu od 16.00
hod do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 16.00 hod do 18.00 hod.
vytvoriť vzájomné väzby k rodine otca a to konkrétne ku svojej starej matke t.j. navrhovateľke. Na základe
všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, zmenil (§ 388 CSP).

24. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom
neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva a
povinnosti na nevyhnutnú dobu. Až po vykonaní riadneho dokazovania bude potrebné zo strany súdu
prvej inštancie ustáliť, či je potrebné upraviť konkrétny rozsah styku starej matky s maloletým vnukom,
a ak áno, v akom konkrétnom rozsahu. Uvedené však bude posudzovať súd prvej inštancie po riadnom
vykonaní dokazovania vo veci samej.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.



26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 37P/254/2019

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1319205274)